Namíbia je domovom viacerých zaujímavých kmeňov, ako napr. Ovambovia, Damarovia, Namovia, Kavangovia, Hererovia a iní. My sa však nachádzame na severe krajiny v mestečku Opuwo, ktoré je domovom toho najunikátnejšieho - kmeňa Himba, ktorý je určite mnohým z nás známy minimálne z dokumentov. Dnešný deň je pre našu BUBO skupinu, dá sa povedať, takým vyvrcholením zájazdu, nakoľko pre všetkých sú Himby veľkým snom. Najmä pre Jožka, ktorý je milovníkom afrických kmeňov a Himby sú pre neho snom už dlhé roky. Preto bolo pre nás podstatné, aby sme prišli do mesta Opuwo najneskôr o 15 hodine. Po ceste z Twyfelfontein do Opuwa sme dostali na kolese auta defekt, čo vôbec nie je na tých "vymlátených" cestách žiadna rarita. Našťastie pneumatika bola v poriadku a jediné čo bolo treba urobiť - vyklepať disk. Naše šťastie, to, čo u nás nejde a nedá sa opraviť, je v Afrike malina. Koleso opravené za rekordný čas, vymenené, a môže sa pokračovať v ceste. Všetci sa smejeme, že máme lepší čas, ako niekedy bez defektu. Približne o 14:45 hod. dorazíme do Opuwa pred "obchoďák" OK foods a naša stará známa, Elisabeth, už na nás kýva a víta nás. Práve táto pani je našou spojkou za Himbami už dlhé roky. Vždy usmiata, plnoštíhla, resp. megaplnoštíhla Elisabeth vyzbiera od nás peniažky, za ktoré ide nakúpiť pre kmeň potraviny a veci, ktoré vie, že potrebujú. Samozrejme, je to výplata aj pre ňu za to, že ide s nami za kmeňom. Po nákupe sa vydávame po prašnej rozbitej ceste, zhruba pol hodinu od Opuwa, smerom na juhovýchod. Sme tu! Už vidíme miestne polonahé obyvateľky tejto magickej dedinky. Čo nám Elisabeth prezradila je, že okrem Himb tam budú aj Zemby a Hererky. Zemby sú akoby sesternice a bratranci Himb z Angoly. Kmeň Himbov je geneticky spojený s kmeňom Herero. Hererovia migrovali do Namíbie približne pred 500 rokmi a podľa ústnych legiend prišli z Obrovských jazier z východnej Afriky, pričom precestovali dnešnú Zambiu a južnú Angolu, až prišli k rieke Kunene okolo roku 1550. Po "prechodnom" pobyte, zhruba 200 rokov, sa jedna skupina kmeňa Herero oddelila a smerovala ďalej na juh na náhornú plošinu, ktorá je dnes známa ako Khomaská. V 19. storočí už boli Hererovia napevno usadení v centrálnej Namíbii. Tí, čo ostali hore na severe sa však, na rozdiel od iných pôvodných kmeňov Namíbie, riadili stálym spôsobom života, ako ich predkovia spred mnohých rokov. Ostali teda najjednoduchším a najchudobnejším kmeňom z celej Namíbie. Dokonca aj samotný názov Himba v jazyku Herero znamená "žobrák". Títo ľudia majú predstavu o blahobyte úplne inú ako my. Pre nich je najdôležitejší dostatočne veľký priestor pre ich dobytok a pokoj od okolitých nátlakov vyspelejších skupín zo západu. My ich s BUBO skupinou sledujeme naživo v ich dedine, kde sa nám ukazujú v plnej paráde. Keďže v dedine je prevažný počet žien, tak sa nám ukazujú dve mladé dámy, pričom jedna z nich je ešte panna a druhá už má manžela. Himby sa medzi sebou dokonale rozoznávajú viacerými aspektmi. Jeden z nich je, že vlasy si s pomocou okra môžu upravovať, až keď má žena prvú menštruáciu a stane sa skutočne ženou. Taktiež, či má žena dieťa, je ľahko spoznateľné podľa počtu paličiek na nohe. Pre nás je toto prostredie neuveriteľným zážitkom a veľký zážitok majú aj samotné Himby, ktoré sa o nás budú, ešte aj po našom odchode, dlhé hodiny rozprávať a smiať sa z nášho divného oblečenia. Pozrieme si príbytky, povieme si o farmárčení a živote v dedine, no a nemôže chýbať ani úvod do miestnej hygieny. Keďže Himbovia majú odpradávna problémy s nedostatkom vody, a tým aj s umývaním sa, musia použiť inú, taktiež efektívnu, metódu. Je to tzv. vydymovanie, ktoré nám predviedla náčelníkova manželka. Žeravý uhlík z dreva stromu Mopane spojí s inými rozdrvenými bylinkami, dá to do oválnej nádoby a proces začína. Ako prvé si natrie nohy a ruky okrom, aby to mala ako ochranu proti slnku a zároveň je to pre dámy aj ich skrášlenie. Pri vydymovaní si potom čupne nad misku a pomocou dymu odstraňuje baktérie z genitálií, ako aj z podpazušia a spod krku, kde sa najviac ukladajú. Bubáci takmer nedýchajú a poctivo sledujú každý jej pohyb. Túto overenú metódu vykonávajú dvakrát do dňa, čiže ráno a večer, tak ako aj my, no my bez dymu a ony bez vody. Po úžasnom predstavení sa ženy zhromaždili v strede „námestia“ a očakávali, že si pri odchode kúpime nimi podomácky vyrobené suveníry. My ich veľmi radi podporíme aj napriek tomu, že za niektoré predmety pýtali nehoráznu cenu. Čo už, čo by sme pre ich potešenie, ale aj naše, neurobili. Na záver od Elisabeth padol taký návrh, že ak dáme ďalšiu "stovečku", tak nám ešte zatancujú. Tak sa aj stalo. Veselé ženy, dámy, slečny začali dupať, točiť sa a predvádzať tanec radosti a šťastia. Je to úžasné sledovať takúto jednoduchosť, ktorá sa z našich životov už takmer vytratila. Perfektne naladení sa lúčime s obyvateľmi tejto dedinky, ktorí nám pri odchode kývajú na rozlúčku a my sa už nevieme dočkať, kedy si pozrieme fotky a videá z tohoto úžasného zážitku. Ďakujeme Himbám, že nás prijali medzi seba a pevne veríme, že takto pozitívne naladení ostanú Himbovia ďalšie desiatky storočí. Popis foto : vľavo ženy z kmeňa Zemba, vpravo Himba

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Namíbia

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!