Čakajte prosím...

Fórum

9988 príspevkov

19

08:13

jan

2019

Pláž ako málokde inde

Pláž ako málokde inde

Dnes sme si mali pri balení do ruksaka prihodiť plavky. Je síce koniec leta, ale to tu v Nórsku vôbec nemusí znamenať teplo. Aj na obed nás po túre k ľadovcu Briksdalsbreen chytil dážď. S ním či bez neho, západné pobrežie je neskutočne krásne. Tu v ostrovnom mestečku Måløy sa oň z každej stany rozbíjajú vlny Atlantiku. Až na pár miest. Serpentínová cesta nás privádza dopokojnej zátoky s pieskom, aký si pamätám akurát z Karibských pláží. A nikde ani nohy. Začínam tušiť, načo nám tie plavky mali byť. Za jemného mrholenia sa z mikín a vibram prezliekame do plážového outfittu a prví odvážlivci už bežia naproti studeným vlnkám. Voda je tu plytká, a tak sa po pás ponoríte asi 30 metrov od brehu. Na aklimatizáciu akurát. A studená je tiež poriadne. Náš šofér Odd Martin ju tipol na dvanásť stupňov. Ponáram sa po krk, chvíľu trvá, kým si telo uvedomí, čo sa deje. Najprv sa mi zle dýchalo, ale už je to v pohode. Otočím sa smerom k pláži, pár zimomravých nás ostalo na brehu, no pozhadzovaných kôpok oblečenia je na bielom piesku viac. Dookola sa vypínajú hory porastené šťavnatou zelenou trávou, občas niekde zahliadneme ovcu či kozu. So slaným úsmevom si hovorím, že na toto kúpanie s BUBO len tak nezabudnem.

Pláž ako málokde inde

Zuzka Hábeková, BUBO

19

08:08

jan

2019

Na najkrajšom fjorde v Nórsku

Na najkrajšom fjorde v Nórsku

Jedenásť serpentín Orlej cesty nás priviedlo k najkrajšiemu fjordu v celej krajine. Slnko vyhuplo spoza oblaku a voda Geirangerfjordu sa sfarbila na dokonale modrú. V blízkosti brehu ticho kotví obrovská výletná loď, ktorá pôsobí z vyhliadky nad fjordom ako biela plastová lodička vo vani. V dedine voňajú wafle z dreveného stánku v prístave. Dojedáme posledné sústo a s prstami trochu lepkavými od práškového cukru podávame kontrolórovi na našej loďke lístky. Stovky metrov vysoké skaly sa strmo týčia z pokojnej hladiny. Ťažko uveriť, že dno je ďalších 360 metrov pod nami. Roztopený sneh z hôr napája Sedem sestier, Nápadníka aj Nevestin závoj vodou, a tak sa nám vodopády ukazujú v plnej kráse. Roztrúsené farmičky na strmých svahoch sa občas ozvú kozím békaním, kým sa snažíme uveriť, že takíto dobrodruhovia tu so svojím statkom žijú ešte aj v dnešnej dobe.

Na najkrajšom fjorde v Nórsku

Zuzka Hábeková, BUBO

19

08:05

jan

2019

Cestou trolov

Cestou trolov

Trolia cesta. Slovné spojenie, pri ktorom vystúpia na čelo nejedného šoféra kropaje potu. Nie však nášmu Oddovi Martinovi, ktorý s BUBO jednu z najznámejších ciest na svete s vyše deväťpercentným stúpaním bezpečne jazdí odkedy si vôbec pamätáme. Pri každej z jedenástich zákrut sa nám po stranách striedajú vysokánske steny a strmé zrázy. So zatajeným dychom a zapnutými pásmi stúpame čoraz vyššie. Dokonale scénickú jazdu umocňujú tóny hudby Edvarda Griega, ktorý nachádzal inšpiráciu práve v miestami surovej, no vždy romanticky krásnej nórskej prírode. Vonkajší vzduch sa trbliece kvapkami z dravého vodopádu Stigfossen, ktorý nás po vystúpení príjemne ovlažuje. Nórske letá bývajú mierne, no pri tejto jazde je nám poriadne horúco. Za chrbtami sa nám hrdo týči vysokánska Trolia stena, strážená kráľom trollov. So sladkou zmrzlinou z tučnej smotany či typickou nórskou wafflou na samom vrchole sa kocháme nádherným pohľadom do hlbokého údolia. Trolia cesta je zážitok.

Cestou trolov

Zuzka Hábeková, BUBO

19

08:04

jan

2019

Medzi siedmimi kopcami

Medzi siedmimi kopcami

Drevené člnky a lode sa zľahka pohojdávajú na pokojnej hladine. Kráčame pomedzi stánky a čuchové bunky nám šteklia najlahodnejšie druhy rýb a morských plodov. Občas zacítime aj pikantnejšiu či vyúdenú arómu sobej či losej klobásy. Centrum Bergenu si nás získava neopakovateľnou atmosférou. Okrem všemožných vôní v nej cítime akúsi vidiecku jednoduchosť a úprimnosť v prostredí mesta zasadeného medzi siedmimi horami. Nábrežie lemujú najznámejšie drevené domčeky v Európe, hrajúce odtieňmi žltej, zelenej a červenej. Bývalé pôsobisko nemeckej hanzy je najzachovalejším komplexom svojho druhu. Vchádzame dovnútra a veselý ruch mesta ustáva. Motáme sa pomedzi kaviarničky a umelecké dielne, vychádzame na pavlače a sledujeme dianie zhora. A napokon ešte zvyšša, po tom, ako sa vyvezieme lanovkou nad samotné mesto. Bergen máme ako na dlani. Vidíme náš hotel, trasu, ktorou sme sa prechádzali, aj trhy, kde sme len pred chvíľou ochutnávali toho šťavnatého divého lososa, ktorého si dnes určite doprajeme na večeru.

Medzi siedmimi kopcami

Zuzka Hábeková, BUBO

19

08:00

jan

2019

Zo zlatého trojuholníka

Zo zlatého trojuholníka

Voda je na Islande fenoménom v mnohých podobách. Atlantik, ľadovec, dravé rieky, vodopády, termálne pramene a gejzíry; s BUBO ju tu zažívame v poriadnych dávkach. Najviac nás baví sledovať roztopašný Strokkur, najznámejší aktívny gejzír na Islande. Vo vzduchu sa už vznášajú sírové výpary z horúcich jazierok a pramienkov tečúcich popri ceste. Krčím nos a napriek značke do nich opatrne strčím prísť. Voda je príjemné teplá. Pri samotnom takmer 120 stupňovom gejzíre by to však už až také bezpečné nebolo. Hladina buble, naťahuje nás niekoľko minút, nastražené foťáky už čakajú na svoju chvíľu, keď zrazu vytryskne dvadsať metrov do vzduchu. Za výskania obecenstva voda dopadá na zem. Tí, čo stáli po vetre, si pobavene utierajú tváre a objektívy, pripravení na ďalšiu vodnú bombu. Posilnení výdatnou jahňacou polievkou pokračujeme ešte o pár kilometrov ďalej, ku kaskádam, kde rieka Hvítá preteká dvojkilometrovým kaňonom. Jeho stĺpové čadičové steny pripomínajú majestátny organ. Z dvadsať metrov vysokých schodov sa derú stovky litrov vody za sekundu. Opäť vychádza slnko a vodopád korunuje dúha. Vyťahujeme nepremokavé vetrovky, bez ktorých sa tu dolu nezaobídeme. Gullfoss si chceme vychutnať pekne zblízka.

Zo zlatého trojuholníka

Zuzka Hábeková, BUBO

19

07:58

jan

2019

Čierny piesok a puffini

Čierny piesok a puffini

Čierne pláže na južnom pobreží Islandu patria k tomu najfascinujúcejšiemu, čo ostrov ohňa a ľadu ponúka. My dnes kráčame po Reynisfjare. Chodidlá sa nám jemne zabárajú do mäkkého sopečného piesku, tvoriaceho dokonalý čiernobiely kontrast so spenenými vlnami narážajúcimi na breh. Občas sa studený Atlantik rozohní a donúti nás pred vlnou ujsť. Už nejednému tu voda uniesla ruksak či bezbranný foťák na trojnožke. Kde-tu narážame na objedenú rybu, z ktorej ostala len hlava a chvostová plutva na kostre. Tak hoduje Mníšik bielobradý. Ojedinelé vtáky hniezdiace na čadičovom útese pozdĺž pobrežia sa v šialenom tempe vrhajú do vody po šupinatú korisť. S charakteristickým, rýchlym trepotom krídel nám lietajú nad hlavami, križujúc sa ako miniatúrne stíhačky. V zadnej časti pláže sa z vody čnejú špicaté skalné útvary rozrážajúce divoké vlny. Reynisjara je nanajvýš podmanivé miesto.

Čierny piesok a puffini

Zuzka Hábeková, BUBO

19

07:53

jan

2019

Mesačnou krajinou

Mesačnou krajinou

Odbočujeme z hlavnej cesty a náš terénny autobus sa púšťa na odyseu najväčšou vulkanickou púšťou v Európe. Smerujeme totiž na Landmannalaugar. Cesta k Dúhovým horám, ako ich nazývame my, pripomína inú planétu. Putujeme mesačnou krajinou, tvorenou tonami čierneho sopečného piesku a jediné, čo stretávame, sú poblúdené hlúčiky oviec a autá, ktoré to na tento terén precenili. So vstupom do rezervácie Fjallabak sa reliéf krajiny pomaly mení. Za strmou zákrutou sa nám naskytá pohľad na nádherné jazero Frostastadavatn, obklopené červenočiernymi krátermi a skalami obrastenými lišajníkom. Ešte pár kilometrov a rieka, ktorú brodíme, prezrádza, že sme na mieste. Uprostred typicky strohej islandskej krajiny sa vypínajú hory hrajúce jedinečnou farebnou paletou. Čierna láva, ryolit, ligotavý obsidián, v tieni biely sneh a na slnku zelené kríčky. Nestrácame čas a vyrážame na túru po okruhu Laugahraun, nech sa po nej ešte stihneme zrelaxovať v prírodnom termálnom prameni.

Mesačnou krajinou

Zuzka Hábeková, BUBO

17

13:05

jan

2019

Mexico city a bezpečnosť

Mexico city a bezpečnosť

Hlavné mesto Mexika, Mexico city, uverejnilo 16.1.2019 zoznam 6 najnebezpečnejších častí mesta, v ktorých by ste si mali dať najviac pozor na to, kde sa pohybujete a ako sa správate. Zoznam je vytvorený na základe počtu zásahov polície v roku 2018 vrátane prípadov ako vreckári, zlodeji. Je to okolo 7000 zásahov každý mesiac. Do týchto oblastí patrí centrum mesta, Doctores, Del Valle Centro, Roma Norte, Narvarte a Buena Vista. Ak sa pohybujete v týchto oblastiach, tak na mieste bude isto opatrnosť. Nechoďte do uličiek, ktoré sú prázdne a peniaze/mobil majte schované na bezpečnom mieste. A či už ste na prechádzke po centre mesta alebo sa presúvate verejnou dopravou, naozaj treba byť len opatrný (koniec koncov to treba byť všade, kde cestujete, všakže..). Hovorí sa, že najhorší je zle pripravený turista. V Mexiku má BUBO dlhoročné skúsenosti. Ak hľadáte odborníkov na Mexiko, aztécku kultúru a niekoho kto Vás prevedie touto krajinou, tak že budete nadšený, prihláste sa na náš zájazd Mexiko veľký okruh! Aby ste si dovolenku kompletne užili, tak dodržujte rady našich skvelých BUBO sprievodcov. Napríklad v roku 2017 sme Mexikom previedli 130 klientov na 11 zájazdoch a v roku 2018 sme previedli 165 klientov na 14 zájazdoch. Rok 2019 bude ešte lepší! Pridajte sa k naším lovcom zážitkov na jednom z mnohých termínov. Hasta la vista !  

16

14:50

jan

2019

Najlepšie Pho Hanoja

Najlepšie Pho Hanoja

Hneď po príchode do hlavného mesta Vietnamu sme nelenili. Po krátkej pauze na prezlečenie vyrážame do ulíc, priamo do pulzujúceho centra vietnamskej metropoly Hanoj, do starého mesta Hoan Kiem. Práve tu v 36tich obchodných uliciach nájdete koncentrovanú dušu priebojného vietnamského národa. Všade okolo nás je ruch, po uliciach premávajú motorky, po chodníkoch rovnako a na každom kroku Vám podnikaví Vietnamci niečo predávajú. Od zaručene pravého športového oblečenia, až po nové podrážky na topánky. My máme ale jasný cieľ – navštíviť najlepšiu vývarovňu s vietnamským národným jedlom Pho v celom starom meste. Vyhýbame sa konvenčným reštauráciám a turistickým pasciam a naše kroky smerujú rovno do okienka v bočnej uličke pri ulici Dinh Liet. Ak neviete aký poklad tu hľadať, tak by ste sem určite nezašli. Osobne mi tento podnik odporučil náš dlhoročný miestny kolega Thanh až po pár rokoch spolupráce. „Sem nechodíme s každým, inak by sem prichádzalo priveľa turistov“. Ja som sa ale rozhodol, že sa o túto malú reštauráciu nemôžem nepodeliť. Bola by to večná škoda, pre každého kto navštívil Hanoj a nestavil sa na ich misku silného hovädzieho vývaru s ryžovými rezancami. Keď som tu bol prvý krát tak tu sedeli len Vietnamci. Už sa ale zjavne rozkríklo ako tu varia a pomer Európanov a Vietnamcov je aktuálne jedna k jednej. Horko ťažko si nachádzame miesto a objednávam Pho pre všetkých. Majú dve verzie, štandardnú vietnamskú s predvareným mäsom, a pre odvážnejších aj najtradičnejší recept, kde sa do polievky dáva mäso surové. Osobne neváham ani sekundu a hneď si pýtam tú tradičnejšiu verziu. Neponúkajú ju všade, ale práve tu je obrátka veľká a mäso na prvý pohľad čerstvé. O tri minúty predo mňa pristane miska vývaru z ktorého sa husto parí. Chytám sa poličiek a pridávam si do polievky limetku, chilli papričky a aj tradičné dochucovadlo – cesnak s octom. Je presne ako som si ju pamätal. Exkluzívne pho aké v bežnej reštaurácii nedostanete, tobôž za ľudovú cenu 45 000 dongov (1,8 eura). Aj tí najskúsenejší z našej skupiny uznávajú kvality tejto domácej Vietnamskej kuchyne a ja sa už teraz teším ako sem zájdem keď sa do Hanoja zasa raz vrátim!  

15

12:57

jan

2019

Kde je už život zážitkom

Kde je už život zážitkom

Vietnam. Bol som tu mnohokrát. I tak som sa sem opäť raz s radosťou vrátil. Táto krajina je fascinujúca. Je to jednoznačne turistická destinácia. Zahraničných návštevníkov sem prichádzajú milióny ročne. Nájdete tu všetku infraštruktúru pripravenú na akúkoľvek požiadavku Európana, Američana, alebo Číňana. Čo je ale na Vietname unikátne je to, že i napriek tomu si zachoval svoje osobité čaro. I napriek množstvo vplyvov zo zahraničia, húževnatá vietnamská kultúra prežíva a dovolím si povedať, že prekvitá viac ako kedykoľvek predtým. Najlepšie to človek vidí na uliciach. Je to subtropický kraj a tak veľká časť života sa odohráva vonku. I napriek tomu, že sa tu stavajú moderné presklené budovy a krásne západné reštaurácie, tak Vietnamcov stále nájdete každým dňom v uliciach, pri stánkoch na malých plastových stoličkách, ako tomu bolo aj pred turistickým boomom. Stále žijú podobných spôsobom života ako žili ich predkovia, zapaľujú vonné tyčinky v chrámoch a uctievajú si predkov ako generácie pre nimi. Doprava je stále divoká a na každom kroku sa vyhýbate skútristom, ktorí absolútne neváhajú prejsť každým voľným miestečkom, aby sa dostali na svoje miesto určenia čo najskôr. Samotná prechádzka v ktoromkoľvek vietnamskom meste je pre našinca zážitkom. To je na Vietname krásne – čokoľvek sa tu deje a akokoľvek postupuje modernizácia, tak vietnamský duch dostáva svojej povesti a prežíva v plnej sile. Človek ich jednoducho musí obdivovať a užiť si atmosféru. Prejsť ulicami, nechať sa obtiecť riekou motoriek s čudným nákladom na prechode, nakúpiť od tety v slamenom klobúku s váhovými nosidlami, sadnúť si na malú stoličku a dať si výbornú miestnu kávu, alebo pivo Saigon a dýchať ruch okolo seba. Toto nenájdete na mnohých miestach na svete. Stačí zhlboka dýchať a užívať si genius loci. A čo ma teší najviac? To, že aj keď táto krajina napreduje míľovými krokmi, tak nejaví žiadne náznaky toho, že by tento svoj tradičný rytmus chcela zachovať a na niečo sa hrať. Je to jednoducho Vietnam, krajina najlepšieho pouličného života na svete!  

13

21:10

jan

2019

Novoročné oslavy v Riu

Novoročné oslavy v Riu

Vítanie nového roku je obľúbenou udalosťou domácich i cestovateľov všade na svete. Odpočítavanie, slávnostné pripíjanie si a novoročné predsavzatia sme tento rok, tak ako po minulé roky absolvovali aj my na najznámejšej pláži na svete – Copacabana v Rio de Janeiro. Silvestrovská noc, alebo ,,Reveillon” ako ju nazývajú domáci, je druhou najväčšou oslavou mesta hneď po karnevale a oslavy sa nesú v naozaj veľkom štýle. Na pláž vyrážame už niekoľko hodín pred dvanástou, keďže si chceme zabezpečiť tie najlepšie miesta na sledovanie polnočných osláv. V Riu sa oslavám prispôsobuje aj oblečenie, a preto volíme outfity v bielej farbe, nakoľko táto farba reprezentuje nádej a mier do nového roka. Tak ako všetci