Bolivíjské altiplano | Zážitky BUBO

Písal sa jeden z tých nespočetných slnečných dní na náhornej plošine Altiplano, zvanej Inkami aj Stará Platňa. So svojou úctyhodnou rozlohou až 1,3 milióna kilometrov štvorcových. Prechádzali sme veľkou časťou tejto rozmanitej časti Južnej Ameriky. Častokrát sme s domorodcami viedli rozhovory o živote a tvrdých podmienkach, ktoré tu vládnu. Úžasné scenérie so stádami lám, červených hlinených domčekov, vypálených z tejto zeme dopĺňali babičky nosiace na chrbtoch drevo, potraviny, či veci na trh s typickými klobúkmi a širokými suknicami. Viezli sme sa expedičnými džípmi cez Soľnú pláň Salar de Uyuni, rozsiahle ostrovy zvetraných vulkanických hornín, nahlodaných zubom času a vetra s bizarnými tvarmi zvierat a pri troche fantázie aj vyzerajúcimi ako stoličky v ústach starej veľryby. Prechádzali sme tadiaľto začiatkom zimy, kedy dni sú pomerne teplé, no bičované vetrom a noci chladné a tmavé. No v tej tme sa zdalo akoby svietil Južný Kríž len pre nás a Mliečna dráha otvárala svoju náruč s úmyslom zahriať naše skrehnuté telá. Skláňali sme naše mysle pred týmito výtvormi silnej Matky prírody, alebo Pachamamy, ako ju volajú títo milí a usmiati ľudia s tvrdým životom. Zdalo sa mi akoby im nič ku šťastiu ani nechýbalo. Keď s nami prechádzali planinou, či jedli pri spoločných stoloch, vyzerali veľmi spokojní. Vyzerali, akoby to bol ich raj na Zemi. Toto v nás vyvolalo plno hlbokých myšlienok a úcty k nim. Altiplano je jednoducho raj na Zemi.