Deň v znamení lemurov

J

Jakub Kopča

Včerajší presun z tretieho najväčšieho mesta Madagaskaru Antsirabe k bránam národného parku Andasibe-Mantadia bol naozaj náročný. Prekonať niečo vyše 300 kilometrov totiž na Madagaskare trvá prakticky celý deň. Cesty sú síce asfaltové a nie sú v úplne najhoršom stave, avšak problémom je to, že nikde nenájdete viac ako jeden pruh v jednom smere a tak každý kamión, stádo zebu alebo prechod obývanou oblasťou znamená spomalenie takmer na nulu. Vliekli sme sa teda v duchu malgaškého národného motta “mora mora” (čítaj mura mura), ktoré znamená pomaly pomaly a obdivovali krásy tejto jedinečnej krajiny. Ryžové polia, zebu - hovädzí dobytok s typickým hrbom, neskutočné množstvo detí a obrovská chudoba - to je to čo vidíte na Madagaskare najčastejšie. Dorazili sme ešte pred večerou, na výber v našej luxusnej lodgii bol zebu s ryžou, tanier morských plodov alebo ryža so zeleninou. Každý deň nášho zájazdu sa potvrdzuje štatistika, že Madagaskar je jedna z top krajín na svete v spotrebe ryže na osobu - 1 malgaš zje 120kg ryže za rok. Dnes máme na programe celý deň v národnom parku Andasibe-Mantadia a jeho okolí. Hneď po jednoduchých raňajkách (na Madagaskare nečakajte na raňajky vajíčka, typický je croissant s džemom alebo maslom - dedičstvo francúzskych kolonizátorov) sa vydávame do ďaždového pralesa hľadať lemury v ich prirodzenom prostredí. Máme skúseného sprievodcu Abraháma, ktorý presne vie kde ich hľadať. Po pár minútach chôdze rozmočeným terénom daždového pralesa (celý čas jemne mrholí - takto presne má vyzerať daždový prales :) nachádzame prvých lemurov v korunách stromov - lemur hnedý Eulemur fulvus a lemur šedý Hapalemur griseus, po ďalších minútach hľadania nachádzame zástupcov najvačšieho druhu lemura - indri indri. Lemury sa medzi dorozumievajú typickými zvukmi a my pozorne počúvame ich ranný rozhovor - je to veľký zážitok, aj napriek tomu, že sa nedajú dobre odfotiť, lebo sú priliš vysoko v korunách stromov. Na našej prechádzke pralesom nachádzame dokonca aj spiacu skupinku troch nočných lemurov Avahi, máme šťastie a hlavne vynikajúceho sprievodcu. Po 4 hodinách strávených v pralese si dávame obed v malej malgaškej reštaurácii. Toto je pravé lokálne jedlo, aj preto niektorí dostanú len kosti s minimálnou dávkou mäsa. V týchto podnikoch je najistejšou voľbou si dať ázijskú polievku s rezancami, tá vždy dobre zasýti, porcie sú obrovské. Po obede sa presúvame do Vakona rezervácie, kde sú lemury zvyknuté na prítomnosť ľudí a tak si môžeme spraviť fotky s lemurmi v bezprostrednej blízkosti. Lemurov kŕmia banánmi miestni sprievodcovia a tí za tento malý úplatok ochotne pózuju na hlavách turistov. Návštevu rezervácie končíme plavbou na kanoe v krásnom prostredí. Dnešný deň však zďaleka nekončí, večer nás ešte čaká hľadanie nočných lemurov. Slnko dávno zašlo, je absolútna tma, lesný chodník osvetluje iba jas hviezd a mliečnej dráhy a my hľadáme lemurov. Nemáme ani najmenšiu šancu, avšak Abrahám má dlhoročné skúsenosti, vďaka nemu vidíme okrem najmenšieho lemura v tejto oblasti - Microcebus lehilahytsara aj viacero chameleónov. Myslím že dnes sa nám bude o lemuroch aj snívať.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Madagaskar

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!