Na zájazde Letecký okruh Austráliou sa tentokrát presúvame z oblasti Top End na severe Severného teritória do štátu Queensland, do regiónu Far North, čiže ďaleký sever. Ako už názov tomu napovedá, sme na severovýchodnom konci Austrálie, ktorý je jeden zo siedmich regiónov tohto štátu. Samotný región zaberá 22% celkovej rozlohy štátu, čo je 380 748 km², takže skoro 7,5x väčší ako samotné Slovensko. Tento tropický sever krajiny je domovom 3 miest patriacich do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Patrí sem najstarší dažďový prales na svete Wet Tropics of Queensland, ktorý má vyše 130 miliónov rokov, miesto austrálskych mamutích fosílií Riversleigh a v neposlednom rade Veľká koralová bariéra, ktorá je aj v našom hľadáčiku lovených zážitkov. Bývame v Cairns, krásnom tropickom meste plnom nočného života, ktorý môžeme pozorovať na ulici Esplanade. Sú tu bary, reštaurácie, obchody, kaviarničky, verejné bazény, múzeá, nočné trhy, no proste všetko, čo priláka pozornosť zahraničných návštevníkov. Nemôžeme zabudnúť ani na neskutočne milých a vždy s úsmevom prívetivých Austrálčanov, ktorí túto oblasť nazývajú domovom. Veľká koralová bariéra priláka do Cairns ročne milióny návštevníkov, nakoľko práve túto oblasť volajú domáci "miesto, kde sa stretáva dažďový prales s útesom". My máme objednanú plavbu cez Compass Cruises a ráno o 7:30 už sme v prístave Marlin Marina, odkiaľ vyplávame. Výletné plavby za najväčšími koralmi na svete sa uskutočňujú každý deň podľa počasia, ktoré tu môže byť niekedy veľmi divoké, pretože sa nachádzame v zóne cyklónov. Nám však všetko vychádza už od prvého momentu a hneď z rána máme krásnych 30 stupňov bez obláčika. Prihlásime sa, nalodíme, nájdeme si miesto na sedenie a naša celodenná plavba môže začať. Loď má kapacitu cca 100 pasažierov a má dve poschodia. Krátko po vyplávaní sa s nami zoznámi posádka lode, ktorá nám dá inštrukcie a zároveň nám predstaví dvoch podmorských biológov, ktorí nám povedia o útesoch čosi viac. Približne po hodine plavby (žiadna pomalá bárka, ale rýchločln) sa dostávame ku koralovej bariére. Už z diaľky bolo vidieť inú farbu hladiny vody, doslova koralovú bariéru! Veľká koralová bariéra je najväčší koralový - útesový systém na svete. Je tzv. labyrintom, ktorý pozostáva z viac než 2900 útesov o veľkosti od 0,01 km2 až do 100 km2. Jednotlivé časti útesov však majú inú topografiu. Severná časť sa skladá z rozmanitých organizmov a dominujú v nej stuhové útesy. Stredná časť, ďalej od pevniny, zahŕňa mnoho koralových ostrovov a medzi turistami je najobľúbenejšia. Tá južnejšia sa nachádza bližšie k pevnine a je tvorená bariérovitými útesmi, ktoré postupne kvôli stúpajúcej teplote miznú a práve tie zabezpečujú rast koralov. Pre záujemcov je tu možnosť sa ísť aj potápať. My v BUBO to vrelo doporučujeme každému, kto má dobrý zdravotný stav a nebojí sa vody. Pre tých, čo majú strach dýchať cez kyslíkovú bombu, tu majú pripravené masky na šnorchlovanie, ktoré tu jednoznačne patrí medzi najlepšie na svete. Ja si teda potápanie neodpustím a dvíham ruku medzi prvými po otázke personálu, kto by sa išiel potápať. Keďže sa nachádzame už v otvorenom oceáne, kde je výskyt rôznych jedovatých medúz, na čele so smrteľne jedovatou štvorhrankou (v tejto časti ich býva veľmi veľmi málo, pretože sa zdržiavajú skôr pri brehu), tak nám rozdajú tenké "pyžamá" proti popŕhleniu a zároveň aj plutvy s maskami. Plutvy sú tu potrebné aj pre tých, čo "iba" šnorchlujú, pretože morské prúdy tu môžu byť niekedy silnejšie a plávať proti ním je o to zložitejšie. Pri šnorchlovaní na ľudí priebežne personál píska, čím kontroluje, že sú všetci v poriadku. Šnorchlovanie trvá približne jednu hodinu. Priebežne volajú skupiny na potápanie, až dôjde na skupinu č. 6, v ktorej sme aj my. Super, už je to tu ! Neskutočne sa teším. Dostanem potápačský oblek, vestu s kyslíkovou bombou a ďalšie potrebné príslušenstvo a samozrejme nechýbajú inštrukcie, ako sa pod vodou správať /hoci ich už poznám/, tu skutočne platí, že opakovanie je matkou múdrosti. V hĺbke je všetko iné, ako sa zdá na povrchu. Vždy je potrebné zachovať pokoj, pretože pri spanikárení v hĺbke sa dá veľmi ľahko utopiť. Nasádzame masky, do úst dávame trubicu na dýchanie a ide sa na to! Podmorský svet je neskutočne krásny a rozmanitý. Tieto zložité farebné podvodné štruktúry je možné obdivovať aj z vtáčej perspektívy, resp. bariéru je vidno aj z vesmíru. Je viditeľná ako biely pás v modrom oceáne. Najlepšie pozorovateľná je však práve pri potápaní, kde potápač môže spoznať až 400 druhov koralov, 1500 druhov rýb, viac ako 4000 druhov mäkkýšov a 500 druhov rias. Je tu taktiež mnoho kôrovcov, článkonožcov a iných potvor. Útes je taktiež miestom na rozmnožovanie niektorých druhov korytnačiek alebo veľrýb, ktoré sem priplávajú až z Atlantického oceánu. Nehovoriac o tom, že aj piesočnaté a koralové ostrovy, ktorých je tu viac než 900, sú domovom pre vyše 215 druhov vtákov. My teda vtákov pri potápaní nevidíme, ale tí nás momentálne ani nezaujímajú, hehe. Prvý ponor trvá zhruba 35 minút a po obede sa presúvame na ďalšie miesto, ktoré je na koraly o čosi bohatšie. Ešte predtým, ako ideme znova do vody, si na lodi doprajeme fantastický obed s výhľadom na koralové more. Na druhý ponor idú už len tí najväčší nadšenci, medzi ktorými má aj BUBO svoje zastúpenie. Jeden ponor stojí na lodi cca 65AUD (cca 45€) a pri dvoch je cena 115AUD (cca 75€), čo je viac než len výhodná cena. Samotný vznik Veľkej koralovej bariéry sa datuje zhruba 2 milióny rokov dozadu a dodnes sa označuje za najväčší žijúci organizmus na Zemi. Koral nie je totižto iba nejaká morská rastlina, ale je to živý organizmus. Útesy sú vytvorené koralovými polypmi, ktoré majú veľkosť 3-5 mm a žijú v kolóniách na morskom dne. Premieňajú morskú soľ rozpustenú vo vode, vytvárajúc vápenaté kostry, ktoré sú niekoľkonásobne väčšie ako samotné polypy. Keď kolónia vyhynie, kostra ostane, naplní sa riasami a zvyškami morských organizmov a vytvorí tak úkryt pre mnohých živočíchov. To však nie je správny scenár fungovania zdravého oceánu, pretože zdravie koralov odzrkadľuje zdravie oceánu. Podmorskí biológovia, ktorých máme na lodi, sa denno-denne venujú výskumu týchto organizmov a poznajú ich lepšie ako svoje ponožky. Môžeme sa ich spýtať na všetky nejasnosti, ale či pochopíme ich vedeckej odpovedi, nie je vždy isté. :) Pri svojej prezentácii na lodi nám vysvetľujú, že farebnosť koralov je spôsobená najmä vďaka jedinej bunke riasy zvanej "Zooxanthellae", ktorá sa nachádza vo vnútri. Vytvára všetky farby od zelenej, modrej, purpurovej, ružovej, oranžovej až po hnedú. Počet buniek dosahuje až 30000 na mm3 na korale, na ktorom s nimi žije v symbióze a zabezpečuje im neustálu potravu a kyslík pomocou fotosyntézy. Riasa dostane ako protihodnotu oxid uhličitý, ktorý koral vyprodukuje dýchaním. Pre prvých moreplavcov, ktorí prichádzali na toto územie, bolo stretnutie s Veľkou koralovou bariérou nebezpečnou pascou. Ostalo tu zakliesnených množstvo lodí, z ktorých sa niektoré aj potopili. Prvou európskou loďou, ktorá sa zasekla na útese, bola loď Endevour pod velením kapitána Jamesa Cooka v roku 1770. Znalosť oceánskych prúdov a zručnosť posádky však pomohli loď vyslobodiť. Škody však spôsobili, že expedícia sa musela na austrálskom pobreží predĺžiť o niekoľko týždňov. Počet stroskotaní sa znížil až po vzniku prvých máp koralových útesov na začiatku 19. storočia. Aj napriek tomu sa tam dostalo mnoho lodí. Dnes je tam viac než 30 potopených vrakov. Náš čas na koralovom mori sa pomaly chýli ku koncu a po hodinovej plavbe z otvoreného mora sa dostávame opäť do prístavu v Cairns. Po celodennom výlete na slnku si doprajeme oddych v samotnom centre podľa vlastného uváženia. Tak neváhajte a poďte aj vy s nami zažiť podobný deň pri srdci Veľkej koralovej bariéry.
Z Mikronézie prelietame do poslednej destinácie leteckého spojenia "the Island Hopper" od United Airlines na linke Guam-Chuuk-Pohnpei-Kwajalein-Majuro-Honolulu. Na ostrove Oahu čakáme iba dve hodiny na ďalší let na jeden z ôsmych hlavných ostrovov Havaja, na ostrov island of Hawaiʻi. Z Oahu na island of Hawaiʻi letíme s havajskými aerolinkami a dĺžka letu je iba 45 minút. Pristávame v meste Kona, kde si okamžite berieme auto, s ktorým si budeme môcť prejsť tie najzaujímavejšie miesta tohto vulkanického ostrova. Začneme rannou kávičkou na farme v oblasti Kona, ktorá je slávna svojou kávou. Havaj je jeden z mála amerických štátov, kde sa pestuje káva. Tá tu má ideálne podmienky na rast, v pôde sú vzácne sopečné minerály, slnko tu nie je až tak silné a takmer každý deň sú tu jemné zrážky. Navyše, kávy v tejto oblasti je málo a preto je tak vzácna. Po rannej kávičke pokračujeme do parku s typickom havajským menom - Pu'uhonua O Hōnaunau. Je to historické miesto, kde mohli tí, ktorí porušili Kapu (bola to "havajská ústava" o tom čo sa mohlo a čo nie) a boli odsúdení na smrť, nájsť svoju ochranu. Bolo to neutrálne miesto. Sú tam ukážky rôznych predmetov, ktoré používali pôvodní obyvatelia napr. kanoe, siete na ryby, sochy tiki, ktoré často krát symbolizovali náčelníkov a rôznych ochrancov. Poobede si berieme všetky teplé veci, ktoré so sebou máme a vyrážame na najvyššiu horu na svete. Mauna Kea má nadmorskú výšku 4207 metrov nad morom, keď k nej prirátame ale zvyšných 5000 metrov, ktoré sa nachádzajú pod hladinou oceánu, tak ide naozaj o jednu z najvyšších hôr na svete. Havaj je 50. štátom USA od roku 1959. Aj vďaka tomu bude viesť až na samotný vrch asfaltová cesta, toto je jednoducho americký štandard. Po ceste nemôžme zabudnúť dotankovať, lebo až na vrch nie je žiadna pumpa a trasa od nášho hotela na vrch neaktívnej sopky a späť je cca 250 km strmej cesty z nadmorskej výšky pár metrov až do 4200 metrov. Toto je jeden z mnohých know how, ktoré v BUBO ovládame, vďaka tomu, že na miesta sa spätne vraciame už niekoľko rokov. V nadmorskej výške 3000 mnm sa nachádza visitor centre, v ktorom si musíme dať povinnú 30 minútovú pauzu na aklimatizáciu. Tu na seba oblečieme všetky vrstvy oblečenia, ktoré máme v batožine. Na pláži bude teplota okolo 27 stupňov, ale na vrchu Mauna Kea sa teplota rapídne zníži a bude sa pohybovať okolo teploty 4 stupňov. Po príchode na samotný vrch si najskôr vychutnávame jeden z najkrajších západov slnka, po ktorom prišla krásna inverzia a my sme sa ocitli nad oblakmi. S príchodom tmy je zakázané svietiť hocijakým bielym a žltým svetlom. Dôvod pochopíte, keď sa pozriete nad seba. My sa pozeráme na krásne hviezdne nebo a máme pocit, akoby mliečna dráha bola od nás vzdialená len pár kilometrov.
