Plni elanu a energie pokracujeme v nasej expedicii skrz-naskrz Juznou Amerikou. V Arice sme vegetili na plazi, krasne sme sa sfarbili do cervena - aby sme zapadli medzi indianov, ved ideme do Bolivie!! Radka to vyhrala - dve noci mohla spat iba na hlave, ktora ako jedina cast jej tela nebola spalena :) Kamil isiel nahanat delfina, ktoreho sme zbadali kusok od plaze....a Janka mu zachranila zivot, kedze ho po takom vykone zrazu opustili vsetky sily a nevladal plavat, ona nezavahala a rychlo zohnala pomoc - surferov pripravenych ponuknut zachrannu dosku znicenemu Kamilovi. Janka je super! Ochutnali sme aj svetozname ceviche - surova ryba a morske plody nalozene v citronovej stave, s cibulkou a koriandrom vo fantastickej miestnej restauracii. Na druhy den sme sa odobrali na prekrasnu cestu okolo sopky Parinacota cez hranicu vo vyske 4600 m do Bolivie. Baja bola na vsetkych moc hrda - nikomu nemal vyskovu chorobu, co sa nedalo povedat o niektorych domacich. Sme proste dobri :) Vytuzena Bolivia, uz sme sa nemohli dockat vidiet tu pravu Juznu Ameriku - zmatok, chaos, trubenie, poulicni predavaci, bosoracky trh.....a rozhodne nie sme sklamani! Pocasie BUBO opat zariadil, takze sme si La Paz mohli naplno vychutnat uz prvy den. Na dalsi den sme rozhodli riskovat nase zivoty na jednej z najnebezpecnejsich ciest na svete - znama Cesta Smrti. Sedem z nas dalo na Bajinu radu a isli sme do toho --na bicykloch!! 64 km zjazd, pod vodopady, po kamenoch, cez riecky, zo 4600 m do 1300 m....Zazitok na cely zivot!! A este k tomu Kamil mohol splnit svoj karmicky dlh - a zachranil zivot opitemu Anglicanovi, ktoremu vela nechybalo a bol by sa smykol az na dno priepasti. V situacii, kedy ludia stracaju hlavu - nasi Neunavni nelenili a.....Kamil ako spravny chlap VYTRHOL najblizsi strom aj s KORENMI a podal ho chalanovi drziaceho sa na kusku zeme asi 2 metre pod cestou...a minimalne kilometer nad priepastou. Stano sa uz moc neovladal a len nadaval najvyberanejsime nadavkami....a ostatni?? Ostatni nelenili a rychlo vytiahli fotaky a cvakali ako Japonci :))) Takze mame to aj zdokumentovane. Zvysok partie, ktori sa necitili na bicyklovanie isli do Coroica tou istou cestou malym kombickom a kontrolovali, ci sa po ceste niekto nestratil. Vsetci sme stastne prezili a niektori z nas prisahali,ze sa do roka a do dna vratia :) V Coroicu, v meste obklopenom kokovymi polickami, sme sa este stihli ist okupat pod nadherny vodopad a po veceri sme sa vsetci usadili pri bazen a nasmiali sme sa tak az nas boleli brucha. Zasa to malo taku rodinnu atmosferu dovolenky pri Jadrane a tri flase whisky ten pocit len umocnili :)) Ved uz sme za polovickou!!!! Na druhy den sme s tazkym srdcom opustali malebne Coroico, naspat do sialeneho La Pazu, kde na niektorych z nas uz cakal okrem rychlych nakupov darcekov a suvenirov dalsi zazitok - Bolivijska posta. Vsetko sme ako vzdy zvladli na jednicku a prebytocne kila su uz na ceste domov. Dnes sme opustili Boliviu cez hranicny prechod Desaguadero, pri jazere Titicaca. Nekonecne tyrkysove navyssie polozene navigovatelne jazero na svete (vyska 3820 m) a uz sme stihli aj absolvovat uchvatny vylet na plavajuce ostrovy Uros, videli sme mlada kondora, ktoreho tam domaci maju zdomacneneho (na 2rocne mlada uz mal rozpatie kridel aspon 3metre, dospely kondor ma rozpatie az 6 metrov) Domaci boli farebni a usmievavi, po tom ako nam ukazali svoje pribytky a nechali nas vyskusat si ich kroje, este nas aj vzali na plavbu klasickou lodkou z totory (totora je rakos, z ktroych su postavene samotne ostrovy, ich chalupky a este sa to da aj jest a je to velmi zdrave) S usmevami na tvarach sme sa opalovali na spiatocnej ceste lodou do Puna. Ideme ochutnat nejaku z miestnych specialit...zeby pstruha?alebo alpacu? alebo nebodaj morske prasiatko????mame este co robit a co skusat!!!! Zajtra presun do Cusca.....Machu Picchu je uz na dosah :)

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Peru

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu