19
15:48
jan
2019
Kapitán, ktorý zabudol na odliv
Prišla sobota a tak sme sa vybrali na celodenný výlet brázdiť Andamanské more smer exotické ostrovy Phi Phi. Po tradičnej zastávke na Bamboo Island, ktorý by pokojne mohli vziať a položiť na Maldivy, kde sme sa kúpali v „katalógovej“ vode sme sa ocitli na dosah Phi Phi. Tieto ostrovy sú nádherné. Vždy tak silno priťahujú svojim vzhľadom. Divokosťou, opustenosťou (hoci turizmus je tu silný) a sú magnetom. Aj my sme zaparkovali v ukrytej lagúne s tyrkysovou vodou, okúpali sa a dokonca nazreli ako dnes vyzerá slávna Maya Beach, teda pláž z filmu Pláž. Určite ste aj doma zachytili, že ju pred mesiacmi zatvorili a jej uzatvorenie stále platí. Keď tak na ňu hladím z pár desiatok metrov, prebleskne mi hlavou, že je dobre, že je stále zatvorená. Maya Beach je krásna, ukrytá, obklopená vysokými skalami a zaslúži si mať chvíľku pokoj, pretože to čo si zažila za posledné roky prežila máloktorá oblasť Thajska. Dnes je na nej kľud, po jej piesku nekráča žiadna noha a vyžaruje krásny pokoj a exotiku. Finále nášho programu sa však ešte len blížilo. Odparkujeme našu loďku na väčšom z dvojice ostrovov, teda na Phi Phi Don v zátoke s plážou a poberieme sa na obed po ktorom máme voľno na kúpanie sa či potulovanie po mestečku. Z diaľky si všimnem, že naša loďka sa po obede akosi nevrátila na miesto, kde zakotví, ale zostala na brehu. Ono by to nebolo ničím prekvapujúce, keby ju nezastihol silný odliv a stojí vo vode po členky. „Bol som sa len najesť, a keď som prišiel, už tu nebola voda“ kajúcne oznamuje kapitán loďky. Kapitán, ktorý zabudol na to, že more má odliv. „Za pol hodinu je tu príliv“ hovorí, no aj napriek tomu, že sme suchozemci zo strednej Európy, tak sa to nikomu nezdá. Kaziť si náladu však nebudeme, no nie? Napokon sa ukáže, že príliv príde naozaj neskôr a tak sa vyberieme na vyhliadku nad Phi Phi. Takýto malý bonus nečakal naozaj nikto a partia, ktorá šliape do schodov sa trochu zapotí, no stojac hore na balvanoch, hľadiac dole na to ako sa takmer dotýkajú dve krásne zátoky Phi Phi stojí za tú námahu. Nadišiel čas nášho stretnutia, no loďka stále stojí v plytkej vode. Už nie po členky, už narástla o pár centimetrov vyššie, no stále bez pohnutia. „Skúsme ju roztlačiť“ vnuknem kapitánovi nápad a keďže nemáme čo stratiť, usmeje sa a ideme na to. Volám z brehu našu partiu čakajúcu na pláži a odrazu stojíme v zástupe, tlačíme loďku z plytčiny a ona sa hýbe! Teda potiahneme ju pár metrov a napokon narazíme na plytčinu číslo dva. Prejdeme dopredu, vezmeme lano, loďku popoťahujeme, kýveme zo strany na stranu, tlačíme zo zadu a napokon opäť ťaháme lano. Loďka sa pohne a máme to! Všetci sme mokrí, sem tam sa noha porezala o koral, no naša uviaznutá loďka sa vďaka nášmu tímu lovcov zážitkov pohne a môžeme ísť ďalej. Tento zážitok išiel presne v našej koncepcii. Lovci, nie lovec. Sám by nikto tú loďku nepotiahol, no keď sme sa dali dokopy, pohli sme aj s horou a napokon si užívame šnorchlovanie v zátoke. „To bol zážitok! Najlepší deň zájazdu!“ sem tam sa ozve v skupinke, keď za odmenu popíjame Changa u nás na recepcii hotela s Bigom o ktorom sme nedávno písali príspevok.
Tomáš Kubuš, BUBO
-330x.jpg)
-330x.jpg)
-330x.jpg)
-330x.jpg)
-330x.jpg)
