Čakajte prosím...

Procesie pred Veľkou nocou

Ľ

Ľuboš Fellner

Poznám maltských rytierov, vynikajúci maltský šalát s kapary a olivami, strýko mojej ženy trénoval maltskú futbalovú reprezentáciu. Mnohí sa sem chodia učiť anglicky napriek tomu, že na Malte rozprávajú akýmsi divnými jazykom. Napriek tomu, že ide o baštu kresťanstva, je tu silný vplyv islamu a arabského sveta. Úzke uličky miest, kľukaté cesty pripomínajúce Peloponéz či Sicíliu, alebo Toskánsko, ale zasa nie až tak vyspelo. Možno Tunisko. No aká je Malta v skutočnosti? Zaparkujeme auto pred kostolom v Żebbuġ. Dnes sme v Żebbuġ spali, ale na ostrove Malta. Tu na ostrove Gozo sa volá mesto rovnako a nie je to jediný prípad. Napríklad mesto Rabat nájdete aj tu na Malte, aj na Gozo, a nielen v Maroku. Żebbuġ v maltčine znamená olivovník, a toto mesto je zapadákovom. Chcem povedať, že je v minimálnom počte turistických itinerárov. Pritom mestečku Żebbuġ patrí na Gozo najväčšia municipalita a jeho kostol je najstarším (ak nerátame tie v hlavnom meste Victoria) na celom ostrove. A práve kvôli nemu sme prišli, respektíve, kvôli Panenke Márii, matke zármutku. Práve dnes 12. apríla začínajú na Gozo predveľkonočné procesie a Żebbuġ je prvým mestom, a ako som písal vzdialeným, a tak predpokladám minimum turistov. A tak aj bolo. Pred kostolom je kapela, asi 30 hudobníkov (neskôr je ich až 50) so svojimi nástrojmi v rovnošate. V tak malom meste toľko hudobníkov? No áno, ide o tradíciu. Jeden starý pán nesie modrú zástavu, ten už na hudobný nástroj nevládze hrať. Chystajú sa, keď sa opýtam kadiaľ pôjdu, hovoria, že každý rok je to iná trasa. V kostole sa nič nedeje. Malí zlatí miništranti sa prechádzajú, idem pred odchodom ešte nafotiť poslednú foto a zrazu cítim, že čosi bude. Dando sedí v aute, už je na odchode, ale vyvolám ho von. Hudobníci hrajú na svoje dychové nástroje a idú prví. Hrajú veľmi veľmi dobre. Potom ide farár John Sultana, ktorého minulý rok v novembri nachytali ako kýva ovečkám s Porsche kabrioletu, a to sa vraj nemá. No ľudia zo Żebbuġ o ňom rozprávajú iba to najlepšie. A za ním 10 malých nevinných detičiek v bielom. Za nimi 4 silní chlapi nesú Matku Zármutku. Každá obec na Gozo má inú sochu, procesia vyzerá trochu inak. Hrá sa iná hudba. Túto kapelu vedie dáma Judith Zammit. Je veľmi milá a všetci ju na slovo počúvajú. Ona jediná nemá uniformu a zabezpečuje, aby všetko prebiehalo podľa starých tradícií. A to aj predbieha, sme nadšení. Potom mi hovorí: “ty si ošťatý”, to v reči dnešných mladých znamená, že mám neuveriteľné šťastie. Ale vie, že šťastie neexistuje… No naozaj neviem, či to z tých fotografií bude vidieť, ale išlo o skutočný zážitok. Sme tu sami a iba táto procesia, tak ako pred dvesto, dvestopäťdesiat rokmi.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Malta