“Vieš, je to ako Vatikán, štát v štáte” vysvetľuje mi Roman situáciu v Podnestersku. Prirovnať mafiánsku krajinu predajcov jadrových hlavíc ku Vatikánu je zvláštne. OK, obaja sú proti homosexuálom, no inak.. “Vieš, bolo zlé a teraz je horšie. “Má 45 rokov, no hádal som mu 60.Krajinka s rozlohou okolo 4000 km², vznikla 2. septembra 1990. Správne sa volá Pridnestrovská Moldavská Republika PMR (Приднестровская Молдавская Республика, ПМР ); áno, píše sa azbukou. Dnester bol vždy dôležitou hranicou už od čias Dákov a Skýtov, ktorých rozdeľoval. Po oslobodení sa od komunizmu sa Rumunsko, chcelo logicky rozšíriť o Besarábiu, ktorú im Stalin potrasením si ruky s Joachimom von Ribbentropom, nacistickým ministrom zahraničných vecí vzal. No Rusko rozohralo šachovú partiu o strategickú oblasť, v roku 1992 prebehla vojna a bolo vymaľované. “Pre Putina je zatiaľ lepšia táto chaotická situácia, ako vziať Podnestersko pod svoje krídla ako súčasť Ruskej federácie.” O to, mimochodom, v roku 2014 parlament Podnesterska požiadal.Podnestersko či Transdnestriu neuznal žiaden štát. Uznal ho iba Náhorný Karabach, Abcházsko a Južné Osetsko. “Keď môže existovať Kosovo, prečo by nemohlo Podnestersko?” pýta sa Roman.Sedíme na tanku, zlatá kupola pravoslávneho kostolíka sa odráža proti modrej oblohe, pojedáme čierny beluga kaviár z miestnej fabriky a zapíjam ho koňakom XO, taktiež z miestnej fabriky Kvint. Na medzinárodných letiskách málokedy dostanem XO pod 100 dolárov, no tu stojí fľaška super kvalitného XO brandy menej než 5 dolárov. Cítim sa ako v roku 1997 v Barme.Podnestersko má vlastnú hymnu, vlastnú vládu, vlastného prezidenta, vlastnú menu (Podnesterský rubeľ), vlastné poštové známky, vlastnú políciu, vlastnú armádu, vlastnú vlajku. Je to jediná krajina sveta, ktorá má do dnešných dní na vlajke kosák a kladivo. Podnestersko má vlastne všetko, čo štát potrebuje.Ruský generál Alexander Suvorov v roku 1792 založil hlavné mesto Tiraspol ako pevnosť. Teraz v centre mesta sedí na vzpínajúcom sa koni. 17 ročná Viktória sa ma pýta, či to je Lenin. Lenin na vzpínajúcom sa koni, to by teda bolo. Cestovať s deťmi je zábavné. No socha Lenina v červenom kameni je kúsok vedľa pred parlamentom. V Podnestersku sú sovietske symboly všade - v architektúre, v oblečení, v každodennom živote, v hlavách ľudí a v ich srdciach. “Za Sovietskeho zväzu bola stabilita. Keď došlo čosi zo zahraničia (z Nemecka či Československa), dostalo sa to iba do vlády. No my, bežní ľudia, sme mali iba to isté. Všetci boli rovnakí. No bola stabilita ...”“Vyzujte sa!” doslova kričí Andrej. Vstupujeme k nemu do jeho “penthousu” na vrchnom poschodí 8 poschodového paneláku v blízkosti novučičkého štadióna futbalového klubu Sheriff Tiraspol. Samozrejme, výťah tu nie je. A tieto dva týždne nejde ani teplá voda – v celom Tiraspole. “Každý rok robia takúto odstávku” hovorí so samozrejmosťou Andrejova žena Jana. Do paneláku sme sa dostali cez hrubé železné dvere. Každý panelák ich tu má rovnaké. Podľa mňa vydržia streľbu z tanku. Keby ťa omylom privreli, zlomia ti ruku. Dostať sa dnu je náročné. Keď sme už hore pred bytovými dverami otvoríme si také drevené modré dvere s okienkom, ktoré prekrýva zásterka, ktorú posledných 50 rokov čo panelák stojí nikto nepral a stojíme konečne pred dverami do bytu. Máme taký zvláštny plochý kľúč, ako od hradu, zdá sa predpotopný. Tou drsnejšou stranou ho musíte otočiť nahor, vsunúť do tenučkej škáročky vo dverách a 4x otočiť vľavo. 4x !!!! Cvak, cvak, cvak, cvak – duní celá chodba. Zdá sa mi, že vstupujeme do trezoru, musia tu mať poklady, takto sa chrániť. No moja dcéra Sára sa po chvíli opýta: “Oni sa teraz nasťahovali?” Tak to totižto vyzerá. Andrej má obrovský Land Cruiser na ulici a “hovno na polici”. Vyzúvame sa a Andrej spokojne hovorí: „Toto nie je Európa, tu sa slušne vyzúva!” Z dlhej úzkej chodby, ktorú sme zapratali topánkami, idú 3 izby vľavo a jedna vpravo. Tam práve dorobil lodžu, zakryl ju a vyhodil drevené okná a nahradil ich plastovými. Všetko je nedotiahnutejšie, akosi pokrivené. V každej izbe je iná podlaha, vyzerá to ako v showroome, všetko pekné umelohmotné “parkety”. Cítim sa ako v roku 1991, kedy aj mňa predajcovia na Slovensku presviedčali, že drevené parkety sú nepraktické. Veľká televízia, vo vitrínkach fotografia svätého, všetko v tomto, na miestne pomery, exkluzívnom byte pôsobí úboho a neútulne. No je sympatické že majú bielu, huňatú mačku a malého psíka, ktorý sa volá Keks. Posledná miestnosť vľavo je kuchyňa. Je neskutočne malá. Jedálenský stôl vznikne, keď ten malý drevený stolík odsunú meter od steny a vznikne miesto pre stoličku. Potom sa vo zvyšku kuchyne nedá hýbať, ale to je jedno. “Postojíme, postojíme, žiaden problém” s úsmevom hovorí Andrej, keď vidí moje rozpaky. Na jedáleň, miesto stretnutia rodiny, ten socialistický architekt nemyslel, respektíve rodina sa nemá čo stretávať a rozoberať šedú realitu. Dohodli sme sa, že nás Jana naučí variť “pelmeni”Najprv sme sa zastavili na trhu. No nie v hlavnom meste, tu v Tiraspole, ale v druhom najväčšom meste Podnesterska, v Benderi. Ten leží ešte na druhej strane rieky Dnester, West bank. Mám rád, keď prejdem krajinu krížom krážom a až vtedy viac porozumiem veciam. Vchádzame na trh a ihneď vzbudzujeme pozornosť. Hneď všetci vedia, že sme cudzinci. Po toľkých dňoch na ceste sme ušmudlaní a vôbec nie nažehlení, ale podľa oblečenia, či účesu všetci ihneď vedia, že sme inostranci – bohatí západniari. Usmievajú sa, môžem ich fotiť, tých pár slov ruštiny sa teraz sakra hodí. Trh je, samozrejme, ohromne fotogenický, preniesol nás v čase do 50-tych rokov socialistického Československa. Trma –vrma, ľudia sú vo svojom živle, každý si je istý tovarom, čo predáva. Oddelenie mäsa, rýb, syry aj bryndza, bravčové hlavy vyložené na pultoch, obrovská plocha zeleniny a ženušky v bielych čapiciach. Zaujali ma rajčiny, nielen to, že chutia ako rajčiny a majú vynikajúcu chuť, akú si pamätám z mladosti, a akú nenájdete ani v bio paradajkách v žiadnom našom či rakúskom supermarkete. Zaujali ma farbou, okrem červených, žltých a hnedých nachádzam ešte tri iné farby. To množstvo zeleniny nemôžu nikdy predať, myslím si. Z trhu ideme späť maršrutkou (taký malý autobusík, ktorý jazdí vo všetkých post sovietskych krajinách a funguje to super) do Tiraspola a Jana zatiaľ autom odvezie nakúpené veci domov.Všetko je v byte čisté, vygľancované, ako sa len dá. Umyjeme sa, v kúpeľni je dlhá vodovodná batéria, aby sa dali umyť ruky, ale po otočení sa dala napustiť aj vaňa. Takto je to všade v Tiraspole, je to úžasný výmysel komunistov, ako ušetriť batérie. Žiadna kúpeľňa, samozrejme, nemá okno, je v takzvanom bytovom jadre. Pre mňa je problém aj zažnúť svetlo. Vojdete na záchod a tam vypínač nie je. Je kdesi ďaleko, centrálne v chodbe. Najprv som ako slepec hladkal steny, potom som si myslel, že je tam schovaná fotobunka a mával som rukami, no žiadna fotobunka, pekne treba ísť na chodbu. Pelmeny sú cestové taštičky plnené čímkoľvek, ale najčastejšie mäsom a my sme kúpili hovädzie a bravčové, lebo tu je zvykom miešať mäsá, aby malo jedlo lepšiu chuť a nebolo suché. Cesto vyrábame sami z múky, čerstvých vajec, vymiesime, necháme dostáť, povaľkáme a potom vyrežeme pohárom kolečká a do toho deti zabalia rozomleté a s prísadami namixované mäso. Celkom fajn tvar. Nie mesiačiky ako som zvyknutý bežne (pelmeny som jedol 500 razy), ale Jana mesiačik spojí k sebe a vznikne akýsi klobúčik. Jana je veľmi šikovná a evidentne v domácnosti varí. Po príchode domov sa všetci nielen vyzuli, ale prezliekli sa do akýchsi teplákov. Jana má také sexi šedé s mackom a ladí s Andrejom. Potom, keď sú pelmeny zrolované, nahádžu sa do vriacej, osolenej vody. No to najprv musíte vedieť zapnúť sporák, pred tým odistiť prívod plynu, tu ho každý zaviera centrálne, keby náhodou… Keď vyplávajú peľmeny na povrch, sú hotové. Dávame si na ne smotanu a k tomu úžasný šalát s množstvom uhoriek a petržlenu. Výborné! Podnestersko je návratom späť. Som rád, že to moje deti videli.Foto: stretnutie ulíc Lenina a 25 októbra. Z krížnika Aurora, vystrelili na pokyn Lenina a to bol signál k útoku na Zimný palác v Petrohrade. Bolo to 7. novembra, v tom čase bol v Rusku podľa juliánskeho kalendára 25. október. Prevrat tak poznáme ako Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu - VOSR. 

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Moldavsko

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu