Fórum

10234 príspevkov

18

21:34

aug

2019

Neprebádané mayské mesto Tikal je stále plné tajomstiev

Neprebádané mayské mesto Tikal je stále plné tajomstiev

Ráno sme si vychutnali voňavú guatemalskú kávu a sme pripravení vystúpiť na 70 metrovú pyramídu v jednom z najväčších mayských miest. Mesto Tikal bolo ukryté v Peténskom pralese v Guatemale až do roku 1848. Ruiny objavila expedícia vedená Modestom Méndezom, no dôkladnejší archeologický výskum prebiehal až od roku 1951. Ľudstvu sa tak odkryl unikátny svet mayskej civilizácie a dnes môžeme obdivovať ich tajomnú kultúru, i keď je pravdou, že mesto Tikal je odhalené len na 30%. Minulý rok vedci pomocou laserového skenovania terénu zarasteného hustým pralesom našli desiatky tisíc obydlí, ktoré boli domovom Mayov. Zmapovali oblasť s rozlohou 2100 km2 a objavili približne 60 000 stavieb, ktoré boli postavené v období mayskej civilizácie od roku 1000 pred naším letopočtom až do roku 900 nášho letopočtu. Ukázalo sa, že slávne mayské mesto Tikal predstavuje len zlomok mayskej metropoly, ktorá z väčšej časti zostala neodkrytá v hlbokej džungli. Uprostred Peténskej džungle neďaleko ruín starovekého mayského mesta Tikal, sa tak pod nánosom vegetácie nachádza doteraz neodkryté mesto. Prechádzame pralesom, ktorý je plný života a zvukov. Z korún stromov počuť rev vrešťanov, človek by si myslel, že to môže byť jaguár, keďže na každom kroku vidieť značku "Pozor jaguár!" Každý závan vzduchu prináša novú vôňu pralesa a my kráčame cestou pomedzi vysoké stromy. Mohutné cédre, ceiby a palmy nám postupne odhaľujú prvé mayské stavby. Vysoko nad vrcholkami stromov vyčnievajú majestátne chrámy jedného z najmagickejších mayských miest. Mesto Tikal bolo kedysi jedným z najmocnejších sídiel rozprestierajúcich sa vo východnej časti Strednej Ameriky. Pozostáva z vysokých chrámových pyramíd, impozantných palácov z vápenca, aj obrovských kamenných stél zobrazujúcich životy vládcov Tikalu. Viete, čo je stéla? V mayskej civilizácii to bol kamenný stĺp alebo stojaca kamenná doska osadená do zeme. Mayovia stélu nazývali „lakam tuun“, čo znamená „veľký kameň“. Stély sú spravidla pomaľované a obtesané na všetkých stranách a obsahujú najmä nápisy a obrazy, ktoré informujú o činoch a živote vládcov. Mayovia používali chrámy na komunikáciu s bohmi. Čím bol konkrétny chrám väčší, tým malo byť jeho spojenie s bohmi silnejšie. My dnes zdolávame vrchol najvyššej pyramídy, tzv Chrám č. 4, ktorá sa týči až do výšky 70 metrov. Cesta na vrchol po drevených schodoch nám netrvala dlho, vybehli sme to za necelých 10 minút a naskytol sa nám úžasný pohľad na Peténsku púšť a mayské stavby, ktoré pred nami skrývajú ešte množstvo tajomstiev. Posadili sme sa na vrchol pyramídy, odkiaľ sa nám otvorila fascinujúca scenéria stavieb vytvorených človekom a vychutnali sme si spolu tento nádherný pohľad.

Neprebádané mayské mesto Tikal je stále plné tajomstiev

Alena Spišáková

18

15:41

aug

2019

Obavy o Machu Picchu? Viac o krajine

Obavy o Machu Picchu?

UNESCO poslalo do Peru už nespočetné množstvo listov ohľadom ochrany 7. novodobého divu sveta, Machu Picchu. Dnes to je list, v ktorom žiada informácie o stavbe kontroverzného medzinárodného letiska, ktoré sa má otvoriť neďaleko Cuzca, najbližšieho väčšieho mesta k Machu Picchu. Peru doteraz jasne neuviedlo, aký dopad bude mať nové letisko na ochranu inckých pamiatok v oblasti. Peru pripomínajú záväzok ochrany kultúrneho dedičstva a tlačia na to, aby pri tom stále spolupracovali s UNESCO. Peru ma odpovedať do 25.8.2019 aký bude ďalší postup. Je to už dlhá doba, čo sa o tomto letisku šepká. Síce priblíži turistov k najcennejším pamiatkám krajiny, no zároveň sa extrémne zvýši celkový počet návštevníkov, čo ohrozuje zachovanie pamiatok pre budúce generácie. Veď už teraz ma Machu Picchu dvojnásobne viac návštevníkov než je odporúčane UNESCO-m. Nehovoriac o ničení pamiatok na úkor výstavy nového letiska. Prezident Peru, Martín Vizcarra, počas prejavu v Deň nezávislosti, upokojoval ľudí, ktorý mali zo stavby letiska obavy a boli vyslovene proti. Ministerstvo dopravy oznámilo, že už pravdepodobne nič nezastaví dokočenie nového letiska do roku 2023. Padne teda za obeť viac inckých pamiatok na úkor tohto „progresu“? Budeme to sledovať.

Obavy o Machu Picchu?

Daniela Mihaldova

18

14:25

aug

2019

Nebeské divadlo 14.12.2020

Nebeské divadlo 14.12.2020

Úplne zatmenie Slnka sa odohrá 14. decembra v roku 2020 na južnej pologuli. Konkrétne ide o miesta v južnej časti Tichého a Atlantického oceánu a v oblasti Argentíny a Chile. Mesiac sa tak postaví medzi našu platétu Zem a Slnko a v totálnej patagónskej divočine cez bežný deň bude 2 minúty tma. Najdlhšia tma bude v Chile v nasledovných mestách: Teodoro Schmidt (2 min, 8,5 sek.), Villarrica (2 min 8,7 sek.), Las Chilcas (2 min, 8,9 sek.), Molco (2 min 8,6 sek.), ktoré sa nachádzajú smerom na juh cca 800 km od hlavného mesta Santiago de Chile. V Argentíne bude najdlhšia tma v Correntoso (2 min, 8,7 sek.). BUBO chce byť pri tom! Pre nadšencov vesmíru informácie už čoskoro! Treba si včas zabezpečiť miesta v prvom rade.

Nebeské divadlo 14.12.2020

Daniela Mihaldova

17

00:37

aug

2019

Machu Picchu, urocká svadba, riedky vzduch a čilské víno Viac o krajine

Machu Picchu, urocká svadba, riedky vzduch a čilské víno

Naša zážitkami nabitá cesta sa pomaličky prehupla do svojej druhej polovice, a keďže nás internet niekoľkokrát zradil, hlásime sa až teraz. Čo všetko sme mali možnosť zažiť? Hneď po príchode do Limy sme sa stali svedkami historickej udalosti - Lima po prvýkrát v histórií bola hostiteľom Panamerických hier. Túto médiami dokumentovanú udalosť využili miestni obyvatelia na masovú demonštráciu, my sme sa však napriek blokáde dostali na najstráženejšie námestie v Peru. Prvá noc, prvé pisco sour, prvé dojmy. Hneď ráno sme pokračovali do Cuzca, bájneho hlavného mesta Inkskej ríše. Vzduch nám síce zredol, ale my sme neváhali a navštívili najdôležitejšie ruiny v jeho okolí a obdiovali nádhernú koloniálnu architektúru v jeho centre. Áno, koloniálnu, keďže španieli postavili svoje chrámy na inkských základoch, ktoré odolali aj tým najničivejším zemetraseniam. Ráno sme sa zobudili do nádherného dňa a pokračovali návštevou Svätého Údolia. Už vieme, ako sa spriadza a farbí vlna, aj aké je tajomstvo za hustou čiernou hrivou peruáncov do vysokého veku - generácie si ho odovzdávajú už po stáročia od čias Inkov. Mali sme možnosť obdivovať aj inkskú verziu skleníka v Moray, či fotogenické soľné polia v Maras. Z dedinky Ollantaytambo nás na záver dňa vláčik previezol až do Auguas Calientes, známeho aj ako Pueblo Machu Picchu. Túto noc mnohí nemohli spať nie kvôli nadmorskej výške, ale vzrušeniu z nadchádzajúceho dňa! A ten sa nám podaril na 120% - počasie ako na objednávku a magickosť tohto strateného mesta nenechala nikoho na pochybách, prečo Machu Picchu patrí medzi jeden z novodobých divov sveta. Ešte v ten večer sme sa vrátili do Cuzca na poslednú noc, a skoro ráno sme vyrážali popri majestátnych Andách, naprieč Altiplanom, k jazeru Titicaca. Nálada v autobuse bola vynikajúca, veď už sa všetci poznáme, aj keď kyslík nám v pľúcach stále chýbal a niektorých výška poriadne potrápila. Na ostrovoch Uros, ktoré sa na najvyššom splavnom jazere sveta, Titicaca, nachádzajú na nás čakalo ďalšie prekvapenie. Boli sme pozvaní na pravú urockú svadbu a šťastným mladomanželom sme popriali nielen veľa šťastia, ale si aj s nimi zatancovali. Perfektným záverom dňa bola vynikajúca rybka - pstruh priamo z jazera Titicaca, o ktorom sa hovorí, že chutí lepšie než ryby v Nórsku. Čo myslíte, bol lepší? Tu sa zároveň skončila aj naša peruánska odysea a ráno bolo zážitkom už len samotné prekročenie hraníc do Bolívie. Prechod bol hladký a rýchly a nám nič nebránilo v tom, aby sme pokračovali v objavovaní inkskej ríše. Preskúmali sme oblasť Tiwanaku a večer nám už pod nohami ležalo najvyššie položené hlavné mesto sveta - La Paz. Vedeli ste, že Bolívia má hlavné mestá dve? Navštívili sme nielen najdôležitejšie námestie v Južnej Amerike (práve tu totiž začali boje o nezávislosť nad španielskou nadvládou), ale aj Mesačné Údolie, z ktorého sme mali možnosť vidieť najvyššie postavené golfové ihrisko, či El Alto, ku ktorému nás vyviezla lanovka. Z chudobnej Bolívie sme ráno preleteli do ekonomicky najsilnejšej krajiny v Južnej Ameriky, moderného Santiaga de Chile. Pohárik vínka na najvyššej veži Južnej Ameriky - Costanera, chutí akosi lepšie. Večer sme zakončili večerou v reštaurácii, kam kedysi chodieval aj diktátor Pinochet. Ďalší deň na nás čakala prehliadka centra, odviezli sme sa lanovkou na vrch San Cristobal (kam sa odvážna štvorica vybrala peši), zoznámili sme sa s bohémskou štvrťou Patio Bellavista, obdivovali jeden z domov Pabla Nerudu (už vieme prečo mal dvojo dverí) a oslavíli narodeniny jedného z účastníkov našej epickej cesty naprieč Južnou Amerikou, fantastickou večerou priamo v tejto štvrti. Dnes sa vám už ozývame z Buenos Aires, známeho aj ako Paríž Južnej Ameriky. Prešli sme sa proletárskou štvrťou La Boca, farebnou uličkou El Caminito, navštívili štadión, ktorý preslávil svetoznámy Diego Maradona - Boca Juniors, odfotili sa pri balkóne, z ktorého zdravila svoj ľud Evita Perón a navštívili katedrálu, v ktorej slúžil prvú svätú omšu Pápež František po svojom vymenovaní. Už vieme, čo označujú maľby bielych šatiek, aj ako chutí jazda cez najširšiu ulicu sveta, Avenidu 9 de Julio. Zajtra na nás čaká nemenej zážitkový deň. Nebudeme však predbiehať a o tom, čo sme zažili a videli vám napíšeme už čoskoro.

K

Katarina Foltanova, Bubo

16

15:25

aug

2019

Ochutnali ste už džús z muškátových orieškov? Viac o krajine

Ochutnali ste už džús z muškátových orieškov?

Malajský Penang je miestom, ktoré je tak neskutočne zaujímavé a dokonalé, že si ho zamiluje snáď každý, kto sa v ňom ocitne. Je koloniálnou perlou, strieda čínske aj indické štvrte a na jednej ulici spája kostol, čínsky chrám, hinduistickú svätyňu či mešitu a nikto tu nič nerieši, ale žije si svoj život. Penang je gastronomickým rajom. Čo rajom, on je dokonca ešte niečo viac. CNN ho pasuje za TOP streetfood miesto sveta, každé dôležité gastronomické médium ho spomína ako miesto, kde by ste mali ochutnávať a BUBO sa v Penangu tiež dokonale vyzná.Veď sem chodíme roky a roky hľadáme to, čo robí toto miesto unikátnym. Koľko ľudí už s nami ochutnalo grilovanú raju v kari omáčke na banánovom liste? Dokonalé Char Kway Toew, kde neváhame stáť aj hodinu v zástupe ľudí, pretože vieme, že je naprosto unikátne? Dnes nájdete na Lebuh Armenia, teda na známej „arménskej ulici“ skvelý a unikátny podnik, kde môžete ochutnať džús z muškátových orieškov. Toto na Penangu milujem, že som tu 20x, no stále ma to miesto dokáže nadchnúť, ukázať kúsok svojej skladačky, ukázať, že ho vlastne človek stále ani po rokoch nepozná a že ho musí milovať. Muškátový oriešok je pre Penang typickou záležitosťou. Nie tak ako betel, veď koniec koncov práve po betelovom oriešku dostal Penang (alebo ak chceme Pinang) svoje vlastné meno. Kedysi tu obchod s betelom prekvital, no tie časy sú minulosťou. Dnes sa tu darí vďaka klíme muškátovému oriešku. Pre niekoho je muškátový oriešok len obyčajný orech aký sa v malých dávkach pridáva do varenia či sladkostí, no skrýva v sebe fantastický príbeh. Kedysi mal rásť len v oblasti Spice Islands na ostrovoch Banda v severnej Indonézii, teda len na maličkom ostrove menom Run. Doťahovali sa o neho mocnosti a túžba po monopole na muškátový orech zmenil dejiny sveta. V 17.storočí ho totiž Holanďania vymenili Britom za Manhattan! Ten sa stal britským a Holanďania sa pustili do obchodu so vzácnym muškátovým orechom. Cestovanie nás učí fantastickým veciam. Prideme k obchodíku a pýtame si osviežujúci džús. Vezme sa dužina v ktorej je oriešok obalený, odšťaví sa a je to. Krásne vonia, perfektne a osviežujúco chutí a fakt nič lepšie v Penangu na pitie nenájdete (dobre dobre, ani Teh Tarik na ulici nie je na zahodenie). Ale džús z muškátových orieškov? To je ťažká exotika! Najlepšie na tom ke, že stánok stojí len pár metrov od slávneho streetart bicykla od Ernesta Zachareviča. Tam sa tlačia davy netušiac, že poklad sa skrýva o kúsok vedľa!

Ochutnali ste už džús z muškátových orieškov?

Tomáš Kubuš

12

08:15

aug

2019

Po stopách Buddhu v Polonnaruwe Viac o krajine

Po stopách Buddhu v Polonnaruwe

Svoje bicykle parkujeme v tieni košatých stromov, na ktorých už sedia zvedavé opice a špekulujú, akú dobrotu by si mohli nenápadne privlastniť. Naša skupinka, vyzbrojená vedomosťami o dlhých prstoch týchto neposedných špekulantov, berie všetky veci so sebou a pokračujeme v objavovaní bývalého hlavného mesta Polonnawury. Po osviežení čerstvou kokosovou vodou a zasmiatí sa na šikovnej opici, ktorá si aj napriek hlasným protestom majiteľky stánku stihla ukoristiť kus kokosového orecha, vychádzame po schodoch k Posvätnému štvoruholníku. Toto duchovné srdce mesta v sebe ukrýva jedny z najkrajších stavieb, ktoré si aj napriek zubu času zachovali unikátny pôvab. S bosými nohami pomaly stúpame po horúcom kameni k soche meditujúceho Buddhu, ktorý nás pomyselne víta vo svojej svätyni Vatadage. Podľa legiend strážil spolu s ďalšími troma dvojníkmi stúpu uchovávajúcu dôležité relikvie stále prítomné na Srí Lanke: Buddhov zub a misku. Práve zub mal byť uložený aj v ďalších chrámoch nachádzajúcich sa v blízkom okolí. Keďže žiaden veľký kráľ nechcel ostať v hanbe, budov na uchovanie tejto relikvie nájdeme v okolí hneď niekoľko. Každá má osobitné čaro a stále miesto v buddhizme, a preto tam môžeme často stretnúť zbožných domácich alebo mníchov, ktorí tu prišli vzdať úctu. Po krátkej osviežujúcej jazde na bicykloch sa zastavujeme na mieste, kde sme jediní zahraniční návštevníci, ale zato obklopení väčšou skupinou miestnych. Tí na nás z diaľky zvedavo pokukujú a deti nám so širokým úsmevom mávajú. V unikátnom tehlovom chráme s impozantnou sochou Buddhu k nám prichádza miestna žena, ktorá sa nás pýta odkiaľ sme a ukazuje na svoju dcéru, s ktorou nás chce odfotiť. Dievčatko je hanblivé, ale akčná mama už naviguje svoju sestru, aby jej s nami spravila peknú fotku. Niektorých z nás obkolesia deti aj ich babičky, ktoré sa tešia zo žuvačiek a my sa postupne lúčime s touto milou skupinkou a presúvame sa na záver našej cesty, ku Gal Vihara. Impozantní Buddhovia vytesaný z kameňa sa na nás pozerajú s výrazom plným pokoja a my si ich vychutnávame za zvuku bubnov a vôni obetovaných kvetov. Aj keď toto mesto stratilo svoj mocenský vplyv pred stovkami rokov, dodnes je to živé centrum buddhizmu, v ktorom máme možnosť nazrieť do fascinujúceho sveta Srí Lanky a jej viery.

Po stopách Buddhu v Polonnaruwe

Michaela Šimonová

10

20:30

aug

2019

Nórske cesty len pre silné žalúdky Viac o krajine

Nórske cesty len pre silné žalúdky

Vyrážame z nášho fantastického hotela, akoby postavenom na vode, s výhľadom na Moldefjord na najkrajší deň, ktorý môžete v Nórsku zažiť. Absolvujeme bájnu Cestu Trollov s 11 ostrými serpentínami a strmým, takmer 10 % sklonom. Pre nášho nórskeho šoféra to nie je žiaden problém. Výhľad z vrcholovej plošiny na dolinu Isterdalen, šum neďalekého vodopádu a pocit zo zdolaného 800 metrového prevýšenia nás hneď z úvodu nabilo zážitkami. Pokračujeme ďalej úrodným územím známym pestovaním lokálnych jahôdok, čučoriedok, malín či čerešní. Prechádzame trajektom cez rameno majestátneho Storfjordnu alebo Veľkého fjordu. S dĺžkou 110 km je 5. najväčší fjord v krajine a prekonať sa dá len na lodi. Za pár kilometrov sa tzv. Orľou cestou dostávame až ku najslávnejšiemu fjordu v Nórsku – Geirangerfjord, zapísaného v prírodnom dedičstve UNESCO. V dedinke Geiranger žije necelých 300 obyvateľov, ročne ju však navštívi viac ako 600 000 turistov. Maličká dedinka si kedysi žila svojím vlastným životom. Ľudia sa prepravovali na loďkách, navzájom si pomáhali a farmárčili. Prechod cez vysoké hory by zabral kopec času! Obyvatelia Geirangeru len túžobne pozorovali orly, ako si slobodne poletúvajú ponad rozľahlými horami, a kútikom duše tiež túžili opustiť aspoň na chvíľu svoju rodnú domovinu. Všetko sa zmenilo vybudovaním cesty v roku 1955, ktorá spojila dedinu s okolitým svetom. To je dôvod, prečo sa kľukatá a strmá cesta do Geirangeru nazýva Orlia cesta. Z paluby lode sa môžete kochať výhľadom na majestátne hory, izolované farmárske chalúpky či padajúce vodopády. Po pravej ruke míňame vodopád 7 sestier, oproti nemu zas vodopád s názvom Nápadník. Podľa legendy, Nápadník požiadal každú zo siedmych sestier o ruku. Všetky ho však odmietli a on sa zo smútku uchýlil k alkoholu. Sestry sa podľa príbehu nikdy nevydali. Po plavbe stúpame opäť strmými serpentínami (už si začíname zvykať na nórske cesty) a tentokrát prekonávame výškový rozdiel až 1500 metrov! V tejto nadmorskej výške pozorujeme úchvatný Geirangerfjord z najvyššie položenej vyhliadky na fjord v Európe, s názvom Dalsnibba. Ten výhľad rozhodne stojí za to!

I

Ivana Ďurčová, BUBO

10

20:11

aug

2019

Islandské sopky Viac o krajine

Islandské sopky

Dnes vyrážame prebádať južné pobrežie krajiny ohňa a ľadu a presvedčíme sa o tomto doslovnom pomenovaní. Juh Islandu radíme k vulkanicky a seizmicky najaktívnejším oblastiam tohto sopečného ostrova. V kombinácii s rozsiahlymi ľadovcami, zelenými kopcami, skalnatými útesmi, vulkanickými plážami a majestátnymi vodopádmi patrí tento okruh k tým najobľúbenejším. Vyrážame z Reykjavíku smerom na východ. Na západe v diaľke míňame sopku Hekla známu ako Brána do pekla. Tento 1491m vysoký stratovulkán, navrchu pokrytý snehom, je jednou z najobávanejších sopiek na ostrove. Svojimi výbuchmi v minulosti už niekoľkokrát pokryla celý ostrov vrstvou sopečného prachu a popola. Odhaduje sa, že až 10% celkového sopečného materiálu na Islande má na svedomí práve táto sopka! Vestmannaeyrské ostrovy míňame po pravej ruke. Na súostroví, kde žije zhruba 4200 obyvateľov, vybuchla v roku 1973 ničivá sopka Eldfell a zanechala za sebou rozsiahle škody. Náš terénny 4x4 BUBO autobus nás poháňa ďalej. Zľava sa na nás usmieva z výšky 1666 m.n.m. asi najznámejšia sopka na Islande Eyjafjallajökull, ktorá v roku 2010 na 5 dní ochromila leteckú dopravu v Európe. Tento nebezpečný vulkán sa ukrýva pod ľadovcom a pôda po výbuchu pod ním bola niekoľko rokov pokrytá čiernym vulkanickým popolom, ktorý spôsoboval problémy autám, keďže sa dostával do výbuchov. Ten po čase odfúkal vietor na more, tam sa usadil na dno a neskôr pôda obohatená o minerály sa zazeleňovala viac ako predtým. Pokračujeme ďalej – ďalší ľadovec Mýrdalsjökull. Skupinka nadšencov z našej výpravy sa vydáva na dobrodružnú jazdu po ľadovci na snežných skútroch. My ostatní sa ideme prejsť k jeho ľadovcovému jazyku a fotíme si tú krásu zblízka. Čo ak za 100 rokov ho už neuvidíme?? Pod ľadovcom zas drieme aktívna sopka Katla. Dúfajme, že sa práve nezobudí, keďže obedujeme v krásnej dedinke Vík – svojou polohou rovno pod Katlou by išla na mušku ako prvá. Po výdatnej jahňacej polievke sa prechádzame po miestnej pláži s jemným čiernym vulkanickým pieskom. Asi 100 km od Víku sa nachádza najväčší ľadovec Európy - Vatnajökull, pod ktorým sa ukrýva aktívna sopka Lakagígar (skrátene Laki), ktorá sa navždy zapísala do histórie ako najväčšia sopečná erupcia na svete (čo do objemu vyprodukovanej lávy v rámci jedného samostatného výbuchu). Stalo sa tak medzi rokmi 1783 – 1784, kedy sa uvoľnilo obrovské množstvo sopečných plynov a popola, čo malo za následok najrôznejšie choroby, hladomor či smrť obyvateľstva a zvierat. Dodnes je výbuch sopky Laki považovaný za príčinu Veľkej Francúzskej revolúcie!

I

Ivana Ďurčová, BUBO

07

18:41

aug

2019

Lofoty to najkrajšie Nórsko Viac o krajine

Lofoty to najkrajšie Nórsko

Jedno z najkrajších miest Nórska, ktoré pre vás vyberáme z našich ciest po Škandinávii, je jednoznačne súostrovie Lofoten. Nachádzajú sa medzi 67 a 68 rovnobežkou severnej šírky a teda 100 až 300 km za polárnym kruhom. Tvorené sú približne 80-timi ostrovmi, z toho 4 hlavné sú prepojené mostami a tunelmi vedúcimi popod fjord. Pohybovať sa budete hlavne po týchto ostrovoch Austvågøy, Vestvågøy, Flakstadøy, Moskenesøy. Každý z ostrovov ukrýva svoje krásy. Na hlavnom ostrove nájdete hlavné mesto súostrovia, ktorým je sympatické mestečko Svolvær. Neďaleko neho narazíte na menšie mesto, no bývalé hlavné mesto Lofot, ktorým je Kabelvåg. Vynechať by ste tu rozhodne nemali malebnú rybársku dedinku Henningsvær, v ktorej zadnej časti sa ukrýva slávne futbalové ihrisko. Druhý z ostrovov nazývaný Vestvågøy vás upúta vikingským múzeom v mestečku Bøstad, pamätníkom od spoločnosti Snøhetta v dedinke Eggum a jednými z najkrajších pláží na ostrovoch, ktoré sú ukryté pod majestátnymi skalami. My z BUBO obľubujeme pláže ostrova Flakstadøy, či už surferskú v Flakstade alebo tú na kúpanie v Rambergu. Keď pôjdete s nami, ukážeme vám tu aj maličkú kaviareň s dobrou kávou, ktorej je v Škandinávii ako šafranu. Objavovať tu budeme aj slávny Nusfjord, no v závese nezostane ani jedno z “najinstagramovejších” miest, a to výhľad na dedinku Hamnoy. Potom, čo sa ocitneme na poslednom z ostrovov Moskenesøy, sa najprv zastavíme v malebnej dedinke Reine, kde si doprajeme zážitok v podobe miestnej kuchyne, pofotíme si jednu z najmalebnejších dediniek, aby sme sa vydali na koniec cesty E10, ktorá končí v rybárskej dedinke s najkratším názvom na svete a to Å (čítaj Ó). Viac vám prezradíme až na mieste. Rozhodne nebudete ľutovať.  

Lofoty to najkrajšie Nórsko

Robert Taraba

07

13:59

aug

2019

Kašmír –čo sa tu deje? Viac o krajine

Kašmír –čo sa tu deje?

Novinári sa ma pýtajú, ako je dnes v Kašmíri. Tu sú odpovede: Charakteristika regiónu: Ak je niekde na zemi raj, tak je to tu, tak je to tu – písal pred mnohými stáročiami perzský básnik. Možno ľudia poznajú pojem kašmírový šál či kašmírový sveter, ktorý môže stáť niekoľko tisíc euro. Kašmír, to je najluxusnejšia časť Indie. V Tibete nájdete vyprahnutú krajinu, Kašmírske Himaláje sú zelené, plné vody, voňavé, nádherné. Moghulskí panovníci, tí, ktorí postavili v Indii tie najkrajšie stavby, ako napríklad Taj Mahal, chodievali do Kašmíru na svoju dovolenku – ak chceli uniknúť z horúcej, špinavej Indie. Mierili sem na sever. Kašmír patril vždy Indii – miestny maharadža bol prakticky vazalom Indie. Kašmír som ja osobne od roku 1996 navštívil 7 krát, mám tu dlhoročných priateľov, mám ten región rád. Kašmír nevyzerá ako India, ale ako oblasť na Hodvábnej ceste, domorodci majú ostré veľké nosy, nie malé Indické, sú to moslimovia – nie hinduisti. Ženy nechodia oblečené v sárí, alkohol je tu zakázaný, domorodci predávajú nádherné kašmírske koberce. Kašmír je úplne iný než zvyšok Indie. V Kašmíre sa bojuje desaťročia, ako spor vznikol? Problémy nastali, keď Briti v roku 1947 opustili svoju kolóniu. Tá sa vtedy rozdelila na Indiu a Pakistan. Maharadža sa nakoniec pridal k Indii, aj keď všetci jeho poddaní boli moslimami. Oblasť kniežactva Kašmír sa rozdelila medzi Pakistan a Indiu. Obidve strany som prešiel a vyzerajú podobne, aj keď indická strana je omnoho viac rozvinutejšia. Na pakistanskej strane ide o takzvaný Azad Kašmír – slobodný Kašmír, ktorý tvorí 2/3 územia (časť tohoto územia Pakistan daroval Číne, ktorá Pakistan ekonomicky podporuje) a 1/3 územia ostala na indickej strane. Indická strana je neporovnateľne viac rozvinutá – je krajšia. Pre mňa je zaujímavé, že kým na začiatku som spor vnímal ako politický, on sa postupom času zideologizoval. Najprv to boli len reči určitých politikov, ktorí chceli pôsobiť pre svojich voličov sexi. No teraz cítim, že aj medzi mojimi kamarátmi ide o džihád a v diskusných témach, kde som si predtým robil srandu, je mi odpoveďou ticho a stiahnuté pery. Zmenu vidieť aj v tom, že počet buriek (oblečenie, ktoré zahaľuje celé telo žien) za posledných 20 rokov rapídne pribudlo. Písal som o tom už tu. Ako vieme rozdeliť Kašmír? Ja by som Kašmír na indickej strane rozdelil na 3 časti. Oblasť zimného hlavného mesta Jammu – je hinduistickou časťou. Z Jammu prechádzate do pravého Kašmíru, do mesta Shrinagar cez predhorie Himalájí – Siwalik – plný opíc. Ozaj nádhera, a po prechode tunela Jawahar sa ocitnete na plató, v raji na zemi. Tretia časť je malý Tibet- Ladakh, ktorý teraz do dnešného indického štátu Jammu a Kašmír patrí, ale kultúrne aj čo sa týka ľudí je to vlastne Tibet. Šikmookí Ladačania praktizujú lamaistický budhizmus. Tí sa do tohoto konfliktu nezapájajú a všetky problémy na ceste zo Shrinagaru do Lehu končia v meste Kargil – kde sú aj najvypuklejšie. Veď Kargil leží na hranici na tzv. Line of Control. Priznám sa, poznám tu obidve strany konfliktu. Dobre poznám aj separatistov. Začal som sem chodiť dlho dlho pred ostatnými turistami, a tak tu mám kamarátov. Dokonca mi hovoria „ty si neni môj kamarát, ty si môj brat“ S Alim a Gumalom máme už 24 rokov takýto vzťah – je to dlhodobé kamarátstvo. Manzur a Yasin – obaja Kašmírci, bohužiaľ, zomreli, no prirodzenou smrťou, na starobu, mali 50 rokov. Život je tu vo vysokých horách ťažký, ako pred stovkami rokov. Čím sa prejavuje islamizácia? Ja som za tých 23 rokov zažil mnoho revolt. Musím povedať, že situácia sa skôr vyhrocovala. Čím ďalej, tým viac žien nosilo burky a moji kamaráti začali navštevovať mešity častejšie. Je tu jedno miesto, kde sa hovorí, že je tu pochovaný Ježiš Kristus – nechcem diskutovať, či je to pravda. No ja som sa tam ešte dovnútra dostal. Dotkol som sa Ježišovej stupaje, videl som Ježišov hrob, kde spočinul ako starec potom, čo prežil zvesenie z kríža... Za posledných 20 rokov sa to však už inému Slovákovi nepodarilo. Domorodci nechcú v Kašmíri ani hinduizmus, ale ani kresťanstvo – Kašmír má byť striktne moslimský. Ľudia chcú pokoj, ale ešte viac prerážajú ortodoxné islamské prúdy. Tým pádom mi príde, že pokoj nechcú. Indický film o Kašmíre Keď som bol naposledy v Indii, videl som v Jaipure film o Kašmíre. Bol tam veľmi dobrý strih a ja som bol prekvapený, ako sa indický film za posledných 10 rokov zlepšil v kvalite. Išlo o dievča, ktoré otec poslal vydať sa za syna pakistanského generála. Otec bol Kašmírec, ale bojovník za zotrvanie v Indii a celé to bolo o tom, že všetky nepokoje v Kašmíre nerobia Kašmírci, ale Pakistanci. Zápletka filmu bola v tom, že dievča sa do svojho manžela zaľúbilo. Manžel bol síce nenávidený Pakistanec, ale v skutočnosti to bol fešák s veľmi dobrým správaním. Pozrite si drámu Raazi s hercami Alia Bhatt a Vicky Kaushal. Ide o nový a značne populárny film. Toto si Indovia myslia o Kašmíre. Čo na to hovoria dnes vaši známi? Neviem sa im dovolať, India vypla telefóny. No na FB sú ich statusy, ktoré bojujú proti tomu, čo sa deje. Mne zatiaľ tvrdia nech prídeme... ale na rozhodnutie si nechám týždeň. Vieme sem prísť cez Daramsalu, cez sídlo Dalajlámu, a to môže byť zaujímavejšia zastávka. My z BUBO sme tu boli dlho dlho pred ostatnými a zanechali sme tu stopy. Jednu ekumenickú svätyňu tu v Sonanmargu otváral major indickej armády, a keď som sa s ním zoznámil, tak do svätyne dorobil aj Ježiša, na ktorého pôvodne zabudol. Raz v Delhi zatvorili ženu a dcéru právnika Ernesta Valka a nútili ich pod nátlakom kúpiť si koberec. Zľakli sa, no dovolali sa mi. Dali mi únoscov k telefónu. Povedal som im 3 mená, ktoré poznám zo Shrinagaru, oni sa spýtali ako sa volajú ich synovia či, naopak, otcovia, a ihneď ich pustili. V Kašmíre je jasné kto je pán a s kým sa nehodno naťahovať. Čo je dôležité ešte povedať? Ak si prečítate čo píšu média, tak vždy tam nájdete a) nacionalistu Modiho b) chudák Kašmír. Opäť nechcem riešiť prečo to tak je, ale je fajn ukázať aj iný pohľad. O indickom premiérovi Narendrovi Módim sa hovorí ako o nacionalistovi. A je to pravda. Ale veď nacionalista je aj slovenský premiér, aspoň dúfam. Macron je určite francúzskym nacionalistom a Donald Trump to otvorene hovorí v svojom hlavnom slogane. Narendra Modi vyhral voľby nad Rahulom Gandhím, ktorého otec, dedo a pradedo boli indickými premiérmi. Vyhral ich demokraticky a, áno, s takou prevahou, ktorá mu dovoľuje robiť kroky, na ktoré si predchodcovia netrúfali. Situácia v Kašmíre sa skôr zhoršuje, z boja separatistov sa stal džihád. Modi teda postupuje Trumpovským či Putinovským spôsobom. Rázne, bez ohliadania sa na korektne pomalú politiku. Vie, že to narobí problém, a verím predstaviteľom Kašmíru, že ich územie teraz rozparceluje, nasťahuje sem milióny hinduistov a ďalšie voľby bude “Slobodný Kašmír” voliť už hinduistov. Ale veď takto to bolo s Indiou vždy, a preto aj moslimskí vládcovia nakoniec v Indii prehrali. Tej obrovskej mase ľudí sa nedá vzdorovať, Indov je jednoducho viac. Kašmír mám rád, Kašmírci sú moji bratia, no Narendra Modi robí pre svoju krajinu dobrú politiku. Bude to zlé pre Kašmírcov? Nemyslím si. India bude iba rásť , a tým porastie aj táto časť. Samostatný Kašmír, či Kašmír pod Pakistanom by sa mal ekonomicky horšie. India bude utláčať moslimov? Opäť si to nemyslím, v prapodstate hinduizmu je nenásilie a tolerancia. O 10 rokov, naozaj, môže byť v Kašmíre konečne pokoj.  

Kašmír –čo sa tu deje?

Ľuboš Fellner

05

19:20

aug

2019

Bájny Nordkapp Viac o krajine

Bájny Nordkapp

Bájny severný mys láka cestovateľov z celého sveta. Magickú atmosféru tohto miesta si chcú jej návštevníci vychutnať pri polnočnom slnku, no nie každému odhalí svoju krásu. Skalné útesy týčiace sa do výšky cez tristo metrov sú obývané vlnami Severného ľadového oceánu. A častokrát pre charakter miestneho počasia sa ukrývajú v hustých bielych mrakoch a hmle. V roku 1553 bolo toto miesto pomenované kapitánom Richardom Chancellorom ako Severný mys - Nordkapp. No už v 17tom storočí sa stal turistickou atrakciou, keď ho navštívil ako prvý turista taliansky kňaz Francesco Negri. Odvtedy na tomto mieste stáli vznešený panovníci, králi, ale aj prostí ľudia. Niet preto divu, že to napokon viedlo až regulácii miestneho turizmu. Dnes tu po zaplatení nemalého vstupného 285NOK (30€) nájdete informačné stredisko, múzeum, kino s filmom o Nordkappe, reštauráciu, bar, bufet, suvenírový obchod, sociálne zariadenia, no jednoducho skoro všetko. A tak si toto miesto máte možnosť užiť naozaj v pohodlí, až priam v luxuse. No priestor tu nájdu aj aktívnejší, ktorí sa isto radi prejdú po hrane útesov a vychutnajú si tak pohľad na najsevernejšie miesto EU z rôznych uhlov. Nájdete tu dokonca aj poštu a tak priamo z Nordkappu môžete poslať pohľadnicu svojim blízkym. Pri návštevách tohto magického miesta sme mali my z BUBO tento rok naozaj šťastie. Aj keď niekedy sme skúšali šťastie na dva krát. Lístok na Nordkapp platí totiž 24 hodín. Toto miesto jednoducho musíte navštíviť, a najlepšie s nami na jednom z našich zájazdov za polárnym kruhom. Určite si vyberiete.

Bájny Nordkapp

Robert Taraba

03

21:27

aug

2019

Chile Peru Bolívia - Vitajte v Santiagu de Chile

Chile Peru Bolívia - Vitajte v Santiagu de Chile

Budíme sa v hlavnom meste a dnes nás čaká prehliadka. Moderné „európske“ mesto, ktoré Vám bude pripomínať Madrid alebo Barcelonu. Zároveň je živou spomienkou na kultúrne, politické a sociálne zmeny, ktoré sa v krajine udiali. Začíname pri prezidentskom paláci, ktorý je známy pod názvom La moneda. Práve tu sa uskutočnil vojenský puč vedený generálom Augustom Pinochetom. Pokračujeme okolo budovy Národného kongresu, dnes už bývalej budovy parlamentu. Prichádzame na hlavné námestie Plaza de armas. Veľmi pekné námestie so vzácnymi chilskými palmami. Metropolitná katedrála, historická budova pošty, aj jazdecká socha zakladateľa Pedra de Valdivia. Neďaleko odtiaľ sa nachádza Mercado Central, trhovisko, kde každý deň privážajú čerstvé ryby. Tichý oceán je vzdialený iba 80 km od Santiaga a ryby, ktoré tu pripravujú v miestnych reštauráciách, sú naozaj výborné. Cez mestský park Parque Forestal, okolo Národného múzea výtvarných umení sa dostaneme do umeleckej štvrte Pío Nono. Kaviarničky, vinárne, galérie, nájdete tu všetko. Prichádzame priamo ku lanovke na vrch Cerro San Cristobal vysoký 850 metrov. Okrem sochy Panny Márie vysokej 22 metrov ponúka aj krásne výhľady na celé mesto. Dáme si kávičku a užívame si Santiago pod nami a majestátne Andy v pozadí. Vraciame sa do mesta a pár stoviek metrov sa nachádza dom, zároveň múzeum, La Chascona, kde žil jeden z najznámejších čilských spisovateľov a držiteľ Nobelovej ceny za literatúru, Pablo Neruda. Neskôr poobede možnosť vyhliadky z Costanery, najvyššieho mrakodrapu Latinskej Ameriky a 2.najvyššieho na južnej pologuli. Máme chuť na dobré jedlo a preto na večeru ideme do kvalitnej reštaurácie, kde pripravujú špičkové steaky a majú bohatý výber chilského vína. Gurmánsky zážitok ako ideálne zakončenie dňa. Foto: BUBO praje dobrú chuť. Autor: Ľ.Kučera.

Chile Peru Bolívia - Vitajte v Santiagu de Chile

Ľubor Kučera

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva