Čakajte prosím...

Fórum

9972 príspevkov

13

08:41

dec

2018

Najvyššia hora na svete s najkrajším hviezdnym nebom

Najvyššia hora na svete s najkrajším hviezdnym nebom

Z Mikronézie prelietame do poslednej destinácie leteckého spojenia "the Island Hopper" od United Airlines na linke Guam-Chuuk-Pohnpei-Kwajalein-Majuro-Honolulu. Na ostrove Oahu čakáme iba dve hodiny na ďalší let na jeden z ôsmych hlavných ostrovov Havaja, na ostrov island of Hawaiʻi. Z Oahu na island of Hawaiʻi letíme s havajskými aerolinkami a dĺžka letu je iba 45 minút. Pristávame v meste Kona, kde si okamžite berieme auto, s ktorým si budeme môcť prejsť tie najzaujímavejšie miesta tohto vulkanického ostrova. Začneme rannou kávičkou na farme v oblasti Kona, ktorá je slávna svojou kávou. Havaj je jeden z mála amerických štátov, kde sa pestuje káva. Tá tu má ideálne podmienky na rast, v pôde sú vzácne sopečné minerály, slnko tu nie je až tak silné a takmer každý deň sú tu jemné zrážky. Navyše, kávy v tejto oblasti je málo a preto je tak vzácna. Po rannej kávičke pokračujeme do parku s typickom havajským menom - Pu'uhonua O Hōnaunau. Je to historické miesto, kde mohli tí, ktorí porušili Kapu (bola to "havajská ústava" o tom čo sa mohlo a čo nie) a boli odsúdení na smrť, nájsť svoju ochranu. Bolo to neutrálne miesto. Sú tam ukážky rôznych predmetov, ktoré používali pôvodní obyvatelia napr. kanoe, siete na ryby, sochy tiki, ktoré často krát symbolizovali náčelníkov a rôznych ochrancov. Poobede si berieme všetky teplé veci, ktoré so sebou máme a vyrážame na najvyššiu horu na svete. Mauna Kea má nadmorskú výšku 4207 metrov nad morom, keď k nej prirátame ale zvyšných 5000 metrov, ktoré sa nachádzajú pod hladinou oceánu, tak ide naozaj o jednu z najvyšších hôr na svete. Havaj je 50. štátom USA od roku 1959. Aj vďaka tomu bude viesť až na samotný vrch asfaltová cesta, toto je jednoducho americký štandard. Po ceste nemôžme zabudnúť dotankovať, lebo až na vrch nie je žiadna pumpa a trasa od nášho hotela na vrch neaktívnej sopky a späť je cca 250 km strmej cesty z nadmorskej výšky pár metrov až do 4200 metrov. Toto je jeden z mnohých know how, ktoré v BUBO ovládame, vďaka tomu, že na miesta sa spätne vraciame už niekoľko rokov. V nadmorskej výške 3000 mnm sa nachádza visitor centre, v ktorom si musíme dať povinnú 30 minútovú pauzu na aklimatizáciu. Tu na seba oblečieme všetky vrstvy oblečenia, ktoré máme v batožine. Na pláži bude teplota okolo 27 stupňov, ale na vrchu Mauna Kea sa teplota rapídne zníži a bude sa pohybovať okolo teploty 4 stupňov. Po príchode na samotný vrch si najskôr vychutnávame jeden z najkrajších západov slnka, po ktorom prišla krásna inverzia a my sme sa ocitli nad oblakmi. S príchodom tmy je zakázané svietiť hocijakým bielym a žltým svetlom. Dôvod pochopíte, keď sa pozriete nad seba. My sa pozeráme na krásne hviezdne nebo a máme pocit, akoby mliečna dráha bola od nás vzdialená len pár kilometrov.      

M

Martin Šimko, BUBO

13

08:26

dec

2018

Deň na privátnom ostrove, ulovený 2 metrový tuniak a oslavy miestneho Mikuláša

Deň na privátnom ostrove, ulovený 2 metrový tuniak a oslavy miestneho Mikuláša

Vystupujeme v ďalšej exotickej destinácií, ktorou je ostrov Majuro na Marshallových ostrovoch. Je to ostrov, kde sa nachádzajú dokopy len 3 hotely a BUBO je ubytované v tom najlepšom Marshall Island Resort. Ostrov má tvar valcového prstenca, ktorý je obmývaný Tichým oceánom. Vo vnútornej lagúne sa nachádza niekoľko vrakov potopených lodí a lietadiel z druhej svetovej vojny, vrátane jedného potopeného vrtuľníka, ku ktorému sa pôjdeme aj šnorchlovať. Zvyšok dňa strávime na privátnom ostrove Eneko, kde si vychutnávame idylický, tropický výhľad na palmy, ktoré lemujú krásnu bielu piesočnatú pláž so žiarivo tyrkysovou lagúnou. Severnú časť tohto prstenca, tvoria desiatky malých ostrovčekov, ktoré sa pri odlive dajú prejsť na pešo. Budete ale potrebovať pevnú obuv, nakoľko pri odlive budete prechádzať cez skamenelé koraly. Naopak, pri prílive sú medzi nimi extrémne silné prúdy, s ktorými by sa potrápil aj ten najlepší plavec. Preto si treba sledovať čas, kedy prichádza príliv! Ďalšie ráno odchádzame súkromnou loďou s kapitánom Benom na rybačku do otvorených vôd Tichého oceánu. Loď je vybavené štyrmi udicami, s extrémnou tvrdosťou a profesionálnymi navijakmi na morské ryby. Na tejto 6 hodinovej rybačke sa nám podarilo uloviť dva krásne kúsky dvojmetrových tuniakov, tri kusy ryby mahi mahi a jednu krásnu zubatú baracudu. Najväčším zážitkom tohto dňa bol útok žraloka, pri tom, ako sme z vody ťahali rybu mahi mahi. Z tej sme na loď vytiahli iba polku tela. Pri tom, ako sme ju ťahali z vody, prišiel ďalší záber. Nanešťastie, žralok z nej odtrhol iba zadnú časť, kde nebol žiadny hák a tak sa nám žraloka nepodarilo vytiahnuť von. Nevadí, možno nabudúce! Po príchode naspäť na pevninu sme išli s domácimi oslavovať ich sviatok s názvom Gospel Day. My na Slovensku sme 6.12. slávili svätého Mikuláša. Na Marshallových ostrovoch Mikuláš nechodí a domáci tu 7.12. majú sviatok s názvom Gospel Day. Celý ostrov si autá a lode obmotajú nafúknutými balónmi. Na nákladné autá a lode naložia hudobné nástroje, na ktorých hrajú a po celom ostrove trúbia, spievajú, tancujú, a čo je najdôležitejšie, popri ceste a popri vode stoja malé decká, ktorým starší pripravili mikulášske balíky plné sladkostí, presne tak ako ich poznáme u nás doma. Tieto balíky vyhadzujú z áut a z lodí deckám. Celým ostrovom ide vlna radosti a smiechu, čoho sme boli súčasťou aj my s našou 5 člennou BUBO skupinou.  

M

Martin Šimko, BUBO

13

08:16

dec

2018

Mikronézske federatívne štáty

Mikronézske federatívne štáty

Dnes tento nezávislý štát, ktorý je pridružený k USA tvoria štyri hlavné ostrovy Yap, Chuuk, Kosrae a Pohnpei. Na poslednom menovanom sa nachádza aj hlavne mesto týchto federatívnych štátov Mikronézie - Palikir. V tomto meste sa nachádza prezidentský palác s parlamentom. Na Pohnpei budeme mať dostatok času, aby sme ho preskúmali celý. Máme vybavené privátne auto, ktorým si ostrov prejdeme celý dookola. Zastavujeme postupne na dvoch rôznych vodopádoch zasadených do dokonalej, hornatej prírody, kde máte pocit, ako by ste sa v kuse prechádzali po botanickej záhrade. My v BUBO túto lokalitu perfektne poznáme, a tak vám ukážeme viac. Poznáme miesto, kde žijú v miestnej rieke dvoj až trojmetrové úhory a my ich pôjdeme nakŕmiť malými makrelami vo voľnej prírode. Ak vám bude málo, tak vás zoberieme na miestnu farmu, kde domáci chovajú morské uhorky a starajú sa o to, aby nevymreli. Majú tam laboratórium, ktoré je na miestne pomery nadpriemerne vybavené. Tam kultivujú stravu v podobe rias, presne ušité na mieru pre novonarodené morské uhorky. Tie, keď dorastú do dĺžky pár centimetrov, sú vypustené do voľnej prírody. Veľkou zábavou bolo pošuchanie samca tejto uhorky. Čo sa s uhorkou stane, sa s nami môžete dozvedieť na našom ďalšom zájazde do Mikronézie. Ak si myslíte, že na tomto ostrove s rozlohou 371 km² nie je čo robiť, tak ste na omyle. My pokračujeme ďalej a ideme si spraviť túru cez dažďový prales, na najvyššiu skalu tohto ostrova s názvom Sokehs, s nadmorskou výškou 270 metrov. Ako píšem, ideme dažďovým pralesom a preto je ideálne si zobrať nepremokavú bundu, lebo na 99% príde monzúnový lejak, nakoľko sa ideme dostať na najvyššie miesto na ostrove, ktoré dokonale viaže všetky oblaky. Z vrchu si naoplátku vychutnávame krásny výhľad na celý ostrov. V neposlednej rade k ostrovu Pohnpei patrí jej najzaujímavejšia pamiatka Nan Madol, o ktorej som písal v predošlom článku na našom fóre. Poznávačku ostrova končíme na farme, kde pestujú korenie, ktoré si viete zároveň kúpiť po celom ostrove, ako suvenír z exotickej destinácie Pohnpei.  

M

Martin Šimko, BUBO

13

07:57

dec

2018

Americké základne na ostrove Guam

Americké základne na ostrove Guam

Včera sme strávili celý deň na americkom ostrove Guam, ktorý je známy americkými vojenskými základňami. My sme mali prenajaté auto a tak sme si ostrov prešli celý dookola. Po ceste sme si vychutnali niekoľko scénických vyhliadok na krásne tyrkysové lagúny a na hornatejšiu južnú časť najväčšieho ostrova Mikronézie. Na juhu sme absolvovali aj hodinovú túru zarastenou džungľou k vodopádu s príznačným názvom Tarzan fall. Na tomto mieste sme počas celej túry stretli iba dvoch domácich turistov. Turá bola mierne obtiažna, ale okolitá flóra a finálny výhľad na vodopád stál naozaj za to. Dnes nás čaká prelet do federatívnych štátov Mikronézie. Letieť sem budeme letom, ktorý domáci prezývajú ako "the Island Hopper". Je to let, počas ktorého uvidíme 7 ostrovov. Odlieta sa z amerického ostrova Guam a končiť budeme až na Havaji. Celková dĺžka letu je 20 hodín. Zaujímavosťou tohto spojenia je to, že lietadlo má niekoľko medzipristátí postupne na ostrovoch Chuuk, Pohnpei, Kwajalein, Kosrae (jeden krát do týždňa), Majuro na Marshallových ostrovoch a Oahu na Havaji. Tento let operuje 3 krát do týždňa a my v BUBO využívame nakombinovanie tohto nezvyčajne zaujímavého letu, ktorý operuje letecká spoločnosť United Airlines tak, že sa na jednotlivých ostrovoch v Mikronézii vieme zdržať niekoľko dní, po ktorých, ďalším letom, ktorý priletí za pár dní pokračujeme na tejto trase ďalej. Začíname na jednom zo 4 hlavných ostrovoch federatívnych štátov Mikronézie, ostrov Pohnpei, na ktorom sa nachádza aj hlavné mesto Palikir. Najväčšou zaujímavosťou ostrova Pohnpei je bez debaty kamenná stavba Nan Madol, vďaka ktorej tento ostrov prezývajú Benátkami Tichého oceánu. Sú to čadičové stĺpy na umelých ostrovoch, ktoré sú pretkané sieťou kanálov z doby, kedy tu vládla dynastia Saudeleur. Pri moci boli až do 17. storočia. Ich posledný vládcovia boli málo obľúbení, kvôli tomu, že praktikovali kanibalizmus. Domáci z Pohnpei tak privítali, keď ich v prvej polovici 17. storočia dobyli lokálci z ostrova Kosrae a vyhnali odtiaľ posledných Saudeleurov. Kosraesky vodca tu založil novú dynastiu a od vtedy bol Nan Madol opustený. Dodnes si domáci neželajú, aby tu prebiehali žiadne historické vykopávky a preto sa poriadne nevie, na čo Nan Madol v tej dobe slúžil, okrem toho, že tam žil kráľ. Pred druhou svetovou vojnou Pohnpei patril Japoncom, tí tu mali nájsť platinové truhly, a v nich kostrové pozostatky. Všetko bolo údajne dôkladne zdokumentované. Nanešťastie to bolo odvezené do Hirošimy, kde to všetko v roku 1945 zničil výbuch atómovej bomby.  

M

Martin Šimko, BUBO

11

16:07

dec

2018

Bubo je v Djibouti

Bubo je v Djibouti

Predstavte si krajinu, ktorá má približne polku územia Slovenskej Republiky a žije v nej cca jeden milión obyvateľov. A takmer všetci sú sústredení v hlavnom meste. Nie je tu takmer žiaden priemysel, ale žijete z toho, že váš sused, druhá najľudnatejšia krajina Afrického kontinentu nemá prístav. A vy prístav máte. Kamióny z prístavu v Dijbouti tvoria jednu kontinuálnu neprerušovanú kolónu, ktorá sa ako roj poslušných mravcov štverá jedinou cestou, ktorá spája tieto dve krajiny. Etiópia, krajina bez prístupu k moru a s počtom obyvateľov cez 100 miliónov uvádza, že okolo 70-80% svojho importu prichádza práve z Adenského zálivu, kde sa nachádzame aj my, v maličkej krajine zvanej Dijbouti. Totálna exotika. Lietadlo je však plné. A je sa na čo pozerať, nabúchaní mládenci mi pomáhajú s batožinou. Vyzerá to, akoby ich “jedna mater mala”, alebo akoby všetci práve vyliezli z fitka. Krátke zastrihané vlásky a bicepsy, že by sa za ne nemusel hanbiť ani Chuck Norris v časoch svojej najväčšej slávy. Dijbouti má ešte jednu geniálnu výhodu. A to je jeho a priori “nepoužiteľná a nehostinná” takmer vodorovná krajina. Toto takmer mesačné prostredie je totiž extrémne vhodné na prijímanie satelitného signálu a tak tu takmer každý chce mať vojenskú základňu. Nehovoriac o tom, že Adenský záliv je vstupnou bránou do Suezského prieplavu, takže obrovské obchodné lode si tu podávajú ruky. Ak ich teda po ceste neprepadli somálski piráti ;) Ale späť k tým vojakom: nachádza sa tu napr. jediná permanentná vojenská americká základňa na Africkom kontinente. Nachádza sa tu jedna z najväčších čínskych vojenských základní mimo Číny. To isté platí pre Japonsko. Samozrejme, za vojenskými základňami nezaostávajú ani Francúzi alebo Taliani.. no proste, kto má rád uniformy, tu si príde na svoje.. V miestnych baroch to občas vážne vrie.. i keď Dijbouti je moslimská krajina, tak alkohol sa tu dá kúpiť a pivko tu nájdete takmer z celého sveta. Veď každá základňa má asi tie svoje obľúbené. Pýtam sa nášho kamoša Mohameda: “počuj, a koľko je tu tých Američanov?” “Okolo 2000..” “A Číňanov?” Vtedy sa Mohamed rozrehoce na jeho plné biele zuby.. smejem sa aj ja, i keď zatiaľ ešte úplne netuším, že čomu.. Mohamed pochopil, že by mi mohol dovysvetliť pointu “vtipu”.. “Nuž.. Číňanov.. len v prvej várke ich sem prišlo 7000..” :))  

