Prekracujeme sutok bieleho a modreho Nilu. Smerujeme na najvacsi cintorin v Chartume, kde kazdy piatok na tajomnom dervisskom mieste sa stretavaju veriaci. Najprv do hrobky dervisa, kde sa spieva, tancuje. Ako tajomny Mashad, len s tim rozdielom ze tu sa neplace. Muzi v bielom a s velkym turbanom a zeny v petrofarebnych satach. Do toho vona kadidla z Jemenu. Na hrobke vlaju zelene moslimske vlajky. V tom sa sprievod pohne a za zvukov bubnov z kozych kozi sa rytmicky pohne k hrobke a postupne zvolavanie Alah. Ucelom je sa dostat do tanzu. Niekto sa dostane velmi rychlo, ludia sa zacinaju vlnit v rytme bubnov,Aj my sa aj ked nechceme dostavame do tanca. Postupne vyse 300 clenne publikum je vo vare. Opat sme tu snad jedini turisti. V inych krajinach musis chodit do muzea, aby si sa dozvedel ako to bolo voalkedy, ake boli zvyky. Muzeum je pritomnost. Skvele, uzasne...Na konci spolocna modlidba. Zavidim prvym anglickym dobyvatelom co zazili pred 300 rokmi

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Sudán

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu