Štyria králi Masai Mara Našli sme najsilnejšiu leviu svorku Masai Mary

Levie samce, pokiaľ nemajú svoju vlastnú rodinu, žijú často v samčích skupinách a čakajú na vhodnú príležitosť, kedy si svoju skupinu vybojujú, alebo inak získajú. Väčšinou sa im to podarí približne v 5-7 roku života. Do tej doby sa musia o seba postarať, keďže z pôvodnej svorky sú vyhnaní približne v dvoch rokch života. Masai Mara je jedno z miest, kde je populácia levov relatívne zdravá. My ich tu hľadme tiež. Silno oranžový koberec vychádzajúceho slnka postupne pokrýva trávnaté savany národného parku Masai Mara, na juhu Kene. Pod nami už začali raňajkovať impaly, zebry a pakone. Neskôr sa pridávajú gazely, a ako posledné sa objavili byvolce. Celé to divadlo sledujeme z výhliadkovej plošiny, postavenej vysoko v korunách stromov, kde nám už za niekoľko minút prinesú naše raňajky. Africká idylka ako z rozprávky. Okrem kuchára, ktorý už na platni pripravuje chutnú omeletu, je s nami hore aj Edga – náš ochrankár s prakom. Jeho úlohou nie je ani tak chrániť nás, ako naše jedlo, ktoré už so slinami v ústach pozorujú len niekoľko metrov od nás vzdialené opice. Nuž, budú si musieť nájsť niečo vlastné. Dnes je pred nami ďalší deň v národnom parku Masai Mara. Ten včerajší predbehol aj naše očakávania. Narazili sme na obrovské stádo byvolov. Pozorovali kŕmiace sa slony. Gepard, akoby sme ho sami zavolali, si prišiel ľahnúť až k nášmu autu. Jazdili sme pomedzi stáda zebier, pakoní a mnohých druhov antilop, vrátane najväčšej antilopy sveta – antilopy losej (môže vážiť až tonu). A na záver - večera svorky levov v priamom prenose, okolo ktorej netrpezlivo pobehovalo niekoľko šakalov, dúfajúc, že sa im dačo tiež ujde. Uvidíme teda, čo prinesie dnešok. Cestou do dedinky Masaiov stretávame ďalšieho geparda. Tentokrát ide o samicu... poriadnu, nažratú samicu. Samozrejme, v takomto stave má dnes v pláne jediné. Dôjsť pod najbližší strom a oddychovať. U miestnych Masaiov strávime zhruba hodinku. Predstavia nám svoje tance, spev, ukážu svoj spôsob života i svoje príbytky, postavené z kravských lajen. Dokonca nám ponúkajú, že najbližšie môžeme bez problémov spať priamo u nich doma. (Kto by mal teda záujem, hláste sa.) Z dedinky smerujeme k rieke Mara. Mnohí určite poznáte zábery stotisícov zvierat (prevažne pakoní), ktoré hromadne migrujú zo susedného parku Serengeti a snažia prebrodiť rieku plnú krokodílov. Práve sme na tom mieste, kde sa tento veľkolepý prírodný úkaz každoročne deje. Na brehu rieky Mara, kde už o mesiac táto spomínaná najväčšia suchozemská migrácia zvierat dorazí. Predátori si prídu na svoje a miesto premenia na krvavé ´lázne´. I preto ma Mara často prezývku "krvavá rieka." Dnes tu vidíme len jedného krokodíla, ktorý požiera hada a desiatky hrochov. Po obedovom pikniku pri rieke (opäť na nás slintali opice, jedna nám i sadla za volant) pokračujeme ďalej odhaliť, čo Masai Mara ešte ukrýva. Takmer hodinu jazdíme bez väčšieho zastavenia. Občas minieme nejakú antilopu, no to je všetko. Že by sa nám šťastie obrátilo chrbtom? Napokon, predsa niečo – „Hyena, tam, na deviatke!“ So svojim typickým úsmevom pozerá na divákov, ktorí si ju prišli obzrieť. Nie je vôbec plachá, ba máme dojem, že to naše fotografovanie si priam užíva, ako modelka. Tipujeme, že zbytok jej skupiny bude niekde veľmi blízko. Zhruba za 15 minút stojíme znova. Zaujme nás oranžovo hnedá hriva, trčiaca z vysokej trávy. Krásny leví samec, strážiaci svoju korisť – byvola, alebo lepšie povedané, tie zbytky, čo z neho ešte ostali. Sám určite nebude. Byvol je na jedného leva prisilný súper. V tom sa zhruba 40 metrov od nás začnú pod stromom dvíhať ďalšie hlavy - zbytok skupiny. Prídeme bližšie, a tam vidíme oddychovať, s dámskou časťou skupiny, ďalších troch veľkých samcov. Dokopy teda štyria leví bratia! Ohromná sila! Nie je ničím nezvyčajné, ak skupine vládnu dvaja bratia. Dokonca, počul som aj o troch, ale štyria? „Za 15 rokov tu som raz videl troch bratov, ale štyroch ešte nikdy,“ hovorí miestny sprievodca Joseph, ktorý je tam práve s nami. Pre štyroch bratov nepredstavoval ten už polo zjedený byvol žiadny problém. O zbytok koristi, ktorý ešte ostal, sa báť tiež nemusia. Hoci hyeny dokážu levom ukradnúť ich potravu, tomuto bratstvu určite nie. (A už číhajúce supy na strome si tiež ešte chvíľu počkajú, aby pozbierali aspoň kosti.) Bratov z trónu taktiež nezosadí žiadny lev, ani dvojica a dokonca ani trojica, ak by náhodou v Masai Mare nejaká bola. Ba naopak, títo zdatní bratia si dokážu zobrať takmer čokoľvek, na čo dostanú chuť. Toto je jednoznačne najsilnejšia skupinka Masai Mary. Jej SKUTOČNÍ KRÁLI. Do západu slnka nám ešte ostáva posledných pár hodín. Zajtra je naším cieľom jazero Nakuru, známe hlavne svojimi plameniakmi a desiatkami nosorožcov, ktoré žijú v jeho okolí. Snáď sa nám bude dariť ako doteraz. Hakuna matata. :)