Prsi. Ako vlastne skoro stale v Cuscu a okoli. Je to skratka tak, rovnako ako na pusti neprsi skoro nikdy. Ale mali sme dvojite stastie. Na pusti v Nazca sme mali maly dazdik a vcera na Machu Picchu sme mali slnko s velkym S. Nadherne. Z mestecka Aguas Calientes 400 m pod slavnym mestom sme vyrazili uz o piatej rano, nech vidime vychod slnka nad ruinami. Niektori pesi, niektori autobusom po hrozivych serpentinach. A naozaj ten "strateny" spanok stal mnohokrat za to. Prebudzanie inkskeho mesta do slnecneho rana, hra tienov v okolitych tropickych lesoch, vynaranie strmych kopcov z tmy do svetla, zobudzanie vtakov a vlhka vona lesa - to bol iba zaciatok celeho dna. Vrcholom bola prehliadka ruien (od slova ruiny) Machu Picchu, a odvazne prechadzky strmymi chodnikmi na Wayna Picchu, Branu slnka ci Most Inkov. Niektori z nas dokonca aj odmietli autobus dolu do udolia, a 1712 strmych schodov si zosliapali pesi. Zazitky z predvcerajska z Posvatneho udolia rieky Urubamba boli vsak nemenej uchvatne - pevnost Pisac, mestecko Pisac s indianskymi trhmi, krasne vyhliadky a nakoniec ruiny Ollantaytambo a vlacik k Machu Picchu - neda sa to ani vtesnat do tohto maleho priestoru. No, ale prave prisiel autobus, co nas dnes vezie k Titicaca, takze zatial ahoj, ozveme sa od jazera!

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Peru

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu