Po troch dňoch strávených v Sydney prelietavame do tzv. Outbacku Austrálie, teda vnútrozemia, ktoré má pre Európana nepredstaviteľnú rozlohu. Už z lietadla pozorujeme približne hodinu po odlete zo Sydney, ako sa krajina mení a sfarbuje do červena. Okrem iného sme radi, že sme odleteli, pretože dva dni pred odletom bola v Sydney piesočná búrka s extrémne silným vetrom, na základe ktorého bolo zrušených vyše 100 letov. Dva dni po našom odlete prišli do Sydney záplavy, ktoré zasiahli celé mesto a nielen lety boli zrušené, ale takmer celá doprava bola obmedzená. Ľudia ani do ulíc nemohli vychádzať. Máme to my ale šťastie! Pristávame na juhu Severného teritória, jedného z ôsmich subdivízii Austrálskej federácie. Letisko je maličké. Jediné kvôli čomu sem ľudia chodia, je najznámejší skalný útvar v Austrálii a dovolím si tvrdiť, že aj na celom svete. Vstupnou bránou do národného parku Uluru - Kata Tjuta je malé turistické mestečko Yulara, ktoré pozostáva z piatich hotelov, ktorých vlastníkom je jedna skupina hotelierov, čo má za následok neskutočne predražené ceny. Je to tzv. "Outback Tax" (vnútrozemská daň). Ubytujeme sa, trošku osviežime, naobedujeme a vyrážame za brány parku. Samotné Uluru, teda pieskovcový obor, sa nachádza vo výške 863 m.n.m, no jeho skutočná výška od zeme je 348 metrov. Je to obrovská skalnatá vyvýšenina z pieskovca, ktorá vznikla na základe erózie a denudácie. Denudácia sú 3 geologické faktory v jednom, ako zvetrávanie, erózia a gravitačné posuny. Hovorí sa, že ten, kto ide do Austrálie a nebol pri Uluru, tak ani v Austrálii nebol. My v BUBO sme o tomto tvrdení presvedčení, nakoľko táto majestátna skala je jedným z najposvätnejších monumentov pre aborigénov v centrálnej Austrálii. Sú to práve ľudia Anangu (Arnangú), ktorí sa rozdeľujú do kmeňov Pitjantjatjara (Pidžandžará) a Yankunytjatjara (Jankundžará). Veria tomu, že túto zem stvorili ich predkovia. Je to len náhoda, že Uluru sa nachádza v geografickom strede Austrálie, či je za tým niečo hlbšie ? Ako prvé navštívime s BUBO skupinou kultúrne centrum, kde sa dozvieme niečo viac o ich tradičnom spôsobe života a vysvetlíme si, čo pre nich znamená tzv. Dreamtime, resp. tvorca času a snov. Pre ľudí Anangu je Uluru tak posvätné, že nikto z Aborigénov sa na skalu nikdy nepokúšal vyliezť, pretože veria, že by mohli nahnevať svojich predkov, resp. duchov svojich predkov, ktorí podľa nich vrchol skaly stále navštevujú. Taktiež žiadajú a vyslovene prosia všetkých návštevníkov, aby na skalu neliezli pre zachovanie rešpektu k ich kultúre. Pre nás je ich kultúra omnoho dôležitejšia ako skalp samotnej skaly, z ktorej aj tak nie je vidno nič iné, ako to, čo vidíme zdola - nekonečnú červenú austrálsku bush. Vonku je 39°C a smerujeme na prechádzku Mala walk, ktorá je pomenovaná podľa malého austrálskeho vačkovca Wallaby, Mala. Vidíme tu len strmé steny a zamýšľame sa nad tým, ako človek, ktorý sa pokúša vyliezť hore, môže skončiť, ak zakopne alebo jednoducho dostane závrat z tepla. Od roku 1985 tu zahynulo viac než 35 turistov, ktorí precenili svoje schopnosti. Na konci prechádzky prídeme k vodnej nádrži Kantju. I napriek tomu, že sme vo vyprahnutej polopúšti, vidíme, že tu fauna a flóra "prekvitá". Samotné Uluru je skala klasifikovaná ako suk, resp. odborne povedané monadnok a nie monolit, ako to bolo dlhé roky vedcami prezentované. Skala je tvorená arkózou, druhom pieskovca s 20% obsahom živca a veľkým podielom oxidov železa, ktoré masívnej skale prepožičiavajú originálne červené sfarbenie. Táto arkóza vznikla pred asi 600 miliónmi rokov. Európanom však bola známa až od roku 1873, kedy zememerač William Goose viedol expedíciu po tunajšej oblasti a skalu nazval po vtedajšom ministerskom predsedovi, Sir Henry Ayersovi. Odvtedy sa používajú oba názvy Uluru/Ayers rock. Keďže máme auto, prejdeme dookola celú skalu a hľadáme miesto na najlepšie fotozastávky. Ďalej pokračujeme už na vyhliadku, tu si nájdeme svoje miesto a pri neskutočnom tichu sledujeme západ slnka, ktorý je na Uluru tou najzaujímavejšou "atrakciou". Práve pri západe slnka dokáže každých 30 sekúnd až minútu meniť odtiene oranžovej, červenej, hnedej, zlatistej, ba dokonca aj sivej farby. Sivá je totiž pôvodná farba skaly, ktorú je možno vidieť iba pri dažďových prehánkach. My sme však radi, že sivá zostala schovaná a deň plný ulovených zážitkov si odnášame so sebou do Yulary, kde nás čaká oddych pred ďalším dňom. Nasledujúce ráno máme dohodnuté stretnutie o 4:50, pretože východ slnka na spachtošov nepočká :) Palya Uluru, teda ahoj a zároveň ďakujeme Uluru.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Austrália

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!