Jakarta - najväčší durian na svete

Jakarta - najväčší durian na svete

Tomáš Horňák

Tomáš Horňák

Sťažujete si v Bratislave na zápchy a nefungujúcu hromadnú dopravu? BUBO vás pozýva na prehliadku mesta s rozlohou len asi dvakrát väčšou ako Bratislava, no s počtom obyvateľov dvojnásobným ako celé Slovensko. Prirátajte si k tomu ešte donedávna žiadne metro, milióny áut a motoriek, tropické horúčavy a pravidelné záplavy, a dostanete Jakartu. Obrovskú betónovú džungľu, ktorej sa veľmi príznačne hovorí Veľký Durian. Stačí vám v hlavnom meste Indonézie stráviť pár hodín a pochopíte prečo.

Na začiatok zopár čísel a faktov. Indonézia je štvrtá najľudnatejšia krajina na svete. Je to najväčšia ostrovná krajina, pozostávajúca z viac než pätnásťtisíc ostrovov. Z nich je obývaných okolo šesťtisíc. Avšak viac než polovica z 264 miliónov obyvateľov krajiny sa tlačí na jednom ostrove. Presne tak - približne 150 miliónov ľudí žije na trinástom najväčšom ostrove sveta, rozlohou porovnateľným s Československom, na ostrove Jáva. A aby toho nebolo dosť, tak približne jedna pätina z toho sa tlačí v mravenisku menom Jabodetabek. Že ste to slovo ešte nikdy nepočuli?

Jabodetabek je po Tokiu-Yokohame druhý najväčší megalopolis na svete s viac než tridsiatimi miliónmi obyvateľov. Pozostáva z Jakarty a jej predmestí Bogor, Depok, Tangerang a Bekasi, a nazýva sa taktiež veľká alebo širšia Jakarta. V samotnej Jakarte s rozlohou 660 km2 žije oficiálne okolo jedenásť miliónov ľudí. (Pre porovnanie - Bratislava má rozlohu 367 km2). Zo spomenutých predmestí denne dochádza za prácou do Jakarty skoro štyri milióny ľudí. Čo sa týka úrovne infraštruktúry, tak Jakarta má zatiaľ určite bližšie k Bratislave ako k Tokiu, takže sa pripravte na zápchy. Jakarta pravidelne figuruje na vrchole rebríčka miest s najhoršímí zápchami. Jedno z prvých slov, ktoré sa v Indonézii naučíte bude teda - macet (mačet) - dopravná zápcha.

Jakarta so svojimi predmestiami a 30 miliónmi ľudí je druhí najväčší megapolis sveta.

Teplo a bezpečne

Indonézia, tak ako je v tomto regióne zvykom, je veľmi bezpečná krajina. Ľudia sú tu extrémne priateľskí, tolerantní a usmievaví. Jakarta je bezpečné veľkomesto aj večer a žiadne násilie vám tu s najväčšou pravdepodobnosťou nehrozí. S mierne zvýšenou dávkou ostražitosti sa môžete v pokoji prechádzať takmer kdekoľvek. Najväčší pozor si treba dávať asi na motorkových chňapačov mobilov a kabeliek, ktorí sú v ázijských veľkomestách celkom bežní, ale je to nič v porovnaní napríklad so Saigonom alebo Phnom Penhom.

Počasie v Jakarte je vlhké, tropické a väčšinou horúce. Odporúčaný odev je krátke tričko a nohavice, plus pokrývka hlavy pre citlivejších na slnko. V monzúnovom období je dobré mať po ruke dáždnik.

BUBO hotely sú vždy kvalitné, s centrálnou polohou. V Jakarte zvykneme bývať v 4-hviezdičkovom Golden Tulip Passer Baroe s nádherným výhľadom na mesto. Z hotela vyrážame o ôsmej ráno, aby sme všetko v pohode stihli, no najmä, aby sme boli včas, ešte pred ostatnými, na prvom mieste nášho programu. Z hotela to aj v rannej zápche netrvá viac ako dvadsať minút.

Symbol republiky

Našu prehliadku začíname v úplnom centre mesta, v takzvanom bode nula, od ktorého sa Jakarta rozťahuje na všetky svetové strany. Je ním národný monument Monas (MOnumen NASional). Symbol republiky a boja za nezávislosť - 132 metrov vysoký obelisk, tvarom pripomínajúci mažiar a drtidlo, tradičné roľnícke nástroje. Je postavený z talianskeho mramoru a na jeho vrchole tróni plameň, pokrytý 50 kg zlatou fóliou. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1961 a dokončený bol o štrnásť rokov neskôr. V jeho dimenziách sú zakomponované čísla 17, 8 a 45 (teda dátum nezávislosti krajiny) a na jeho výstavbu dozeral samotný prezident Sokarno, ktorý mal megalomanské stavby v obľube. Tie z veľkej časti slúžili ako zjednocujúci element mladej, krehkej republiky, a tiež ako záplata nefungujúcej ekonomiky. Do súťaže bolo prihlásených viac než päťdesiat návrhov, no len tento vraj “reflektoval charakter Indonézie v budove schopnej vydržať stáročia“. Svojou veľkoleposťou a symbolizmom mal konkurovať aj Eiffelovej veži. Posúďte sami

Monas sa nachádza v strede Námestia Nezávislosti (Medan Merdeka), ktoré je so svojím jedným kilometrom štvorcovým tretím najväčším námestím na svete. Parkovisko sa nachádza na južnej strane námestia, odkiaľ prejdeme asi päť minút popri stánkoch so suvenírmi a občerstvením k jeho juho-západnému rohu. Odtiaľ je už krásne vidno samotný Monas, a je to prvá príležitosť na dobré fotky. Prejdeme ešte asi desať minút k samotnému vstupu do monumentu. Chodí sem aj kyvadlový vláčik, ktorý v 10-minútových intervaloch premáva hore-dole, no pokiaľ vonku nie je vyložene úpek, tak odporúčam prechádzku, počas ktorej máte možnosť na ďalšie pekné fotky.

Výhľad s vetrom vo vlasoch

So vstupom samotným je to celkom komplikované, a ak chcete vystúpiť hore na vyhliadku, treba mať na pamäti zopár vecí:

Vstupné je zanedbateľné - 15000 rupií (1 euro).

V pondelok je Monas zatvorený kvôli údržbe. Od utorka do piatku je otvorený od 8 do 16 a potom od 19 do 22. Cez víkend a počas sviatkov je otvorený až do polnoci.

Hore premáva stále pôvodný japonský výťah s kapacitou jedenásť ľudí. Ak máte záujem vystúpiť hore a užiť si krásne vyhľady na mesto, tak odporúčam prísť zavčasu. Čím skôr prídete, tým menší bude rad na výťah.

Monas nebol originálne plánovaný ako turistická atrakcia. Výťah služil hlavne prezidentom Sokarnovi a neskôr Sohartovi, ktorí tu vodili významné zahraničné navštevy a dávali tu na obdiv rýchlo rastúce a prosperujúce hlavné mesto.

Neodporúčame ísť do Monasu ráno cez víkend, keďže to je v Indonézií čas školských výletov a s najväčšou pravdepodobnosťou bude pred vami už skoro ráno veľký zástup detí. Lístky sa nedajú kúpiť na internete ani sa nijak dopredu objednať, len vám povedia: „Skúste prísť o dve hodiny, malo by byť voľnejšie“. Preto, ak cez víkend, tak radšej poobede alebo večer.

Svojou veľkoleposťou a symbolizmom mal Monas konkurovať aj Eiffelovej veži.

Keď vyjdete hore, dostáva sa vám odmeny vo forme úchvatného panoramatického výhľadu na celé mesto. Pred vami sú síce mreže, ale v rozumne širokých rozostupoch, takže pri fotení neprekážajú. Skvelé je, že výhliadka nie je zasklená a môžete si užívať výhľad z výšky 115 metrov na čerstvom vzduchu a s vetrom vo vlasoch.

Pri pohľade z Monasu je jasné, že Jakarta je aj mestom peňazí a mrakodrapov. V pozadí vidieť vyrastajúci business district, takzvaný Zlatý trojuholník.
Foto: Attila Kaiser

Od monumentu ideme pešo k severozápadnému rohu námestia, kde sa dá výjsť von. Nie je výnimočné vidieť v okolí Monasu šíky vojakov alebo policajtov. Námestie nezávislosti a jeho okolie je tradične miestom protestov a demoštrácií, a hneď vedľa, pri severo-západnom rohu námestia sa nachádza aj prezidentský palác. Palác Nezávislosti (Istana Merdeka) je nádherná koloniálna budova žiarivo bielej farby, ktorá bola pôvodne sídlom Guvernéra-generála holandskej Východnej Indie. Od roku 1949 to je jeden zo šiestich oficiálnych prezidentských palácov v krajine. Prezident sa v ňom zdržiava minimálne. Má radšej svoje sídlo v Bogore, južne od Jakarty, bližie k prírode

Mesto tolerancie

Pozdĺž severnej strany námestia sa presúvame pešo ďalej smerom na východ. Míňame budovu Najvyššieho súdu a Ministerstvo vnútra. Prejdeme okolo severovýchodného rohu námestia, opäť zakývame Monasu, prejdeme menšiu rieku a po približne pätnástich minútach prídeme k budove, ktorá nám medzi prvými udrela do oka už z vyhliadky Monasu. Je to Národná mešita (Istiklal Masjid), ďalší z megalomanských pomníkov Sokarnovej éry, dokončená v roku 1978. Finálnu podobu získala v roku 1994, kedy prešla veľkou rekonštrukciou. Kapacitou to je najväčšia mešita v Juhovýchodnej Ázii, šiesta najväčšia na svete. Počas najväčších sviatkov je schopná pojať až 250 tisíc veriacich. Jej kupola je vysoká štyridsaťpäť metrov a jediný minaret má výšku až deväťdesiatdeväť metrov.

Pred vstupom do mešity sa musíme vyzuť a odniesť si topánky do šatne, kde budú počas prehliadky zamknuté. Pokiaľ máte zakryté ramená a kolená (plus ženy zakryté hlavy, samozrejme), tak môžete pokračovať. Ak nie, vyfasujete zo šatne erárny mundúr, ktorý vo vnútri musíte mať na sebe po celý čas. Človek sa v ňom v tom teple dosť potí a pravdu povediac, asi sa ani veľmi často neperú, preto za BUBO odporúčame tejto možnosti sa radšej vyhnúť. (Tu využijete napríklad odopínajúce nohavice, ktoré by mali byť vo výbave každého správneho cestovateľa:)

Výhľad na jediný minaret Národnej mešity, ktorý sa týči do výšky 99 metrov.
Foto: Tomáš Horňák — BUBO

Prehliadka vnútra mešity zaberie približne trištvrte hodiny. Pohodovým tempom prejdeme hore po schodoch na prvé poschodie. Tam je vstup do časti pre modliacich, kde majú prístup len moslimovia. Na ďalšom poschodí sa dostaneme nad modlitebnú halu, kde vás mešita po prvýkrát ohromí zvnútra. Jej dizajn je celkovo veľmi jednoduchý, funkcionalisticky strohý až chladný. No práve to dá vyniknúť obrovskému priestoru modlitebnej sály, ktorý sa ukrýva pod kupolou. Táto mešita je výnimočná aj tým, že ženská časť modlitebne nie je vzadu za mužskou, ale vľavo. Táto zmena sa udiala za vlády prezidentky Megawiti v rokoch 2001 až 2004. Vo vnútri sa nachádzajú aj záchody, ale odporúčam radšej chvíľu počkať, keďže sa do nich tiež vchádza naboso a nie každému je to príjemné.

Hneď oproti mešite stojí ďalšia dominanta mesta. Rímsko-katolícka Katedrála Sv. Márie dokončená v roku 1901, je najväčšia katedrála v meste. Jej poloha hneď vedľa hlavnej mešity nie je náhodná. Demoštruje sa tým náboženská tolerancia a otvorenosť krajiny. Na prvý pohľad sa zdá, že katedrála je rovnako ako neogotické kostoly v Európe postavená z kameňa. V skutočnosti je postavená z hrubých červených tehál, ktoré sú pokryté omietkou so vzormi, napodobňujúcimi prírodný kameň. V interiéri je v porovnaní s ulicou príjemne chladno a oplatí sa tu chvíľu posedieť a porozjímať. Možno budete mať šťastie a podarí sa vám zúčastniť sa aj svadby, ako minule nám.

Poloha katedrály hneď vedľa mešity nie je náhodná. Demonštruje sa tým náboženská tolerancia a otvorenosť krajiny.

Naľavo od katedrály sa nachádzajú aj toalety, mini obchod so suvenírmi a najnovšie aj útulné múzeum. To je okrem exponátov, vysvetľujúcich históriu katedrály a kresťanstva v Indonézii, vybavené aj veľmi dobre fungujúcou klimatizáciou. Ideálne miesto na párminútové schladenie.

Chinatown nesmie chýbať

Po obhliadke dvoch chrámov sa vraciame k autobusu, ktorý parkuje pred mešitou. Čaká nás necelá polhodinka presunu severne do starého mesta. Prechádzame časťou Glodok, ktorá tradične bola a stále je jakartským Chinatownom. Číňania prichádzali na územie dnešnej Indonézie od nepamäti. Veľa z nich sa tu usadilo a teraz tvoria neoddeliteľnú súčasť indonézskej spoločnosti. Aj keď sú počtom obyvateľov v podstate zanedbateľní (len okolo sedem miliónov), odjakživa to boli šikovní pracanti a obchodníci a nahonobili značné majetky. Tým pádom boli tradične tŕňom v oku pôvodného obyvateľstva a vždy, keď boli v krajine nepokoje, tak si to odniesli najviac.  

Ázijský Amsterdam

Vystupujeme na ulici Jalan Kali Besar Barat, hneď vedľa vodného kanála Cideng, priamo v centre starej Jakarty. Keď som tu bol prvýkrát v roku 2013, vyzeralo to tu úplne inak. Historické centrum mesta bolo ešte donedávna vo veľmi žalostnom stave. Väčšina koloniálnych budov bola na pokraji zrútenia a z holandských kanálov, ktoré bývali dlhé roky obchodnými tepnami mesta, boli čierne, páchnuce stoky.

V takmto stave boli ešte donedávna mestské kanály. Áno, ten pán v modrom je reálne na rybačke. Foto: Tomáš Horňák - BUBO

Bohaté ostrovy dnešnej Indonézie odjakživa lákali obchodníkov a moreplavcov z celého sveta. Indonézia má veľmi dobrú strategickú polohu medzi Indiou a Čínou a tradične to bolo miesto, kde sa miešal a predával nielen tovar, ale hlavne jazyky, kultúry a náboženstvá. Až do 16. storočia prebiehal obchod viac-menej otvorene a nerušene pre každého. No potom prišli Európania s ich všetko alebo nič mentalitou a začali súperiť o ovládnutie obchodu. Indonézia tým, že je hlavne sopečného pôvodu, v kombinácii so stálymi teplotami a vysokou vlhkosťou, je nesmierne úrodná a bohatá na nerastné suroviny. No to, čo zavoňalo Európanom najviac, boli práve koreniny, po ktorých sa išli pozabíjať (doslovne). Škorica, čierne korenie, muškátový orech, vanilka, kardamon, kurkuma a hlavne klinček sú len zlomkom toho, čím tieto ostrovy lákali ziskuchtivých moreplavcov a ich urodzených sponzorov.

Jakartské múzeum histórie situované na námestí Fatahillah v budove bývalej radnice mesta Batávia.
Foto: Attila Kaiser

Nastal boj o monopol v obchode s koreninami. Ako prví prišli Portugalci, ktorí museli ale čoskoro ustúpiť Britom a Holanďanom. Tí spolu bojovali o dominanciu v regióne, no vo finále boli úspešnejší Holanďania, ktorí v roku 1619 založili Batáviu. Batávia sa stala hlavným mestom Holandskej Východnej Indie a centrom obchodu v celom regióne. Názov vychádza z germánskeho kmeňa Betawi, ktorý údajne obýval územie dnešného Holandska pošas Rímskej ríše. Po vzore holandských miest sa tu vystavala sieť kanálov, ktoré zefektívňovali prepravu a obchod a Batávia prekvitala.

Škorica, čierne korenie, muškátový orech, vanilka, kardamon, kurkuma a hlavne klinček sú len zlomkom toho, čím tieto ostrovy lákaly ziskuchtivých moreplavcov.

Srdcom Batávie bolo Námestie Fatahillah, ktoré je po rekonštrukcii veľmi príjemné miesto plné života. V strede námestia sa nachádza zrekonštruovaná vodná pumpa z 18. storočia a po jeho troch stranách je Múzeum histórie Jakarty, ktoré sa zameriava hlavne na koloniálne obdobie, Múzeum wayang kulit tradičných kožených bábok a Múzeum umenia a keramiky. Na jeho severnej strane stojí originálna budova pošty z roku 1929, ktorá stále slúži tomuto účelu. Hneď vedľa je originálny kanón, smerujúci na sever k moru, s vtipným detailom na jeho zadnej časti.

Štýlový a luxusný obed

Obed si tradične dávame v našej obľúbenej reštaurácii Cafe Batavia v budove vedľa pošty. Veľmi štýlový dvojposchodový podnik s barom a živou hudbou dole (môže sa fajčiť) a reštauráciou hore. Funguje už od začiatku 90tych rokov a dlhé roky to bol jediný fungujúci business v starom meste. Interiér je zariadený v štýle 30tych rokov a jedlo je tu naozaj výborné.

Štýlovú atmosféru reštaurácie dotvárajú fotografie a portréty známych osobností. Niektoré z nich dokonca Café Batavia aj osobne navštívili. Schválne, či tu niekoho spoznáte…
Foto: Tomáš Horňák — BUBO

Ako predjedlo si dávame chutnú kuraciu polievku (soto ayam). Ako hlavné jedlo BUBO odporúča Gado gado - tradičný indonézsky vegetaránsky pokrm. Pozostáva z dusenej zeleniny, zemiakov, tempeh a vajec a celé sa to poleje typickou sladko-pálivou arašidovou omáčkou. Samozrejmosťou je grilované kura alebo smažená ryba, no tradične najobľubenejší mäsový pokrm, a tiež tip BUBA, je hovädzí rendang - veľké kusy kvalitného jemného hovädzieho, taktiež v sladko-pálivej omáčke. V Indonézii si celkovo prídu na svoje milovníci ostrých a sladkých jedál. Ako dezert sa vačšinou podáva zmrzlina, alebo cendol (čítaj čendol), tradičná pochúťka tohto regiónu, ktorá na prvý pohľad nevyzerá vábne, no chutí vynikajúco a príjemne osvieži.

Štýlové kokosové mlieko alebo na Indonéziu nezvyklé čapované pivo? Len v Cafe Batavia.

Po obede máme trochu času na preskúmanie námestia a jeho okolia. Počas celého dňa sa to tu hemží ľudmi. Prevládajú domáci, ale je tu čoraz viac zahraničných turistov. Je to zároveň jedno z miest, kde na bielych (bule) striehnu davy školopovinných detí s úlohami z angličtiny. Pripravte sa na zákerné otázky typu: What do you think about Indonesia? a What is your favorite Indonesia food?...

K dispozícii máte v meste aj farebné bicykle na zapožičanie, alebo aspoň štýlovú fotku s nimi. Ak sa chcete skryť pred davmi a teplom, tak odporúčam jedno z vyššie spomenutých múzeí, alebo jednu z mnohých kaviarní. Indonézia je tradičný kávový gigant a kávičková kultúra sa rozmáha aj medzi domácimi. Okrem spomínanej Café Batavia my v BUBO odporúčame malú kaviarničku na severovýchodnom rohu námestia s názvom Join X Jera.

Čím severnejšie, tým hlbšie do histórie

Po užití si atmosféry na námestí nasadáme opäť do auta a ideme ešte severnejšie, až k samotnému oceánu. Asi o pätnásť minút dorazíme na miesto, kde Jakarta vlastne vznikla. Už koncom 4. storočia tu totiž bol prvý prístav s názom Sunda kelapa (Sundský kokos), ktorý sa tak nazýva dodnes. Od 13. do 16. storočia bol hlavným prístavom posledného hindu kráľovstva v oblasti s názvom Pajararam. V roku 1522 ho dobyli Portugalci, aby ich o pár rokov neskôr vyhnal moslimský veliteľ Fatahillah (po ňom nesie námestie meno) a premenoval mesto na Jayakarta (Víťazné mesto). O storočie neskôr to tu už mali pevne v rukách Holanďania a prístav bol centrom obchodu s korením až do 19. storočia.

Sunda Kelapa je momentálne stále rušný prístav, aj keď už zďaleka nie najdôležitejší. Ten hlavný sa presunul viac na východ, takže žiadne veľké zaoceánske parníky a kontajnery tu nehľadajte. Z Kelapy však stále vyrážajú tradičné škunery pinisi, podobné tým holandským zo 17. storočia. Slúžia hlavne na prepravu tovaru medzi indonézskymi ostrovmi Borneo, Celebes a Papua. Priemerný vek lodí je okolo 30 rokov, ale vyzerajú staršie. V prístave vládne čulý ruch a treba si dávať pozor na autá, ktoré tam premávajú. Vetrom a slnkom ošľahaní námorníci tu buď nakladajú tovar, alebo pofajčievajú v tieni. Sú priateľskí a niektorí vás pustia aj na palubu na prieskum. Na to však potrebujete mať dobrú rovnováhu a koordináciu, lebo na palubu sa väčšinou musí ísť po vratkej doske. Do špinavej vody prístavu mi zatiaľ ešte nikto nespadol, no veľa nechýbalo. Tých, ktorí to zvládnu, čaká za odmenu pekný výhľad z čela lode na celý prístav.

Po prístave sa väčšinou ide priamo na letisko, ktoré nie je ďaleko. Cesta za normálnych okolností netrvá dlhšie ako 45 minút, ale treba rátať so zápchami a dať si radšej väčšiu rezervu. Letisko tiež nie je najmenšie a celý proces odbavenia a kontrol chvíľu trvá. Takže odporúčam vyrážať z prístavu ideálne tri hodiny pred odletom.

Večerná Jakarta má svoje čaro

Pokiaľ ostávate na večer, tak má Jakarta, samozrejme, niečo aj pre vás. Každý podvečer sa v centre mesta, len päť minút chôdze od nášho hotela Golden Tulip otvára legendárny trh. Pasar Baru v preklade znamená nový trh, no je to jeden z najstarších trhov v meste. Priamo na ulici tu môžete ochutnať exotické ovocie od výmyslu sveta. Väčšinu z nich ste ešte v živote nevideli. Miestni ponúkajú tradičný chladený nápoj es teler a ešte tradičnejšie opekané banány pisang goreng. Je to zároveň miesto, kde má už dlhé roky svoju základňu indická komunita, ktorá sa väčšinou zameriava na predaj textilu a sárí. Číňania majú zase monopol na topánky.

Keď na konci ulice Pasar Baru zahnete doprava, na ulici Jalan K.H. Samanhudi na vás čaká ďalší, tentokrát gurmánsky zážitok. Nachádza sa tu zastrčená, bezmenná pouličná reštaurácia, do ktorej by ste asi sami od seba nevstúpili. My v BUBO však vieme, že práve tu nájdete výbornú lokálnu špecialitu Soto Betawi, v preklade polievka Batávia. V obrovskom kotli sa varí jednoduchý, akurátne ochutený vývar, ktorým sa zalejú na kúsky nakrájané zemiaky, paradajky a mäso podľa vlastného výberu. Klasika je kuracie, ale veľký uspech majú aj opečené hovädzie pľúca. Nad tým, ako dlho tam to mäso stojí, sa netreba zamýšľať. Takúto autentickú pochúťku tak skoro neochutnáte.

Sebavedomý úsmev šéfkuchára hovorí za všetko.
Foto: Tomáš Horňák — BUBO

To všetko sa posype štipkou osmaženého cesnaku, ktorý tomu dodá tie správne grády, a kto má záujem, môže pridať aj všadeprítomné chili. V Indonézii sa dáva k polievke automaticky aj kôpka ryže, takže nehrozí, že by ste sa z jednej porcie nenajedli. A ak sa vám predsa len máli, doliať vývar alebo pridať trochu ryže nie je problém. Toto všetko za približne jedno euro!

A ak ešte stále nemáte dosť, mám tu pre vás čerešničku na záver náročného ale zážitkami nabitého dňa. Ako som už spomínal, Jakarta je taktiež mestom mrakodrapov a to znamená aj mestom rooftop barov. Nájdete ich tu desiatky a ťažko je vybrať ten naj. My v BUBO sme si veľmi obľúbili SkyE, ktorý je podľa mnohých najlepším v meste. Nachádza sa na 56. poschodí veže BCE, ktorá je súčasťou nákupného komplexu Grand Indonesia Shopping Town. Je to najluxusnejšie nákupné centrum v meste, a tým pádom v celej krajine. Komplex sa nachádza vo veľmi vychytenej a dostupnej časti mesta, len pár kilometov južne od Monasu. Zhluk viacerých výškových budov a hotelov sa sústredí okolo obrieho kruhového objazdu. Tomu v strede tróni Selamat Datang Monumen (Uvítací Monument), ktorý vítal účastníkov štvrtých Ázijských Hier v roku 1962.

SkyE je rozdelený na reštauračnú a barovú časť a je nutný základný dresscode vo forme dlhých nohavíc a celých topánok. Za koktejl dáte približne deväť eur. No ten výhľad z 230 metrov na večernú Jakartu - večne živé a rozhorúčené desaťmiliónové mesto plné chaosu, usmievavých ľudí, megalomanských budov, ale aj romantických zákutí, skvelého jedla a vzrušujúcich historických príbehov, bude stáť za to, a už ho len tak z hlavy nedostanete…

Čo vidieť navyše:

Jalan Jaksa

Jalan Jaksa (Džalan Džaksa) je populárna backpackerská ulica s množstvom barov, hostelov a pouličného jedla. Nájsť pivo v Indonézii je niekedy celkom problém, ale tu môžete ísť na istotu. Veľkým plus je tiež centrálna poloha, len pár sto metrov od Námestia nezávislosti a veľmi prijateľné ceny.

Taman Mini Indonesia Indah

V doslovnom preklade Mini park nádhernej Indonézie je jednou z najzaujímavejších atrakcií v meste. Indonézia je krajina obrovská a veľmi rozmanitá, no drvivá väčšina návštevníkov vidí len zlomok z toho. Tu na ploche jedného kilometra štvorcového máte celú Indonéziu ako na dlani. V strede parku je veľké jazero, zastupujúce Indický oceán a v ňom indonézske ostrovy, verne kopírujúce originál. Dookola jazera sú rozmiestnené pavilóny reprezentujúce každú z 27 provincií. Možete si dôkladne poobzerať tradičnú architektúru, kroje, zvyky aj tance všetkých kútov tejto fascinujúcej krajiny. Ponad jazero premáva lanovka a v areáli sa okrem iného nachádza dohromady štrnásť múzeí, divadlo alebo Imax kino. Park je situovaný v juhovýchodnej Jakarte, asi 20 km od centra, otvorený je každý deň od 8. do 17. Vstup k jazeru a pavilónom je 20000 rupií (1,2), za ďalšie atrakcie alebo múzeá sa platí samostatne na mieste.

Národné múzeum

Milovníci nielen histórie si určite prídu na svoje v Národnom múzeu, ktoré sa nachádza hneď ako prejdete cez cestu, západne od Monasu a Námestia nezávislosti. Vstup je 10000 rupií (60 centov) na osobu a je sem zákaz vstupu s ruksakom. Ten vám bezplatne uschovajú pri vstupe. Mojou obľúbenou časťou je stredná hala na prízemí, ktorej dominuje obrovská mapa Indonézie, rozdelená podľa etnických skupín a ďalšia, trochu menšia mapa pôvodných jazykov. Ideálne miesto na úvod do spoznávania krajiny. Záleží, nakoľko sa vám chce čítať, ale odporúčam v múzeu stráviť aspoň hodinu

15 000 ostrovov, 260 miliónov ľudí, 300 etnických skupín, 700 jazykov. To je Indonézia.
Foto: Tomáš Horňák — BUBO

Národná galéria

Jakarta nezabúda ani na milovníkov umenia, ktorí by určite nemali vynechať Národnú galériu. Indonézania sú veľmi tvorivý národ a Jakarta ako hlavné mesto je tradične baštou umelcov zo všetkých kútov krajiny. Práve tu v Národnej galérii môžeme tento fascinujúci mix kultúr a vplyvov pozorovať na vlastné oči. Umenie a kreativitu vo veľkom podporuje aj samotný prezident Joko Widodo (Jokowi), ktorý je, mimochodom, veľký fanúšik metalovej hudby.

Magic art 3D museum

Ďalší skvelý tip, ako vyplniť čas, keď ste v starom meste a nemáte chuť na históriu alebo kávu, je toto skvelé múzeum. Len dve minúty od námestia na brehu kanálu Kali Krukut sa na 2000 metroch štvorcových dotosti vybláznite na nespočetných optických ilúziách, rozdelených do siedmych kategórií. Vstupné je 60000 (3,7) počas pracovného týždňa a 80000 (5) cez víkend.

Top 10 Jakarty:

1. Macet

Nie práve najpozitívnejšia charakteristika, ale k tomuto mestu neodmysliteľne patrí. Každý, kto ide do Jakarty, musí byť pripravený stráviť nejaký čas v macete, čiže dopravnej zápche, prispôsobiť tomu svoj program a byť flexibilný. Na to, koľko ľudí v Jakarte žije a koľko do nej denne dochádza, má mesto katastrofálnu infraštruktúru. Prvé metro bolo po dlhom odkladaní a predražení otvorené až v marci 2019, a aj to len prvá fáza o dĺžke 16 kilometrov. Po dokončení má mať celý systém až 240 kilometrov, ale to si ešte počkáme.

2. Jedlo

Indonézia je jednoznačne gurmánsky raj a Jakarta je jeho hlavným mestom. Či už máte radi štipľavé, slané alebo sladké, mäsité alebo vegetariánske, to všetko ponúka Jakarta na x spôsobov. Určite by ste mali ochutnať miestne sate ayam (kurací špíz), sate padang (padangský špíz), ayam bakar taliwang (grilované kura) alebo ikan bakar (grilovaná ryba). A nesmieme zabudnúť ani na nasi campur (čampur) - ryžu s bravčovým a vajcom na tvrdo. Túto obľúbenú pochúťku pre nemoslimskú časť obyvateľstva tradične pripravujú najmä Číňania.

3. Náboženská tolerancia

Najväčšia mešita a najväčšia katedrála mesta v pokoji nažívajú hneď vedľa seba ako symbol náboženskej tolerancie, ktorá je pre Indonéziu typická. Vedeli ste, že posledný primátor Jakarty bol kresťan? Vzápätí treba ale dodať, že len nedávno bol predčasne prepustený z väzby, kde čelil obvineniam z rúhania. Je smutné pozorovať, že v tradične umiernenej Indonézii sa náboženstvo zneužíva v politickom boji čoraz viac. 

4. Batávia

Jakarta je mesto s veľmi zaujímavou a bohatou históriou a najlepšie si ju užijete práve v starej Batávii, bývalom hlavnom meste Holandskej Východnej Indie. Poprechádzajte sa popri malebných, vyčistených kanáloch a zrekonštruovaných koloniálnych budovách a nasajte príjemnú atmosféru pokusu o Ázijský Amsterdam. Dajte si kávičku v jednej z mnohých kaviarní, alebo sa naučte viac v jednom z múzeí.

5. Monas

Národný moument je vskutku impozantná stavba a mala by určite byť v itinerári každého, kto Jakartu navštívi. Okrem panoramatického výhľadu na celé mesto ponúka aj sympatický prehľad indonézskej histórie vo forme 51 diorám, z ktorých každé je malé umelecké dielo. Okrem toho sa na námestí pod Monasom každú sobotu a nedeľu večer odohráva farebná šou tancujúcich fontán. Prvá šou začína o pol ôsmej, druhá o pol deviatej. Vstup zdarma.

6. Nočný život

Aj keď je ako mesto hriechu všeobecne známy Bangkok, je to práve na prvý pohľad nenápadná Jakarta, ktorá dlhodobo vedie rebríček zhýralosti v Ázii. Ešte donedávna sa v hlavom meste Indonézie nachádzalo viac než sto rôznych red light districtov a množstvo vyhlásených nočných klubov. Tým, že Číňania neboli moslimovia a tradične mali uvoľnenejšie mravy ako domáci, tak práve Glodok sa stal a stále je centrom najstaršieho remesla na svete. Jakarta je známa ako jedno z najdekadentnejších miest v Ázii a väčšina “red light“ spa a barov sa nachádza práve tu. Vláda má ale v pláne všetky do konca roka 2019 zavrieť, tak uvidíme, aký osud toto odvetvie čaká.

7. Bogor

Bogor je jedno z predmestí Veľkej Jakarty a zároveň obľúbené miesto terajšieho prezidenta, ktorý práve tu trávi väčšinu svojho voľného času. Situovaný približne 50 kilometrov južne od centra mesta v tesnej blízkosti tropického národného parku Halimun Salak, Bogor je obľubenou víkendovou destináciou pre mnohých Jakarťanov.

8. Pulau Seribu

Ďalšia obľúbená destinácia, tentokrát severne od mesta, je Pulau Seribu alebo Tisíc ostrovov. Je to pás 342 malebných ostrovčekov, rozprestierajúcich sa v Jávskom mori severne od hlavného mesta do vzdialenosti 45 km. Ponúkajú až prekvapivo čisté pláže a vodu ideálnu na potápanie a šnorchlovanie. Ideálne na víkendový útek z betónovej džungle.

Aj takáto gýčová plážová idylka na vás čaká necelú hodinku od mesta.
Foto: citytourjakarta.com

9. Hlavné mesto, ale dokedy?

Už zopár dekád sa indonézska vláda pohráva s myšlienkou presťahovania hlavného mesta preč z Jakarty. Mesto trpí mnohými problémami, a zdá sa, že už svojmu účelu prestáva vyhovovať. Po svojom znovuzvolení za prezidenta v roku 2019 sa do toho Jokowi pustil naozaj, ohlásil, že presťahovanie hlavného mesta určite nastane. Otázka je - kedy a kam. Možností je veľa. Jedna z nich dokonca hovorí aj o presťahovaní hlavného mesta na iný ostrov. Najčastejšie sa v tomto ohľade skloňuje Borneo. Nechajme sa prekvapiť.

10. Ale stále najväčšie mesto…či?

Okrem zhoršujúcej sa dopravnej situácie v meste je tu ešte jeden závažný problém a dôvod, prečo chce ísť prezident čím skôr z Jakarty: Mesto sa potápa! A to pomerne rýchlo. V priemere až o sedemnásť milimetrov ročne. Momentálne je už 40% mesta pod hladinou mora a odhaduje sa, že do roku 2050 bude 95% severnej Jakarty zaplavených. Už roky je vo výstavbe takzvaný Veľký morský múr, ktorý chráni sever Jakarty od dobiedzajúceho oceánu. Hotový má byť v roku 2025, ale ktovie či to bude stačiť. Už teraz presakuje. Jakartu taktiež každoročne trápia povodne. Posledné veľké zasiahli mesto v roku 2013. O život prišlo päťdesiat ľudí a škody dosiahli tri miliardy dolárov. Je len otázkou času, kedy príde ďalšia. Dôvodom klesania mesta je príliš rýchle čerpanie podzemných vôd v kombinácii s celkovou váhou mesta a mäkkým podložím.

Na záver...

Jakarta je aj napriek vyššie spomenutým neduhom atraktívnym a dynamickým veľkomestom so zaujímavou históriou, ktoré robí všetko pre to, aby sa zaradilo medzi moderné svetové metropoly. Okrem veľkého počtu cudzincov, ktorý si vybrali Jakartu za svoj domov, tu môžete stretnuť Indonézanov zo všetkých kútov tejto rozľahlej krajiny. Tristo rôznych etník zo šesťtisíc ostrovov, hovoriacich viac než sedemsto jazykmi sa mieša v tomto tropickom, betónovom kotli, snaží sa prežiť a vymaniť sa z chudoby. Je to Indonézia v kocke a miesto, kde by ste určite mali stráviť aspoň tri dni, ak sa chcete dostať pod kožu jednému z najfascinujúcejších a najpríjemnejších národov na Zemi. Odporúčam navštíviť tento Veľký Durian, plný tajomstiev, kým je ešte v plnej kráse a nepohltil ho Indický oceán. Ktovie, koľko času mu ešte ostáva. My v BUBO budeme Jakarte držať palce, nech vydrží čo najdlhšie.

Tomáš Horňák

Tomáš Horňák

Tomáš Horňák

Posledná úprava článku | Prečítané: 176x

SERIÁL BLOGOV ĽUBOŠA FELLNERA

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

Bali, Singapur, Malajzia, Indonézia


náročnosť

12 dní

Trvanie

2070
K

Ázia  

Brunej, Malajzia, Indonézia, Filipíny


náročnosť

16 dní

Trvanie

2990
E

Ázia  

Bali, Indonézia


náročnosť

18 dní

Trvanie

3030
K

Ázia  

Indonézia


náročnosť

15 dní

Trvanie

2615

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva