Ahoj vsetci, zdravime od xotickych plazi na Muri, ostrov Rarotonga - hlavny z Cookovych ostrovov. Kapitan James Cook, ktoreho menom je nasa cesta popretkavana - prilis vela toho dalsim objavitelom a moreplavcom nenechal, vsak tento ostrov kupodivu nenasiel. James Cook v sedemdesiatych rokoch 18. storocia brazdil Pacifik krizom-krazom, ale skor objavil severnu skupinu ostrovov, ktore nazval Herveyove a najvacsiu Rarotongu prehliadol. Po jej objaveni a urceni, ze plocha s pravidelnou obdlznikovou hranicou, vyse dvoch milionov kilometrov stvorcovych budu patrit do jednej skupiny, sa na mapy tento (od r. 1965) kvazi samostatny statik (autonomne teritorium vo volnom zvazku s Novym Zelandom) dostal prave na Cookovu pocest pod jeho menom. A co nespravil on, museli sme za neho dokoncit my. Uspesne sme preplavali lagunou ostrova Aitutaki (tam ako prvi dorazili krestanski misionari v r. 1821, zalozili misiu, vo vojne na nom vybudovali letisko a v patdesiatych rokoch 19 storocia bola oblast iba dotankovavacou stanicou hydroplanov na trase NZ - Fiji - Cookove - Tahiti.), pozorovali podmorsky zivot, krmili rybicky, kupali sa v tyrkyse (ake i sa pise tyrkys? Vzdy zneistiem. Keby mi stala za chrbtom Kristina, alebo moja mama, dozvedel by som sa hned :)) aj v azure. Vyzivali sme sa v urcovani hranic tychto dvoch farieb na morskej hladine, ktore gradientne prechadzali do modravej oblohy takmer bez jedineho mracika. Na ostrove jednej stopy nas kuchar (kpt. Cook, v preklade kapitan Kuchar samozrejme) pripravil tuniaka na grile, ochutnali sme papayovo-bananovy ovocny salat, zajedli chlebovnikom a opat sa vyvalili do polievkovo teplej vody (nasli sa aj ine prirovnania ako polievka, ale vzhladom na ich dehonestujuci raz, nebudem publikovat, ledaze by slo o pivo tak teple, tam by to bolo namieste). Prostred laguny lod stoji a do najvacsej hlbky sme si mohli zaskakat zo strechy. Odvazni z tej vysky aspon na nohy, ti viac odvazni aj na hlavu (Marian a ja:)) Apropo Marian - meniny oslavil dvakrat, raz ked ich mal na Slovensku, druhykrat v lokalnom casovom pasme. Tieto noci si budu vsetci dlho pamatat (Vycitave ranne pohlady postarsieho nemeckeho paru odvedla naznacovali, ze zajtrajsia titulka dennika Bild je nasa). Rozlucka pred preletom spat do hlavneho mesta bola s kokosovym orechom v ruke, lietadlo pristalo a my uz opat vymyslame co dalej, cim tromfneme doterajsie zazitky. Rezervovali sme si minivan a chystame sa na okruh ostrovom, 32 kilometrov, plaze takmer vsade (su tie na Muri, kde spime my, naozaj najkrajsie a najlepsie?), ministerstva v jednoduchych prizemnych drevenych budovach (ministerstvo polnohospodarstva je v priznacnej budove pripominajucej kolnu), bufety s morskym jedlom na kazdom kilometri (bude 20 Sk na stene baru, kde sme ich nechali minule?), trhy domorodcov (co dokazu sikovne ruky predchodcov novozelandskych Maorov?), perly, tetovania a pre zeny pareo (ako sa to vlastne viaze?), kostoly (krestania od Adventistov siedmeho dna po Svedkov Jehovovych) a vezenie, kde za plotom pobehuju dive slepice. Drzte nam palce, nech nam svieti slnko a dazd nech schladi ovzdusie a suchom skusane obyvatelstvo v noci. Ada, otec ti odkazuje, ze mas setrit. Miso, my sme vo Wellingtone 30.3. a 31. vyrazame na sever - smer Auckland. Uvidime, ci na seba narazime. Nech sa Vam dari tak ako nam.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
