Slovaci maju pre bezovu farbu iba jedno slovicko. Keby vsak zili na "Streche sveta", urcite by vedeli pomenovat kazdy, co i len trochu iny odtien. Presne taka je totiz priroda nahornej roviny, na ktorej sa nachadza Tibet. Dva dni sme ju krizovali autobusom, po obidvoch stranach iba uzasne vyprahle hory, sem-tam farebna brana tradicneho tibetskeho domu (ktory bol inak tiez bezovy...). A presne ako som vedel - a tesil sa na to - ako sibnutim prutika sa vsetko zmenilo na bujnu zelen a ludia zrazu tmavsie tvare, zeny v cervenom, ruzovom, oranzovom, bordovom... Nepal! Tretia cast nasej cesty. Uz sme tu videli Himalajsky hraben ako na dlani, to z Nagarkotu, dedinky vo vyske 2100 m n.m. a cestou do Kathmandu (kde sme teraz) si pozreli hinduisticke spalovanie mrtvych, obrovsku stupu v Bodhnathe a nadherne chramy a domy mesta Bhaktapur. Alebo boli krajsie tamojsie dievcata? :) A, aby ste si nemysleli, ze si tu len uzivame komfortne hotely, ci co, tak vedzte, ze prechod z Tibetu do Nepalu sa opat raz prejavil ako typicky paprickovy; o dve auta pred nami sa obrovsky nakladak privalil o stenu utesu, dokonale tak zablokujuc prejazd vsetkym ostatnym! Toto je jedina nevyasfaltovana cast tzv "Cesty priatelstva", uzka, z jednej strany utes hore, z druhej priapast dole. No lepsie si vybrat nemohol! Nuz co, "hotelom" sa nam stal nas autobus. Proste "Papricka" :)
Marek N. z BUBO
21.Oct, 05:17 2009
