Pre mnohých cestovateľov je Nórsko najkrajšou krajinou Európy. Krajina fjordov, hôr, jazier, ľadovcov a prekrásnej prírody dostane každého. Takou cestovateľskou lahôdkou za polárnym kruhom môže byť pre vás to najkrajšie súostrovie v údajne najkrajšej krajine Európy - Lofoty. National Geographic vybral Lofoty spomedzi 111 ostrovov sveta za tretie najpríťažlivejšie ostrovy planéty. Štyri hlavné ostrovy a viac ako 80 malých ostrovčekov vyčnieva do Nórskeho mora a vytvárajú panorámu akú by ste tu nečakali. Ostré vrcholky hôr vyčnievajú z mora a šplhajú sa do výšok až 1100 m.n.m. Lofoty sú malý prírodný zázrak. Prudko vystupujúce zubaté skalné hory, dlhé fjordy, ktoré sa tiahnu medzi hornatými ostrovmi, tradičné rybárske dedinky s drevenými domami - rorbuer - postavenými na vode, prekvapivo snehobiele arktické pláže, aké by ste tu nečakali, či nespočetné jazerá; a príroda, ktorá vás dostane. Lofoty ležia na pobreží Atlantického oceána, 100 až 300 kilometrov severne od polárneho kruhu, v rovnakých zemepisných šírkach ako severná Aljaška či Grónsko. Pobrežie ovplyvňuje teplý Golfský prúd a mnohí sú prekvapení bujnou vegetáciou, ktorá toto súostrovie pokrýva. Južná časť súostrovia je najsevernejším miestom na Zemi, kde priemerná teplota nikdy neklesá pod nulu, a tvoria tak významnú klimatickú anomáliu – v januári je tu priemerne o 25°C teplejšie ako na rovnakej zemepisnej šírke, kdekoľvek na svete. V čase najväčších mrazov, kde v podobných zemepisných šírkach teplota klesá niekoľko desiatok stupňov pod bod mrazu, na Lofotách sa teplota pohybuje v miernych hodnotách +1 až +5°C. Od nórskej pevniny je súostrovie oddelené fjordom Vestfjorden. Pod hladinou mora sa ukrýva bohatý ekosystém rýb, morských živočíchov, koralov a bohaté ložiská ropy - tzv. čierneho zlata. Teplý Golfský prúd sem prináša množstvo teplomilných druhov rýb z juhu a, naopak, arktické ryby zo severu. Najznámejšia je asi nórska treska, ktorá tu prichádza z Barentsovho mora v období január až apríl na trenie. Je to šťastným obdobím pre rybárov, ktorí po stáročia lovili túto lahodnú rybu a následne ju sušili na slnku na drevených konštrukciách. Od 12.storočia sa lov tresiek a následne jej export rozmohol na toľko, že v 14.storočí bola sušená treska hlavná exportná surovina. Vo veľkom sa vyvážala do Bergenu – hlavného nórskeho hanzového mesta, kde obchod v tom čase prekvital, a následne do ostatných miest Európy. Dnes sa sušená treska vyváža hlavne do Talianska, Portugalska či Veľkej Británie. Kedysi sa život rybárov odohrával na mori a bol značne izolovanejší ako dnes. To zmenilo vybudovanie európskej cesty E10, ktorá je 880 km dlhá a spája švédsky prístav Luleå s nórskou dedinkou Å. Tá poprepájala najväčšie ostrovy Austvågøy,Gimsøy, Vestvågøy, Flakstad a Moskenes až desiatimi mostami a dvanástimi tunelmi. Najdlhší tunel má až 6 338m ! Nórsko je bez debaty majster v budovaní infraštruktúry v tak hornatej krajine. V krajine sa nachádza viac ako 900 tunelov a ten najdlhší meria až 24,5 km, čo z neho robí najdlhší tunel na svete. Na Lofotách žije približne 24 000 obyvateľov, ročne ich však navštívi až 1 milión turistov. S našou exkluzívnou 5 člennou BUBO skupinou si prechádzame idylické rybárske dedinky, kocháme sa výhľadmi k vrcholkom strmých hôr, turistikujeme medzi horskými jazerami a obdivujeme biele pláže. Počasie nám neuveriteľne praje a slniečko sa na nás zubí po celý čas, strávený v tomto raji. Prichádzame na samý koniec súostrovia, do poslednej rybárskej dedinky Å (číta sa O, ako posledné písmeno v nórskej abecede), a predstavujeme si, ako tu kedysi miestni rybári žili v drevených domčekoch, postavených na vode. Prevažujú tu tri farby na domoch, ktoré sa vyrábali z tresčieho oleja z rybích vnútorností – červená bola farba chudobnejších, poprípade ňou boli natreté hospodárske budovy, bielou boli natreté domy bohatých a majetnejších a žltou zas domy rodinných príslušníkov, zvyčajne starých rodičov, ktorí chceli byť nablízku svojim deťom či vnúčatám. Ak neboli peniaze, tak bielou farbou netreli len priečnu stenu, no boky nechali červené. V dedinke Reine, ktorá bola ohodnotená ako jedna z najkrajších dediniek v Nórsku, si pochutnávame na miestnej sušenej treske či stejku z losa. V ďalšej dedinke Nusfjord, akoby vystrihnutej z katalógu, zas obdivujeme zachovalé rybárske domčeky z 19.storočia. V romantickom Henningsværi, prezývanom aj Benátky Lofot, si pochutnávame na krémovej rybacej polievke a pomaličky sa pripravujeme na plavbu legendárnou loďou Hurtigruten. 16 hodinová celonočná plavba popri najkrajších fjordoch nás zavezie zo Svolværu až do Tromsa – najväčšieho nórskeho mesta za polárnym kruhom. Cestou obdivujeme Trollfjord, ktorý sa krásou vyrovná aj Geirangerfjordu či Næroyfjordu. 2 km dlhé rameno Raftsundskeho fjordu je v najužšom bode len 100 metrov široký. Fantastický zážitok. Sledujeme polnočné slnko a užívame si plavbu. Raz za život by to mal absolvovať každý pravý Nór. My s BUBO tam nesmieme chýbať.  

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Nórsko

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva