Fórum

10622 príspevkov

07:49

nov

2020

Ostrov vanilky a muškátového orechu

Z Arusha prelietame okolo slávneho Kilimanjára na ostrov, ktorý je súčasťou Tanzánie. Tento ostrov pri pobreží Afriky obmývaný Indickým oceánom bol kolonizovaný už od 10. storočia Arabmi. Pre Európu ho objavil známy portugalský moreplavec Vasco de Gamma. V období medzi rokmi 1503-1698 sa dostal pod nadvládu Portugalcov, ktorí ho stratili v roku 1698, keď ho získal Ománsky sultán. Od 19. storočia bol ostrov neslávne známy obchodom s otrokmi, pričom každý rok bolo z tadiaľto vyexportovaných vyše 50 000 otrokov. 24.4.1964 sa po získaní nezávislosti spojil Zanbibar s Tanganikou a vznikol nový štát Tanzánia. V roku 1985 začal progam hospodárskej obnovy a ostrovy Zanzibar a Pemba získali rozšírenú autonómiu s vlastnou správou a tak je tomu až do dnes. Na tento ostrov sa vydávame po aktívnej časti zájazdu strávenej na safari v Keni a Tanzánií, aby sme si tu oddýchli, načerpali vitamín D3 a odchádzali zrelaxovaní domov. No mnoho ľudí chodí na Zanzibar iba oddychovať a uchádza im tak krása národných parkov a rezervácií na pevnine. No Zanzibar nie je iba na leňošenie. Tí aktívní sa môžu vydať spoznať hlavné mesto Stone Town, kde navštívime zaujímavé historické budovy, vrtátane múzea otroctva, tržnice s ovocím, zeleninou, rybami a v neposlednom rade koreninami. Nenecháme si ujsť ani dom, kde vyrastal Freddy Mercury. Predtým však zavítame na koreninovú záhradu, kde si ukážeme ako rastú všemožné koreniny a ovocie, ktoré bežne u nás nekúpite. Viete ako rastie vanilka, škorica, kardamon, čierne korenie alebo muškátový oriešok na ktorom tak zbohatol Ománsky sultán? To všetko si vysvetlíme počas zaujímavej prehliadky, ktorú zakončíme tradičným swahilským obedom. Na tie chute nezabudnete. Pre aktívnejších je tu možnosť navštíviť Prison island, ostrov na ktorom je rozmnožovanie centrum korytnačiek, ktoré sem boli darované so Seyshelských ostrovov. Ďalším výletom je návšteva posledného pôvodného kusu zanzibarského pralesa - JOZANI. Okrem nádherného lesa mahagónovníkov tu nájdete aj opice - guerézy červené, zanzibarský poddruh. Tieto opice nenájdete nikde inde na svete, ani v žiadnej ZOO alebo súkromnej zbierke. Príjemná prechádzka mangovovými porastami, ktorú si spestríme návštevou záhrady plnej motýľov. No na svoje si prídu aj priaznivci šnorchlovania a potápania, alebo už máte dosť a chcete si užiť all inclusive relax v jednom zo špičkových rezortov? Záver tohto zájazdu si zamilujete.