Bubo je v Djibouti

Katarína Líšková, BUBO

10

19:19

dec

2018

Nebeské divadlo za polárnym kruhom

Nebeské divadlo za polárnym kruhom

350 kilometrov severne od polárneho kruhu sa na jednom z ostrovov členitého nórskeho pobrežia rozprestiera mestečko Tromsø. Hoci v ňom žije necelých 75000 obyvateľov, je tu druhým najväčším európskym mestom (po ruskom Murmansku). Napriek svojej polohe takmer na konci sveta si žije prekvapivo rušným, no zároveň pohodovým arktickým životom. Poviete si – čo sa tu hore dá robiť? A v zime? Keďže leží na pobreží, podnebie značne ovplyvňuje teplý Golfský prúd. Preto sú tu zimy občas tolerovateľnejšie než v našich končinách. Bežná denná decembrová teplota je okolo -5 stupňov. Tromsø je populárnou cieľovou destináciou pre cestovateľov, ktorých lákajú polárne oblasti, ich krásy a aktivity typické pre tento región. Pre nás je tou hlavnou pozorovanie polárnej žiary. Už od nepamäti boli ľudia fascinovaní hrou svetla a farieb, o ktorej kolovalo množstvo legiend. Inuiti ju pokladali za pochodne, ktorými ich predkovia osvetľujú most do nebeskej ríše, aby duše mŕtvych našli cestu. V stredovekej Európe zas za dych hrdinských bojovníkov. Vo Fínsku sa asociuje s polárnou líškou, ktorá behá po arktických kopcoch a z chvosta, udierajúceho o sneh, jej vylietavajú iskry. Aurora borealis, ako polárnu žiaru nazývajú vedci, dostala svoje pomenovanie podľa rumunskej bohyne úsvitu Aurory a gréckeho boha Borea, ktorý vládol severnému vetru. Ide o atmosférický úkaz, pri ktorom sa voľné elektróny, tzv. slnečný vietor, priťahované magnetizmom Zeme zrážajú s atmosférickými plynmi a vyvolávajú ich svetielkovanie. Práve v polárnych oblastiach ju teda možno vidieť najčastejšie. Zahliadnuť polárnu žiaru je neuveriteľný zážitok. Určite aj preto, že nefunguje na vypínač, ako sa mnohí mylne domnievajú. Aby ste žiaru videli, musí byť dostatočná slnečná aktivita, nízka až nulová oblačnosť a minimum svetelného smogu. Až vtedy je šanca, že sa nám „zelená pani“ ukáže. Práve Tromsø je obľúbenou východiskovou stanicou na jej lov. Od 27.11 do 15.1. sa tu totiž slnko neukáže ani na chvíľu a práve hustá tma je pre Auroru dobrým predpokladom. December je takisto relatívne suchý mesiac a preto sú šance na pozorovanie pomerne vysoké. My v BUBO pre to robíme maximum. Je sedem hodín večer a tak v spolupráci s miestnym partnerom vyrážame. V komfortnom autobuse opúšťame ostrov a mierime hlbšie do vnútrozemia, kde nám hlásia menej oblačnosti. Porozprávame si všetko o polárnej žiare, od jej fyzikálneho fungovania až po to, ako ju najlepšie odfotiť. S horúcou čokoládou a nórskym dezertom lefse čakáme a veríme, že sa ukáže. V meste husto snežilo a pri stopercentnej oblačnosti neuvidíte ani silnú geomagnetickú búrku. Nachádzame však kúsok jasnej oblohy. Postupne sa na ňom objavujú hviezdy a po pol hodine prvý náznak aurory. Silnie, formuje sa do oblúkov, vlní sa nám pred očami a my si vychutnávame každú minútu, ktorá nám tu bola dopriata :)  

Z

Zuzka Hábeková, BUBO

10

10:54

dec

2018

Veľká koralová bariéra

Veľká koralová bariéra

Na zájazde Letecký okruh Austráliou sa tentokrát presúvame z oblasti Top End na severe Severného teritória do štátu Queensland, do regiónu Far North, čiže ďaleký sever. Ako už názov tomu napovedá, sme na severovýchodnom konci Austrálie, ktorý je jeden zo siedmich regiónov tohto štátu. Samotný región zaberá 22% celkovej rozlohy štátu, čo je 380 748 km², takže skoro 7,5x väčší ako samotné Slovensko. Tento tropický sever krajiny je domovom 3 miest patriacich do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Patrí sem najstarší dažďový prales na svete Wet Tropics of Queensland, ktorý má vyše 130 miliónov rokov, miesto austrálskych mamutích fosílií Riversleigh a v neposlednom rade Veľká koralová bariéra, ktorá je aj v našom hľadáčiku lovených zážitkov. Bývame v Cairns, krásnom tropickom meste plnom nočného života, ktorý môžeme pozorovať na ulici Esplanade. Sú tu bary, reštaurácie, obchody, kaviarničky, verejné bazény, múzeá, nočné trhy, no proste všetko, čo priláka pozornosť zahraničných návštevníkov. Nemôžeme zabudnúť ani na neskutočne milých a vždy s úsmevom prívetivých Austrálčanov, ktorí túto oblasť nazývajú domovom. Veľká koralová bariéra priláka do Cairns ročne milióny návštevníkov, nakoľko práve túto oblasť volajú domáci "miesto, kde sa stretáva dažďový prales s útesom". My máme objednanú plavbu cez Compass Cruises a ráno o 7:30 už sme v prístave Marlin Marina, odkiaľ vyplávame. Výletné plavby za najväčšími koralmi na svete sa uskutočňujú každý deň podľa počasia, ktoré tu môže byť niekedy veľmi divoké, pretože sa nachádzame v zóne cyklónov. Nám však všetko vychádza už od prvého momentu a hneď z rána máme krásnych 30 stupňov bez obláčika. Prihlásime sa, nalodíme, nájdeme si miesto na sedenie a naša celodenná plavba môže začať. Loď má kapacitu cca 100 pasažierov a má dve poschodia. Krátko po vyplávaní sa s nami zoznámi posádka lode, ktorá nám dá inštrukcie a zároveň nám predstaví dvoch podmorských biológov, ktorí nám povedia o útesoch čosi viac. Približne po hodine plavby (žiadna pomalá bárka, ale rýchločln) sa dostávame ku koralovej bariére. Už z diaľky bolo vidieť inú farbu hladiny vody, doslova koralovú bariéru! Veľká koralová bariéra je najväčší koralový - útesový systém na svete. Je tzv. labyrintom, ktorý pozostáva z viac než 2900 útesov o veľkosti od 0,01 km2 až do 100 km2. Jednotlivé časti útesov však majú inú topografiu. Severná časť sa skladá z rozmanitých organizmov a dominujú v nej stuhové útesy. Stredná časť, ďalej od pevniny, zahŕňa mnoho koralových ostrovov a medzi turistami je najobľúbenejšia. Tá južnejšia sa nachádza bližšie k pevnine a je tvorená bariérovitými útesmi, ktoré postupne kvôli stúpajúcej teplote miznú a práve tie zabezpečujú rast koralov. Pre záujemcov je tu možnosť sa ísť aj potápať. My v BUBO to vrelo doporučujeme každému, kto má dobrý zdravotný stav a nebojí sa vody. Pre tých, čo majú strach dýchať cez kyslíkovú bombu, tu majú pripravené masky na šnorchlovanie, ktoré tu jednoznačne patrí medzi najlepšie na svete. Ja si teda potápanie neodpustím a dvíham ruku medzi prvými po otázke personálu, kto by sa išiel potápať. Keďže sa nachádzame už v otvorenom oceáne, kde je výskyt rôznych jedovatých medúz, na čele so smrteľne jedovatou štvorhrankou (v tejto časti ich býva veľmi veľmi málo, pretože sa zdržiavajú skôr pri brehu), tak nám rozdajú tenké "pyžamá" proti popŕhleniu a zároveň aj plutvy s maskami. Plutvy sú tu potrebné aj pre tých, čo "iba" šnorchlujú, pretože morské prúdy tu môžu byť niekedy silnejšie a plávať proti ním je o to zložitejšie. Pri šnorchlovaní na ľudí priebežne personál píska, čím kontroluje, že sú všetci v poriadku. Šnorchlovanie trvá približne jednu hodinu. Priebežne volajú skupiny na potápanie, až dôjde na skupinu č. 6, v ktorej sme aj my. Super, už je to tu ! Neskutočne sa teším. Dostanem potápačský oblek, vestu s kyslíkovou bombou a ďalšie potrebné príslušenstvo a samozrejme nechýbajú inštrukcie, ako sa pod vodou správať /hoci ich už poznám/, tu skutočne platí, že opakovanie je matkou múdrosti. V hĺbke je všetko iné, ako sa zdá na povrchu. Vždy je potrebné zachovať pokoj, pretože pri spanikárení v hĺbke sa dá veľmi ľahko utopiť. Nasádzame masky, do úst dávame trubicu na dýchanie a ide sa na to! Podmorský svet je neskutočne krásny a rozmanitý. Tieto zložité farebné podvodné štruktúry je možné obdivovať aj z vtáčej perspektívy, resp. bariéru je vidno aj z vesmíru. Je viditeľná ako biely pás v modrom oceáne. Najlepšie pozorovateľná je však práve pri potápaní, kde potápač môže spoznať až 400 druhov koralov, 1500 druhov rýb, viac ako 4000 druhov mäkkýšov a 500 druhov rias. Je tu taktiež mnoho kôrovcov, článkonožcov a iných potvor. Útes je taktiež miestom na rozmnožovanie niektorých druhov korytnačiek alebo veľrýb, ktoré sem priplávajú až z Atlantického oceánu. Nehovoriac o tom, že aj piesočnaté a koralové ostrovy, ktorých je tu viac než 900, sú domovom pre vyše 215 druhov vtákov. My teda vtákov pri potápaní nevidíme, ale tí nás momentálne ani nezaujímajú, hehe. Prvý ponor trvá zhruba 35 minút a po obede sa presúvame na ďalšie miesto, ktoré je na koraly o čosi bohatšie. Ešte predtým, ako ideme znova do vody, si na lodi doprajeme fantastický obed s výhľadom na koralové more. Na druhý ponor idú už len tí najväčší nadšenci, medzi ktorými má aj BUBO svoje zastúpenie. Jeden ponor stojí na lodi cca 65AUD (cca 45€) a pri dvoch je cena 115AUD (cca 75€), čo je viac než len výhodná cena. Samotný vznik Veľkej koralovej bariéry sa datuje zhruba 2 milióny rokov dozadu a dodnes sa označuje za najväčší žijúci organizmus na Zemi. Koral nie je totižto iba nejaká morská rastlina, ale je to živý organizmus. Útesy sú vytvorené koralovými polypmi, ktoré majú veľkosť 3-5 mm a žijú v kolóniách na morskom dne. Premieňajú morskú soľ rozpustenú vo vode, vytvárajúc vápenaté kostry, ktoré sú niekoľkonásobne väčšie ako samotné polypy. Keď kolónia vyhynie, kostra ostane, naplní sa riasami a zvyškami morských organizmov a vytvorí tak úkryt pre mnohých živočíchov. To však nie je správny scenár fungovania zdravého oceánu, pretože zdravie koralov odzrkadľuje zdravie oceánu. Podmorskí biológovia, ktorých máme na lodi, sa denno-denne venujú výskumu týchto organizmov a poznajú ich lepšie ako svoje ponožky. Môžeme sa ich spýtať na všetky nejasnosti, ale či pochopíme ich vedeckej odpovedi, nie je vždy isté. :) Pri svojej prezentácii na lodi nám vysvetľujú, že farebnosť koralov je spôsobená najmä vďaka jedinej bunke riasy zvanej "Zooxanthellae", ktorá sa nachádza vo vnútri. Vytvára všetky farby od zelenej, modrej, purpurovej, ružovej, oranžovej až po hnedú. Počet buniek dosahuje až 30000 na mm3 na korale, na ktorom s nimi žije v symbióze a zabezpečuje im neustálu potravu a kyslík pomocou fotosyntézy. Riasa dostane ako protihodnotu oxid uhličitý, ktorý koral vyprodukuje dýchaním. Pre prvých moreplavcov, ktorí prichádzali na toto územie, bolo stretnutie s Veľkou koralovou bariérou nebezpečnou pascou. Ostalo tu zakliesnených množstvo lodí, z ktorých sa niektoré aj potopili. Prvou európskou loďou, ktorá sa zasekla na útese, bola loď Endevour pod velením kapitána Jamesa Cooka v roku 1770. Znalosť oceánskych prúdov a zručnosť posádky však pomohli loď vyslobodiť. Škody však spôsobili, že expedícia sa musela na austrálskom pobreží predĺžiť o niekoľko týždňov. Počet stroskotaní sa znížil až po vzniku prvých máp koralových útesov na začiatku 19. storočia. Aj napriek tomu sa tam dostalo mnoho lodí. Dnes je tam viac než 30 potopených vrakov. Náš čas na koralovom mori sa pomaly chýli ku koncu a po hodinovej plavbe z otvoreného mora sa dostávame opäť do prístavu v Cairns. Po celodennom výlete na slnku si doprajeme oddych v samotnom centre podľa vlastného uváženia. Tak neváhajte a poďte aj vy s nami zažiť podobný deň pri srdci Veľkej koralovej bariéry.  

M

Marek Melúch z BUBO

09

10:20

dec

2018

Najkrajšia pamiatka sveta z vtáčej perspektívy

Najkrajšia pamiatka sveta z vtáčej perspektívy

Barma je krajina, ktorú sa rozhodne oplatí navštíviť. Krásna príroda, milí ľudia a zachované pamiatky, ktoré ešte stále, po desiatkach rokoch izolácie počas vlády vojenskej chunty, nie sú preplnené turistami tak, ako je to v ostatných krajinách juhovýchodnej Ázie. Nehovoriac o tom, že sa tu nachádza jedno z najzaujímavejších a najmystickejších miest na svete. Na brehu rieky Ayeyarwady je vystavané starobylé mesto Bagan s viac ako dvomi tisíckami budhistických monumentov, veží a stúp, ktoré sú len tak roztrúsené v krajine okolo mesta. Medzi tie najznámejšie patrí chrám Ananda so zlatou stupou na vrchu z jedenásteho storočia, chrám Dhammayangi, Thatbyinnyu alebo pagody Shwezigon a Shwesandaw. Nádherné sú však aj tie menšie, mimo mesta, ku ktorým sa dostanete po kľukatých prašných cestičkách. My však vstávame skoro ráno a ideme si pozrieť túto krásu z vtáčej perspektívy. Ráno o 5:20 nás z hotela vyzdvihne staručký autobus a po pol hodine jazdy vystupujeme na obrovskej lúke, kde sa pripravujú teplovzdušné balóny. Náš pilot Barry, ktorý tu lieta už siedmu sezónu (v letnom období, počas veľkej migrácie odlieta do Serengeti v Tanzánii), nás poučí o bezpečnostných záležitostiach, najmä ako sa pripraviť na pristátie, ponúkne nás čajom alebo kávou a koláčikmi, a po štyroch v skupine nastupujeme do koša rozdeleného na päť sekcií. Štyri sú určené nám, návštevníkom a v strednej s ovládacími prvkami je náš pilot. Po niekoľkých sekundách zohrievania vzduchu pomaličky vzlietneme a vietor nás začne unášať ponad toto magické miesto. Barry dokáže točiť košom a tak máme všetci perfektné výhľady na pagody, chrámy, ale i okolité políčka na ryžu alebo arašidy. Barry nám ukazuje tie najzaujímavejšie stavby a rozpráva o nich tajomné príbehy. Ani nevieme ako, a naša trištvrte hodinka vo vzduchu ubehla a my pristávame na trávnatej ploche jedného z hotelov Nového Baganu. Barry nás pozýva ešte na tradičný pohár šampanského – podľa príbehu z osemdesiatych rokov osemnásteho storočia, kedy pri jednom z prvých úspešných vzletov vtedy ešte ohňom vyhrievaného balóna, tento pristal s posádkou na poli, kde si sedliaci, ktorí tam pracovali, mysleli, že im tam pristali démoni na drakovi (keďže by ich ani vo sne nenapadlo, že tam niekto priletí na balóne) a rozbehli sa ich zlynčovať. Piloti mali našťastie so sebou fľašu šampanského, ktorú si chceli vychutnať po úspešnom pristátí a tá im nakoniec, potom ako ju ponúkli vystrašeným sedliakom, zachránila život. Príjemná tradícia. Vychutnáme si teda náš pohárik, podebatujeme s Barrym a nastupujeme do autobusu, ktorý nás zavezie naspäť do hotela. Práve sme ulovili zážitok, na ktorý nikdy nezabudneme.  

Najkrajšia pamiatka sveta z vtáčej perspektívy

Maťo H. z BUBO

08

09:25

dec

2018

Dotyk s mantami a korálovými žralokmi

Dotyk s mantami a korálovými žralokmi

Tí čo milujete krásne lagúny, tyrkysové zátoky, teplú vodu a absolútnu exotiku si určite nalistujte v našom BUBO katalógu stranu 234, zájazd s názvom Mikronézia. A ja Vám zatiaľ rozpoviem ako pokračuje naša cesta. Včerajšie šnorchlovanie s medúzami, ktoré nepŕhlia sa slovami dá ťažko aj opísať. Ľudia to zhodnotili ako jeden z najväčších zážitkov vôbec. No a dnes máme pre nich prichystané prekvapenie. Stále sa nachádzame na ostrove Palau, kde opäť vyrážame na juh od hlavného mesta Koror. Tento krát sa plavíme južnejšie, až pod Rock Island, na miesto s názvom nemecký kanál, ktorý tu vykopali nemeckí vojaci do koralového útesu. Sem sa ideme šnorchlovať s koralovými žralokmi a hľadať budeme na tomto mieste aj manty. Ľudia zatiaľ o tom nevedia. Bude to malé prekvapenie. Po príchode sme narazili najskôr na obrovské až 8 metrov dlhé manty dvojrohé. A prvý nebojácny odvážlivci skáču do vody. Priznám sa veru, že zakaždým, keď skočím do vody, a pod sebou uvidím ten obrovský kolos, mi po celom tele prejdú zimomriavky. Cítim veľký rešpekt, zároveň som si ale vedomý, že toto zviera nám nejako neublíži, a preto mu plávam naproti. Kukáme na seba z bezprostrednej blízkosti necelého jedného metra. Dokopy okolo nás pláva 7 obrovských mánt, ktoré sa pred nami predvádzajú neuveriteľným spôsobom. Mám pocit, že si vychutnávame svoju prítomnosť navzájom. Po asi pol hodinovom šnorchlovaní s mantami sa vydávame hľadať koralové žraloky. O pár minút ich máme pod sebou a scenár sa opakuje. Skáčeme do vody a vychutnávame si tento krát prítomnosť 2 až 3 metrových koralových žralokov. Je ich okolo nás niekoľko. Odnášame si aj z tohoto miesta geniálne podvodné zábery so žralokmi na pamiatku. Keď nám už žraloky neprídu nejako extra zaujímavé presúvame sa ďalej. Po zvyšok dňa už budeme ,,len“ šnorchlovať na koralových útesoch.  

M

Martin Šimko, BUBO

05

18:43

dec

2018

Nezabudnuteľný obed

Nezabudnuteľný obed

Zobúdzame sa síce v Juhoafrickej republike, ale už z nášho ubytovania vidíme za riekou Namíbiu. Musím podotknúť, že toto je jediné ubytovanie na celom zájazde JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia, ktoré nemá pripojenie na internet a je krásne byť aspoň na chvíľu zase slobodný od nástrah modernej spoločnosti. Hneď po výdatných raňajkách sa vydávame prekročiť hranicu – je to zážitok, len pred týždňom totiž otvorili novú budovu s novou technikou a zatiaľ sa ju iba učia ovládať. Preto zopár ľudí odovzdá aj odtlačky prstov, ostatní nemusia, nakoľko zariadenie nefunguje. Úspešne sme to však zvládli, za približne polhodinu, čo je vynikajúci čas. Stojíme na prvej benzínovej pumpe, dopĺňame do našich benzínových áut benzín a nie naftu, ako nám tam pôvodne skúšal naliať zamestnanec čerpacej stanice, ešteže sme ho zastavili včas, ináč by nám pokazil celodenný plán. Vypúšťame vzduch z pneumatík, aby sme znížili tlak, od dnes nás totiž najbližších pár dní čakajú hlavne prašné cesty a na nich je ideálny nižší tlak ako na asfaltových. Naša najbližšia zastávka sú horúce pramene Ai Ais, po ceste však zastavujeme na fotku v Aussenkehr pri jednoduchých obydliach z vlnitého plechu a dreva, takýto pohľad na provizórne domčeky chudobných sa nám v Namíbii naskytne ešte mnohokrát. V Ai Ais sa kúpeme v bazéne s výhľadom na hornaté okolie a sme pripravení sa vydať ďalej. Na programe je hlavný bod dňa, a tým je obed. Nie je to však bežný obed niekde v reštaurácii, ale piknik pri Fish River Canyon. Každý z vás určite počul o najväčšom kaňone na svete - Grand Canyone, ale som si istí že mnohí z vás nikdy nepočuli o tomto kaňone, ktorý je druhý najväčší na svete a samozrejme najväčší v Afrike. Tento 160 kilometrov dlhý, do 27 kilometrov široký a do 550 metrov hlboký kaňon vznikol pred viac ako 500 miliónmi rokov vďaka pohybom zemskej kôry a následnou vodnou eróziou rieky Fish River. Ja osobne som videl aj Grand Canyon aj Fish River Canyon a môžem slobodne povedať, že obidva vyrážajú dych svojou majestátnosťou. Zásadný rozdiel však zistíte hneď ako prídete k Fish River Canyon. Na parkovisku je len naše auto a miesto na piknik máme hneď, sme tam totiž absolútne sami. A to je bežný deň, krásne počasie a pravé poludnie. V bežných turistických destináciách by sme len 15 minút krúžili po parkovisku a hľadali voľné miesto. Ale tu sme v Namíbii, krajine, ktorá ešte nie je zahltená desiatkami miliónov turistov. To je tá krása, pochopíte to až keď ste tam, jete piknik a užívate si ten výhľad a to ticho. Absolútna nádhera, všetci sú bez slov, po pikniku ideme na prechádzku po úpätí kaňonu, fotíme tú neskutočnú krásu. Sme tu ešte len prvý deň a už vieme, že Namíbiu si zamilujeme. Poďte to s nami zažiť aj vy.  

J

Jakub Kopča | BUBO

05

15:16

dec

2018

Vy máte hodinky, my máme čas

Vy máte hodinky, my máme čas

Že čas je len relatívny pojem? Etiópia leží relatívne blízko od rovníka. To znamená, že počet hodín tmy a svetla je približne rovnaký po celý rok. 12 hodín deň a 12 hodín noc. Takmer by ste si mohli hodinky nastaviť!! Dohadujem sa s mojím šoférom, že kedy zajtra vyrazíme. On mi hovorí: “o druhej ráno” .. a ja jemu: “čo šáliš? O ôsmej ráno tu buď ako na koni!!” Pritom sa bavíme o úplne rovnakom čase :)))) v Etiópii sa čas počíta od východu slnka. To znamená, že keď slnko vychádza napríklad o 6, tak keď sa s niekým chcete stretnúť o 7, tak mu poviete, že sa vidíte o 1. Keď sa dohadujete s kamošmi na obed na 12, tak sa vidíte o 6 etiópskeho času. Parádne bizarné a zároveň pekelne logické. 6 hodina ranná je považovaná za nulu a 6 hodina večerná za pomyslenú 12. Po 6 večer, čiže po západe slnka sa znovu počíta od nuly ale teraz už večerný čas. Takže ak chcete ísť s niekým na pivo o 8 večer, poviete mu, že sa vidíte o 2 večer :)) dobre nie? Tak si teda zrovnajme čas :))  

K

Katarína Líšková BUBO

05

13:27

dec

2018

JW Marriott Cuzco Hotel vo World Travel Awards 2018!!!

JW Marriott Cuzco Hotel vo World Travel Awards 2018!!!

Tohtoročná noc cestovateľských „Oskarov“ World Travel Awards 2018 sa konala cez víkend v Lisabone. V kategórií najlepší hotel kultúrneho dedičstva vyhral JW Marriott El Convento Cuzco v Peru, ktorý ponúkame v rámci BUBO prémia na zájazde Peru, Bolívia a Peru, Bolívia, Amazónia. Opýtajte sa nás naň pri každom zájazde smerujúcom na Machu Picchu! Radi Vám overíme dostupné kapacity a necháme Vás ubytovať sa v tomto luxusnom butikovom hoteli prerobenom zo starého kláštora (16. storočie). História prepletená s moderným dizajnom a komfortom nachádzajúca sa v samotnom srdci Cuzca. Oddýchnite si od inkských pamiatok v luxusnom spa a vyskúšajte diétu starých Inkov. A keby ste hľadali najlepšiu reštauráciu v Cuzcu, zistíte, že vlastne musíte zamieriť do hotelovej kuchyne. Qespi Restaurant & Bar by mal s prehľadom uspokojiť Vaše náročne chute. A čo Južná Amerika na World Travel Awards 2018 ešte povyhrávala ? Súťažných kategórii bolo v skutku veľa, ale zo zoznamu spomeniem aspoň toto: Machu Picchu je s prehľadom na vrchole v kategórií najpopulárnejšia turistická atrakcia svetadielu. Boj o najromantickejšiu destináciu vyhrala púšť Atacama, na ktorú sa s nami môžete pozrieť na expedičnom zájazde Chile Peru Bolívia (dostupný aj v kombinácií aj s Veľkonočným ostrovom) alebo Južná Amerika raz za život. Chile si vybojovalo prvenstvo v kategórii najdobrodružnejšia krajina na svete a taktiež aj prvenstvo v kategórii Leading Curise Port, kde sa umiestnilo mestečko Varparaíso, ktoré tiež môžete uvidieť na zájazde Južná Amerika raz za život alebo Patagónia Ohňová zem (dostupná aj v kombinácií s luxusnom all inclu-sive plavbou na Hornov mys). Pre mladých zaľúbencov resp. novomanželov bude zrejme zaujímavá Car-tagena de Indias v Kolumbii, ktorá vyhrala kategóriu Najlepšie miesto na medové týždne. Pozrite si naše zájazdy do Kolumbie. Do Cartageny chodievame tiež! Ekvádor je krajina, ktorá vedie v Južnej Amerike hlavne u mladých cestovateľov. Krajina, ktorá vyhrala kategóriu orientovanú na ecoturizmus je zase Bolívia. Južná Amerika je krásny kus sveta, ktorý sa oplatí vidieť! Na BUBO zájazdoch máte možnosť vidieť všetky jej krajiny (aj keď Venezuela kvôli zlej vnútornej situácií ešte pokulháva).  

D

Daniela Mihaldová BUBO