​Windhoek – vstupná brána do čarovnej Namíbie

Mesto stále rastúce a hľadajúce svoju tvár sa nachádza v strede krajiny na území Khomaskej náhornej plošiny vo výške 1 700 metrov nad morom. Prvé moderné osídlenie tu vzniklo v roku 1840, kedy sa tu usadil dobrodruh a náčelník námskej skupiny Orlam - Jonker Afrikaner. Postavil tu kostol pre svoju komunitu, ale po niekoľkých rokoch bol pre lokálne vojny a ozbrojené strety nútený toto miesto opustiť.

Pomyselné žezlo po ňom prevzal Curt von Francois, kapitán nemeckej armády, ktorý tu počas kolonizácie krajiny v roku 1890 mesto obnovil. Mnoho budov s rukopisom z čias nemeckej kolonizácie dodáva mestu typický kolorit dodnes.

Hlavné mesto je, neprekvapivo, tým najľudnatejším v Namíbii. Kým v krajine žijú v priemere traja obyvatelia na km², vo Windhoeku je to 63 ľudí na km². Zhruba 450-tisícová metropola je prekvapivo zelená, my to na našom BUBO zájazde JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe a Zambia vidíme už pri príchode do mesta od Sossusvlei po ceste C26, kedy sa púštne útvary definitívne zmenia na vysoké zelené stromy, z ktorých občas zoskočia na cestu paviány.

Asfaltové cesty v meste vyzerajú, akoby ich niekto osadil a čerstvo vymaľoval pruhy iba zhruba mesiac dozadu. Namíbijčania si svoje hlavné mesto vážia a udržujú, je prekvapivo čisté a výborne organizované. Počtom obyvateľov menšie ako Bratislava, no centrum je moderné s množstvom presklených budov a luxusných hotelov. Nájdete tu tiež mnoho suvenírových obchodíkov, ale tiež pouličných predavačov, s ktorými môžete zjednávať ceny. Pripravte sa na však aj na chudobné deti, ktoré si od vás v bohatších štvrtiach budú pýtať peniaze či jedlo/vodu.

Windhoek je tiež prekvapivo zelený, cesty lemujú krásne vysoké palmy a množstvo parkov a záhrad, z ktorých sú najkrajšie Parlamentné záhrady. Tie počas našej prehliadky Windhoeku nevynecháme.

Už v roku 1891 sa Windhoek stal hlavným mestom Nemeckej juhozápadnej Afriky, o dva roky neskôr sa tu usadili prví belosi. Dnes tvoria Afričania cca 65 % populácie mesta. Odvtedy sa Windhoek čulo rozvíja, aby sa dnes stal kultúrnym, sociálnym a ekonomickým centrom krajiny.

Žije tu vyše 430 000 obyvateľov. Mesto s Medzinárodným letiskom Hosea Kutaka cca 40 km od centra Windhoeku je zároveň prirodzenou vstupnou bránou pre návštevníkov celej Namíbie. 

My v BUBO začíname prehliadku mesta Windhoek pri našom obľúbenom hoteli, v ktorom zvykneme byť ubytovaní – Avani Winhoek Hotel, resp. oproti na parkovisku, pri trhu s pôvabnými remeselnými výrobkami a rozmanitými suvenírmi. Nedá sa nevšimnúť si, ako pri obchodíkoch posedávajú polonahé predavačky z kmeňa Himba, ktoré sú síce mimoriadne fotogenické, ale za fotografovanie si aj vedia vypýtať peniaze.

My však teraz africké krásky necháme tak. K autentickým príslušníčkam tohto kmeňa sa vrátime inokedy, keď ich navštívime v ich tradičnej osade - pri meste Opuwo.

Naším cieľom je dnes objaviť krásy a zaujímavosti Windhoeku, a tak sa vydávame smerom na sever po Independence Avenue. Na chvíľu sa zastavujeme v obchodíku Bushman Art s nádhernými namíbijskými suvenírmi a pôvodným umením krováckeho kmeňa, rôznymi maskami, kožušinami, ale aj knihami a pohľadnicami.

Pred obchodom dokonca nájdeme kovové sochy Krovákov v životnej veľkosti - prvých obyvateľov Namíbie, ktorí sa živili prevažne klasicky - lovom a zberom plodov.

Po návšteve obchodíka pokračujeme kúsok ďalej a vydáme sa doprava po ulici Post Street Mall, až prídeme k unikátej výstave meteoritov – Gibeon Meteorites na malom tunajšom námestí.

Téma výstavy nie je žiadna náhoda. V pradávnych časoch dopadol meteorit práve na územie Namíbie pri meste Gibeon, roztrieštil sa na mnoho častí. Námovia, jeden z kmeňov žijúcich na tomto území, si z nich vyrábali nástroje a zbrane ešte skôr, ako sa u nás začala doba železná.

Dobre vedeli, čo robia, veď meteorit sa skladá zo železa, vysokého obsahu niklu a tiež kobaltu a fosforu. Tridsaťtri roztrúsených fragmentov dopadnutého meteoritu sa začiatkom 20. storočia zozbieralo a previezlo do Windhoeku, kde sú od roku 1975 vystavené do pôsobivej výstavy.

Od meteoritov sa vydáme opäť na sever po Werner List Street k rímsko-katolíckej Katedrále Sv. Márie. Kostol postavili v rokoch 1906 až 1908, teda v období nemeckej kolonizácie krajiny, v novorenesančnom štýle.

Vstupný portál do katedrály lemujú tri impozantné oblúky, na jeho stranách stoja dve štvorposchodové veže s bielymi strechami. Interiér je africky strohý, len po bokoch a za oltárom je zdobený vitrážami. Katedrálu v roku 1983 vyhlásili za národnú pamiatku.

Opäť pokračujeme smerom na sever, na John Meinert Street odbočíme doprava. Prídeme až k Independence Avenue, kde sa oproti nám týči majestátna bronzová socha antilopy Kudu v životnej veľkosti na tehlovom podstavci. Kudu je jeden z najväčších druhov antilop, typický pre južnú a východnú Afriku. Toto nádherné dielo, ktoré symbolizuje „ducha nádeje“ a zároveň hojnosť okolitej nespútanej prírody, navrhol, vytvoril a odlial profesor Fritz Behn v Mníchove a daroval ho mestu.

Sochu slávnostne odhalili v roku 1960 a stojí len kúsok od budovy tunajšej Galérie národného umenia Namíbie. Galériu otvorili v roku 1990 s cieľom uchovávať národnú namíbijskú a africkú kultúru a podporovať tunajších umelcov v tvorbe. Jej súčasťou sú však aj exhibície európskeho umenia.

Keď pokračujeme ďalej po Independence Avenue a odbočíme vpravo na Bahnhof Street, prídeme k historickej budove Turnhalle, ktorú postavili v roku 1909 ako klub pre nemeckých gymnastov. V budove sa však neskôr odohralo niekoľko mimoriadne významných udalostí.

V rokoch 1975 a 1977 budova hostila konferenciu Turnhalle Constitutional Conference, na ktorej sa rokovalo o osamostatnení sa krajín juhovýchodnej Afriky od Juhoafrickej republiky. Tieto krajiny sa dištancovali od politiky apartheidu Južnej Afriky a sformovala sa tu Demokratická aliancia, ktorá nakoniec priviedla v roku 1990 Namíbiu k nezávislosti.

Zaujímavým moderným priestorom poukazujúcim na nezávislosť Namíbie je aj Múzeum nezávislosti (Independence Memorial Museum), pred ktorým má sochu prvý prezident Namíbie Sam Nujoma. Otvorili ho 21. marca 2014, teda na 24. výročie zisku nezávislosti.

Štruktúra múzea pozostáva z modernej päťposchodovej trojuholníkovej sklenenej konštrukcie. Steny, ktoré ju tvoria, sú 40 metrov vysoké a v prednej časti má múzeum presklený výťah.

Po Robert Mugabe Avenue sa vydáme pre zmenu na juh a prechádzame okolo budovy Národnej umeleckej galérie. Kúsok ďalej sa nachádza časť Národného múzea Namíbie – Owela Museum, ktoré sa zameriava na históriu, kultúru a prírodu krajiny. Nachádzajú sa tu tiež etnografické výstavy približujúce návštevníkom minulosť a tradície kmeňov San, Náma a Himba.

Alebo aj najzelenšia časť Windhoeku. Parliament Gardens sa nachádzajú medzi Tintenpalastom (neprehliadnuteľnou budovou parlamentu Namíbie) a Christuskirche, ku ktorému sa ešte dostaneme. V roku 1932 ich poznali pod pôvodným názvom - záhrady Tintenpalast. Svboj súčasný názov prijali po nezávislosti Namíbie v roku 1990.

Parlamentné záhrady (18 hektárov) zahŕňajú prvý pamätník Namíbie po získaní nezávislosti - bronzovú sochu náčelníka Herera Hosea Kutaka. Dvaja ďalší namíbijskí nacionalisti sa tiež dočkali tejto pocty, konkrétne to boli Hendrik Samuel Witbooi a Theophilus Hamutumbangela. Tri sochy lemujú schody k hlavnému vchodu do parlamentu.

Záhrady bývali olivovými plantážami a dodnes sa v nich nachádza olivový háj. Dvakrát do mesiaca sa v záhradách koná „Divadlo v parku“, ktoré usporadúva Vysoká škola umení. Rovnako tu nie sú ničím výnimočným koncerty či iné spoločenské udalosti.

Budova Tintenpalast, slúžiaca ako parlament, je typickým príkladom nemeckej koloniálnej architektúry, neprehliadnete však typické grécke stĺpy postavené v dórskom slohu. Zaujímavosťou je, že v roku 2016 sa schôdza parlamentu konala v záhrade a nie v budove. V dôsledku zmeny ústavy sa ešte v roku 2014 počet poslancov výrazne zvýšil, a preto sa spoločné schôdze musia väčšinou konať inde.

Poslednou zastávkou našej prehliadky je nádherný protestantský kostol Christuskirche z roku 1910 navrhnutý architektom Gottliebom Redeckerom. Je postavený z pieskovca a miešajú sa v ňom novorománsky, secesný a neogotický štýl.

Veža chrámu sa týči až do výšky 24 metrov. Hodiny a časť strechy priviezli z Nemecka, mramorové lemy okien a vstupného portálu z Talianska a tri bronzové zvony odlieval Franz Schilling. Vitráže pre kostol daroval cisár Wilhelm II.

Od krásneho kostola sa po Fidel Castro Street dostaneme, plní dojmov z mladej africkej metropoly, naspäť k nášmu hotelu. Lúčime sa s mestom po období kolonizácie a krátkych rokoch slobody a nezávislosti stále hľadajúcom svoju tvár. Priateľským, mladým, pestrým, horúcim, kontrastným, ako to už v Afrike býva.

Zo vstupnej brány do celej krajiny môžeme pokračovať na našich ďalších výpravách čarovnou Namíbiou, do Swakopmundu na brehu Atlantického oceána...

1. Gibeon Meteorites – naozaj atraktívna výstava zostavená z 33 fragmentov z meteoritu, ktorý v pradávnych časoch dopadol pri namíbijskom mieste Gibeon. Roztrúsené kúsky zozbierali v roku 1975 a doviezli ich do hlavného mesta.
2. Ženy kmeňa Himba – nájdete ich kdekoľvek v uliciach metropoly predávať na miestnych trhoch. Sú nesmierne fotogenické, no za záber by ste si museli zaplatiť! Možno vám postačí len pozorovať ich a nasávať tak atmosféru autentickej Afriky...
3. Bushman Art – obchodík, ktorý nemôžete obísť, ak milujete po návrate z ciest prekvapovať rodinu a priateľov originálnymi darčekmi. Pred obchodom si urobte fotku s kamenným Krovákom v životnej veľkosti.
4. Katedrála Svätej Márie – sídlo arcibiskupa Windhoeku, kde môžete navštíviť bohoslužbu každý deň okrem pondelka.
5. Ak máte odísť z Windhoeku s jednou fotkou, určite si ju urobte pri soche antilopy Kudu! Pôsobivá skulptúra uprostred mesta, ktorá symbolizuje divokosť, bohatstvo prírody, nádej Afriky, ale aj lásku a úctu ku kultúre.
6. Galéria národného umenia Namíbie. Nachádza sa v blízkosti legendárnej antilopej sochy ako ďalší dôkaz vzťahu domácich ku kultúre a umeniu.
7. Turnhalle – nevidieť túto slávnu budovu by bolo ako prehliadnuť najvýznamnejšie udalosti Namíbie. Práve v Turnhalle sa v rokoch 1975-1977 konala dôležitá medzinárodná konferencia, ktorá viedla k vytvoreniu Demokratickej aliancie, a následne vyhlásenia nezávislosti Namíbie v roku 1990.
8. Owella Museum – spoznajte viac z prírodnej a kultúrnej tváre Windhoeku minulých čias! V múzeu nájdete atraktívne expozície približujúce tradície tunajších pôvodných kmeňov.
9. Christchurche – najkrajší protestantský kostol vo Windhoeku odkazuje na mnohopočetnú skupinu protestantov v meste. Pôvodne sa volal Church of Peace (Kostol mieru), je otvorený veriacim od roku 1910.
10. Parlamentné záhrady – malý park v centre mesta vedľa parlamentnej budovy otvorili v roku 1932 a nájdete tu prvú sochu z obdobia samostatnosti Namíbie – bronzový pomník vodcu národno-oslobodzovacieho boja Namíbijčanov HoseaKutaka.

1. Independence Memorial Museum. Ak chcete dobre spoznať Namíbiu a Windhoek, jeho súčasťou je aj hrdosť na svoj anti-kolonialistický odpor a národné oslobodenie. Práve tejto téme a časti histórie je venované múzeum otvorené v marci 2014, na 24. výročie nezávislosti krajiny.
2. Keď máte čas, obzrite si pamätník situovaný 10 km južne od centra mesta – Heroes´Acre.  Je to oficiálny pamätník nezávislosti Namíbie, ktorý má ďalším generáciám pripomínať ducha slobody krajiny. Mramorový obelisk s bronzovou sochou neznámeho vojaka je zasadený vo svahu, pri ceste vedúcej do susedného mesta Rehoboth.
3. Národná knižnica Namíbie slúži verejnosti od roku 1926, jej súčasťou sú aj mnohé nemecké exempláre a spisy z čias kolonizácie.
4. ZOO – nachádza sa na Independence Avenue a je živým a vyhľadávaným miestom oddychu domácich. Nájdete tu aj rybníček, detské ihrisko či príjemné Zoo Cafe.
5. Windhoek Railway Station je najdôležitejším železničným uzlom celej Namíbie a už pohľad na samotnú budovu v typickom juhoafrickom štýle holandských kolonizátorov stojí za to. V jej útrobách nájdete aj malé dopravné múzeum.
6. Katutura – trochu nešťastne preslávená časť na severe od centra mesta. V pôvodnom africkom jazyku názov štvrte znamená „miesto, kde ľudia nechcú žiť“ a symbolizuje jeho históriu, keď sem boli v 50. rokoch minulého storočia prinútení prisťahovať sa pôvodní africkí obyvatelia. Tu museli platiť vysoké nájmy za neveľmi kvalitné obydlia a ešte k tomu merať dlhú cestu do centra za prácou. Dodnes tu žije 60 % populácie mesta a napriek chudobe tu vládne aj čulý kultúrny a spoločenský život.
7. Národná botanická záhrada Namíbie. Na 12 hektároch záhrady sa môžete zoznámiť s prírodnou krásou krajiny. Sympatické je, že na rozdiel od iných botanických záhrad tu nedbajú na geometricky presné záhony a vyčačkané detaily, nechávajú prírodu rásť si slobodne, divo. Nájdete tu rôzne druhy aloe, kaktusov, nádherné akácie, ale aj 75 druhov vtáctva!
8. Daan Viljoen Game Reserve. Ak máte naozaj dosť času, zájdite si do 25 km vzdialenej zvieracej rezervácie! Od metropoly najbližšie situovaný park svojho druhu hostí typické africké zvery, žirafy, zebry, antilopy, papagáje, ale aj druhy, ktoré nežijú nikde inde na zemi: zobákorožce či rovnorožce... Posedieť si môžete v niektorej z príjemných reštaurácií.