Viac Poznávacie zájazdy: Zanzibar

Robert Taraba

16:26

nov

2020

Viac o krajine

Kresťanstvo a WHO. Vojna a luxus

Ty si Tigrinja, si Tigrejka? Skúšam na chudučkú peknučkú letušku s krížikom na retiazke na krku, po tom, čo som vypil pohár čapovaného piva. St George (svätý Juraj) je vyobrazený na pohári na vzpínajúcom sa bielom koni. „Ja som Etiópčanka“ usmeje sa očarujúco, „my sme všetci jeden“ odpovedá po evidentnom brífingu. Tigrinyov je v Etiópii toľko ako Slovákov, väčšina sú na rozdiel od taktiež problematických Oromo /od roku 2018 je ministerský predseda z tohto kmeňa) kresťania. Tigrynja, to sú semitské kmene (Oromo sú Kušíti) podobne ako Amharovia, Židia či Arabi. Inteligentní príbuzní, ktorí sa od ostatných Afričanov vymedzujú a tvária sa nadradene. Letím v triede biznis, no tá je na linke Kilimanjaro airport - Adis Abeba úbohá. No o to širšie úsmevy dostávam od letušiek. Obrovské oči a kučeravé čierne vlasy a neuveriteľná antilopia ladnosť. No zároveň ten „západný“ brífing a naučené odpovede. A výborné vínko z okolia Kapského mesta. Keď som kedysi prechádzal Eritreou, bol som šokovaný, keď som v Asmare či Kerene stretol opäť týchto istých ľudí – kresťanov z kmeňa Tigrinya. Prečo sa vlastne od Etiópie v máji 1993 odtrhli? Musí tam ísť o oveľa hlbší konflikt. Dnešná situácia je zlá. Násilie v severnej Etiópii pravdepodobne v nasledujúcich mesiacoch privedie do susedného Sudánu 200 000 ľudí. Potraviny, prístrešie a lieky sú urgentne potrebné. V 1. až 10 storočí patrila ríša Tigrinyov s centrom v meste Axum medzi 4 najvýznamnejšie ríše sveta (Rím, Perzia, Čína). V roku 325 až 328 konvertovali na kresťanstvo a pokojne môžeme vyhlásiť, že bez Tigryniov by tu dnes kresťanstvo nebolo. Po II. sv vojne sa však Etiópia vybrala cestou "Amharizácie". To je pre starú kultúru Tiigrejov neprijateľné. Následne to boli oni, kto oslobodili krajinu a následne sa celá Etiópia dostala opäť do područia Tigrijcov a krajine dlho vládol ich (TPLF) vodca Meles Zenawi. Na našich zájazdoch sme jeho tvrdú ruku zažívali často, ale krajina bola stabilná a sever sa budoval. Presne si pamätám na august 2012, keď "večný" Zenawi po 21 rokoch vládnutia zomrel. Po smrti Zenawiho sa k moci postupne prepracoval predstaviteľ najväčšieho kmeňa Oromo, mladíček Abiy Ahmed, ktorého niektorí (absolútne pomýlene!!!) prirovnávajú k Aun Schan Su Ťij - mojej neohrozenej hrdinke. Abiy Ahmed dostal Nobelovu cenu za mier a do roka začal vojnu. Vychovaný v moslimskej komunite (jeho otec mal 4 manželky) sa prehlasuje za protestanta. Základom je, že je Oromo a teraz je šanca Tigrejcov zlikvidovať. Psst- to sa verejne nesmie hovoriť. Oromov je viac, majú iné náboženstvo, sú to etnicky iní ľudia, s iným jazykom... Počet utečencov Tigrinyov prúdiacich cez hranice dnes už prekonal prípravy, ktoré vykonala OSN. V Adis Abeba pristávame bez problémov, vojna je ďaleko na severe. Dávam si indžeru s hustým štipľavým gulášom z barana, špecialita, ktorú som jedol medzi Tigrinjami (Tigrejci). Inak, pri mojej poslednej návšteve Etiópie som doniesol charitu do "Oromskej školy", takže ja nemám nič proti Oromo. Ďalšia noha nášho letu z Adis Abeba do Viedne je luxusná, nádherný biznis class, sedadlá, ktoré sa dajú zložiť až na širokánsku posteľ. Objednám si iba vodu, žiadne jedlo a žiaden alkohol. Takúto malú škodu som asi v žiadnom biznis classe neurobil. No hold Kilimandžáro ma vyšťavilo. Mal som chuť na rajčinový džús, no ten nemali a to sa mi taktiež stalo v biznis classe po prvý raz. Inak bol let veľmi príjemný a doslova bezproblémový. Na koniec kávičku- veď káva pochádza práve z Etiópie!! Apropo, Tigrinya je aj Tedros Adhanom Ghebreyesus, prvý Afričan na čele Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Dnes členov tejto organizácie v novootvorenej obrovskej Ethiopian Business Lounge (nedostanete sa sem na Priority pass) nájdete veľa. Verme, že sa situácia na severe Etiópie ukľudní, že s Tigray People’s Liberation Front (TPF) nájde dnešná vláda spoločnú reč. Aj keď silne pochybujem, a hrdých a inteligentných Tigrijcov so silným diplomatickým zázemím len tak nezlomíte. TPLF ovláda heslo Si vis pacem, para bellum a dlho sa na vojnu pripravovali. Práve tu na severe nájdete najväčšiu hustotu zbraní v celej Afrike. Postupne sa do konfliktu vmiesi Sudán, Egypt, Eritrea aj Somálsko a chaos ešte len začne. Etiópia je každopádne úžasná krajina, ktorú mám rád, a Ethiopian Airlines aerolinka, ktorá chce byť v Afrike jediničkou. Držím palce a budem vývoj v druhej najľudnatejšej krajiny kontinentu sledovať. Mám tu veľa kamarátov.

Viac Poznávacie zájazdy: Etiópia

Ľuboš Fellner

23:58

nov

2020

Viac o krajine

Nová mexická bankovka

Mexická národná banka, Banxico, predstavila novú bankovku v hodnote 1000 mexických pesos (približne 43€). Pribudla tak ďalšia do tzv. rodiny série G, pred časom ohlásili totiž aj bankovky v hodnote 500, 200, 100. Pôvodne mala byť predstavená už v marci, ale kvôli aktuálnej situácii sa termín niekoľkokrát posunul. Nová bankovka, ktorá je šedej farby, dáva do pozornosti Mexickú revolúciu z roku 1910. Ako vysvetľuje guvernér národnej banky Alejandro Díaz de León, na novej bankovke sú známe osobnosti z obdobia Mexickej revolúcie, konkrétne Carmen Serdán, Hermila Galindo a známy revolucionár Francisco I. Madero. V pozadí, ako symbol industrializácie krajiny, parná lokomotíva. Zadná strana patrí jednému z mexických ekosystémov, dažďovému pralesu, a spolu s ním je zobrazené aj jedno z najznámejších mayských miest, mesto v štáte Campeche zapísané v UNESCO, Calakmul. Keď spomíname dažďové pralesy, nemôže chýbať legendárne zviera - jaguár, ktorý je typický pre túto oblasť. K tomu stromy ceiba (vlnovec), zapote a tiež malá opička Pavúčiak. Banxico potvrdila, že už vytlačili 45 miliónov bankoviek a začína byť v obehu od tohto štvrtka. Bankovka je horizontálna (majú už aj vertikálne, napr. 200 pesos) a okrem množstva ochranných prvkov, niektoré časti menia farbu, od fialovej až po zelenú. Foto: nová bankovka. Autor: infobae.com

Viac Poznávacie zájazdy: Mexiko

Ľubor Kučera

20:40

nov

2020

Viac o krajine

Slávny kmeň Masajov

Tento kmeň preslávila kniha Biela Masajka, ktorá bola neskôr aj sfilmovaná, aj keď autorka tejto knihy v skutočnosti žila v kmeni Samburu, ktorí sú veľmi blízki príbuzní masajov. Masajovia sú východoafrickým kmeňom, ktorý prišiel na územie Kene približne 500 rokov dozadu. Kmeň migroval južným smerom z regiónu horného toku Modrého Nílu, niekde z oblasti Sudánsko - Etiópskych hraníc, cez jazero Turkana až do úrodnej oblasti priekopovej prepadliny. V súčasnosti ho nájdeme roztrúsený na pohraničí Kene a Tanzánie. V 19. storočí si Masajovia vyslúžili reputáciu silných a krutých bojovníkov, ktorí často realizovali invazívne výpady v skupinách do susedných teritórií. Získavali tak väčšie územie pre svoje pastviny, kradli dobytok a vyberali poplatky (clá) z pobrežných obchodných karaván. Masajovia sú známi ako nomádski pastieri, pre ktorých je práve dobytok tým najcennejším bohatstvom. Počas koloniálnej éry sa Briti rozhodli Masajov vysťahovať do oblasti s menej úrodnými pastvinami a savanami na juhu krajiny. Aj napriek tomu sa však stále venovali tradičnému nomádskemu spôsobu života a pásli svoj dobytok na obrovských územiach. Postupne sa však začali koncentrovať v dočasných dedinách, kde si stavali okrúhle chatrče z trusu a hliny, pričom si dediny ohradzovali pichľavými akáciovými plotmi, ktoré im slúžili na obranu proti divokým zvieratám. Oblasť, v ktorej sú dnes v Keni najviac koncertovaní, sa nazýva Maasailand a zaberá územie medzi slávnou prírodnou rezerváciou Maasai Mara a národným parkom Tsavo west. Masajovia majú dodnes výnimku a majú povolené pásť svoj dobytok aj v rámci území prírodných rezervácií a národných parkov. Jedálniček Masajov pozostáva najmä z mlieka a krvi, ktorú získavajú z ich dobytka. Masajské bohatstvo sa meria v počte dobytka, ktoré sa zabíja iba pri výnimočných príležitostiach a ceremóniách. Mäso, ktoré väčšinou konzumujú, pochádza z kôz a oviec. Veľké slávnosti, počas ktorých sa zabije veľa domácich zvierat a hoduje sa, sa nazýva ORPUL. Je sa mäso takmer do prasknutia. Mäso z diviny je zakázané, pričom výnimku tvoria byvoly a antilopy losie. V dnešnej dobe masajovia kupujú aj zeleninu, z ktorej si pripravujú pokrmy, no v minulosti to tak nebolo. Počas mladých rokov sú masajskí chlapci zasvätení ako noví mladí bojovníci (Moran) a ich povinnosťou je dozerať na dobytok a ochraňovať ho pred nepriateľmi. Majú zákazy, ktoré sa týkajú sobáša a alkoholu, až dokým nedospejú a nestanú sa z nich EUNOTO, čo znamená starší, resp. dospelí (cca 30 rokov života). Masajskí bojovníci zahajujú skúšku dospelosti každých 10-15 rokov. Hlavný rituál zahájenia tejto ceremónie je EMORATA - mužská obriezka. Po tomto ceremoniáli chlapci majú právo nosiť tradičné kárované rúcha zvaného SHUKA. V minulosti masajovia skladali skúšku dospelosti v lovení levov, čo sa už dnes nepraktizuje. No hovorí sa, že levy majú dodnes geneticky zafixovaný strach z Masajov, keď ich zacítia. Masajovia tradične vykonávali aj ženskú obriezku, ktorá je od roku 2011 zakázaná. Výroba náhrdelníkov a náramkov z gorálok je dôležitým aspektom masajských dekorácií tela a často reprezentuje aj sociálne postavenie. Tie sú častokrát príjemným suvenírom pre nás, turistov. Rozhodne zaujímavé je súťažné skákanie do výšky, pri ktorom Masajovia z pomedzi seba hľadajú toho najlepšieho bojovníka, ktorí má právo vybrať si ženu a nemusí za ňu platiť dobytkom. Toto skákanie si vyskúšala aj naša skupina, no žiadnu masajku sme si domov neodniesli, aj keď dámy dostali ponuky na prespanie v dedine. Z našej BUBO výpravy sa ale ani jedna nerozhodla stať novodobou “bielou masajkou”, a tak si Masajovia musia počkať na ďalšiu skupinu.

Viac Poznávacie zájazdy: Tanzánia

Robert Taraba

20:38

nov

2020

Viac o krajine

Safari pod Kilimandžárom

Z Nairobi vyrážame do druhého najpopulárnejšieho parku v Keni, ktorým je národný park Amboseli. Názov Amboseli pochádza z masajského slova “Empusel”, čo by sme mohli preložiť ako “slané a suché miesto”. Park sa nachádza v jedinečnom prírodnom ekosystéme na úpätí najvyššej hory Afriky - Kilimanjáro. V minulosti bolo Amboseli tvorené trávnatou savanou, lesom a rozľahlým jazerom Amboseli. Jazero však koncom minulého storočia vyschlo a v dnešnej dobe sa plní vodou počas obdobia dažďov, no stalo sa z neho silne alkalické jazero. Les, ktorý v minulosti pokrýval v minulosti väčšinu územia bol zdecimovaný stádami slonov. Dodnes je vidieť zvyšky koreňov veľkých akácií roztrúsených po savane a polopúšti. Les sa takto postupne zmenšil a ustupuje smerom ku Kilimandžáru. Amboseli bolo vždy známe ako raj slonov. Pri obrovskom niekoľkoročnom suchu, ktoré sa skončilo v roku 2009, však veľká časť slonov spolu s ďalšími zvieratami opustila tento národný park. Malo to za následok aj výrazný pokles turizmu, pričom niektoré lodge v parku čakal krach. V súčasnosti sa každým rokom vracia späť viac a viac slonov a iných zvierat a spolu s nimi sa vracia aj atraktivita tohto národného parku. V roku 1972 tu vznikol unikátny projekt sledovania a výskumu slonov, ktorý bol vedený biologičkou Cynthie Mossovou. Tá sledovala viacero slonov, pričom k srdcu jej najviac prirástla slonica Echo. Práve o nej a jej slonej rodine bolo natočených niekoľko známych prírodovedných dokumentov. Tie sledovali jej život až do momentu veľkého sucha, keď v roku 2009 v svojich 60tych rokoch uhynula. V parku sa nachádza močiar Longinye, ktorý je domovom hrochov, byvolov a denne sa sem prichádzajú napiť stáda slonov. Práve okolo močiara a jazera Leakey sa denne koncentrujú zvieratá z parku a prichádzajú sem loviť aj predátory. Tie sú tu v zastúpení levov, leopardov, gepardov, šakalov a hyen. Ich útočiskom je les a na savanách majú dostatok potravy v podobe pakoní, gaziel a zebier. Jediné atraktívne zviera, ktoré tu už žiaľ v dnešnej dobe neuvidíme, je nosorožec, ktorý tu bol pytliakmi v minulosti vyhubený. Park má rozlohu 392 km2 a ako národný park bol založený v roku 1974, pričom ako rezervácia bol vedený už v roku 1906. Vďaka jeho jedinečnosti bol v roku 1991 zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Viac Poznávacie zájazdy: Keňa

Robert Taraba

21:22

nov

2020

Viac o krajine

Švajčiarsky Indiana Jones

Rok 2020 je naozaj iný ako všetky ostatné. Určite nie som sám, čo musel tento rok meniť plány. Tešil som na mnoho ciest a expedícií, ale, žiaľ, všetko muselo ísť stranou a preto som veľmi rád, že mi vyšla aspoň jedna cesta, ktorú som nazval „Po stopách švajčiarskeho Indiana Jonesa“. Vo februári sme sa vydali do mesta strateného v púšti, do Petry v Jordánsku. Historické mesto Petra je jedným z novodobých siedmich divov sveta a ako jediný z nich je dôsledne ukrytý na okraji púšte za neprístupným skalným priesmykom. Bolo vybudované NABATEJCAMI v ťažko dostupnom teréne, ktorí si zvolili toto miesto kvôli svojej ochrane. Postupne sa tu križovali mnohé obchodné cesty a mesto Petra začalo bohatnúť na daniach a poplatkoch. V najväčšej sláve v Petre žilo viac ako 30 000 ľudí, mesto malo divadlá, hrobky, kúpele aj vodovodný systém. Všetko sa však zmenilo po dvoch silných zemetraseniach, kvôli ktorým sa stalo neobývateľné. Mesto sa na stáročia stratilo. A to doslova. Ľudia naň zabudli a neprístupné chodníky do mesta strážili potomkovia Nabatejcov, ktorí každého, kto sa pokúsil do mesta vstúpiť otočili alebo, ak to nešlo inak, tak sa stal ich obeťou. Svoju prísahu strážiť stratené mesto svojich predkov si predávali z otca na syna a darilo sa im to naozaj dlho, až do príchodu Johanna Ludwiga Burckhardta. Bol to švajčiarsky cestovateľ a bádateľ, ktorý pôsobil v Sýrii, Libanone aj v Egypte. Prezlečený za moslima, prehovoril miestneho beduína, aby mu ukázal cestu do strateného mesta, o ktorom počul legendy, a tak v roku 1812 objavil mesto PETRA. Po prílete do hlavného mesta Jordánska AMMÁNU, sme sa presunuli autom do najbližšieho mesta, ktoré leží vedľa Petry. V príjemnom rodinnom hoteli nás uvítali čerstvo upečeným arabským chlebom, humusom a falafelom. Samozrejme, nechýbal ani dobrý beduínsky čaj na zahriatie. Ten padne vhod, pretože vo februári je dosť chladno aj blízko púšte. Keďže sme za sebou mali dlhú cestu, nezdržali sme sa a po chvíli sme dali prednosť kvalitnému spánku, čakal nás náročný deň. Ráno sme ako nedočkaví prváci nahádzali do seba raňajky a presunuli sa autom čo najbližšie k Petre. Posledných 1,5 km sme museli cez skalný priesmyk, prezývaný SIQ, pokračovať peši. Po ceste nás míňalo množstvo Beduínov na somároch. Každý by nás samozrejme rád za pár drobných odviezol, ale my sme dali prednosť pešej prechádzke, aby sme si viac vychutnali atmosféru tajuplného priesmyku, ktorý tak dobre ukrýval poklad Nabatejcov. Skalný priesmyk sa začne nečakane zužovať a nad vami sa začnú zdvíhať pieskovcové skaly, ktoré siahajú do výšky 40 metrov, a celý priesmyk zahalia tieňom. V kľukatých a úzkych chodníčkoch pochopíme, prečo potomkovia Nabatejcov tak dobre dokázali strážiť mesto vyše 1000 rokov. Naraz sa zjaví slnečný lúč, končí tieň, priesmyk sa otvorí a pred vami sa nečakane zjaví miesto, ktoré dnes už pozná celý svet (z notoricky známych fotiek, filmov, magnetiek, plagátov) – hrobka AL KHAZNEH. Je to tak nečakané... v jeden okamih idete úzkym priesmykom a hľadíte na piesok pod nohami a za pár sekúnd sa nachádzate v stratenom meste. Pohľad, keď sa zo skalnej úžiny zjaví pieskovcová hrobka vytesaná do skaly je naozaj úžasný. Vedeli sme, že to príde, že mesto PETRA tam naozaj je, ale aj tak nám prechádzajú zimomriavky po chrbte pri pohľade na jeden zo siedmich divov sveta. V hlave sa mi vynára otázka, čo musel prežívať „švajčiarsky Indiana Jones“, keď objavil stratené mesto, o ktorého existencii nik nevedel a o ktorom len kolovali legendy. Neskutočné, fantastické, neopísateľné – presne také je stáť pred týmto divom. Neviete, kam sa skôr pozerať, aby ste si v hlave, ale aj v srdci uchovali čo najviac spomienok. Robíme fotky, videá, snažíme sa tento okamih čo najlepšie zvečniť. Čaro a atmosféru okamihu umocní mätový čaj, ktorým vás ponúknu Beduíni, potomkovia ochrancov strateného mesta, ktorí stále bývajú v okrajových častiach Petry. Toto je len začiatok, len brána. Celé mesto sa rozprestiera na niekoľkých kilometroch štvorcových za Pokladnicou. Na preskúmanie máme celý deň až do zotmenia, pretože večer sa presúvame do najkrajšej púšte na svete Wadi Rum. Tam strávime noc s beduínmi: pri vodnej fajke, dobrom čaji a miliónmi hviezd nad hlavou.

Viac Poznávacie zájazdy: Jordánsko

Matej Bučko

10:36

nov

2020

Viac o krajine

Luxor a jeho Údolie kráľov alebo najkrajšie egyptské hrobky

Naša egyptská cesta, putovanie po najznámejších pamiatkach tejto krásnej krajiny sa pomaličky prehupla do grande finale a to znamená, že sme sa po Káhire, Alexandrii aj Asuáne s okolím ocitli v Luxore, kde na nás čaká niekoľko zaujímavostí tohto známeho mesta. Luxor je pojem, bez pochýb patrí k najznámejším miestam celého Egypta, a miestam, ktoré chce každý aspoň raz v živote vidieť na vlastné oči. Medzi najunikátnejšie miesta patrí Údolie kráľov posiate hrobkami a to je presne to miesto, kam sa vyberieme aj my. Časť našej skupinky si ráno privstala v honbe za zážitkami, aby mohli loviť zážitky v balóne s výhľadom na prebúdzajúci sa Luxor so svojím historickým dedičstvom. Niekedy tu bolo toľko balónov, že ste mali problém ich spočítať, dnes lietajú ráno dva, nanajvýš tri, no aj ich kapacita je menšia ako pred rokom. Egypt je plný unikátnych zážitkov, a preto sme tu. Do Údolia kráľov vyrážame spoločne, a teda musíme prejsť na druhý breh Nílu. Východný breh patrí Luxoru či Karnaku, západný patril mŕtvym a preto práve tu leží údolie posiate hrobkami. Ešte krátka zastávka pri Memnónovych kolosoch a sme na mieste. Krajinu zdobí kopec pripomínajúci pyramídu a priamo pod ním nájdeme svetoznáme údolie. Údolie kráľov nemá v sebe auru Abu Simbel, Philae či Karnaku, pretože tam keď prídeme, oči skáču po starovekých chrámoch, vidia v prvej minúte „všetko“, no tu nevidíte nič. Len údolie plné prachu, štrku, obkolesené vrchmi. Tie pravé poklady sa totiž ukrývajú pod vami, pod vašimi nohami a teda pod zemou. Údolie kráľov sa používalo na pochovávanie viac než 500 rokov a poznali ho najmä králi 18. až 20.dynastie, čiže sa bavíme o období medzi 16-11.storočím pr.Kr.! Na náš lístok vieme nahliadnuť do troch hrobiek, no ak by ste chceli vidieť na vlastné oči aj Tutanchamónovu hrobku, priamo pri vstupe si viete kúpiť aj extra vstupenku. Biznis je biznis a Egypt by tieto veci mohol vyučovať. Cítiť tu pokoj. Túto vetu môžem napísať dnes, pretože pred rokom by bola nonsens. Zvyklo tu bývať toľko ľudí, že ste počuli babylon jazykov, no dnes je tu spolu s nami možno dvadsať ľudí, ktorí sa rýchlo roztratia. Toto si skutočne nevieme vynachváliť, byť všade sami, mať slávne miesta pre nás. Údolie kráľov je ako ementál, no namiesto dier sú všade okolo nás hrobky. Nie všetky patria kráľom, ale tie najznámejšie áno, a preto celá oblasť zdedila toto vznešené meno. Najfantastickejším faktom na tomto mieste je to, že sa tu kope a robia výskumy už cez 200 rokov, no stále sa objavujú nové a nové stopy či dokonca nové hrobky, ako tomu bolo aj v rokoch 2008 či 2011. Toľko archeológov už vyhlásilo, že po ich práci je „všetko vykopané a všetko objavené“. Bol to Talian Belzoni aj neskôr Američan Davis, ktorí verili, že údolie vydalo všetky svoje poklady. Našťastie ich slovám neveril Howard Carter a po rokoch tvrdej driny a práce, kedy objavil viaceré hrobky, sa v roku 1922 zapísal do dejín objavením hrobky s málo známym a prakticky nevýznamným Tutanchamónom. Teda nevýznamným bol do momentu, ako sa na jeho zlatú masku pozreli oči Cartera a obom im tento moment priniesol nesmrteľnosť. Musel to byť elektrizujúci moment ocitnúť sa následne v Luxore v luxusnom hoteli Winter Palace, kde Howard Carter oznamoval svetu, čo sa mu podarilo. My preskúmame hrobku faraóna Merenptaha s hlbokou chodbou aj obrovským sarkofágom, nazrieme do hrobky Setnacheta a ako poslednú si vychutnáme hrobku Ramzesa IV. Tá patrí medzi najfarebnejšie, najzdobenejšie hrobky v celom údolí, a aj podľa nás je jednou z najkrajších. Máme ju ako bonbónik na záver údolia predtým než odídeme, aby nám jej farby, reliéfy či maľby ešte dlho rezonovali v mysli. Aj takto vyzerá lovenie zážitkov tu v prachu starovekého Egypta.

Viac Poznávacie zájazdy: Egypt

Tomáš Kubuš

10:16

nov

2020

Viac o krajine

Africká lodge Sanctuary Olonana

Jedna z vecí, ktorú si na Africkom safari zamilujete je ubytovanie. Tradičné africké lodge, sú ozajstným zážitkom. Sú citlivo a s ohľadom na prírodu umiestnené v krásnom prostredí prírodných rezervácií a parkov. Existujú rôzne kategórie: od príjemných kempov až po tie 5*. Počas momentálnej situácie je v parkoch otvorených iba niekoľko z nich. Lodge si delia klientov tak, aby boli optimálne vyťažené počas tohto pre turizmus neľahkého obdobia. Vďaka našim kontaktom sme počas posledných zájazdov mali možnosť využívať tie TOP služby nádhernej Sanctuary Olonana lodge. Táto lodge rozhodne patrí k tým najlepším, aké máte možnosť v Keni zažiť. Úžasný dizajn tu prepája prírodu s modernou. Z veľkých izieb sa otvára výhľad na rieku Mara, ktorá tvorí prirodzenú hrádzu s nespútanou prírodou rezervácie. Veľká privátna terasa v srdci dokonalej prírody, z ktorej budete pozorovať život v okolí slávnej rieky. Zážitok na celý život. Lodge je maximálne pripravená na turizmus aj v týchto neľahkých časoch. Pri vstupe vám vždy zmerajú teplotu a na každom kroku je k dispozícií dezinfekcia. Personál nosí ochranné rúška a je pravidelne testovaný. Samotná lodge pozostáva z centrálnej časti, kde nájdete recepciu, obchodík so suvenírmi a časť s jedálňou, spoločenskou miestnosťou, barom, obrovskou terasou a okrúhlym ohniskom, v ktorom sa každý večer rozhorí oheň. Minimalistický moderný dizajn sa krásne dopĺňa s africkými doplnkami, maskami, masajskými oštepmi a bohatou safari knižnicou. Lodge v sebe zahŕňa štrnásť luxusných suít, ktoré sú romanticky rozmiestnené pri rieke. Suity obsahujú privátnu obývaciu časť, priestrannú terasu s oddychovým kútikom a presklenú kúpeľňu. Práve z nej si môžete vychutnávať kúpeľ s výhľadom na rieku, v ktorej sa kúpu hrochy. Ranné vstávanie vám spríjemní východ slnka nad riekou a zážitok z pozorovania zvierat v ich prirodzenom prostredí v okolí rieky Mara. Výnimkou tak nebudú ani žirafy, ktoré sa ráno prichádzajú napiť k rieke, hrochy vracajúce sa z pastvín, množstvo vtáctva a neposedné opice zbierajúc plody zo stromov. Zážitok z ubytovania dopĺňa skvelý šéfkuchár, ktorý sa postará o dokonalý gurmánsky zážitok. Vďaka tejto kombinácii budete zrelaxovaní a s radosťou vyrážať na nezabudnuteľné safari v Maasai Mara.

Viac Poznávacie zájazdy: Keňa

Robert Taraba

10:33

nov

2020

Viac o krajine

Bodkovaná Maasai Mara

Približne 270 km od hlavného mesta Kene, Nairobi, sa nachádza Maasai Mara. Prírodná rezervácia s rozlohou 1510 km². Rozsahom sa radí k tým menším, no rozhodne je tou najobľúbenejšou, akú na území Kene nájdete. Charakterom sa jedná o typickú savanu, kde žije veľké množstvo zvierat. Územie je súčasťou chránenej oblasti, ktorá smerom na juh prechádza do Tanzánie - NP Serengeti. Práve tento jednotný ekosystém národného parku a prírodnej rezervácie bol vytvorený v roku 1961 za účelom ochrany jedného z najväčších divov prírody - Veľkej migrácie. Celá prírodná rezervácia je rozdelená na 3 základné časti. Východnú časť, ktorá je tvorená lesom, centrálna oblasť - prevažne savana, Mara Triangle - miesta za riekou Mara. Maasai Mara získala svoje pomenovanie na základe kmeňa Masajov, ktorí v tejto oblasti dnes žijú, a tak isto podľa slávnej rieky Mara. Mara v preklade znamená bodkovaná (škvrnitá), čo môže byť aj interpretáciou modrej oblohy posiatej bielymi mrakmi, ktoré vrhajú na savanu bodkované tiene. Park je izolovaný od väčších miest a aj vďaka tomu si zvieratá v tejto oblasti vychutnávajú väčšiu slobodu a pokoj. Maasai Mara je miestom, kde ak máte šťastie, máte možnosť vidieť celú veľkú päťku, no okrem nej aj množstvo iných zvierat. Ako som už písal vyššie, Maasai Mara sa spolu so Serengeti vo svete preslávila jedným z najväčších prírodných divadiel, ktorým Veľká migrácia jednoznačne je. Nemá začiatok a koniec, prebieha neustále, pričom zvieratá sa zhromažďujú v rozličných obdobiach a na rôznych miestach, z ktorých sa spoločne presúvajú. V Maasai Mara sa na konci obdobia sucha (naša jeseň) postupne míňajú trávnaté porasty a voda v napájadlách. Pri tejto príležitosti sa v septembri v centrálnej časti stretávajú pakone bielobradé, zebry a gazely, aby spoločne vyrazili na pochod do tanzánskeho Serengeti. Tam v severnej časti od krátera Ngorongoro samice pakoňa koncom januára a začiatkom februára rodia svoje mláďatá. Keď opúšťajú Maasai Maru, alebo keď sa do nej vracajú, prekonávajú pri tom brody rieky Mara, a to je to najväčšie divadlo. Keďže v rieke na ne čakajú hladné krokodíly... pričom na množstvo potravy sa tešia aj iné predátory. V parku spíme dve noci a tak máme možnosť užiť si safari hneď niekoľkokrát. Ako sa býva v Maasai Mara? O tom nabudúce.

Viac Poznávacie zájazdy: Keňa

Robert Taraba

16:42

nov

2020

Viac o krajine

Recept na sladké mexické Arroz con Leche

Už ste si zamilovali Mexiko a všetky jeho jedlá? Pamätáte si tradičný dezert, ryžový puding Arroz con Leche? Ak ste ho ochutnali neraz, tak si pamätáte, že nechutil vždy úplne rovnako. Tento recept má snáď toľko variácií, koľko starých mám v Mexiku žije. Mnohí si ho pripravujú zo zvyškov uvarenej ryže, no tí skutoční znalci by povedali, že najlepší je z čerstvo uvarenej ryže. Aj keď postup prípravy sa zdá byť celkom jednoduchý, dôležitá je hlavne trpezlivosť a technika varenia. Ryžový puding sa tradične pripravuje pomalým, veľmi pomalým varením ryže v osladenom plnotučnom mlieku dovtedy, kým ryža nie je jemná a mlieko husté. Niektorí majú radi, ak je ich arroz con leche viac riedke, iní majú radi, ak je viac hustejšie. A aká ryža je najlepšia? Opäť, aj tu sa názory rôznia. Niekto rád používa guľatozrnnú kvôli tomu, že je vláčnejšia. Niekto ma rád naopak dlhozrnnú. Iní preferujú arborio, ktorá je lepkavejšia. Určite by však neodporučili tú predvarenú. Cukor je ďalšou dôležitou zložkou. Obľúbené je piloncillo, nerafinovaný cukor, ktorý dopomôže tomu, aby mlieko počas varenia skaramelizovalo. Kto chce šetriť čas, použije kondenzované mlieko. Chutí to inak? Celkom určite. Kto však zbožňuje arroz con leche, tak mu je tento detail ukradnutý. A nejaký staromódny mexický recept, ktorý by ste si zvládli aj sami doma pripraviť? Vo väčšom hrnci na silnom plameni zmiešajte 2,5 hrnčeka vody, 1 hrnček ryže, 1 celú škoricu s trochou soli. Priveďte do varu, zakryte a znížte plameň. Varíte približne 15 minút. Potom pridáte 4 hrnčeky plnotučného mlieka a varíte ďalších 15 minút (občas premiešajte). Potom do hrnca primiešajte ešte 1 hrnček cukru, zakryte a varte 10 minút za občasného miešania. Potom hrniec odkryjete a varíte ešte na strednom plameni posledných 5 minút a puding by mal byť už hustejší (ak máte radi hrozienka, môžete si ich teraz pridať). Odstavíte z plameňa a pred podávaním ho necháte ešte trochu vychladnúť. Nezabudnite posypať s troškou škorice. Buen provecho! Zaspomínajte si z tepla domova aj vy na horúce Mexiko.

Viac Poznávacie zájazdy: Mexiko

Daniela Mihaldová

07:00

nov

2020

Viac o krajine

Sami v unikátnom chráme vo Philae

Egyptský Asuán je krásnym miestom a aj preto tu na našej ceste trávime hneď dve noci. Jedna by nestačila a nestihli by ste sa nadýchnuť jeho krásnej a podmanivej atmosféry. V minulých príspevkov som písal o Asuáne, o feluke, ibištekovom čaji, tak sa teraz pozrime na jedno z miest, ktoré si vždy vychutnáme, ak sa tu ocitneme. Asuán je pre nás miestom, odkiaľ vieme vyraziť na dvojicu starovekých a vzácnych miest, akými je slávny Abu Simbel a potom menej známe miesto zvané Philae. Mnohí mu nevenujú pozornosť, ale nebola by škoda objaviť unikátne ruiny egyptského komplexu a uloviť tak ďalší zážitok? Vyberieme sa za Asuán, nasadneme do drevenej loďky, ktorú obsluhuje mladý chlapec s núbijskými črtami. Sme jediná loďka, ktorá brázdi hladinu starej Asuánskej priehrady, kde dnes Philae leží. Nechýbalo veľa a možno by sme o tomto mieste počúvali len z príbehov alebo o ňom čítali v historických knihách, pretože pri výstavbe obrovskej Násirovej priehrady sa rozhodli zatopiť obrovskú časť krajiny a pod ňou by sa ocitlo aj niekoľko významných chrámov. Philaei bol jedným z nich, no našťastie sa stretli odborníci z celého sveta a vypracovali plán na záchranu. Svet tak mohol s úžasom sledovať, ako sa rozrezávajú stáročné kamenné bloky v Abu Simbel, v Kalabši alebo tu vo Philae a ako sa presúvajú pár stoviek metrov do bezpečia. Dnes stojí chrám na malom ostrovčeku, ca 500 metrov od miesta, kde stál kedysi, dnes už zatopený ostrovček Philae. Sme tu sami. Totálne sami. Nikde ani nohy, a keď vystúpime na ostrove, stojíme zoči voči chrámu, niet okrem nás nikoho, s kým by sme sa museli o unikátny chrám deliť. Toto sú veci, ktoré si človek nepredstavuje ani vo sne, pretože nie sú reálne, ale teraz ich zažívame a užívame si ich. Byť v Egypte v tomto čase, to je jeden obrovský zážitok! Pylon s reliéfmi bohov aj faraónov nás prichýli vo svojom tieni a my sledujeme heroické scény s nepriateľmi v nadživotnej veľkosti. Okolo nás sa rozlial svet hieroglyfov, svet reliéfov, bohov aj scén. Kedysi sa toto miesto spájalo s legendárnym Osirisom a neskôr sa stal posvätným miestom pre bohyňu Isis. Jej okrídlenú postavu si v chráme všimnete hneď niekoľko krát. Unikátom Philae je aj to, že sa v Ptolemajovskej dobe stal chrám pútnickým miestom, kam prúdili ľudia z Anatólie, Peloponézu, z Ríma, Malej Ázie či z Blízkeho Východu, a tak bolo kozmopolitným miestom v dobe pred 2300 rokmi. Neskôr ho vzali do svojich rúk kresťania, medzi hieroglyfy vytesali svoje kríže, medzi stĺpy vtesnali oltár a namiesto staroegyptských božstiev sa šepotom niesli v chráme kresťanské modlitby. Jeden priestor, no je naplnený zaujímavosťami a príbehmi až na prasknutie. Zastavíme sa aj v Trajánovom kiosku, kde je rímsky cisár štylizovaný do podoby faraóna, a napokon si našou drevenou lodičkou vychutnáme pohľad na chrám aj z vodnej hladiny. Všade je pokoj, ticho, nikde nikoho, všetko je akoby len pre našu BUBO skupinku, a v Abu Simbel, kam máme namierené, to nebude inak!

Viac Poznávacie zájazdy: Egypt

Tomáš Kubuš

17:36

nov

2020

Viac o krajine

Slony v Maasai Mare

Je 6:00 ráno a my sa prebúdzame na našej africkej lodge pri rieke Mara. Do šálky si nalievam kávu a kochám sa prvými rannými lúčmi, ktoré dopadajú na rieku, v ktorej sa prebúdzajú hrochy. Je na čase vyraziť, čaká nás ranné safari, na ktoré sme si privstali, a my sa už nevieme dočkať, čo dnes ráno uvidíme. Prechádzame bránou prírodnej rezervácie Maasai Mara a v diaľke sa už črtá veľké stádo slonov, ku ktorému smerujeme. Je ideálne svetlo na fotenie a my zastavujeme pri týchto najväčších suchozemských cicavcoch, aby sme sa nachvíľu stali ich nestrannými tichými pozorovateľmi. Milujem interakciu zvierat a to, keď vidím, že sa správajú prirodzene, ako by sme tam ani neboli. A presne také je dnešné ráno. Pasúce sa slony, presúvajúce sa okolo nás z jednej strany na druhú. Veľká slonica, mladé slonice a sloníčatá, ktoré sa ešte len učia používať svoj chobot. Priblížme si trošku tieto krásne zvieratá. Slony bežne dosahujú výšku 3-4 metre. Dĺžka tela sa pohybuje medzi 7-9 metrami s váhou 6-7 tonami. Samice sú oproti samcom menšie a merajú 5,5-6,5 metra s váhou približne 4 tony. Za najväčšieho zmeraného slona sa považuje samec zastrelený v roku 1955 v Angole, ktorý meral na výšku 4,2 metra a vážil 8 ton. Je vystavený v Národnom prírodovednom múzeu vo Washingtone D. C. V prírode sa slony dožívajú 65-70 rokov. Napriek svojej veľkosti a zdanlivej neohrabanosti, dokážu vyvinúť rýchlosť až 40 km/h. Bežne sa však pohybujú pomaly, iba 6 km/h. Kvôli svojej vysokej váhe sa pri pohybu dotýkajú zeme vždy tromi končatinami. Ich hmotnosť je na chodidlá rovnomerne rozložená a na 1 cm² tak pôsobí hmotnosť približne 600 g. Koža slonov je veľmi silná a skoro bez potných žliaz. Ich veľké uši sú veľmi prekrvené a slúžia na odvádzanie prebytočného tepla z tela. Kly majú obe pohlavia slona a sú to predĺžené rezáky hornej čeľuste. Rastú po celý život a môžu dosiahnuť až 3,5 metra a váhu až 100 kg. Slony používajú na prežúvanie potravy 4 stoličky, ktoré sa im v priebehu života až 6 krát vymenia. Slony sú bylinožravce, ktoré pre svoj slabý metabolizmus a veľkosť tela musia denne zjesť až 225 kg potravy, pričom denne vypijú 130-190 litrov vody. Kvôli nedostatku potravy migrujú aj na veľké vzdialenosti a častokrát kvôli svojmu veľkému apetítu výrazne pretvárajú vzhľad krajiny. Slony sú spoločenské zvieratá, ktoré žijú v stáde, ktoré je tvorené príbuznými samicami a ich mláďatami. Vedúcou celej skupiny je vždy najstaršia samica, pričom v skupine vždy panuje prísna hierarchia. Samci žijú samotársky alebo v menších skupinách, pričom ku stádam sa približujú iba v období párenia, keď bojujú o samice. Tehotenstvo slonice trvá až 22 mesiacov. Mláďa slona po narodení meria približne 85 cm a váži okolo 110 kg. Samica ho kojí počas 2 rokov, pričom sloníča denne vypije až 12 litrov mlieka. Každý mesiac priberie 9-20 kg. Od štyroch mesiacov začína prijímať aj pevnú potravu. Slony dospievajú, keď majú desať rokov, a začínajú sa rozmnožovať až o ďalších 5 až 10 rokov neskôr. Samice zostávajú v stáde, pričom samci skupinu opúšťajú. Slony majú výbornú pamäť, ktorá je spájaná s čuchovým zmyslom. Vďaka svojej veľkosti nemá dospelý slon prirodzeného nepriateľa, okrem človeka. Mláďatá sa môžu stať korisťou levov, krokodílov, leopardov a hyen. Žiaľ najväčším nepriateľom slonov zostáva človek, ktorý slony lovil pre mäso, kožu, kosti a kly (slonovinu), a, žiaľ, dodnes sa stáva obeťou pytliakov. My sme dnes slony lovili našimi fotoaparátmi a kamerami, no v prvom rade našimi očami, a aj vďaka tomu nám v pamäti ostávajú krásne spomienky na toto ráno.