Čakajte prosím...

Fórum

10157 príspevkov

19

10:42

jún

2019

Pozdravy z Bajkalu s vôňou údených rýb Viac o krajine

Pozdravy z Bajkalu s vôňou údených rýb

Pozdravujeme z brehov Bajkalského jazera! Naša zážitková cesta Transsibírskou magistrálou nás doviedla až sem do malej dedinky menom Listvjanka na brehu Bajkalu. Je to najznámejšie letovisko, kde sa môžete s Bajkalom stretnúť a my tu samozrejme nemôžeme chýbať ani teraz. Na privítanie hľadíme na Šamanovu skalu na mieste, odkiaľ mohutná rieka Angara vyteká z Bajkalu a razí si cestu na sever do Irkutsku a odtiaľ ešte ďalej až sa napokon rozplynie v obrovskom Jeniseji. Múzeum Bajkalu nám ukázalo kopec zaujímavostí a s plnými hlavami faktov sa môžeme pobrať do nášho hotela Mayak, najlepšieho hotela na promenáde priamo v centre mestečka. Vyberieme sa na miestne trhovisko, aby sme mohli ochutnať najlepšie údené ryby celého Ruska. Na výber máte maličké rybky golomjanky žijúce v poriadnej hĺbke Bajkalu alebo typickú rybu zvanú Omuľ. Tá je vrcholom bajkalského gastronomického neba a rovnako dobre chutí údená ako aj čerstvo pečená. Nájdete si svoju bábušku, prehodíte pár slov a napokon si odnášate skvelú rybu. Keď ju dojete, je tak dobrá, že budete mať chuť na ďalšiu. Viete, že už vládať nebudete, no sľúbite si, že sa tu zastavíte znovu na večeru. Nakupujeme cédrové oriešky, bylinkové, bajkalské čaje so sibírskymi bylinkami aj zopár suvenírov. Po sieste a krátkom oddychu sa vyberieme loviť zážitky priamo na Bajkal. Vybavíme si u kapitána na brehu loďku a vezme nás na plavbu po jazere až k skrytej zátoke, kam sa dá dostať iba po jazere. Zakotvímu tu, pobeháme si po brehu, odfotíme krásne zákutia bajkalskej prírody a sme nazad. Máme šťastie na krásny, dokonca aj slnečný deň a len večer cítiť jemný vietor fúkajúci z hladiny. Už len prechádzka ospalou dedinkou plnou drevených domčekov, ryba na večeru a západ slnka. Veľa domov je na predaj a tak ak hľadáte vlastnú, ruskú daču, príďte sem a uvidíte, že si už nejakú vyberiete. Po štyroch nociach vo vlaku bude posteľ príjemným spestrením.

Pozdravy z Bajkalu s vôňou údených rýb

Tomáš Kubuš

18

22:11

jún

2019

Hirošimský hrad Viac o krajine

Hirošimský hrad

Ku hradu sa z nášho hotela Sunroute dostaneme najlepšie pešo. Cesta trvá maximálne dvadsať minút a ráno tak aspoň nasajeme atmosféru prebúdzajúceho sa mesta. Hrad bol postavený okolo roku 1590, kedy slúžil ako sídlo miestnym daimjó, avšak po zvrhnutí atómovej bomby, na konci Druhej svetovej vojny, bola pôvodná stavba zničená. Znovu bol postavený roku 1958 ako presná replika pôvodného hradu. Hrad je obkolesený vodným kanálom, nachádza sa blízko rieky Hongawa a patrí do Národného dedičstva Japonského cisárstva. V jeho blízkosti nájdete fotografie, vystavujúce, ako vyzeralo miesto krátko po bombardovaní. Symbolo hradu sú tri stromy, ktoré ako jediné prežili výbuch. Hrad sa otvára o 9:00 a vstupné je 370 yenov. Vo vnútri je zaujímavé historické múzeum s výstavou typických japonských exponátov, rôzne meče, katany, bojové brnenia samurajov a mnoho iného. Ďalej si vo vnútri môžu páni na prvom poschodí po pravej ruke na seba obliecť tradičný oblek samuraja s brnením a bojovou helmou a dámy sa vedia zahaliť do krásneho kimona. Keď už budete tu, zvážte aj návštevu elegantnej Záhrady Shukkeien, ktorú nájdete medzi hradom a železničnou stanicou. Pochádza z roku 1620 a je ideálnym miestoma na tichý relax uprostred mesta. Najkrajšia je, keď je zakvitnutá slivkami, sakurami a záhonmi krásnych kvetov.

Hirošimský hrad

Martin Šimko, BUBO

18

22:05

jún

2019

Tradičné Okonomiyaki Viac o krajine

Tradičné Okonomiyaki

Centrálna ulica Hirošimy sa nazýva Hondori a presne tam sa dnes ideme prejsť a navečeriať. Je to rušná nákupná ulica, ktorá žije naplno až do večera. Celá ulica má päťsto metrov a nachádza sa tu obrovské množstvo rozličných obchodov. Najskôr ju spoločne prejdeme až na koniec, kde si pôjdeme dať skoršiu večeru. Tentoraz ochutnáme tradične hirošimské okonomiyaki. Je to pikantná japonská palacinka s najrôznejšími prísadami. Názov jedla je odvodený od slová okonomi, teda "ako sa vám páči" a yaki , čo znamená "varené". Okonomiyaki sa niekedy prirovnáva k omelete alebo k slanej palacinke. My si typickú dobrotu vychutnáme v našom obľúbenom komplexe so štyrmi poschodiami Okonomi Múra Hiroshima na konci ulice Hondori, ktorý je plný malých autentických reštaurácií, kde vám pripravia to najčerstvejšie okonomiyaki na grile priamo pred vašimi očami. Toto miesto nie je žiadnou turistickou konfekciou, milujú ho hlavne domáci a dobre ho poznáme aj my v BUBO ako praví hľadači autentických zážitkov. Okonomiyaki sa skladá z tenkého cesta z múky, pod ktorým sa udusí kapusta. Ďalej sa pridávajú do palacinky rezance, dva pásiky bravčového bôčiku, jarná cibuľka, fazuľové výhonky, katsuobushi (bonito vločky), aonori (vločky z morských rias), volské oko a nakoniec sa ešte pridá omáčka okonomiyaki, podobná worčesterskej. Dobrú chuť.

Tradičné Okonomiyaki

Martin Šimko, BUBO

18

21:57

jún

2019

Atómový dóm - Genbaku Dome Viac o krajine

Atómový dóm - Genbaku Dome

Na konci Parku mieru sa nachádza jednoznačne najznámejšia budova Hirošimy, ktorou je Atómový dóm. Budovu navrhol český architekt Ján Letzel a bola dokončená v apríli 1915. Pôvodne slúžila ako výstavisko. Atómová bomba, ktorá v meste zničila viac ako 70% budov, vybuchla takmer priamo nad Genbaku Dome - ako domáci dóm volajú. Nachádza sa iba 160 metrov od epicentra výbuchu, a možno práve preto, ale aj vďaka svojej železobetónovej konštrukcii, zostala z väčšej časti stáť. Tlak z výbuchu sa totiž šíril smerom od epicentre nad budovou. Budova je pre Japonsko so svojou kupolou možno troche netypická. Údajne sa český architekt pri jej návrhu nechal inšpirovať budovou československého Ministerstva priemyslu a obchodu v Prahe z roku 1934. Atómový dóm sa stal cieľom spomienok i kontroverzií. Niektorí boli za to, aby bola budova úplne zvrhnutá a nepripomínala strašné udalosti. Napokon zvíťazili oponenti, ktorí naopak tvrdili, že dóm sa stane mementom pre ľudstvo do budúca, nádejou pre elimináciu všetkých jadrových zbraní a mier na zemi. Od roku 1996 je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. V parku nájdete viacero ďalších pietnych miest. Pri tunajšom pamätníku neznámemu vojakovi sa každý rok 6. augusta koná mierový ceremoniál, po ktorom ľudia večer na rieke Ota vypúšťajú farebné svietiace lampióny s mierovými odkazmi. Nad vodnou nádržou zasa nájdete Plameň mieru, ktorý tu horí nepretržite od roku 1964 a má údajne horieť dovtedy, kým zo sveta nevymizne posledná atómová zbraň.

Atómový dóm - Genbaku Dome

Martin Šimko, BUBO

18

21:45

jún

2019

Sadako Sasaki Viac o krajine

Sadako Sasaki

Dojímavý životný príbeh malej Sadako Sasaki. Mladé japonské dievčatko malo iba dva roky, keď bola 6. augusta 1945 zhodená na Hirošimu atómová bomba. Výbuch prežila Sadako bez viditeľného zranenia, no ako 11-ročná, deväť rokov po zvrhnutí atómovej bomby, dostala náhle závrate a odpadla. Bola odvezená do nemocnice, kde jej diagnostikovali leukémiu, spôsobenú výbuchom atómovej bomby. Chorá Sadako sa dopočula o starej japonskej legende, v ktorej sa hovorí, že každému, kto zloží tisíc origami papierových žeriavov, sa splní jedno želanie. Samozrejme, Sadako mala len jedno želanie - aby sa uzdravila. Posledných štrnásť mesiacov svojho života strávila v nemocnici a za ten čas sa jej podarilo zložiť 644 papierových žeriavov. Ako 12-ročná Sadako umiera. Priatelia pre ňu zložili ostatné, aby ich mala vysnených 1 000. Po smrti sa priatelia a spolužiaci Sadako, ktorí pre ňu zložili zvyšné origami, aby ich bolo tisíc, inšpirovali jej odvahou a vytrvalosťou a vydali knihu, v ktorej publikovali jej listy. Následne odštartovali hnutie, ktoré sa zasadilo za to, aby bol jej a všetkým deťom, ktoré zabila atómová bomba v Hirošime postavený pamätník. Ten pre Sadako postavili z darov, ktorými prispeli ľudia z celého Japonska. 5. mája 1958 bola v Parku mieru v Hirošime odhalená socha Sadako, ktorá drží v rukách zlatého žeriava. Tzv. detský pamätník je vysoký deväť metrov a nazýva sa tiež Veža tisícich žeriavov. Okolo veže sú v sklených vitrínach zavesené papierové žeriavy, ktoré sem návštevníci denne prinášajú. Dnes sú práve papierové žeriavy v Japonsku neodmysliteľným symbolom mieru.

Sadako Sasaki

Martin Šimko, BUBO

18

21:37

jún

2019

Šinkansen ročne mešká v priemere iba 55 sekúnd. Viac o krajine

Šinkansen ročne mešká v priemere iba 55 sekúnd.

Do Hirošimy prichádzame z Tokia japonským rýchlovlakom (šinkansen alebo bullet train). Vlaková sieť v súčasnosti spája väčšinu veľkých miest na ostrovoch Honšú, Kjúšu a Hokkaidó s rozšírením do Sappora, kde sa výstavba plánuje začať v roku 2031. Maximálna prevádzková rýchlosť týchto vlakov je 320 km/h. Šinkansen je poháňaný elektricky, používa 25 kV striedavé elektrické napájanie, ponúka rýchle zrýchlenie, spomalenie a zníženie poškodenia trate z dôvodu použitia ľahších vozidiel v porovnaní s lokomotívami alebo motorovými vozidlami. Aj preto sa budete počas jazdy cítiť, keď budú davy Japoncov nastupovať a vystupovať, cítiť ako na kolotoči. Vozne sú vzduchotesne uzavreté, aby sa zabezpečil stabilný tlak vzduchu pri vstupe do tunelov vysokou rýchlosťou. Ročne tieto vlaky prepravia viac ako 160 miliónov cestujúcich. V špičke vypravujú až trinásť vlakov za hodinu v každom smere so šestnástimi vozidlami (kapacita 1 323 miest) s minimálnym odstupom troch minút medzi vlakmi. Na stanici sú vždy náveste s konkrétnym označením vlaku, časom odchodu a čísla nástupištia. Na nástupišti sú označené konkrétne miesta s číslami, kde zastavia vagóny, s daným číslom. Na našich zájazdoch máte v cene zájazdu vždy miestenkové lístky s konkrétnym miestom na sedenie vo vagóne s najnovším typom šinkansenu s označením NOZOMI, aj vďaka tomu už dopredu vieme, na ktorom mieste máme čakať na vlak. Pamätajte, že na každé nastúpenie a vystúpenie máme vždy veľmi krátky čas a japonský šinkansen odchádza na sekundu presne, priemerné ročné meškanie je okolo 55 sekúnd! Čo sa týka batožiny, tú si vykladáte vždy nad hlavy na mieste, kde sedíte. Je tam dostatok miesta aj na tie najväčšie kufre. Prípadne na konci každého vagóna je batožinový priestor za poslednými sedačkami, kam sa zmestí zhruba šesť veľkých kufrov. Pre Európana to bude možno čudné, no vo vnútri šinkansenu by sme mali byť ticho. Japonci si za čistotu a kľud platia veľké peniaze, veď lístok z Tokia do Hirošimy je drahší ako letenka. Šinkansen má, samozrejme, tú výhodu, že nemusíte prechádzať žiadnymi kontrolami a nemusíte byť na stanici minimálne tri hodiny pred odletom. Aj preto vzdialenosť cca 800 kilometrov vieme šinkansenom urobiť za necelé štyri hodiny, bez zbytočného čakania a otravných kontrol. Vo vlaku sú samozrejmosťou toalety, fajčiarska miestnosť, každú chvíľu chodí po vagónoch malý vozík, z ktorého si viete objednať niečo ľahké pod zub a na pitie. Vo vlakoch môžete na svojich miestach bez obáv jesť a piť. Zaujímavosťou šinkansenu je, že vlaky sa na konci trate neotáčajú. Vždy otočia iba sedačky v smere jazdy, a tak je vlak pripravený pokračovať na cestu naspäť. Vo vnútri šinkansenu neočakávajte žiadnu hypermodernú elektronickú vybavenosť. Pred sebou nemáte žiadnu obrazovku s filmami, dokonca vo väčšina vlakov nie je ani WI-FI pripojenie. Na oplátku miesta na nohy budete mať naozaj dostatok, sedadlá sú dokonale pohodlne dizajnované tak, aby ste do pätnástich minút zaspali.

Šinkansen ročne mešká v priemere iba 55 sekúnd.

Martin Šimko, BUBO

18

21:34

jún

2019

Atómový výbuch vzal Hirošime takmer 40 percent obyvateľstva Viac o krajine

Atómový výbuch vzal Hirošime takmer 40 percent obyvateľstva

Dnes je Hirošima prosperujúce veľkomesto s 1,2 miliónom ľudí, čo je trikrát viac ako tesne pred tragédiou. Napriek svojim pôvabom nie je obliehané turistami, aj preto sem s BUBO tak radi chodíme. Aj to je jeden z rozdielov, ktorý v BUBO s nami zažijete. Vidíme krásu tam, kde ju iní nevidia a radi sa o ňu podelíme aj s vami. V meste je pri chabom turizme takmer nemožné nájsť lokálneho sprievodcu a všetky služby s tým spojené. Je to aj pochopiteľné. Japonci nechcú z jednej z najväčších tragédii 20. storočia robiť atrakciu pre ľudí. My sme za ten čas, čo do Hirošimy chodíme (od roku 2004) spoznali v meste dôverne každý kút a dokážu Hirošimu predstaviť tak, ako nikto iný. Ako prvú si tu pôjdeme pripomenúť jednu z najväčších tragédií 20teho storočia v parku mieru s prekrásnym múzeom, ktoré sa po dlhých dvoch rokoch rekonštrukcie znovu otvorilo pre verejnosť celé.

Atómový výbuch vzal Hirošime takmer 40 percent obyvateľstva

Martin Šimko, BUBO

18

01:32

jún

2019

Čo je to Karibik?

Čo je to Karibik?

Slow traveling po Karibiku Karibik znamená slnko, more, oddych, lásku; je to brand, silná svetová značka, ktorú v tak silnej forme dokážu vykreovať iba Američania. Keby bolo Slovensko vedľa USA, tak sme známi ako prírodný raj s čistučkou, zázračnou vodou a mládež by poznala naše panelákové sídliská z hollywoodskych akčných filmov a počítačových hier...boli by to miesta, kde chceš byť, celý svet by tam chcel byť. To je údel Karibiku, je k USA najbližšie a to ho ovplyvňuje. V tom najlepšom aj v tom najhoršom, veď svet je spravodlivý. Moje cesty do Karibiku Prvý raz som sem doletel niekedy v roku 2001 či 2002, to sa musím pozrieť na zápisky.... roky si nepamätám. Vždy sú to tak 10 až 12 hodinové lety z Európy. Výhodou je, že ráno vyrazíte zo Slovenska a ešte v ten večer popíjate rum pri kulise mora. Moja prvá cesta viedla na Kubu. Neviem, či to bolo dobré, lebo poraziť Kubu je naozaj ťažké. Najväčší ostrov Karibiku je autentický, unikátny a neskôr, keď som prešiel všetky karibské krajiny, som sa presvedčil, že neopakovateľný. Pochopil som to dosť skoro po tom, čo som prišiel na Jamajku a očakával som niečo podobné ako na Kube len salsu malo vystriedať reggae. Na Kube hrajú v každom druhom bare, na uliciach, zadarmo, pre radosť..na Jamajke nikde. Prešiel som vtedy Jamajku krížom krážom, kol dokola celý ostrov, tretí najväčší v Karibiku. Plával som tu s krokodílmi, teda krokodílom, ako keby ich tu chovali a kŕmili. Páčila sa mi destilérka rumu Appleton s trojitou destiláciou, a najviac okolie najvyššieho vrchu vysoko v horách a ďaleko od turizmu, ktorý sa sústredí na pobrežie. Prechádzal som kávovými plantážami a fabričkami na Blue Mountain Cofee, vyšli sme až úplne hore.  Tam bolo rastafariánstvo ozajstné, ľudia veľmi fajn, dokonca tu bolo bezpečne, na rozdiel od hlavného mesta Kingstonu, ktorý bol v tom čase jedným z najnebezpečnejších miest sveta. Po kultivovanej Kube bola primitívna Jamajka pre mňa šokom, vytriezvením z Karibského sna o romantickom raji v celom Karibiku. Obrovské investície na pobreží, hotelové komplexy, z ktorých nemôžete sami vyjsť na prechádzku kvôli bezpečnosti.  Potom som do Karibiku chodil často. Nielen na Kubu, ale strávil som pár týždňov na Barbadose. S mojím malým synom som tu hrával golf, s dcérou lovil ryby, plávali sme s korytnačkami a prevrátili sa na katamaráne, na ktorom sa vraj prevrátiť nedá. Potom sme na katamaráne prebrázdili Britské Panenské ostrovy, od Newton až hore po Anegada. Toto sú vápencové ostrovy a nie vulkanické. Trávil som tu silvestre, Veľkú noc a vždy dôkladne spoznával iný ostrov. Dlho a poriadne. 20 rokov slow traveling. Kúpal som sa na indickom Trinidade, dotkol sa svätej Lucie, luxusného st Barths, prebehol niekoľko ostrovov Amerického raja- Amerických Panenských ostrovov a Holandských Antíl. Na začiatku mojich ciest to bola Aruba, Kajmanské ostrovy či Dominikánska republika. Požičal som si auto a prebehol som ostrov od hlavného mesta, krížom krážom. Páčil sa mi ostrov Dominica. Nemala letisko, stále nemá pláže, nemá hotely..a to ho robí pre turistov málo atraktívnym. Britský ostrov vtesnaný medzi Francúzsko (Martinique a Guadeloupe), a vlastne nikto nevedel, načo tam ísť. No potom tu natáčali väčšinu najkrajších záberov z filmu Piráti z Karibiku a veci sa zmenili. Turisti pochopili, že šíre piesočné pláže tu nie sú, ale more je nádherné, neznečistené. Neskôr som spoznával Karibik na lodiach. Film Titanic vytvoril z cestovania loďou luxusnú predstavu. Pritom čím väčšia loď, tým lacnejšia, a ide o najlacnejšiu dovolenku. Nižšia trieda z USA si zoberie či požičia najlepšie šaty, obleky a vyrazia na loď. Jeden večer sa oblečú. Na kapitánskej večeri - vždy je súčasťou plavby- si nechajú urobiť rodinnú fotografiu a tú majú potom vystavenú doma na patričnom mieste. Vyzerá to luxusne, aj keď v banke sú iba úvery. Mojim deťom sa tieto plavby páčili. Vyskúšať si to je fajn. Na lodi je množstvo atrakcií, ja som tu dokonca behával, lebo tu bola bežecká dráha. Ostrovania sa z plavieb taktiež tešia. Na každý výrobok majú dve ceny, normálnu, a potom keď príde loď, otočia ceduľku a tam je násobná cena. Keď budete kupovať v Karibiku obrazy, pozrite sa aj na druhú stranu ceduľky =) Let s Číňanom  A teraz letím do Karibiku opäť. Cieľom je opraviť si obraz o tomto kúte sveta. Veď Karibik to je okrem výborných hotelov aj zmysel pre komunitu, fauvistické farby, otvorenosť ľudí a ich pomalé príbehy. Všetko je tu pomalšie, veď turisti to akceptujú. “Kam sa ponáhľaš, si v Karibiku.” Počúvam na recepcii, keď sa v tom teple chcem dostať do klimatizovanej izby. Turisti v Karibiku vystúpia v mikine či svetri a zistia, že im je toto oblečenie úplne nanič. Európanov ovalí nebývalé dusné teplo. Na tejto ceste sa chcem stratiť vo svojom osobnom labyrinte a prejsť kúty ostrovov, ktoré som na poslednej ceste iba prebehol. Zároveň pre Vás pripravím aktuálny report. Bude vás zaujímať kvalita pláži, čiastočná mora, cenové hladiny, odporúčanie na hotely a reštaurácie. Všetko poriadne a aktuálne mapujem. Cestovateľov zasa vstup do duše, do domu domorodcov. V čom sa líši jeden ostrov od druhého? Vypichnúť top génius loci. Na Karibiku sa mi páči, že hranice medzi vonkajším a vnútorným, medzi súkromným a verejným prakticky neexistujú. A ja rád vstupujem hlbšie. Rozumiem domorodcom, je tu silný černošský vplyv, a tí ľudia sa správajú v mnohých prípadoch, ako v Afrike. To je pre mňa zároveň zaujímavá sociologická štúdia v praxi. Teším sa.  Upgradli ma do business clasu, a tak sa na 10 hodín letu doslova teším. Je tu voľno, iba jeden prerastený Číňan vedľa. Kývnem mu hlavou, no on nereaguje. Potom si grgne. Ušlo mu, pomyslím si. No on v tomto cvičení pokračuje a púšťa jeden grg za druhým a nereaguje na moju nesúhlasnú mimiku a gestikuláciu doprevádzanú slovami ako ty prasa, ty sviňa tlstá a pod. S Číňanmi mám dosť značné skúsenosti. Keď sa teraz rozcestovali, tak čínska vláda vydáva pamflety, kde im vysvetľuje ako sa majú správať. Každý Číňan napríklad s chuťou chrachá. Pľuje okolo seba kdekoľvek. Nosia v ruke pohárik a vydávajú hrozné zvuky a často proste pľujú všade po zemi. Vraj aj to je dôvod, prečo sa tu choroby šíria tak rýchlo. V pamflete je určite napísané, že nemajú grgať, no tento tučko to nečítal. Respektíve, na to, ako rozmaznaný jedináčik, kašle. To najskôr. Keď takýchto Číňanov stretnem, a vidím ako Čína dobýja svet, tak začnem hneď tvrdšie pracovať. Maximálne arogantné hovado.  Drietoma posúva všetkých vpred Včera som skoro vôbec nespal, tak 2 hodinky, ešte som posielal po polnoci nejaké texty a o štvrtej som mal budíček. V BUBO sa začína Drietoma. Takto nazývame najväčšie školenie roka, kedy pozveme všetkých sprievodcov a počas 4 dňového maratónu si vymieňame skúsenosti a snažíme sa zlepšiť. Svet ide v mnohých oblastiach rýchlo vpred a množstvo workshopov na rôzne témy každého jednotlivca naučí ostať na špici. Kvôli terajšej Drietome sme vynovili kanceláriu hore na Dunajskej. Všetko sa vybúralo a prestavalo. Ja som kúpil v Brazzaville (Kongo) 8 olejomalieb. Taktiež staré priestory BUBO oproti vo dvore sa prerobili. Totálne, sú celé biele s tmavou technickou podlahou. Nádherné. Robil to Juro Ondrejčík s dvomi architektkami a tuctom robotníkov niekoľko mesiacov. A stihol to. Takže po vstupe na školenie “Drietoma” každý ihneď vidí, že BUBO ide vpred a zmeny sa dejú na mnohých frontoch. Olejomaľby visia, spájajú miestnosti vizuálne. Od kedy som BUBO založil, nebudem na Drietomej po prvý raz. No vidím, že tím, ktorý som začal budovať pred 4 rokmi -títo ľudia sú v BUBO vyše 10 rokov- začína stíhať. Cvak cvak cvak, veci presne klapnú, prekvapia. Nie je to len tak ledabolo, ale kvalitne so snahou byť najlepší. Všetkých pozdravujem!! Číňan si opäť grgol. Vyzúvam sa, strašne mi smrdia nohy, fakt je to hrozné. Aj mojej malej dcére, narodila sa a smrdeli jej nohy. Ona je na to hrdá, má veľké smradľavé nohy po tatovi. Sorry, je to tak. No a tie moje cestovateľské topánky hodím do uličky medzi mňa a grgajúceho Číňana. Napomínania nepomohli, a tak prechádzam na chemické zbrane. Zabralo! Číňana som odrovnal.  Čo je to vlastne Karibik? Karibik je oblasť v Amerike pozostávajúca z Karibského mora a Karibských ostrovov. Nazvaný podľa indiánskeho kmeňa Karibov. Kvôli tomuto kmeňu som kedysi putoval krížom cez ostrov Dominica, čo je jedno z posledných miest v Karibiku, kde ešte žijú, kde ich nevyhubili.  Karibské more je jedným z najteplejších na svete a nachádza sa južne od Mexika, na západe je ohraničené Strednou Amerikou, na juhu severom Južnej Ameriky ( Kolumbia, Venezuela, Guyana) a na západe sú to tisícky ostrovov tvoriace oblúk. Na severe Veľké Antily ( Kuba, Hispaniola, Jamajka, Portoriko, Kajmany, Panenské ostrovy), ďalej už Malé Antily a Záveterné Antily. Spolu je “veľkých” karibských ostrovov 700, no samostatných štátov je v Karibiku iba 13. Je ľahké ich prejsť. No je rozdiel prebehnúť ich a je rozdiel postupne a dôkladne ich spoznávať. A to chce čas a opakované návraty... Najprv sa dostať na Trinidad, no na druhej ceste viac spoznať Tobago a na tretej aj Malé Tobago, karneval, kozie preteky, ochutnať kozľacie roti... Na prvý raz to nedáte. Plus, okrem nezávislých krajín tu je ďalších 12 nezávislých území. Plus Svätý Vincent má Grenadíny, Svätý Krištof má Nevis a Britské Panenské ostrovy majú 4 veľké ostrovy a 50 malých. Keď chcete Karibik spoznať, mali by ste z Britských Panenských ostrovov vidieť aspoň všetky 4 hlavné oblasti, a Trinidad bez Tobaga je taktiež nedostatočne. Skutočná scestovanosť je o dôkladnosti.  Pozor na to, že aj keď ste na Karibskom ostrove, tak sa nemusíte kúpať v Karibiku. Najznámejším príkladom je kubánske Varadero, ktoré Karibikom nie je. No aj východné pláže Tobaga či Martiniku, kde sú tak obrovské vlny, že sa ani kúpať nedá. Obrovské vlny už boli aj na južných plážach najvýchodnejšieho ostrova Karibiku Barbadosu. el Tu máte pomôcku: Najlepšie pláže v Malých Antilách sa nachádzajú na západe ostrovov. Východ je divoký.  Do Karibiku sa radia Guyany (mnohí ich radia včítane Francúzskej Guyany, Surinamu a Britskej Guyany) aj Bahamy či Turks and Caicos, aj keď ich obmýva so všetkých strán Atlantik. Geopoliticky je Karibik považovaný za subregión Severnej Ameriky a preto ho aj my v BUBO máme od začiatku takto zaradený, a množstvo našich klientov si pridáva oddych v Karibiku po poznávacom programe v USA.  Geografia vs geopolitika Karibik je plytkým morom, najhlbšie je pri Kajmanských ostrovoch a severne od Portorika. Keď letíte z Kuby na Kajmanské ostrovy, tak sú pod vami nádherné koraly, akoby kráľovnine záhrady, dlho sa ich nikto nedotkol, nádhera. Kajmanská priekopa ma hĺbku 7680m. Portorická priekopa je na tom obdobne.  Väčšina ostrov je vulkanického pôvodu, so strmými vrchmi, ako napríklad, Svätá Lucia či Kuba. No sú tu aj ploché ostrovy s minimálnou vulkanickou aktivitou, ako napríklad: Aruba, Antigua, Bahamy či Kajmany. Delenie Karibských ostrovov nie je jasné (respektíve, sa s určitou pravidelnosťou mení), a keď som sa plavil na katamaráne Britskými Panenskými ostrovami, ktoré sú stelesnením Karibiku, tak som sa neskôr dozvedel, že som nebol napriek malým rozmerom ostrovčekov v Malých Antilách, ale že tieto ostrovy sú radené k Portoriku, a teda k Veľkým Antilám. Plus, taktiež nejde o vulkanické ostrovy, ale vápencové, koralového pôvodu. Trinidad a Tobago niektorí neradia k Malým Antilám, ktoré začínajú až Grenadou, ale k Južnej Amerike, s ktorou majú geologickú históriu. Malé Antily od Trinidadu po ostrov Dominica sú Náveternými ostrovmi. Od Guadeloupe na sever ide o Záveterné ostrovy. Potom máme južné holandské Antily (ostrovy ABC .-Aruba, Bponaire, Curacao), ktoré so zopár venezuelskými ostrovmi tvoria Záveterné Antily. Karibik: Veľké Antily ( Kuba, Hispaniola, Jamajka, Portoriko, Kajmany, Panenské ostrovy) Malé Antily: A/ Náveterné ostrovy ( Dominica, Martinik, Sv. Lucia, Sv. Vincent a Grenadiny, Grenada, Trinidad a Tobago) B/ Záveterné ostrovy ( Guadeloupe, Montserrat, Redonda, Antigua- Barbuda, St. Martin, St Barthelmy, Sv Eustacius,  Saba, Sv. Krištof a Nevis, Anguilla, Americké Panenské ostrovy, Britské Panenské ostrovy) C/ Južné záveterné Antily (Aruba, Bonair, Curacao a asi 15 venezuelských ostrovov) Súostrovie Lucayan (stovky ostrovov Bahám a Turks and Caicos) Spoločne sa tieto ostrovy, aby sme nemuseli pre Lucayanske ostrovy používať Karibik, keďže to tam evidentne nie je, nazývajú West indies . Západná India.  Medzi karibské ostrovy patria aj ostrovy USA Mexika Belize Guatemaly Hondurasu Nikaraguy Kostariky Panamy Kolumbie Venezuely Guyany Surinamu Francúzskej Guyany Niektoré štáty Karibiku majú ropu (Venezuela, Kolumbia, Trinidad Tobago), všetky majú rybolov. Mnohé pestujú cukrovú trstinu, kávu, čokoládu, tabak, tropické ovocie, čili a iné korenia. No základom ostáva turizmus, a to vyše 12 milión turistov ročne + ďalších 8 miliónov na plavbách na výletných lodiach. To je ohromné číslo a je neuveriteľné, a stále stúpa. Lacná dovolenka s imageom luxusu.  Na čo si dať pozor Držitelia pasov EU nepotrebujú víza, no raz som tu bol počas kriketových majstrovstiev a vtedy som víza na vstup potreboval. Pozrite si West Indies cricket team.  Ak máte let o 10.00, prinútia Vás prísť na letisko o 6.00, ale ešte o 10.00 čakáte v štvrtej kontrole a je evidentné, že budete meškať... tak, to je Karibik.  Lety meškajú a rušia ich.  Po zotmení buďte opatrní, kradne sa. Drogy nie sú legálne, nikde, ani marihuana na Jamajke, aj keď to tak vyzerá. Po vypití väčšieho množstva rumu je kúpanie nebezpečné. Na strane Atlantiku často aj za triezva. V hurikánovej sezóne (na severe, a väčšinou september, október) sa riaďte príkazmi polície, armády.. majú s hurikánmi skúsenosti. Keď nestíhate, schovajte sa pod pevný stôl či do verají dverí. A pozor na úpal. Do slovenského frmolu sa Vám po tom vegete bude ťažké vracať.   

