Sprava z vyssich miest :-)

Zdravi strecha sveta a teda krajina snezneho leva Tibet, Lhasa. V pekingu sme sa pokochali obrazom osloboditela Tibetu na najvacsom namesti sveta a naplnili bruska Sechuanskou vecerou. Uprsanu, uponahlanu a preplnenu preplnenu metropolu Ciny sme opustili vydali sme sa hladat nasu Shambalu. Preleteli sme ponad more mracien, ktore sa odrazu roztrhalo na ladovych stitoch Himalaji a my sme uvideli Tibet. Pristavaci manever: litadlo trasie, vibruje, bruci, letuska place a nasa skupinka? Dvaja spia, ostani fotia o sto sedem a ocka pulime uuplne vsetci. Pristali sme ako v bavlnke teda okrem takeho maleho skoku ale letuska to zvladla. Privitala nas modromodra obloha bielucke baranceky, ze aj ovecky vyprate v Perwolle buehajuce po slovenskych stranach by im zavideli, a prijemnych 23 stupnov. A este k tomu cerstvucky horsky vzduch akurat ho treba trosku castejsie dychat, nuz co sme vysokooooo v horach ale uz dost, smer Lhasa. Komfortny hotel s Japonskou sprchou a za hodinku sa uz vyvalujeme na terase (naordinovana aklimatizacia, vsetok odpor marny) a tak “neostava” nic ine ako nasavat atmosferu a Pivecko lhasa a vychutnavat jaci steak a vyhlad na toto kedysi zakazane mesto pre cudzincov z terasy nad namestim, jednym slovom veget. Vecer este potulku ulickami a spat. Dnes sme sa uz aklimatizovany vybrali do Potaly. Uuuzas zo strmych bielo cervenych stien vystriedal trek nahor. Uuuspesne sme zdolali schody kralovskeho palaca a ponorili sa do mystiky jacich sviecok, vone borievok palenych v kaditelniciach a lesku zlata. Mandaly, tchangky (nastenenne malby na voskovanom hodvabe), trony a hrobky dalailamov. Sarkofag piateho dalailamu je vacsi ako ten Tutanchamonov a je vyhotoveny z 3700 kg zlata. Potalu sme obisli po svatej kore rozkrutili mlynceki a uz bolo na case aj posilnit sa. Na obed sme sa vybrali do najstarsej restauracie v Lhase nasa skupinka uputala pozornost vsetkych dokonca ja sefkucharky okrem pekinskeho spica ktory sa cely cas vyvaloval v predizibicke. Ze dost? Nie. Cakal nas este Najvacsi klastor Drepung, ktoreho Tibetsku vyslovnost Slovak nevyslovi ani keby ho nas miestny sprievodca Bakla nutil pit Tibetsky caj s jacim maslom a solou cely tyzden. Mnichov sme akurat zastihli varit tento slastny napoj v kadiach ako z filmu meno ruze (rozumej aj mnicha by si v nich uvaril). A vobec cela kuchyna mala rydzo stredoveky raz. Mnisi vsak tentoraz cajik nekonzumovali ale v hlavnej hale klastoru nalievali na jacmennu muku a modelovali z tohto materialu sosky. J No kazdy ma nejake hobby. Vecer este suveniri, 108 gulickove ruzence, mlynceky, jacia koza ci satky. Tibet je krasny a Tibetania su usmievavy a srdecny ludia. Mimochodom co mate vsetci proti Tibetsekmu caju? Mne teda chuti. Pozdravujem Mata a astronautov.