domáci, alebo ,,cariocas” ako sa nazývajú, nasadáme na metro, ktoré sa nachádza hneď vedľa hotela. My v BUBO nenecháme nič na náhodu a preto na prepravu metrom použijeme špeciálne karty, zabezpečené už týždne dopredu, ktoré nám umožnia presun počas tejto noci, nakoľko je to jediný spôsob, ako sa na pláž dostať. Ulice v okolí Copacabany sú uzatvorené a pripravené na takmer 2,8 milióna oslavujúcich. Už v metre cítiť pulzujúcu atmosféru a skvelú náladu. Metro nepremáva tak ako v iné dni, pri naplnení kupé sa plynule presunie priamo na Copacabanu bez zastavenia. Vystupujeme na zastávke Siqueira Campos a pripájame sa k sprievodu ľudí, ktorí smerujú na pláž. Pláž má vo svojej dĺžke 3.5 km, a počas tejto noci je rozdelená do niekoľkých sektorov pre lepšiu orientáciu. Náš bod stretnutia je pre tento večer hotel Marriot, ktorý sme si vybrali ako orientačný bod viditeľný aj z diaľky. Vďaka jeho modernej architektúre a špeciálnemu osvetleniu je neprehliadnuteľný. Pláž je posiata množstvom stánkov ponúkajúcich tradičnú caipirinhu ako aj pohárov a šampanského, ,,cachorros” – hotdogov, drobného občerstvenia a tradičných kvetových doplnkov. Práve hádzanie kvetov do oceánu je súčasťou novoročného rituálu, ako dar pre Ijemanjá, bohyňu mora. Atmosféra sála zo všetkých strán, ľudia sa bavia, tancujú a spievajú. Vyberáme si miesto v strede pláže, kde máme dostatok miesta. Oslavy nie sú len pre turistov. Všade naokolo je vidieť lokálne rodiny, ktoré si robia piknik na pláži aj s deťmi, majú rozložené stoličky a stolíky, niektorí deky, iní sa zabavia tancom či loptovým hrami. Ani nemáte pocit, že je noc, pláž je výborne osvetlená a ozvučená. V rytmoch samby sa nám kráti čas, a máme posledné momenty, aby sme si v hlave prebehli spomienky na končiaci sa rok. ,,4,3,2,1 . . . Feliz Ano Novo “ počuť z každej strany. Zdvíhame poháre a naše pohľady už smerujú k oceánu, kde s odpočítaním posledných sekúnd máme možnosť vidieť fascinujúci, 15 minút dlhý, impozantný ohňostroj do tónov známej skladby ,,Prekliatie čiernej perly” od Hansa Zimmera. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je ohňostroj o niekoľko minút dlhší a na vytvorenie tejto dych berúcej svetelnej šou boli použité nové špeciálne rakety, ktoré utlmili klasické decibely až o 40 %. Na najznámejší ohňostroj sveta sa prišli pozrieť aj zaoceánske lode, z ktorých tisíce turistov túto parádu sledovali z druhej strany. Radosť z príchodu nového roku je všade na vôkol, ľudia sa objímajú a tešia na všetko, čo im 2019 prinesie. Rytmy známych skladieb sa rozliehajú po celej pláži, a my sa pripájame do víru osláv. Aké máte predsavzatia na rok 2019? My v BUBO veríme, že cestovanie je jedným z nich. Preto nezmeškajte najväčší cestovateľský festival na Slovensku BUBO bál , ktorý sa bude konať v bratislavskej Inchebe 26. A 27. Januára 2019. Okrem prezentácií a výstav fotografií Vám radi pomôžeme s výberom vašej vysnívanej cesty.  

Novoročné oslavy v Riu

Laura Lackovičová

13

11:51

jan

2019

Život na jazere Tonle Sap

Život na jazere Tonle Sap

Náš zájazd po Vietname a Kambodži sa blíži ku koncu, no my máme ešte jedno eso v rukáve pred tým, ako opustíme túto rozmanitú krajinu. Niektorí sa po náročnom dni v Angkor Wate pred cestou radšej vyspali, no pre zarytých nadšencov lovenia zážitkov sme pripravili tzv. čerešničku na záver. Ráno o 8 hodine sa z nášho hotela Treasure Oasis v Siem Reape, na severe Kambodži, vydávame k jazeru Tonle Sap, ktoré je domovom mnohých "jednoducho" žijúcich ľudí. Asi po hodine cesty sa ocitáme v dedine Kompong Phluk, kde zažijeme unikátny miestny trh bez turistov. Prašné uličky plné rozhádzaných odpadkov, no stále tu je relatívny poriadok. Náš miestny sprievodca Borey nás vzal do pravého nefalšovaného každodenného života miestnych ľudí, kde každý má nejakú aktivitu. Jeden v stánku predáva ovocie, ďalší má na plachte na zemi naskladané oblečenie a topánky, vedľa je cítiť obrovský pach z rýb, ktoré sa práve čistia. Stolíky s poukladanými prasacími hlavami, vedľa ktorých ležia ošklbané kurence bez hláv a trepotajúce sa sumčeky, z ktorých bude poobede už zrejme Prahok. Ten vidíme v iných stánkoch "nadžganý" v kýbľoch od hocičoho. Práve toto je tradičné kambodžské jedlo. Je to rozdrtená, nasolená a kvasená rybia pasta, respektíve niečo ako paštéta, väčšinou robená zo sumčekov žijúcich v bahne. Je úžasné sledovať život miestnych ľudí, kde ženy sa najviac motajú a predávajú na trhu a chlapi vedľa trhu sedia v krčme na čaji alebo káve. Atmosféra nasatá, pokračujeme smerom k rieke, kde zakúpime lístky na loďku a po krátkej pauze na zakúpenie suvenírov, ktoré tu majú rôznorodé, ideme do riečneho prístavu. Tu nám v búdke "Ticket control booth" skontrolujú lístky a kráčame k našej privátnej BUBO loďke, na ktorej sa doplavíme až k jazeru Tonle Sap. Náš kapitán nás hneď upozorňuje, aby sme na striešku lode nešli naraz viac ako piati, pretože by sa mohla prepadnúť :). Vyrážame do "ulíc" rybárskej dediny, kde sú všetky domy postavené popri rieke na 2-6 metrových pilieroch vyrobených z bambusu alebo iného, vode odolného, dreva. Dedinka Kompong Phluk patrí medzi najväčšie dedinky takéhoto charakteru na svete, o čom sa presvedčili BUBO klienti na vlastné oči. Je to neuveriteľné, v akých podmienkach dokážu títo ľudia žiť, pretože ich domy sú absolútne jednoduché s nezakrytým otvorom v podlahe na záchod. Bambusové piliere pripútané o seba ich chránia pred každoročnými povodňami a tým, aby neodplavilo ich domovy preč. Jazero Tonle Sap je unikátom kambodžskej prírody a zároveň je najväčšou zásobárňou jedla pre ľudí žijúcich na ňom a v jeho okolí. V khmérskom jazyku znamená "Tonlé" veľká rieka a "Sap" sladká, nie slaná. Je sezónne zaplavované a rieka Tonle Sap, ktorá z neho vyteká, je až 160 km dlhá a vteká do majestátnej rieky Mekong v hlavnom meste Phnom Penh. Je iba jedna z mála riek na svete, ak nie jediná, ktorá každoročne mení tok práve kvôli rieke Mekong, ktorá je vždy koncom mája zásobovaná z roztápajúcich sa ľadov v Himalájach a početnými monzúnmi, ktoré sú pre túto oblasť sveta typické. Samotná rozloha jazera má počas obdobia sucha "iba" 2700 km2, no počas obdobia dažďov sa rozvodní až na územie 16000 km2, čo je takmer 1/3 Slovenska. Do pôvodného stavu sa rieka a jazero vracia koncom októbra, resp. začiatkom novembra. Celá cesta po rieke je lemovaná týmito rybárskymi domčekmi, ktorých obyvatelia žijú predovšetkým z rybolovu. Rybolov je najväčší biznis na rieke aj jazere Tonle Sap a vláda udelila obrovské daňové úľavy pre bohatých obchodníkov na úkor miestnych rybárov, ktorí ak chcú ryby predávať, tak musia nelegálne alebo si musia prenajať podiel licencie na predaj. Vychutnávame si plavbu po tejto červeno-hnedej rieke, ktorej dno tvorí úrodné železo-ílovité bahno. Po zhruba pol hodine sa doplavíme k plávajúcej reštaurácii, kde sa občerstvíme s vychladeným pivečkom Angkor. Pre záujemcov je možnosť plavby na malých "kanojkách" pomedzi porastom obrastených brehov jazera, kde vidíme ako majú domáci ľudia na každom kroku nasadené lovné siete. Po 20-tich minútach plavby sa vraciame späť na stanicu a odtiaľ presadáme do našej privátnej loďky. Vidieť každodenný nefalšovaný život miestnych Kambodžanov je pre mnohých jeden z najväčších zážitkov na svete. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá, že sú extrémne chudobní, že nemajú žiadne životné štandardy, tak opak je pravdou. Títo ľudia sú častokrát oveľa šťastnejší a pokornejší ako my, pretože, aj keď žijú jednoduchý život, majú všetko čo potrebujú a tešia sa z každého dňa, kedy sa zobudia v suchu a naplnia žalúdok sebe a svojej rodine.  

M

Marek Melúch z BUBO