Gabon a  Rovníková Guinea

Gabon a Rovníková Guinea Expedíciu Posledný raj som pripravoval 8 rokov

Už iba pohnúť sa tu je problém. Aj v absolútnom kľude som neustále mokrý. Nikde na svete nie je takéto teplo. Ok, na Sahare som zažil 50tky, ale tu sa k tým teplotám pridáva ukrutná vlhkosť. Všetko mám mokré, aj knihy, mapy, všetky veci navlhnú. Keď niečo operiete nevysušíte to. V Le Meridien v Libreville to akosi vedia vysušiť, no za vypratie jedných nohavíc a jednej košele si vypýtajú 75 euro. Pri tých obrovských cenách za úplne všetko je toto normálne. Všetko tu stojí mnohonásobok toho čo u nás. Všetko je ukrutne drahé, každé jedlo, každý jeden presun, každá jedna noc v hoteli. Iba pivo je lacné, lacnejšie než fľaša vody. A tak vodu nepijeme a antimalariká zapíjame pivom. Komáre neznášajú B vitamín; keď sa potíte (čo je stále), tak B vitamín vylučujete a komárom to smrdí. V pive je bé-čka plno a tak doplníme tekutiny, živiny a zároveň sa chránime proti malárii, žltej zimnici , dengue atď. teda proti chorobám, ktoré komáre prenášajú. O Gabone som sa dozvedel od Toma v Kongu pred 8 rokmi. Rozprával mi o “Poslednom raji” kde pôsobil 20 rokov. O tom ako šimpanzy chceli zabiť kameramana BBC, a ako s National Geografic naháňali “surfujúce hrochy”, a tie sa na pláži vždy objavili na inom mieste a trvalo im strašne dlho, kým ich nafilmovali. Tomoaki Nihishira som stretol v inej, ťažko dostupnej džungli a pokiaľ viem, nikto zo Slovenska tam ešte, a ani po tom, nikdy nebol. Noubale Ndoki je na hraniciach so Stredoafrickou republikou v riadne “horúcej” oblasti – aj politicky. V roku 1997 tu Tomo prakticky vlastným telom zachránil slony od vykynoženia Konžskou armádou. Zachrániť slony vyššie proti prúdu v Dzanga Sangha sa neskôr nepodarilo. Hnutie Seleka ich vystrieľalo – pre ružovú, vysoko cenenú slonovinu - výťažok z predaja minuli na zbrane, muníciu a drogy. S pygmejmi som tu hľadal gorily a pralesné slony, a aj sme ich našli. Stretli sme tu mladú výskumníčku z Nemecka, ktorá dostala maláriu prvý mesiac ako sem prišla. Nevedela o Afrike zhola nič. Také mimoňky stretávam v Afrike občas, ako keby padli do Afriky z mesiaca. Zrejme po nešťastnej láske odídu do džungle a míňajú tu svoju mladosť. Hľadajú sa v džungli, kde zablúdia ešte viac. Ešte viac sa vo svojom živote zamotávajú a strácajú. Väčšinou mapujú život primátov, goríl, či šimpanzov. A miestnych černoškov, ktorí situáciu samozrejme využijú. Tomo bol naopak totálne k veci, jeden super chlapík. Chodil ostentatívne v kraťasoch, malária, nemalária. Vždy nažehlený, upravený. No napriek tomu to bol jeden z najsympatickejších Japoncov, akých som stretol. Bol čestný, ale Afrika ho ovplyvnila a bol tým pádom v pohode. Bola s ním sranda, čo s väčšinou Japoncov nie je, tie jeho príhody sú neuveriteľné. Tomo mi rozprával o krajine, o ktorej v tej dobe nebolo známe z cestovateľského hľadiska nič. O Gabone. Aj teraz sa v knihách píšu zväčša bludy. A ani sa iné písať nemôže, táto oblasť totižto nemá jednu pravdu. Pravda sa mení v priebehu roka, v priebehu dňa. Ešte ráno letíte, idete na letisko, ale na obed definitívne zistíte, že let zrušili. Ešte deň vopred máte expres, ale ráno zistíte, že celý vlak zrušili a večer vypravia obyčajný, a expres pôjde asi až zajtra, možno. Tu naozaj nenaplánujete nič. Hotel je jediný a o rok môže už byť zatvorený a potom zavrú aj národný priľahlý park. Chcete v hlavnom meste navštíviť hlavné múzeum? A máte kľúče? Alebo mauzóleum prvého prezidenta? Opäť, a máte kľúče alebo známeho, kto ich zabezpečí? Takto to funguje. Pre koho by to preboha bolo otvorené? O to viac musíte byť skúsený, o to viac musíte vedieť, aby ste dokázali v neprehľadnej skrumáži varírovať a čosi z toho vyťažiť. Turistov niet a domorodcom zmeny nevadia a nechápu, čo vám vadí. Batožina vám nedoletela a vy ste v tej svojej košeli spotený a nemáte si čo prezliecť. Oni majú iba jednu košeľu, nechápu vaše potreby. A tak sa aj vy naučíte oprať si košeľu a potom si ju obliecť a vysušiť na svojom tele. Konečne je Vám príjemne, chladnejšie a pol hodinku sa máte dobre a do pol hodinky košeľu aj v tom ohromnom dusne vysušíte. Idete na loďke po vodnatej rieke a začne pršať. Vyzlečiete si košeľu a vydržíte ten chlad a keď prestane , suchú košeľu si oblečiete. Je to lepšie ako sa naďalej drkotať v mokrej. V ťažkých situáciách prídete na zlepšováky. Ja ich mám stovky a dokážem sa nimi chrániť proti všetkým tým žltým zimniciam, amébam, ebolám, hadom, škorpiónom, divým šelmám a všetkému čo je pre nás Európanov tak neznáme. Je to iba praxou a rozhovormi s ľuďmi ktorí s Afrikou splynuli. Ktorí tu našli svoju lásku, svoj život. Tých ľudí je v tropickej centrálnej Afrike iba pár. Pred tými ôsmymi rokmi som bol na ceste aj s Wilim (všetky tie naše príhody nájdete na tomto Fóre pod Stredoafrickou republikou, Kongom atď.). Narodil sa pri Alicante a strašne chcel navštíviť Rovníkovú Guineu. Spoločne sme v Kribi (Kamerun) boli na jej hraniciach. “Ľubo, neviem sa tam dostať. Aj keď mám víza, nepustili ma dnu” rozprával mi zúfalo. Od toho času sa o to snaží ďalších 8 rokov a nepodarilo sa mu to. Teraz sedím na pive na ulici kráľa Malabo (Calle del Rey Malabo). Nie je to krčma, ale vlasové štúdio – dámam tu nadpoja vlasy tak, že majú na hlave 10 kilovú hmotu, ktorú následne pospletajú do afrických vrkočov. Stojí to veľa a muži v Afrike ak sa sťažujú, že žena míňa, tak to nie je “na handry” ako u nás, ale “na vlasy”. Každopádne ceny ropy sú teraz dole a salón zíva prázdnotou a tak si privyrábajú a v pekných kreslách tu dostanete chladené pivko. Nevie o tom skoro nikto, ale môj partner Alex tu žije od roku 1984. Kecáme a v tretej vete sa dostaneme k Wilymu, k tomu, že aj Alex je pôvodom z Alicante a že bol doma v Douale (Kamerun) u Wiliho teraz v januári. To vtedy keď išiel na domorodú svadbu do Bangui. Jednu ženu má doma v Španielsku a potom má africkú ženu, ktorá je zo Stredoafrickej republiky. Voláme Wilimu, sakra dobre sa poznáme, ako sa len môžete spoznať s niekým, s kým strávite dlhé týždne na cestách po tých najťažších cestách –skôr necestách- Afriky. V jednom džípe plnom piesku, na jednej drevenej piroge na tropickej rieke, pod jednou spoločnou moskytierou. Každý deň je problém, každú minútu trpíte a potom celý život na tie cesty spomínate. Wiliho poznám lepšie než jeho žena, tiež černoška. U Wiliho v Douala mám stále uloženú drevenú kolobežku- čikudu. Vždy sa chcel dostať do Rovníkovej Guinei a teraz som tu ja a volám mu. Douala je kúsok, 25 minútový let a pritom je tak ďaleko. Oddeľujú ju víza a colníci a robia ju omnoho nedostupnejšiu než Severnú Kóreu. Čakal som na túto príležitosť dlho a teraz sme vymákli slabú chvíľku Obiangovcov a vkĺzli do ich krajiny ako prví. Wily je nadšený, podarilo sa to! Cíti, že teraz má šancu aj on, cítim, že mi to praje. Je skutočný cestovateľ, tie cesty s Wilym boli mojimi najlepšími, išli sme na hranu, na hranicu svojich síl. Behával som vtedy maratóny s dobrými časmi, bol som plný síl, no na tých našich spoločných cestách som mal vskutku dosť. Naučiť sa Afrike, to chce roky. Každý jeden rok sem chodím a pomaličky začínam rozumieť tomu čo nikde nie je napísané, čo proste musíte pochopiť. Inak prejdete pomimo a nič nevidíte, ničomu neporozumiete. A k tomu ešte ochoriete ako väčšina, ktorá následne na Afriku zanevrie –ak prežije. Mňa keď zatknú na polícii, presne cítim čo bude a kedy čo môžem urobiť, viem kedy prekročiť hranice, viem či je džungľa ešte bezpečná. Chápem afrických duchov, verím v dôležitosť odkazu predkov ako všetci Afričania, zažil som tie rituály, ku ktorým sa bežný beloch nedostane, k takým, aké nezažil žiaden náš človek z afrických ambasád. Zažil som Afriku, ktorú zažijete iba ak ju milujete a venujete jej veľmi veľa času a energie. Afrika akú zažijete, ak sa viete s domorodcami smiať; takú zažijete, ak sa s Afrikou zblížite a stanete sa bratmi. Každá krajina v Afrike je úplne iná. Domorodci na Sao Tomé a tí v Čade sú rozdielnejší než Nór a Sicílčan (a nehovorím iba o DNA ale aj v tom sú rozdielnejší). No predsa len majú tí Afričania čosi spoločné, to, čo v nich uhnieti červená zem a vypáli žeravé slnko. To, čo do nich dostane rytmus bubnov a animistické tradície, ktoré nezlomilo ani kresťanstvo a ani islam. Duchovný svet je pre Afričanov omnoho dôležitejší než ten materiálny. O tom sa nepíše, to musíte zažiť a prežiť a pokúsiť sa pochopiť. Skratka ani tu neexistuje, vždy ide o roky, ide o odvahu pustiť sa hlbšie a ďalej. Ako včera som čítal na backpekerskom slovenskom Fóre o “neznámych kambodžských ostrovoch”... Och, také klamstvo, na tie ostrovy sa chodí bežne, Martin Bandžák tam bol pred 12 rokmi, Vilo Kráľ tam chodí rovnako dlho a otvoril tu svoj bar kedysi dávno. Na nescestovanom Slovensku môžete aj dnes vyhlásiť čokoľvek, však ľudia nevedia. No možno Slováci zbohatnú, budú viac cestovať a potom pochopia rozdiel medzi “neznámymi” ostrovmi Kambodže, kam chodí celý svet, a medzi skutočnou expedíciou do neznáma krížom cez celý Gabon a Rovníkovú Guineu. Pochopia rozdiel medzi tým ak niekto navštívi Kongo pred 8 rokmi (a následne opakovane), a tým, čo sa tvári, že robí prevratnú vec teraz. Vychádza to zrejme z toho, že klamú politici a tak je klamstvo súčasťou nášho života? Len to preboha nepreložte do žiadneho svetového jazyka, článok o “neznámych kambodžských ostrovoch”, to by sme ako Slováci vyzneli ako absolútni idioti. Naopak informáciami o Gabone či Rovníkovej Guinei budete jedni z prvých.   Poznámka: Ekvatoriálna Guinea a aj Gabon patria medzi najmenej navštevované krajiny sveta. Môjmu kamarátovi Máriovi Demovi tento rok do Gabonu neudelili víza (nežiadal o ne cez BUBO) a tak sa do krajiny nedostal. O Rovníkovú Guineu sa ani nepokúsil, to vedel, že sa nedá. Na udelenie víz do Gabonu potrebujete pozvanie vplyvnej osoby. Ja sa s prezidentom turizmu v Gabone poznám dlho a dobre.    


Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
K

Afrika  

Svätý Tomáš, Gabon

31.10. → 13.11. +1 termín

náročnosť

14 dní

Trvanie

10490
E

Afrika  

Svätý Tomáš, Rovníková Guinea, Gabon


náročnosť

16 dní

Trvanie

12639
Veľká päťka alebo 24 zvierat pre rok 2024 Prémiový blog

Prémiový blog Veľká päťka alebo 24 zvierat pre rok 2024

Naša planéta je úžasným miestom, kde ešte stále môžete natrafiť na autentickú divokú prírodu aj s jej obyvateľmi - fascinujúcimi divými zvieratami…

Martin Karniš 48 min. čítania
Afrika – príbehy z domova Prémiový blog

Prémiový blog Afrika – príbehy z domova

Všetci pochádzame z Afriky, tvrdia vedci. Najprv sa mi to zdalo nepravdepodobné, veď ja som beloch, čo sa ledva opáli a nechápal som, čo mám…

Ľuboš Fellner 19 min. čítania
10 najmenej navštevovaných krajín sveta Prémiový blog

Prémiový blog 10 najmenej navštevovaných krajín sveta

Organizácia Spojených národov (UNWTO - UN World Tourism Organisation) vedie dlhé roky štatistiky počtu turistov v krajinách celého sveta. Najviac…

Ďalšie dovolenky do krajiny: