Najkrajšie ryžové terasy na svete

M

Marek Melúch z BUBO

Po ceste do vysokohorskej oblasti filipínskeho pohoria Cordillera sa ocitáme v provincii Ifugao, v malej usadlosti zvanej Banaue, ktorá má iba niečo viac ako 21000 obyvateľov. To je na filipínske pomery veľmi málo, keďže samotná krajina má 105 mil. ľudí. Samotná dedinka Banaue Proper Town však má iba 1390 obyvateľov a celá je lemovaná krásnymi ryžovými terasami, ktoré sa zaradili do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1995. Po príchode si vychutnáme prvé pohľady do údolia na ryžové terasy, ktoré sú ešte len takou predprípravou toho čo nás zajtra čaká. V tejto oblasti spravidla poobede prší a zahmlieva sa, inak tomu nie je ani dnes. Aj to má však svoje čaro, ktoré by bola škoda premeškať. Ráno sa už zobúdzame do slnečného počasia a pripravení na deň plný zážitkov vyrážame tradičnými autami Jeepney k jedným z najstarších ryžových terás na svete. Jazda s jeepney je zážitok sám o sebe a nie to ešte jazda na streche jeepney, ktorá je možná v rámci Filipín iba v tejto oblasti. Strecha starej kraksni nám umožňuje 360° pohľady na okolie. Zhruba po 15-tich minútach jazdy sa ideme pozrieť na prvú vyhliadku, pri ktorej zblízka vidíme rôzne fázy rastu ryže a objasníme si jej kultúru pestovania, zberu a spracovania v tejto oblasti. Pokračujeme ďalej a približne po 45-tich minútach jazdy cez filipínske serpentíny sa dostaneme do oblasti dedinky Batad, ktorej ryžové polia sú považované za jedny z najstarších ryžových terás na svete a zároveň aj najkrajších. Každý krásny pohľad však niečo stojí a pre nás to je dnes zostup do údolia - do vrchnej časti dediny, kde budeme mať obed a odtiaľ dole do samotného srdca Batadu. Našou výhodou je, že cesta pre autá do dediny bola predĺžená iba tento rok a namiesto zostupu 1h 45 minút sa ide už iba pol hodiny. Tieto ryžové terasy sú fascinujúce behom celého roka, ale najkrajšie sú 1-2 mesiace pred zberom, kedy sú jasne zelené. Tesne pred zberom ryža žltne a dosahuje až zlatistý odtieň. Po zbere a počas sadenia sú ryžové terasy úplne prázdne, čo však tiež nevyzerá zle. My sme tu však v období, kedy sú terasy jasno zelené a doslova osvetľujú celé údolie. V Batade, kde sa ryža sadí dvakrát do roka, sú terasy najzelenšie práve od apríla do mája a od októbra do novembra. Odhaduje sa, že vek týchto terás má okolo 2000 až 3000 rokov a boli zriadené Číňanmi, ktorí sem v tom období prišli. Práve ľudia kmeňa Ifugao, ktorí boli kedysi lovcami hláv, ich postavali od základného prameňa dole v údolí, až po úplne posledný terasový schod na úpätí údolia. Ryžové terasy Ifugao, ktoré sú zapísané v UNESCO, pozostávajú z 5-tich ryžových terás. Sú to terasy Batad, Bangaan, Mayoyao, Hungduan a Nagacadan. Prvé pohľady na tieto majestátne terasy máme práve z domova miestnych ľudí, ktorí nám už pomaly chystajú obed v tradičnom štýle. Ten si však najprv musíme zaslúžiť a po úzkych schodoch schádzame dole do údolia. Vyzerá to byť veľmi náročné a zdĺhavé, no po krátkej ceste vidíme, že klesanie je oveľa rýchlejšie, ako sme si predstavovali. Asi po 20-tich minútach sa ocitáme dole v údolí a najviac nás prekvapuje fakt, že sme tu takmer jediní turisti, ak nerátame zopár (možno 5-7) Európanov a možno 10 Filipíncov. Tieto terasy sú akoby vystrúhané do hôr a najväčším špecifikom je, že okraje sú vyrobené iba z blata a bahna, v súčasnosti sú už po stranách spevnené kameňmi. Základ majú však taký, aký mali pri ich stavbe pred dvoma miléniami. Okrem toho, že sú ukážkou vtedajšej zručnosti, sú aj kultúrnym dedičstvom pôvodných ľudí. Iróniou však je, že čím ďalej, tým menej mladých ľudí má záujem pokračovať v remesle svojich predkov a radšej "utekajú" za lukratívnejšou prácou do mesta, kde aj viac zarobia. Okrem prehliadky ryžových terás sa zastavíme aj v dome jedného z miestnych. Ten nám dá vyskúšať, ako on hovorí, to najlepšie ryžové víno na celých Filipínach. Čapuje nám ho do nie zrovna najčistejšieho pohára, no odmietnuť napiť sa by ho silno urazilo. Nie len napiť, ale všetko vypiť. Na pol litra tohto voňavého moku sme boli viacerí, takže nerobilo nám to žiadny problém a popravde bolo naozaj veľmi chutné. Posilnení ryžovým mokom sa vraciame naspäť do hornej časti terás, kde nás už čaká kuriatko Adobe pripravené tradičným spôsobom. Kultúra ľudí Ifugao z kmeňa Igorot sa s ryžou spája vo všetkých zmysloch. Majú festivaly ryže, ktoré nazývajú aj "hostiny vďaky". Počas osláv sa robia tzv. ryžové rituály zvané Tungul, kedy nesmú ľudia vykonávať žiadne poľnohospodárske práce. Počas osláv pijú ryžové víno, robia ryžové koláče a žujú betelové orechy. Práve ryžové terasy Batad boli aj dejiskom filmového nakrúcania poslednej scény vo filme Avengers : Infinity War. Kocháme sa poslednými výhľadmi do údolia, ktoré začínajú byť pomaly zatienené oblakmi a s vysokým levelom nadšenosti odchádzame späť do nášho hotela v Banaue.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Filipíny

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!