Cestou za polárny kruh k pôvodným obyvateľom Škandinávie

I

Ivana Ďurčová, BUBO

V rámci nášho zájazdu Nórsko – Lofoty, Rusko sa presúvame zo zaľudnenej Európy do najodľahlejšej časti Európy – Laponska. Územie, ktoré definuje nehostinná tundra, rozľahlé lesy a nespočetné stáda sobov. Pôvodní obyvatelia Škandinávie - Sámovia (označenie Laponci je politicky nekorektné) toto územie osídlili už 6000 rokov pred naším letopočtom. V sámskych jazykoch hovoríme o zemi Sápmi. Zdrojom obživy pre pôvodných obyvateľov bol po stáročia rybolov, lov zveri a od 16.storočia chov sobov. Existencia celých sámskych komunít sa odvíjala od tejto domestikovanej zveri. Pastieri za svojimi stádami putovali celoročne ich prirodzenými migračnými cestami, na jar ku pobrežiu a v zime zas na pláne. Denne prešli aj desiatky kilometrov rýchlosťou až 50 km za hodinu. Noci trávili vo svojich provizórnych stanoch zvaných lávvu alebo goahti – ide o drevenú konštrukciu v tvare trojuholníka, ktorá je prikrytá kožou alebo tkanou vlnenou prikrývkou (dnes sa už používajú moderné prikrývky z vode odolnejších materiálov). Obydlia sa dali jednoducho preniesť, či nanovo postaviť. Komunity sa združovali aj vo veľkých rodinných stanoch, zohrievali sa pri ohni a varili si jedlá prevažne zo sobieho mäsa. Mrazivé zimné noci trávili v stálejších obydliach zvaných gamme – boli to zarastené chatky s trávnatou strechou postavené z dreva, brezovej kôry, rašeliny a kameňa. Nielenže boli výhrevné, ale pri dobrej opatere vydržali aj 60 rokov! Sámovia putovali za svojím stádom. Išli tam, kam šli soby a dopomáhali si lyžami či sánkami. Zo zvieraťa zužitkovali všetko – mäso, mlieko, kožu, srsť, parožie, vnútornosti, srdce, krv, oči, či kopytá. V centre života a jestvovania Sámov sa všetko odvíjalo od sobov. Preto otázka : „ Koľko vlastníte sobov?“ je absolútne nemiestna. Je to akoby sa Vás niekto opýtal, koľko zarábate. Sámovia boli zruční vo vlastnoručne vyrobených výrobkoch a postupne sa naučili, ako si vyrábať predmety dennej spotreby: oblečenie, topánky, či deky z tohto unikátneho zvieraťa. Sámske suveníry zvané duodji si dodnes môžete zakúpiť v mnohých sámskych obchodíkoch. Dnes môžeme už len smutne poznamenať, že len 10 % Sámov sa venuje chovu sobov. Väčšina z pôvodných obyvateľov Škandinávie pracuje v turizme, predáva sámske suveníry, alebo splynuli a začlenili sa do modernej civilizácie. Mnohí sa tiež sťahujú do väčších miest, a tak zaujímavosti o živote tejto národnostnej menšiny sa dozvedáme len z múzeí. Výbornou zastávkou na našom zájazde je nórska dedinka Karasjok, ktorú obýva až 90 % sámskej populácie. Prezeráme si nórsky sámsky parlament a hovoríme si o temnom období, kedy Sámovia boli utláčaní a diskriminovaní. Pomaly sa presúvame k sámskemu skanzenu. Usmieva sa na nás slniečko, bundu sme si nechali v našej BUBO dodávke. Ťažko uveriť, že práve na tomto mieste bola nameraná rekordne najnižšia teplota -51,4 °C. Lístky do skanzenu nám predáva mladá sámska dievčina v tradičnom odeve, ktorá je na nerozoznanie od Nórky – svetlá pokožka, biele vlasy a modré oči. Rozdáva nám mapky a vysvetľuje nám, čo nás čaká. Najprv ideme do ohrady k sobom, ktorých kŕmime vysušenými lišajníkmi. Následne si prezeráme vonkajšiu expozíciu sámskych obydlí a na záver sa presúvame do vnútra, kde nás čakajú tri časti: 1. predstavenie sámskych tradičných kostýmov, výrobkov a odevov 2. krátky film o tom, aký život kedysi Sámovia viedli a ako sa príchodom modernej doby veci zmenili – používanie snežných skútrov či dokonca helikoptéry by bolo pár storočí dozadu nemysliteľné 3. sámske divadlo s impozantnými efektmi, ktorý pojednáva o sámskych šamanských náboženstvách, mytológii a spojení s prírodou. Výborné interaktívne a náučné múzeum. Ozýva sa hlad, a tak mierime naplniť si žalúdky. My v BUBO sme si nenechali ujsť možnosť ochutnať sámske tradičné jedlo Finnbiff. Ide o sušené sobie mäsko, tepelne spracované a nakrájané na kúsky v hustej omáčke, podávané so zemiakmi a brusnicovým dresingom. Niektorí neodolali krémovej a hustej polievke zo sobieho mäsa či lososa, pomaličky robenom na dreve a na ohni. Výdatné jedlo sme zapili miestnym pivkom a za doprovodu praskajúceho ohníka v autentickej sámskej reštaurácii, postavenej v štýle „gamme“, celkom zarastenej trávnatým porastom, sa vydávame na dlhú cestu k najsevernejšiemu bodu kontinentálnej Európy. Nordkapp, tešíme sa na teba!  

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Nórsko

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva