O Masajoch, resp. ľuďoch Maasai, určite každý niečo počul, čítal, alebo videl v televízii dokument. Masajovia patria medzi najextravagantnejšie kmene v Keni a Tanzánii, a práve spôsob ich života je to, čo k nim priťahuje stále viac a viac zvedavcov z vyspelých krajín. Masajovia prišli do Kene, pravdepodobne, zhruba pred 500 rokmi, keď migrovali južným smerom z regiónu spodného Nílu niekde zo Sudánsko - Etiópskych hraníc cez jazero Turkana až do úrodnej oblasti priekopovej prepadliny na hraniciach Tanzánie. V 19. storočí si vyslúžili reputáciu silných a krutých bojovníkov, ktorí často podnikali invazívne výpady v skupinách až hlboko do susedných teritórií, aby kradli dobytok a vyberali poplatky z pobrežných obchodných karavanov. Počas koloniálnej éry Briti presťahovali, resp. vysťahovali, Masajov z ich pastvín do menej úrodného regiónu savany na juhu. Aj napriek tomu vo veľkom meradle dodržiavali svoj tradičný nomádsky spôsob života, pásli dobytok na obrovských územiach a žili v dočasných dedinkách (Manyattas) v okrúhlych chatrčiach oplotených pichľavým akáciovým plotom, ktorý slúžil ako ochrana proti divej zveri, samozrejme, aj proti levom. My s BUBO skupinou ideme takúto dedinu masajov navštíviť. Je samozrejmé, že vyberú od nás pri vstupe do dediny vstupné. Novodobí masajovia sú veľkí obchodníci, a preto požadujú od nás finančnú protihodnotu. Samozrejme, všetci ich chceme podporiť a zároveň dozvedieť sa viac o ich tajuplnom živote. Domáci Masaj Brian sa nás ujme a privíta nás vo svojej dedine. Na privítanie nám predvedú tri tance. Oslavný tanec, v ktorom bojovníci oslavujú výhru nad nepriateľom, alebo levom. Ženský tanec, pri oslave narodenia dieťaťa, a tradičný tanec masajských bojovníkov, ich cieľom je vyskočiť čo najvyššie do vzduchu. Kto vyskočí vyššie, je považovaný za silnejšieho a atraktívnejšieho alfa samca. Masajovia radi vyzývajú do "súboja", a tak vyzvali aj mňa. Nečakali však, že s mojou výškou 191 cm ich takmer všetkých v skokoch porazím. Podali mi ruku a skonštatovali, že bol by zo mňa dobrý bojovník :) Po vstupe do dedinky sa nachádzame na otvorenom priestranstve, niečo ako ich dedinské námestie, okolo ktorého majú svoje z hliny a blata zbúchané domčeky, ktoré na prvý pohľad ledva stoja. Toto priestranstvo využívajú cez deň ako hlavné miesto diania a cez noc sem, do stredu, naženú kravičky a kozy, aby boli chránené pred nepriateľmi. Pravdaže, toto "námestie" aj tak vyzerá ako by tam kravy spali, keďže všade sú samé obrovské kravince, a je nemožné sa im všetkým vyhnúť. Miestni muži nám ukážu ako zakladajú oheň iba za pomoci drievok a prezradia, že spodná časť, ktorá pustí uhlík, musí byť z tvrdého dreva a palička, ktorou trú o spodnú časť, musí byť z mäkkého dreva. Taktiež nám Brian vysvetľuje, že ich jedálniček pozostáva najmä z mlieka a krvi, ktorú berú z ich dobytka. Denne vypijú približne liter krvi, ktorú si riedia s mliekom a potom vypijú. Masajské bohatstvo sa nemeria v peniazoch, ale počtom dobytka. Tzn., že iba málokedy zabijú svoj dobytok. Masajovia sú predovšetkým pastieri a množstvo úrodných pozemkov, kde by mohli pestovať zeleninu a ovocie, radšej vymenili alebo predali za pastviny. Mäso z divých zvierat majú masajovia zakázané jesť, okrem byvola afrického a elanda - antilopy losej. Ideme sa pozrieť do jedného z príbytkov, ktoré sú viac ako len jednoduché. Pre našinca je nepredstaviteľné tam stráviť čo i len jednu noc, a oni nám o tom rozprávajú ako o veľmi kvalitnom ubytovaní. Je krásne vidieť rozdiely, ktoré medzi ľuďmi vytvoril systém, v ktorom dnes žijeme. Popritom, ako nám Brian ukazoval svoje obydlie, rozprával, ako sú mladí masajskí chlapci zasväcovaní do úlohy bojovníkov (Moran). Ich povinnosťou je dozerať na dobytok a ochraňovať ho pred nepriateľmi. Majú striktné zákazy, medzi ktoré patrí aj zákaz sobáša a konzumácie alkoholu až pokým nedospejú a nestanú sa tzv. Eunoto, teda starší, resp. dospelí. Ženy sa zasa od mladého veku učia variť, starať sa o domácnosť a najmä, ako postaviť dom. Medzi masajmi pretrváva polygamia, čiže mnohoženstvo, no iba "bohatý" bojovník alebo náčelník si môže dovoliť 10 žien. Každá žena si však musí postaviť svoj dom, v ktorom býva separátne so svojím dieťaťom, a pravidelne ju chodí manžel navštevovať. Ďalšou, už takmer poslednou vecou, ktorú nám masajovia chceli ukázať, je ich zručnosť. Predstavili nám miestneho kováča, ktorý vyrába železné predmety, hroty, oštepy a zároveň aj rôzne suveníry; a vlastne všetko, čo je spojené so železom a kutím. Kováč sa nám pochválil, že nástroj, ktorým kuje, mu venoval jeho otec, ktorý ho dostal od svojho otca, a ten od svojho otca. Tento nástroj má životnosť viac než 150 rokov, na čo je veľmi hrdý. Po vyčerpávajúcej prednáške o masajskej kultúre nastal čas pozrieť si ich nádherné suveníry, ktoré sme si zakúpili, a tak ich finančne aj podporili. Treba však dobre cenu vyjednať, nakoľko ich prvotná cena za magnetku môže byť kľudne aj 30USD, a nakoniec ju spustia na 5USD. Sú to obchodníci a nás bielych vidia všetci ako bohatých ľudí, tak sa snažia vyťažiť z nás čo najviac. My však radi pomôžeme, hlavne kúpou ich ručne vyrobených farebných korálkových náhrdelníkov alebo náramkov. Pre Masajov majú farby rôzne významy, a aj keď sa niekedy význam farieb môže líšiť od regiónu, tak všeobecne predstavujú: čierna symbolizuje dážď, oranžová zobrazuje dúhu, svetlomodrá vodu, zlatá je symbolom spodných vôd, žltá je jednoznačne slnko, červená znamená krv alebo odvahu, tmavomodrá je vykresľovaná ako boh, biela znamená mier a zelená, jedna z najdôležitejších farieb, znamená život. Ak je voda, tak sú aj zelené pastviny a šťastné kravičky, teda šťastní Masajovia. Vidieť tento život z bezprostrednej blízkosti nenahradí ani ten najlepší dokument na svete a opäť tu platí pravidlo, radšej raz vidieť a zažiť, ako stokrát počuť. My sa osobne lúčime s obyvateľmi tejto dedinky a ďakujeme im, že nám ukázali zákulisie ich jednoduchého, no v našich očiach drsného života.  

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Keňa

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva