Corona a Nórsko (očami miestnych)

Corona a Nórsko (očami miestnych)

Presuňme sa do krajiny fjordov a fungujúceho štátu. V našich príbehoch o koronavíruse pokračujeme rozhovorom o Nórsku s Jánom Zimom, Slovákom, ktorý žije v Oslo už viac než dve desaťročia.

Ján Zima je vysokoškolský učiteľ, štátom autorizovaný tlmočník a prekladateľ, prezident Spoločnosti priateľov Slovenska v Nórsku a rytier 1. triedy Kráľovského radu za zásluhy. Koncom deväťdesiatych rokov významne prispel k vyučovaniu nórčiny na Slovensku a z jeho rúk vyšli aj mnohí škandinavisti, ktorí dnes sprevádzajú a starajú sa o kvalitu zájazdov BUBO. Už viac než dve desaťročia žije v Oslo, dianie na Slovensku pozorne sleduje a tak vie porovnávať.

Kedy ste si uvedomili, že aj vo vašej krajine je vírus realitou?

Pamätám si, že prvý infikovaný pacient bol v Nórsku evidovaný 26. februára, a od tohto dátumu sa začala brať epidémia v krajine vážne. Už predtým sme boli dosť podrobne informovaní o tom, ako sa to vyvíja vo svete – v Číne a Taliansku. No akonáhle bolo prvé ochorenie v Nórsku, situácia aj atmosféra sa začala meniť.

Ako sa to od prvého ochoreného v Nórsku vyvíjalo?

Od prvého prípadu až po dnešok krivka pribúdania ochorení stúpala prudko hore, čo je však podľa mňa spôsobené aj tým, že Nórsko je jedna z tých krajín, kde sa testuje vo veľkej miere. Máme tu otestovaných takmer 95 tisíc ľudí na niečo iba vyše päť milióna obyvateľov, čo je naozaj mimoriadne veľa. K 1. aprílu máme v Nórsku viac ako 4 800 pozitívne testovaných osôb.

Pre aké odporúčania sa rozhodlo vedenie Nórska?

Celá situácia eskalovala hlavne v prvých marcových dňoch a vyvrcholila 12. marca, kedy nórska vláda rozhodla o čiastočnom ´shutdowne´ krajiny a zastavení mnohých kľúčových funkcií. Od 13. marca boli zmenené tiež kritériá na testovanie, a to tým smerom, že sa testuje predovšetkým zdravotnícky personál a ľudia, ktorí majú vážne symptómy, čiže nie ľudia bez symptómov, ktorí sa len prihlasovali z vlastnej iniciatívy, bez toho, že by sa cítili zle. Tým pádom sa lepšie podchytáva skupina ľudí, ktorí sú momentálne pre chod krajiny dôležití.

Žiadnymi karanténnymi zariadeniami sa to zatiaľ nerieši, spoliehame sa tu na zodpovednosť každého jednotlivca. A myslím, že to funguje bez problémov.

Funguje niečo v Nórsku inak, ako u nás, na Slovensku?

Je tu podstatný rozdiel - momentálne sa v Nórsku nenosia rúška, nie je to prikázané, dokonca sa to ani neodporúča. Naopak, nórska vláda tvrdí, že je potrebné nechať tieto ochranné prostriedky k dispozícii predovšetkým pre zdravotnícky personál, ktorý ich bude potrebovať, a nie pre laickú verejnosť. Ľuďom sa však takisto ako na Slovensku odporúča, aby si – najmä po každom príchode zvonku, umývali dôkladne ruky a vôbec  dbali detailne o hygienu, dezinfekciu, nosili rukavice. Takisto aby sa nedotýkali tváre, lebo práve tak k prenosu vírusu dochádza veľmi často. Keď to mám porovnať, povedal by som, že na Slovensku sa podľa môjho názoru vníma celá táto situácia akosi viac čierno-bielo. Viem o tom, že ľudia u vás po návrate z cudziny musia do karanténnych zariadení. Tu v Nórsku sú karantény povinné tiež, no funguje to zatiaľ na báze domácej karantény. To znamená, že ak niekto príde zo zahraničia, na letisku ho privítajú, odmerajú mu teplotu, pokiaľ má symptómy, postará sa o neho zdravotnícky personál a ak nie, je mu odporučená dvojtýždňová domáca karanténa, a spolu s ním aj všetkým, čo s ním žijú v jednej domácnosti. Žiadnymi karanténnymi zariadeniami sa to zatiaľ nerieši, spoliehame sa tu na zodpovednosť každého jednotlivca. A myslím, že to funguje bez problémov. Na Slovensku úrady pristupujú k riešeniu skôr reštriktívnejšie, autoritatívnejšie, to však podľa mňa môže prinášať do spoločnosti aj väčšie napätie, čo vnímam najmä zo slovenských médií. V Nórsku sa tomu snažíme vyhnúť, no stále sa tu zdôrazňuje zodpovednosť voči druhým. Uvidíme, nakoľko sa to osvedčí.

Aký pocit vládne momentálne v Nórsku?

Myslím si, že vláda k celej situácii pristúpila veľmi zodpovedne, poňala ju ako celospoločenskú akciu dobrovoľnej pomoci občanov. V nórčine na to existuje jedno výstižné slovo dugnad, pamätníci si možno spomenú, že za socializmu sme takému čomusi hovorili Akcia Zet (Zdarma). Ide o dobrovoľný verejnoprospešný príspevok každého občana, ktorý má pomôcť k zvládnutiu celej situácie a tým najzraniteľnejším, všade tam, kde treba. Nórska vláda použila práve slovo dugnad na označenie celej situácie a toho, akým smerom chce riešenia orientovať. Myslím, že Nóri disciplinovane dodržiavajú odporúčania vlády, zdravotníckeho úradu, ministerstva zdravotníctva, reagujú pozitívne na výzvu vlády, aby všetci dobrovoľne prispievali, pomáhali tam, kde môžu. Aj to spôsobilo, že nárast nakazených nie je až taký vysoký – momentálne každý deň pribúda cca 150-250 nových prípadov ochorenia, čo nie je žiadny dramatický nárast, keď sa pozrieme na niektoré iné krajiny. Dôležité je, že situácia je stále zvládnuteľná, čo sa týka ľudí, ktorí potrebujú intenzívnu zdravotnú starostlivosť a pľúcne ventilátory. Práve na toto vláda dbá, aby sa to nevymklo spod kontroly. Aj v tejto oblasti vyzývajú ľudí prispievať, pomáhať, aby sme sa vyhli skolabovaniu zdravotníckych zariadení. Takže atmosféru by som opísal asi tak, že všetci sa snažíme prispieť svojím dielom, tak ako najlepšie vieme, k tomu, aby kríza v Nórsku nenabrala hrozivé rozmery.

Oslo, 31. marca 2020

Vidno ešte v týchto dňoch v Nórsku nejakých turistov?

V tomto období v krajine už žiadni turisti nie sú, aspoň nie ´viditeľní´. Súvisí to, samozrejme, aj s tým, že Nórsko, rovnako ako iné európske krajiny, zatvorilo svoje hranice a do Nórska môžu prichádzať len ľudia, ktorí tu majú trvalý pobyt, alebo iný status pobytu, ktorý im dáva nárok vstúpiť a nórske územie.

Kedy si videl u vás poslednú skupinu turistov?

Nepamätám si to úplne presne, no takou zaujímavosťou je, že jednou z posledných turistických skupín, ktorá do Nórska dorazila, bola práve skupina talianskych turistov. Prišli na sever krajiny, prileteli lietadlom do Tromsø a boli takpovediac pod drobnohľadom, pretože vtedy sa už vedelo, že nákaza sa dostala do Nórska práve z Talianska, kde boli mnoho Nórov na lyžovačke. Takže keď tu bola tá posledná skupinka Talianov, zavládli trochu obavy - aha, zasa niekto odtiaľ... Všetkých ich otestovali a našťastie, nikto z nich nespôsobil nijaké šírenie nákazy.

V čom sa najviac líšia tvoje dni pred karanténou a teraz, s toľkými obmedzeniami?

Život v celom Nórsku sa určite zásadne zmenil. Väčšina ľudí, ktorým je to umožnené, pracuje z domu, vláda zatvorila všetky prevádzky typu kaderníctva, masáže, skrátka miesta, kde prichádza k tesnému telesnému kontaktu. Ostatné obchody sú zatiaľ otvorené a fungujú v normálnom režime, no mnohé predajne a prevádzky aj tak zatvorili, pretože momentálne nemajú žiadnych zákazníkov. Nenosíme na tvárach rúška a vidno tu len veľmi málo ľudí, ktorí by si zahaľovali tvár. Ulice sa viditeľne vyprázdnili, ľudia určite viac sedia doma, aj to je ich príspevok k dugnadu – nestýkať sa príliš s mnohými osobami, aby sa vírus nešíril. Pôsobí to celé tak, akoby sa krajina do istej miery zastavila, zaspala. Ekonómovia sa už zamýšľajú nad tým, ako dlho bude takto možné fungovať, aby to bolo ešte pre ekonomiku únosné. Pretože, samozrejme, všetkým je jasné, že takýto stav vedie k obrovským ekonomickým stratám pre celú spoločnosť.

Aké sú teda najväčšie obavy v súvislosti s epidémiou?

Asi nepoviem nič nové – obavy sa aj tu týkajú dvoch oblastí – zdravia ľudí a už spomínanej ekonomiky. Vyzerá to tak, že tie ekonomické straty a dopady budú napokon ešte horšie ako čo sa týka samotného zdravotného stavu obyvateľstva. Nórsko má na konci marca viac než 40 úmrtí, čo v porovnaní s inými krajinami nie je až tak dramaticky vysoký počet. Čísla z konca marca hovoria, že sa blížime k 5000 pozitívne testovaných, z nich je vyše 320 ľudí v nemocnici, vrátane 105 na intenzívnej starostlivosti, na pľúcnych ventilátoroch. Okrem pochopiteľného sledovania týchto čísiel narastá stále väčšia obava skôr z toho, aký to bude mať vplyv na ekonomickú situáciu. V rámci globálnych trhov sa už teraz zrútila navyše cena ropy, čo pre Nórsko nie je dobrá správa, keďže práve táto oblasť do veľkej miery ovplyvňuje tunajšiu ekonomiku. Zároveň narástla prudko nezamestnanosť čo je tu nóvum. Nórsko, ktoré za posledných 15-20 rokov nemalo žiadnu nezamestnanosť, zrazu eviduje desať percent nezamestnaných, čo súvisí najmä so zatvorenými obchodmi a ďalšími prevádzkami v sektore služieb. Nórska vláda však minimálne na mesiac uhrádza takýmto prípadom ich stratený príjem, aby nedošlo k masívnemu sociálnemu kolapsu. No myslím si, že mnoho ľudí sa v tejto chvíli obáva o svoju ekonomickú budúcnosť. Asi ešte viac ako o svoje zdravie, keďže ľudia vidia, že tie čísla stále nevyskakujú do hrozivých výšok. Ľudia sa tak viac sústredia na budúci spoločensko-ekonomický vývoj, tam majú najviac otázok. Keď si vezmeme, že krajina je momentálne uzatvorená, ekonomika upadá, ľudia nemôžu cestovať, stretávať sa, k tomu ochorenia a úmrtia, veľa sa hovorí o akejsi celospoločenskej depresii, ktorá môže zavládnuť. Už teraz je tá atmosféra trochu ponurá, určite nie veselá.

Ktoré z opatrení vlády považuješ za rozhodujúce?

Napriek tej neveselej atmosfére si myslím, že nórska vláda k tomu pristupuje veľmi zdatne, snaží sa ľudí racionálne motivovať. Žiadna hystéria, prehnané emócie či strašenie: zásobuje verejnosť čo najviac užitočnými faktami, odporúčaniami. Vláda ľuďom menej prikazuje a viac sa im prihovára. Je dobré aj to, že od začiatku sa ľuďom zdôrazňuje, že zdravých ľudí pod 80 rokov by sa choroba nemala nejakým vážnejším spôsobom dotknúť. Vláda si uvedomuje, že ich hlavnou úlohou je ochraňovať a postarať sa o tých, ktorí sú vystavení nebezpečenstvu závažného ochorenia, a nešíriť zbytočne paniku. A to vnáša do celej tej neľahkej situácie akýsi pozitívny tón. Ľuďom je dodávaný pocit, že sami môžu zodpovedným prístupom, pomocou a ohľadom na tých najzraniteľnejších spraviť niečo dobré, prispieť k tomu, aby sa situácia nezhoršovala a aby to krajina napokon zvládla. To, že v Nórsku nie je nariadené nosiť rúška na verejnosti vychádza pravdepodobne zo stanoviska WHO, že táto nákaza sa nešíri vzduchom, ale predovšetkým dotykom, a preto sa ochranné prostriedky šetria primárne pre zdravotníkov a ľudí, ktorí sú potenciálne najviac vystavení vírusu. Určite je podstatné aj to, že vláda prijala niekoľkomiliardové rozhodnutia, aby neskolabovalo hospodárstvo krajiny. Mnohé z týchto opatrení sú veľmi konkrétne, podpora smeruje k podnikom, ktoré stratili naozaj výrazne – hotely, reštaurácie, drobní podnikatelia... Myslím, že nikto v Nórsku sa nemusí báť, že by zostal na ulici...

Považuješ niektoré opatrenie vlády trebárs za príliš obmedzujúce?

Myslím, že tu je treba brať do úvahy to, čo som už spomínal – nakoľko je situácia hrozivá pre zdravie obyvateľstva a nakoľko pre chod ekonomiky, a snažiť sa to čo najmúdrejšie vybalansovať. Škodlivé môžu byť oba extrémne prístupy – nechať pomery uvoľnené a nedbať tak na zdravie a bezpečie ľudí, a na druhej strane celkom uškrtiť chod spoločnosti a ekonomiky tak, že celkom padne. Asi je treba teraz hľadať a nájsť taký modus vivendi, ktorý bude zabezpečovať ochranu zdravia ľudí, najmä starých a ohrozených, ktorých je údajne v Nórsku cca 20 percent populácie, a zároveň nezošnuruje celkom zvyšnú časť spoločnosti, pre ktorú to až také ohrozenie nie je a neuzatvorí celkom všetky oblasti hospodárstva. Medzi týmito dvomi skupinami je treba nájsť cestu, ktorá bude vyhovujúca pre obe a bude spomaľovať chod priebehu epidémie. Ja osobne si myslím, že úplne zastaviť chod spoločnosti z dlhodobého hľadiska nebude možné. Už po niekoľkých týždňoch sú škody obrovské, no ešte stále riešiteľné. A Nórsko nie je Čína, nie je možné postupovať tu takými metódami, ako sa postupovalo tam.

Zasiahne to majetných aj nemajetných, v tomto je vírus spravodlivý.

Nielen v našich médiách sa veľa píše o švédskej ceste, ktorá je iná, povedzme, že odvážnejšia, než v zvyšku Európy. Ako sa na Švédsko pozerajú Nóri?

Švédsko si vybralo inú cestu a reaguje na nákazu inak ako Nórsko, alebo Dánsko. mnohých Nórov, ktorí sú roky zvyknutí úzko vlastne kroky koordinovať so svojimi najbližšími susedmi, to zneisťuje. Médiá ale aj bežní ľudia porovnávajú štatistiky, ktoré zatiaľ zo zdravotného hľadiska a úmrtí vyzerajú lepšie pre Nórsko. Nikto ale teraz nemá patent na rozum, a asi jediným pravdivým konštatovaním v tomto smere bude, ak povieme, že až po zvládnutí pandémie sa dozvieme, čo bolo múdre a čo nie.

Ako dlho bude podľa teba trvať, kým sa vrátime k životu pred epidémiou?

Myslím, že to už nebude celkom možné, Európa sa už nevráti tam, kde bola v decembri 2019. Dokonca sa obávam, že môžeme očakávať viacero vĺn epidémie. Túto hlavnú, najväčšiu zažívame teraz na jar a v lete, no môže sa vrátiť aj na jeseň, a predpokladám, že by sa mohla ďalšia vlna vrátiť aj na jar o rok, ale to je čisto môj osobný tip. S coronou sa jednoducho bude treba naučiť žiť. S predstavou, že je tu a že je nezničiteľná. Možno spoločnosť dospeje k tomu, že ľudí, ktorí sú týmto vírusom naozaj vážne ohrození, bude treba viac izolovať, lepšie chrániť, a na druhej strane zvyšok spoločnosti bude môcť fungovať slobodnejšie, voľnejšie, pomaly sa vracať k bežnému životu. Určite však dôjde k zásadnému zlomu aj v ekonomickej štruktúre, čo sa už deje nielen v Nórsku, ale v nadnárodnom meradle. Mnoho ľudí je už teraz ekonomicky veľmi vážne kriticky postihnutých, no ďalšie následky sa budú prejavovať neskôr, o niekoľko mesiacov. Zasiahne majetných aj nemajetných, v tomto je vírus nemilosrdne spravodlivý. Určite to bude beh na dlhé trate, nie na týždne, ale na mesiace. A čím viac pre zlepšenie situácie spraví každý z nás, tým rýchlejšie sa budeme môcť vrátiť k normálnemu stavu.

Tradičné oslavy 17. mája budú tento rok vyzerať v Nórsku inak. Ale všetci Nóri veria, že to Nórsko dá a už čoskoro sa opäť otvorí svetu.

Jozef Zelizňák

Jozef Zelizňák

Jozef Zelizňák

Už 30 rokov sprievodca BUBO a svetobežník. Je len málo miest na svete, kde sa mu nepáči, no jeho srdcovou záležitosťou je Buenos Aires s Patagóniou, New York s národnými parkami západu USA a - Viedeň. Viedol slovenské prvoexpedície do Bangladéša, Guyan a Surinamu, do Severnej Kórey aj našu prvú cestu na Antarktídu. Dnes s láskou ukazuje svet svojim dvom dcéram. Jozef má u nás na starosti marketing, internú komunikáciu so sprievodcami a kvalitu BUBO ciest do Škandinávie (ako vyštudovaný škandinavista a prekladateľ bestsellerov z nórčiny a švédčiny). 

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Patagónia, Ohňová zem + luxusná plavba (Komfort)

Zo zájazdu:

Jozef Zelizňák

Posledná úprava článku | Prečítané: 361

Odporúčame tieto zájazdy

E

Ázia  

India


náročnosť

16 dní

Trvanie

3113 4265€
E

Ázia  

Tibet, Nepál, India, Čína


náročnosť

26 dní

Trvanie

4158 5940€
K

Ázia  

Vietnam, Kambodža


náročnosť

16 dní

Trvanie

2681 4468€
K

Amerika  

Karibik, Mexiko


náročnosť

16 dní

Trvanie

3295 4393€

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.