Čo je to Karibik?

Ľuboš Fellner

17

14:26

jún

2019

10 vecí čo ste netušili

10 vecí čo ste netušili

Trinidad a Tobago Dva ostrovy, kde je každý z nich úplne iný. Aj ľudia sú iní, pláže a more je iné, príroda je iná. Ako je to možné? Základ je v absolútne autonómnej histórii. Obidva ostrovy síce objavil Krištof Kolumbus v roku 1498 (aj keď na ostrov s ideálnym tvarom pripomínajúcim cigaru, Tobago nevystúpil), no o Tobago sa Španieli nezaujímali a ujali sa ho iní kolonizátori. Briti, Holanďania, Francúzi, Portugalci, Lotyši, od roku 1704 to bol raj pirátov. Niet iného ostrova v Karibiku, ktorý by majiteľa zmenil toľko razy. “Teraz nás vlastnia Indovia” povzdychne si mama Gloria Steward, u ktorej bývam. Trinidad s hlavným mestom Port of Spain (s 300 ročnou španielskou históriou) je teda katolícky a Tobago, s hlavným mestom Scarborough, je protestantsky Britské. V tomto je Karibik zaujímavý, každý štát je vzhľadom k histórii iný, ale ako vidíte, aj v jednom štáte viete nájsť úplne rozdiely. V roku 1889 boli tieto dva ostrovy ešte dve nezávislé krajiny. Preto je fajn navštíviť obidva ostrovy, je to ako keby ste navštívili dva rôzne štáty. Trinidad -Tobago je najindustriálnejšou krajinou Karibiku. Je to hlavne kvôli značným náleziskám ropy, ale aj kvôli “vízii 2020” ministerského predsedu Patricka Manningsa, ktorý sa rozhodol zmeniť mentalitu “mañana” na “we can” No po prehratých voľbách (asi z nešťastia) umrel. Jeho stranu volili Afroameričania a opozícia, ktorá po jeho odchode prevzala moc - Indovia. Dnes je na čele opäť Afroameričan - vraj najhorší šéf na svete, hovoria Indovia, no černosi sú nadšení. Tak to je všade. Žiadna skutočná demokracia, žiadne skutočné rozhodovanie. Média a rasa (Maďarské strany u nás taktiež volia väčšinou etnickí Maďari a čitatelia New York Times volia demokratov) - dobré je to vedieť. Patrick chcel zmeniť mentalitu svojich, asi sa bál, že ich Indovia prevalcujú, čo sa aj strane, tak ako nás v Európe prevalcujú Číňania a následne Indovia =). No zmeniť mentalitu je nemožné, veď ak majú oba ostrovy čosi spoločné, tak to, že milujú zábavu. Karneval je tu vraj lepší než v Rio de Janeiro, ale o toto prvenstvo bojuje aj Haiti, Antigua a viac ostrovov... Hudba ako kalypso a soca vás budú sprevádzať na každom kroku. Tu na Trinidade vymysleli takú činelu “steelpan” (Steel Pán), a dokážu s tým divy... “Do you wanna see downtown, or liming..” “Your are getta lime?” Lime (lajm) ma doprevádza Trinidadom na každom rohu. Existuje dokonca stránka lime.tt a ide o chlast a baby a karneval a hudbu a “dobrý život”, každopádne, nie o prácu. Pracovať namiesto vegetovania? Zmeniť sa po zopár sto rokoch, kedy bolo vrcholom umenia iba tak ležať? Načo? Napíšem vám paralelu so Slovenskom a verím, že sa neurazíte: To je ako keď “porobenému Slovákovi” poviete “choď za svojím cieľom, dosiahneš to” Nevie o čom to točíš, v skutočnosti si neverí. Veď v génoch má zakorenené zašívať sa niekde na poli, ohovárať a maximálne závidieť, poprípade kradnúť zo štátneho, využívať (štátnu) sociálnu pomoc. Preto sú populárne strany ako Smer a (bude) Progresívne Slovensko, ktoré na tomto poznaní stavajú, aj keď je to pre stále príliš socialistické Slovensko nevýhodné. Medzi nami, ja som od štátu nikdy nič nezobral a už 30 rokov, keď sa ma opýtajú, akú podporu chcem, hovorím “nechajte ma tak” No považujú ma za šibnutého. Veriť v silu myšlienky? Veriť v seba? Nepridať sa k žiadnej skupine, žiadnej strane a ísť sám. Stelesnenie individualizmu. Čítame o tom, aj sa nám to trochu páči, no v skutočnosti to nezapadá do našich hodnôt. No Slovensko je na tom 100x lepšie než Karibik. Tu individualizmus nefunguje vôbec, ľudia (Afroameričania) žijú v komunite, lebo komunitný život vás robí šťastnejším, a o čo vlastne v živote ide? Zmeniť mentalitu je ťažké a Patrick z toho umrel. No niečo tu zanechal, jeho viera priniesla ovocie a Trinidad je dnes najindustriálnejším ostrovom Karibiku. Nie všetci černosi lajmujú... Jeho ekonomika, ako jediného ostrova, nezávisí od turizmu. HDP na obyvateľa pri porovnaní kúpnej sily je obdobný ako na Slovensku. V tomto ukazovateli ide o najvyššie HDP/obyvateľa zo všetkých štátov Karibiku. Tretie najvyššie HDP/na obyvateľa (PPP -Purchasing Power Parity) v celej Severnej aj Južnej Amerike - po USA a Kanade. Z ničoho - no OK, majú ropu - to dotiahli tam, kam sa to nikomu inému zo susedov/ súperov nepodarilo. Majú však múdrych a pracovitých Indov. =) Tobago ma najstaršiu prírodnú rezerváciu v celom Karibiku ( Tobago Forrest reservé) Ostrovy ležia ( podobne ako Barbados) mimo takzvaného hurikánového opasku a tak sú tu hurikány naozaj vzácnosťou Tobago zmenilo koloniálneho vládcu najviac razy zo všetkých ostrovov Karibiku 3. najvyššie HDP/obyvateľa v Amerike (po USA a Kanade) Ceny: Za 1 Euro dostanete vyše 7 TTD. Taxík z letiska do Port of Spain 300 TTD Grilovaný žralok v slušnej reštaurácii 60 TTD Silná perfektná káva 10 TTD Pivo 0.3. 10 až 15 TTD v reštaurácii a 6 či 7 TTD v supermarkete Na Trinidad chodí BUBO dlho. Lietavali sme z Caracasu a keď sa situácia zhoršila, tak z Georgetownu v Guyane. Každoročne sme realizovali niekoľko zájazdov a za desaťročie sme vychytali chybičky. Ja som letel teraz po dlhej dobe z Caracasu (letenky za posledné 3 roky vzrástli 6 násobne - toľko ľudí chce utiecť z Venezuely). Leteli sme popri pobreží a pilot to stočil na ostrovy až po prelete cez deltu rieky Orinoco. To bolo nádherné. Tmavé vody Orinoka sa vlievajú do modrého Karibiku. Všade džungľa, nad ktorou vo dvojiciach lietajú farebné papagáje, v Orinoku plávajú obrovské krokodíly, anakondy, kapibary, lesom sa predierajú jaguáre a utečenci z Venezuely. Venezuela je od Trinidadu iba 11km a práve dnes sa Trinidad rozhodol utečencov registrovať. Povedali si, že proti migrácii nemajú šancu a tak ju využijú. Pokiaľ budú Venezuelčania tvrdo a lacno pracovať, sú vítaní! Niektoré lety sú fantastické, a ten pohľad by som prial každému, úžasné. Geografia a počasie. Ide o najjužnejšie ostrovy Malých Antíl, no väčšina ich sem ani neradí, a radia sa často k Južnej Amerike. Najvyšší vrch je na severe Trinidadu (El Cerro del Aripo), s výškou 940 metrov, čo je bezmála 2x vyššie než vrchy Tobaga. Najvyšší vrch Tobaga Pigeon Peak je na severe a je vysoký 549m. Holubov majú na Tobago radi, všetko unikátne sa volá pigeon. Najvyšší vrch Trinidadu sa nachádza na severe ostrova, kúsok od mesta Arima, čo je štvrté najväčšie mesto štátu. Trinidad má tvar zuba- stoličky a Tobago tvar cigary. Zo severu ostrov Trinidad ohraničuje Karibik, zo západu zátoka Paria, kde sa Trinidad skoro dotýka na dvoch miestach Venezuely, z juhu ho ohraničuje Kolumbov kanál a z východu za bažinami je to nedozerný nebezpečný Atlantik. Tobago je na juhu obmývané Atlantikom a na severnej strane Karibikom. Čo sa týka počasia, prvých 5 mesiacov v roku je sucho, potom 7 mesiacov prší. No hurikány nehrozia a to je veľká výhoda Trinidadu. Ja som tu v dažďovej sezóne, ale mám krásne slnečné počasie. Domáca pani mi hovorí “je dažďová sezóna a napriek tomu je tak hrozne teplo..” s tým, že ona má dažďovú sezónu radšej. Let na Tobago Je víkend, a tak Trinidadčania utekajú na Tobago, kde sú krajšie pláže. Pristávam na letisku vo vnútrozemí Trinidadu, vítajú ma plagáty s maskáčmi a upozornenie, že takéto oblečenie je tu ilegálne a môže ho nosiť iba armáda. Nemám letenku na Tobago, ale to tu nie je problém. Nemám veľkú batožinu, na colnici som prvý a prechádzam za 3 minúty ako po masle. Ukazujem iba letenku ďalej, pani sa smeje, že nevedela, kde leží Slovensko, a púšťa ma. Vychádzam von, prechádzam okolo duty free shopov plných rumu, odbáčam vpravo a idem úplne na koniec ku okienku číslo 1. Tu stojí letenka na Tobago 300 TTD (trinidadsko tobažský dolár), no keďže je víkend a plno, tak kupujem stand by letenku s tým, že neviem, kedy odletím za polovicu 150 TTD, čo je neuveriteľných 25 USD, dokonca trochu menej. V Caracase som čakal dlhé hodiny, madurovci ma prezreli od hora dole, a ani si nepamätám, či ma niekedy niekto v živote dôkladnejšie prezrel; Severná Kórea je nula oproti dnešnej paranoidnej Venezuele. Tu, aj keď mám stand by letenku, som nečakal vôbec a po tom, čo som dosadol, do hodiny sedím už v druhom lietadle. Lieta sa ATR 72 s Caribbean Airlines, domáca aerolinka, ktorá sa presadila a je teraz najsilnejšou domorodou karibskom značkou v letectve. Z bankomatu som si vybral 500 TTD, a letím. Všetko perfektne funguje. Tobago Keďže som sem doletel skôr, začnem týmto malým ostrovčekom, ktorý tvorí iba 5.8 % plochy štátu. Ostrov nazvaný vraj podľa tabaku, “tabaco”, “tabago” “Tobago”, ktorý leží v Karibiku značne východne, a ďalej je už iba drahý Barbados (strávil som tu viac týždňov a zápisky prídu čoskoro). Ostrov, ktorý bol dlho veľmi ďaleko a väčšina cestovateľov, čo poznám, skončila na Trinidade a sem sa nedostala Je to ako keď ste v štáte Samoa a väčšina skončí na ostrove Upolu, a na Sawaii sa už nedostanú. V oboch prípadoch je to škoda. Čo sa týka prírody aj autentickosti domorodcov, práve tie vzdialenejšie ostrovy sú lepšie. Kým Trinidad je industriálnom ostrovom, Tobago je prírodným skvostom a chce ísť smerom k turizmu. Kým na Trinidade sa presadili Indovia, na Tobago je 90% obyvateľstva afroamerického pôvodu. Z letiska vystúpite na juhu ostrova v oblasti nazvanej Crown Point. Nie je priveľa miest na svete, kde môžete ísť z letiska do hotela či na pláž peši. No Tobago tým miestom je. Prvý hotel Mike’s holiday resort máte 2 minúty pešo. Pláž so slnečníkmi, ležadlami, sprchou, tuctom reštaurácií a obchodíkov máte z letiska 5 minút peši - Store Bay. Najlepšie pláže sa ťahajú od Crown Point, niekde po Fort James či Arnos Vale, čo je 10km. To je všetko. Ostrov je v najväčšej šírke 12km široký. Auto sa dá ľahko prenajať a taxíky (aj keď neoznačené) chodia v kuse (cez deň každých 15 sekúnd). Tobago nie sú iba pláže. Ja som ešte zbehol o pár kilometrov ďalej do Tobago Forest Reserve, keďže ide o najstaršiu rezerváciu Karibiku. Videl som cocrico, čo je vták, ktorý je endemický práve pre Tobago. Vyrazil som neskôr a bolo otrasne teplo, nepomáhal ani tieň stromov. Následne som sa stočil do Scarborough, odkiaľ som chcel ísť späť trajektom (cesta trvá cca 3.5hodiny), no kvôli tomu, že je svetový deň jogy a na Trinidade sa dejú špeciálne akcie, som sa rozhodol späť letieť (a ušetriť takto čas). Scarborough je diera, má asi 1000 obyvateľov a nedá sa porovnať s Port of Spain na Trinidade. Na Tobagu sa odporúčam zamerať na prírodu. Moja domáca, stará pani Gloria, sa mi priznala, že by sa chceli odtrhnúť. Vie, že Trinidad má ropu, no oni chcú byť ako ostatné krajiny Karibiku, oni sa uživia, ´no problem man´. Pláže: prešiel som 6 pláží, pýtal som sa domácich. Máme tu roky známeho, Jerome Persad je bankár. Statný černoch s predkami z východnej Kene a Juhoafrickej republiky, je vzdelaný, scestovaný a s rodinou lieta na Tobago každý druhý víkend. On chodieva na pláž do Store Bay a za najlepšiu pláž považuje Pigeon Point. Ja som prešiel ešte Buccoo Bay, Great Courland Bay a Arnos Vale Bay. A ako jedničku by som vybral Pigeon Point. Lokalita, upravenosť pláže, výbava a čistota. Vstup je tu asi 3 USD a pláž je 30 minút chôdze z Crown Point, respektíve, 5 minút taxíkom. Ak pôjdete pešo, tak po ceste po ľavej strane máte kilometre krásneho mora. Bez spŕch, ale zadarmo. Miestni iba tak zastavia, piknikujú a do pása sú vo vode. Nevidel som plávať nikoho. Nabudúce by som na šnorcheling skúsil ešte dva ostrovčeky na severozápade pri mestečku Speyside, ostrovy Little Tobago a Goat Island. Gloria tam nikdy nebola, nevie mi povedať čo a ako. No keď tu budem nabudúce, tak vyrazím tam kvôli šnorchelingu. Ďalším zážitkom, ktorý som nevidel, sú preteky kôz. Nikdy ste nepočuli? No to je to, čomu sa BUBO venuje. Objavili sme tisíce zážitkov, ktoré sa dnes zdajú normálne. No často sú normálne iba pre Slovákov. Preteky kôz v Buccoo sú podobné. Preteky som nevidel, no aspoň som si dal v Buccoo kozľacinu. Aj z najpopulárnejšej pláže- Store Bay či Pigeon Point- vás vyvezú k útesu Buccoo Reef na šnorcheling, či lodičkou so sklenným dnom. Buccoo reef chráni dané pláže, a preto je voda tak príjemná a pláže sú bezpečné. Koralový útes Buccoo hodnotil Jean Jacques Cousteaau ako tretí najspektakulárnejší na svete. Vy ho máte kúsok z Pigeon Point. Tobago je jedným z posledných miest sveta, kde hniezdi korytnačka kožatka ( Dermochelys Coriacea). Ide o najväčšiu korytnačku sveta, vážiacu až 500 kg. Na Tobago zrejme chodí už posledných 200 miliónov rokov, tak je stará. Aj toto je dôkaz o panenskosti Tobaga. Hotely: toto nie je rozhodne silná stránka ostrova. Myslím si, že sa to bude meniť, ale zatiaľ je to bieda. Mike’s holiday resort by u nás dostal maximálne 1 hviezdičku, a pripomína Leropoldovskú väznicu vymaľovanú na žlto. Domáci (väčšina klientov) preferuje apartmánové bývanie s kuchynkami, kde si donesú nakúpené jedlo, ktoré si ohrejú. Je tu veľa guest houseov s domácou pani, a tá prenajíma izbičky okolo tej spoločnej kuchyne. Je to dosť zúfalé. Prešiel som najlepšie hotely ostrova, aby sme ich vedeli našim klientom odporučiť a venoval som tomu veľa času. Na krátky oddych má výbornú polohu Coco reef. Grandiózny vstup cez klenutú bránu, strážnika s rampou, kľukatá aleja kokosovníkov, všade zlaté sošky a pred dverami zlatý Rolls-Royce. Gýčové a predražené, ideálne pre černochov, čo nevedia dobre plávať. Ak chcete prísť na dlhšie, ste väčšia skupina, ktorá je ochotná tráviť čas spolu, tak tipom sú vilky vo Villas at Stonehaven. Pozor, nie ste pri mori, varíte si sami. Nie je to pre každého. No ani Tobago dnes nie je rozhodne pre každého. Na druhej strane než všetky ostatné hotely leží bývalý Hilton, teraz hotel Magdalena. Je ďalej, je mimo, ale je na zváženie. Coco reef a Magdalena. Coco reef má polohu tak, že viete byť v dotyku s domácimi. Ak sa nebojíte, ste scestovaný turista a iný by sem ani nemal prísť, tak Coco reef je lepšou voľbou. Musíte prekúsnuť prvoplánový luxusný gýč- násilný pocit luxusu - a pritom kvalita nikde. Ceny luxusné sú. Pre Gloriu je Coco reef najlepším hotelom sveta a nechápe, že mne sa nepáči. K tomu, aby Indovia dosiahli to čo na Maurítiuse, potrebujú aby ceny ropy ešte klesli (a oplatilo sa robiť turizmus), potom urovnať situáciu s černošskou väčšinou, a dobrých 10 rokov budovania infraštruktúry. Trinidad Zaberá 93% plochy štátu, bohatší brat s indickým vplyvom. Ak počítame Guyanu do Karibiku, potom iba ona vie v počte Indov konkurovať Trinidadu. Ostrov Trinidad Krištof Kolumbus pomenoval podľa svätej trojice. Ostrov má perfektné diaľnice a ľahko sa budete pohybovať okolím. Na hornatom severe je nádherná príroda a chodí sa sem hľadať do krvavočervené sfarbenými ibisov a plameniakov. BUBO sem roky chodieva na pláže. Mestá smerom na juh naozaj vyzerajú ako mestá a San Fernando je možno o trošku krajšie než hlavné mesto. Hlavné mesto je tvrdý oriešok. Sú tu určité pekné miesta, ale nevidím ambíciu, že by toto mesto chcelo uspokojiť turistu. V centre down townu je zopár mrakodrapov, všetko finančné inštitúcie, ropné firmy. Najznámejšími sú “dvojičky” Twain Tower. Z letiska okolo pôjdete. Cestou z letiska prejdete polovicu ostrova. Centrum mesta je Woodford square, ktoré je akýmsi Hyde parkom, kde sa môžete postaviť a rečniť. Ste kňaz, politik, alebo iba tak chcete niečo povedať? Tak sa zapíšete na tabuľu a potom môžete rečniť. Vedľa sa nachádza Červený dom - renesančný parlament, budova radnice, nádherná katedrála (Angličan Trinity Catedral), justičný palác. Zvyšok života sa odohráva okolo obrovského parku (kedysi plantáž cukrovej trstiny) : Queens Park Savannah. Tu nájdete múzeum, ZOO, ale hlavne 7 úžasných historických domov. Nafotíte si ich cez plot, lebo prístup dovnútra nie je, no toto je to najkrajšie z mesta. Mne sa najviac páči park pri západe slnka, ľudia behávajú, prichádzajú hrať futbal, kriket, púšťajú šarkanov. A tie úúúžasné stromy, obrovské, prekrásne. Keď slnko presvitá cez ohromné koruny, cítite sa fajn. Aj v tak hnusnom meste. Mne sa páči oblasť južne od parku. Na park pozerá zopár ambasád, aj ambasáda USA, ktorú keď odfotíte, vybehne strážnik =). Vyskúšajte. Funguje to na 100%. Vydajte sa ulicou Picton či Woodford a okolo vás bude zrazu najtypickejším Trinidad. Drevené domčeky s malými záhradkami a veľkými nápismi Zákaz parkovať. Toto je podľa mňa to najtypickejšie. Nie je tu skoro nikto a vy sa prechádzate a zasnívate, ako to tu bolo pred 50 či 100 rokmi. Večer si odložte drahocennosti v hoteli a poprechádzajte sa jedným smerom po Tragarete Road smerom na západ, a potom zbehnete dole na Ariapita Avenue, ktorej domáci nijako inak nepovedia ako “Avenue”. Toto je miesto, kam chodia “lajmovať”. Najlepšia časť je od parku Adama Smitha (áno, toho predstaviteľa kapitalizmu a “neviditeľnej ruky trhu”) smerom na západ. Tímu je po oboch stranách Avenue krčma za krčmou, bar za barom. Dajte si pivo Carib, či Stag sále, určite aj Angostura. Dajte si “bitter” iba tak do vody. No vyskúšajte aj rum. Angostura tvrdí, že vyrábajú najdrahší rum na svete od roku 1824. Ak Vám zachutí (je vás viac než 8), môžete ísť cez pracovné dni od 9.30 do 13.00 na prehliadku a ochutnávku. Angostura sa vyslovuje “Angostura” Na Avenue nájdete aj viacero stánkov s arabskou stravou či kebabom. Prevádzkujú ho Sýrčania. Je známe že 20 až 25% HDP Trinidadu je z drogovej činnosti Libanonsko - Sýrskej mafie. Kokaín je tu blízko a niekde sa musí prekladať a distribuovať. Táto mafia platí vládu, každý o tom vie..no libanonská strava je jednou z najlepších na svete. Trinidad je dobrý v basketbale, futbale, bejzbale, a hneď vedľa letiska je dostihová dráha, ale už to nie je to, čo bývalo. Národným športom je, samozrejme, kriket. Trinbago Knight Riers hrajú karibskú Premiere league. Štadión v Port of Spain je grandióznych rozmerov a konkuruje tým v Indii. Queen’s Park Oval je najväčším medzi karibskými ostrovmi, v blízkosti hotela, kde bývam. Ak prídete v čase karnevalu, rezervujete si hotel dlho dlho dopredu. Toto je najlepší čas zažiť rytmus, kultúru, hudbu a krásu Trinidadu. Politika vs jedlo. Ľudia na ostrove Tobago sa chcú odtrhnúť. Logika? Žiadna. Trinidad má ropu a peniaze, Tobago nič. No Trinidad ovládli Indovia a Tobago je černošské, a rastafariani sú silní. Tobago, to je ako za starých dobrých čias. V nedeľnom kostole sú všetci krásne vyobliekaní. Moja domáca pani sa tam tiež vybrala, zaspievať a zatancovať si. Nezjednáva sa tu. Ceny sú vysoké a platí sa hotovosťou. Nie je to ten vyjednávací spôsob ako na Trinidade. Na Tobago sa nekradne, tu je bezpečne, nie ako v Port of Spain. Všetko je tu pokrivené, černošsky nedotiahnuté. Na jedlo na Tobago jem kraby s kari pikantnou omáčkou a akési knedličky z kasavy. Potom rôzne druhy gulášu s chlebovníkom, ryžou. Je tam mastné bravčové, koža, ale je to veľmi dobré. Totálna Afrika, aj keď áno, trošku Indie sem už vniklo, do omáčky ku krábovi určite. Morské príšerka veľmi medzi lokálcami nefrčia, iba malé vyschnuté rybičky. Na Trinidade ochutnajte indické roti a, pri toľkých venezuelských utečencoch, na raňajky cachapa (kačapa) so syrom a na obed Pabellon. No vyskúšajte homáre, krevety či žraloka. Zákaz nosiť maskáče 220 až 450 druhov vtákov Neuveriteľne silné čili a super čokoláda Preteky kôz v Buccoo Najdrahší rum z Angostura Trinidad =najindickejší ostrov Karibiku Lime (lajm) je základné slovo a znamená čosi ako: chlast, baby a veget Perspektíva turizmu? Tento štát má ropu a ľudia nie sú najmilší. Nepotrebujú byť orientovaní na turistov. Zatiaľ nepotrebovali.. no s klesajúcimi cenami ropy sa situácia rýchlo mení. Ak si zoberú príklad z iného “indického” ostrova, Maurítiusu, ktorí Indovia prerobili na raj na zemi s množstvom skutočne luxusných hotelov a perfektných služieb, potom sa turisti budú cítiť dobre. No dnes tu budete pred ostatnými, a to je obrovská výhoda. Trinidad a Tobago má obrovský potenciál. Indom sa nechce budovať na černošskom Tobago infraštruktúru, keďže stále počuť (psst) hlasy o odtrhnutí Tobaga. “Nebudeme predsa investovať niekde, kde nám to zoberú” hovorí mi taxikár Dinesh, s ktorým sa počas hodinovej jazdy z letiska do Port of Spain rozprávam o situácii. Je taxikár, no brahman, najvyššia kasta, a jeho dcéra vyštudovala v USA za zubnú lekárku a syna práve zamestnali v Goldman Sachs po tom, čo dokončil MBA na Yale. “Ak nežiješ život brahmiána, nežiješ slušný, vznešený, pokojný život, nie si cnostný, nejdeš príkladom, tak brahmánom nie si” hovorí mi. No ja mu odpovedám: “Tisícročia genetického kódu sa presadili v úspechu tvojich detí” Usmeje sa, je hrdý otec. Dnes je totižto Father’s day, a to sa na Trinidade-Tobagu oslavuje viac než u nás MDŽ. Jedlo: Tobago: kraby v kari omáčke. Guláš z kozy, s kasavou a chlebovníkom Trinidad: vegetariánske roti. Žralok so zemiakovým Pure s cesnakom. -ak si pridávate čili, pozor! Je fakt silné - Ako zákusok ochutnajte jednu z najlepších čokolád sveta. A dajte si Angostura.  

10 vecí čo ste netušili

Ľuboš Fellner

16

14:09

jún

2019

83 hodín vo vlaku? Málo či veľa? Málo! Viac o krajine

83 hodín vo vlaku? Málo či veľa? Málo!

83 hodín vo vlaku. Stop. 5193 kilometrov. Stop. Z Moskvy do Irkutsku. Stop. Sme pri Bajkale. Stop. Takto nejako by mohol vyzerať telegram, ktorý by sme pred rokmi posielali z Bajkalu, že sme šťastne dorazili po epickej ceste ruskou Transsibírskou magistrálou. Tentokrát nejdeme až na jej koniec, nepokračujeme do Vladivostoku (ten je z Moskvy vzdialený fantastických 9288 kilometrov!), ale zastavili sme sa „len“ v Irkutsku, po piatich tisíckach kilometrov. Viete si predstaviť stráviť 83 hodín vo vlaku? Mnohí možno pokývajú hlavou, že sa to predstaviť nedá, ale verte, že skutočnosť je o mnoho geniálnejšia, než predstavy. Do vlaku sme nasadli ešte v Moskve a za ten čas sa za oknami nášho uháňajúceho vlaku stalo toľko zaujímavých vecí, že človek nevie, kde začať. Za posledné dni sme preťali obrovskú „matičku“ Volgu v Jaroslavli, rieku Kamu pred Permom, pozerali sa na Irtyš pred mestom Omsk, sledovali mohutný Ob pred Novosibirskom a tiež Jenisej priamo v Krasnojarsku. Náš vlak sa zastavil 73 krát a viac krát sme počas zastávok mohli vystúpiť, a tak sme si pozreli palácovú stanicu v Jekaterinburgu, pohľadali sme Leninovu sochu v Omsku a užili si aj krásnu železničnú stanicu v Novosibirsku so sochami, plaketami a zaujímavými miestnosťami. V Krasnojarsku sme si vychutnali námestie s fontánami a stĺpom ozdobeným levom s kosákom a lopatou, a tiež sme nevynechali mozaiku s Leninom a jeho partiou revolucionárov. Pár zastávok sme pridali aj v menších, anonymných mestečkách, kde sme raz kúpili nanuky, inokedy vychladené nápoje a sem tam niečo malé pod zub. Napadlo by vás, že toľko zaujímavostí stihnete len pri „obyčajnej“ ceste vlakom? Za oknami sa nám menila krajina. Spoznali sme sibírske nekonečno, videli milión briez, ale aj pahorky Uralu posiate lesmi či juhosibírske pohorie Sajany s lúkami a borovicami. Sibírska tajga posiata jazierkami, močiarmi, riečkami a rozpadávajúcimi sa drevenými dedinkami, kde domy držia už len z akejsi neznámej zotrvačnosti, patrí k najdokonalejším až gýčovym pohľadom. Vypili sme litre čaju, prekecali hodiny, pripili sme si vodkou na pokorenie hranice medzi Európou a Áziou za mestečkom Pervouraľsk a odrazu prišiel čas vystúpiť. Iba na vlastnej koži si musíte skúsiť, aká geniálna jazda je vlak Transsibírskej magistrály. Je to cesta plná zážitkov, a to máme pred sebou ešte Bajkal, Mongolsko a čínsky Peking!  

83 hodín vo vlaku? Málo či veľa? Málo!

Tomáš Kubuš

16

06:08

jún

2019

Prechádzka Moskvou a odchod smer Transsibírska magistrála! Viac o krajine

Prechádzka Moskvou a odchod smer Transsibírska magistrála!

Znovu sme sa ocitli v ruskej Moskve, aby sme sa nadýchli mesta a mohli sa vydať na epickú cestu po najslávnejšej železnici sveta. Transsibírska magistrála! Za ňou sme prišli a ona bude naším domovom najbližšie štyri noci. Ešte predtým, než definitívne nastúpime do nášho vagóna čísla 7 a do vlaku číslo 70 s konečnou v sibírskej Čite, sa pozrieme do ulíc Moskvy. Je ráno, Moskva len pomaličky ožíva, prakticky ešte spí, keď do nej zabárame prvé kroky a aby sme ju nezastihli rozospatú, sadneme si hneď na malé, ruské raňajky. Vajcia Benedikt s lososom, ovsená kaša alebo skvelé a jemné sirniky plné tvarohu. K tomu pohár čaju a je to. V Moskve pred odchodom vlaku trávime len niekoľko hodín, no aj tak ich chceme využiť čo najlepšie a uloviť tu niekoľko zážitkov. Tým prvým je moskovské metro. Patrí k najslávnejším na svete a nemôžeme ho obísť ani my. Dáme si niekoľko jázd a pomaličky spoznáme najkrajšie stanice ozdobené lustrami, sochami, zastavíme sa pri nich, povieme si ich príbehy a pohľadáme aj mozaiky na strope. Krásne miesto a pritom „len“ metro. Centrálna Moskva dnes oslavuje, pretože sme sa tu ocitli počas „Dňa Ruska“. Prípravy na Červenom námestí vrcholia, a hoci na neho nemôžeme vstúpiť, priblížime sa k nemu na dosah ruky tak, že sme ulovili všetky fotky, aké sme chceli. Kremeľské múry, nad nimi rastú cibuľkovité kupoly slávnych chrámov aj ikonická zvonica. Nad palácom veje ruská trikolóra a niekoľko policajtov pobehuje sem a tam a stráži priestor pred zvedavými turistami. Už vieme prečo má najznámejší ruský chrám meno Vasilija Blaženého a v neďalekom parku ulovíme dokonalú vyhliadku na panorámu centrálnej Moskvy. Kremeľské vežičky tu kontrastujú s mrakodrapmi. Takýto pohľad by ste tu pred desiatkami rokov čakali márne, a hoci aj Stalin ozdobil mesto prvými mrakodrapmi, tieto nové, sú skôr „americké“ než ruské, a preto ten kontrast kričí viac. Prejdeme sa po visutom moste ponad rieku Moskva a fotíme a fotíme. Neobídeme ani slávny GUM s jeho fontánami, luxusnými obchodíkmi, zákutiami a po necelej hodinke sa ešte zastavíme aj pred Chrámom Krista Spasiteľa. Je obrovský, hoci moderný, no stal sa obeťou režimu, ktorý neváhal vraždiť vlastných ľudí, nieto ešte búrať stavby. Na jeho mieste mala stáť ozrutne monumentálna socha Lenina, ktorá by presiahla sto metrov. Uff. Veci sa vrátili do normálu a Chrám tu vo svojej kráse stojí na nábreží tak ako koncom 19.storočia. Rýchly presun pred Jaroslavský vokzal, posledný nákup pred 83-hodinovou cestou a vyrážame! Za zážitkami Transsibírskej magistrály!  

Prechádzka Moskvou a odchod smer Transsibírska magistrála!

Tomáš Kubuš

15

12:57

jún

2019

Prehliadka Caracasu

Prehliadka Caracasu

Prehliadka Caracasu. Ako sa pripraviť? Pas nechajte na hoteli uzamknutý vo vašej batožine, zoberte si domácu menu a potom čo najdrobnejšie doláre. Koľko záleží na bežnej spotrebe, no cca hodnota 20 USD, ak máte všetku dopravu a vstupné zaplatené predom. Inak je doprava drahá a zhltne minimum ďalších 40 USD (ak budete šetriť) a tu nerátam s večerou a hlavne pitím v Las Mercedes, kde sú ceny porovnateľné s bratislavskou Euroveou, takže ďalších 30 USD poľahky miniete. Bankomaty sú na mnohých miestach, karty v Las Mercedes väčšinou fungujú, inak sporadicky. Väčšinu hotovosti nechajte opäť v uzamknutej batožine na izbe. Krátke nohavice, tričko s krátkym rukávom. Rátajte s tým, že môže spŕchnuť, a ak plánujete ostať až do tmy, tak sa ochladí. No cez deň bude teplo, ale príjemne. Omnoho teplejšie než v Bogote, asi tak ako v Medelline, v meste väčšej jari. Malá fľaška s vodou je samozrejmosťou. Mobil schovaný a fotoaparát taktiež nikdy nie na krku, ani v ruke, ale schovaný! Dnes budete v pohode, ale zároveň v strehu. Hovorí sa tomu správať sa podľa “sedliackeho rozumu”. Mesto ma 5 miliónov ľudí a domáci strieľajú čísla presahujúce 10.. veľké, rôznorodé mesto. Ak je bezpečne v Las Mercedes, neznamená to, že inde to bude rovnaké. Začiatok prehliadky: Začneme na Plaza Bolivar pred katedrálou. “Catedral” - ide o centrum mesta, kde všetko začalo. Práve tu v okruhu 25 blokov Santiago de León de Caracas v roku 1567 mesto založil. Námestie bolo založené ako Plaza Mayor, a kto bol v Španielsku, vie o čom hovorím. Biela vkusná katedrála je položená na okraji pekného parku, v ktorom centre tróni Simon Bolivar na vzpínajúcom sa koni. Je to tá istá socha, ktorú nájdete v Lime (Peru) či Cartagene (Kolumbia). Ku koncu života sa z hrdinu stal despota, demokracia prestala fungovať a keď chcel pohnúť veci rýchlejšie, pritvrdil, čo sa mu stalo osudným. No na adresu tohto človeka sa nežartuje, má podobný status ako britská kráľovná. V metropolitnej katedrále sú pochovaní rodičia aj manželka Simona Bolivara. Okolo námestia nájdete dôležité budovy ako Radnicu, Arcibiskupský palác, Divadlo, budovu vlády dištriktov Hlavné mesto .. Tu bol trh, tu prebiehali popravy. Od katedrály sa presunieme po 200 metroch po Avenida. Ešte 2 k parlamentu, nad ktorým hrdo vlaje vlajka Venezuely. Parlament obídete kol dokola po Avenida Baralt a Avenida Universidad, okolo Palacio de la Academia, ak máte chuť, či je omša, vstúpime do ďalšieho kostola San Francisco. Mne sa páči. Odtiaľ pokračujeme rovno 2 minúty peši k rodnému domu “Osloboditeľa” - Casa Natal Simon Bolivar. Dokončíme kruh na Plaza El Venezolano, kde je uvoľnenejšia atmosféra než na Plaza Bolivar. Tu sa posadíme na kávičku, koláčik, či komu nestačili raňajky, ochutná Arepa de Queso Trenza. Arepa de Perico, či Arepa de Pernil. Teraz sa našou dopravou presunieme pod kopce. Prestúpime do vozidla 4x4, držte si klobúky a strmo stúpame po neuveriteľných cestičkách do národného parku El Avila. Výstup trvá krkolomnými cestami asi 30 minút a je to zážitok, môžete filmovať (okrem dvoch policajných kontrol) všetko. Naším cieľom je dedinka učupená v Kordillerách. San Antonio de Galipán, resp., krátko Galipan je fajn. Malé učupené domčeky, ktoré ste si mysleli, že v nich už nikto nemôže bývať, botanická záhrada všade okolo vás. Ale aj veľa reštaurácií a kaviarničiek. Ak odlietame v dohľadnej dobe domov, tak aj množstvo suvenírových obchodíkov, ktoré predávajú letka ty a vína z horských byliniek. Potom sa vyvezie k lanovke, čo je cca 5 minút autom 4x4, ešte raz kávička - odporúčam vynovený bar 1956 - ešte raz suveníry. Mnoho reštaurácií tu má indiánske názvy ako Arawak, či Warairafit. Romantici môžu ostať v hoteli Humboldt. Ostatní sa zvezú nádherne dole. Kabíniek je veľa a tak poľahky viete byť sami. Lístky sa kupujú v takom okienku, že to nemáte šancu nájsť, no nafotil som tom pre vás. Cena lístka dole je menej ako 1 USD. Zamierili na Parque Central s najvyššími budovami v Latinskej Amerike. Taká škaredá betónová džungľa, miesto autobusových staníc, múzeí a univerzít. Caracas je mestom múzeí a univerzít a ja milujem na Južnej Amerike to, ako si vážia umenie a vzdelanosť. Múzeum detí, múzeum krásnych umení (musel de belas artes), ale aj ďalší zelený park Parque Los Caobos. Potom sa vydáme na východ do luxusu. Zastavíme sa na Plaza Venezuela, ktoré niektorí považujú za druhé centrum mesta - lebo je v strede. No dôležitejším námestím je Plaza Altamira (Plaza Francia) s obeliskom. Námestie bolo otvorené ako Plaza Altamira, ale premenované v dobe, kedy v Paríži pomenovali námestie Palza Venezuela, a tak na oplátku premenovali aj toto námestie na Plaza Francia, no nechytilo sa to. Na námestie treba ísť kvôli tomu, že ho poznáte z televíznych novín, veď od roku 2002 sa práve tu konajú demonštrácie pod súhrnným názvom "Paro Petrolero” Plaza Altamira je obrazom bohatého východného Caracasu, no my ideme ešte ďalej. Zbehneme autom (očakávate zápchy, a tak bude cesta trvať 20 minút) dole do najluxusnejšej oblasti Caracasu do Las Mercedes. Prekročíme najprv rieku, ktorá je tepnou mesta- Rio Guaire-čo je taký väčší potok -a vstúpime na Avenida Rio de Janeiro. Jedna luxusná reštaurácia za druhou. Luxusné obchodné domy. Bary. Kto chce, ostane tu, ale pozor, o tretej ráno si dajte budíček, aby ste sa odtrhli od temperamentnej partie a vydali sa do hotela. Ostatní pokračujú späť do historického centra, do La Candelaria. Posilňovňa pod otvoreným nebom. Miesto na šachového turnaje a turnaje domina. Miesto, kde sa tancuje. Domorodý život. Odporúčam skvelú reštauráciu El Quijote de la Candelaria, položenej na rohu. Na poschodí sa hrá biliard, no túto reštauráciu strážia, stoly majú biele obrusy, čašníci biele naškrobené košele a jedlo je skvelé. Pivo Polar Vám prinesú do vymrazených pohárov. Ceny sú polovičné oproti Las Mercedes a vy tu ako turista pôsobíte značne exoticky. Pritom ste v centre. Je to obdobne ako v Bogote, kde je La Candelaria pre turistov atraktívnejšia, no domáca elita žije na severe v Zóna Rosa. Tu sú to východné oblasti Caracasu a sem sa nechodí. . Koľko plagátov večného lídra (líder eterno) Huga Chávesa nájdete? Pre mňa je najkrajším múzeom Museo de Arte Contemporaneo, a už iba tá budova zvonku je top. Centro de Arte los Galpones- super múzeum Expanzoo Centrum educativo- interaktívna ZOO. Pekná je aj cesta na letisko: klesať dole dole, prechádzate širokou diaľnicou so 4 pruhmi cez množstvo tunelov. Okolo slumy, pred vami Karibik. Nezmeškajte odlet  

Prehliadka Caracasu

Ľuboš Fellner

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY