Fórum

10122 príspevkov

09:32

máj

2019

Súkromie na Al Keraku (hrad len pre vyvolených?)

Al Kerak (zjednodušene Kerak alebo Karak) je mestečko ležiace vo výške asi 950 mnm pri ktorom sa na úpätí kopcov vyníma rovnomenný hrad Kerak, vzdialený asi 2,5 hodiny autom na sever od svetoznámej jordánskej Petry. My sme sa po dobytí celej Petry, v tretí deň zájazdu BCA Training Camp: Jordánsko, postupne presúvali v doobedňajších hodinách smerom k Mŕtvemu moru. A hrad Al Kerak bol po ceste, vstup stojí 2 jordánske dináre, toaleta pred vstupom 0,5 JD - tak prečo sa nezastaviť!. Za tento zážitok a nápad, ktorý sa v pôvodnom nabitom itinerári zájazdu ani nenachádzal, jednoznačne vďačíme sprievodcom Jirkovi a Jurovi z BUBO (na fotke - v pozadí Mamelucká rezidencia a vrchné poschodie masívneho hradu) a nášmu lokálnemu sprievodcovi Wasfimu, ktorí nám opäť umožnili vidieť o niečo viac. A vidíte, aké máme súkromie? Nikto okrem nás! Na toto miesto sa totiž vôbec nieje jednoduché dostať - úzke cesty mestečka pod hradom v kombinácii s autami domáciach, zaparkovaných pozdĺž celej cesty, bránia väčšine turistických autobusov vstúpiť. My sme to zvládli v príjemnom klimatizovanom minibuse a dokonca v sobotu - v druhý deň arabského víkendu, kedy je po uliciach najviac domácich (pre info - Arabi majú voľno počas nášho piatku a soboty, naša nedeľa je ich pondelok). Aj preto sme si tento históriou opradený hrad užívali takmer sami. Al Kerak je najvýznamnejši hrad v dnešnom Jordánsku a jeden z troch najkrajších a najváčších na celom Blízkom východe. Má strategickú geografickú pozíciu a bol postavený v priebehu 12. storočia. Hrubé steny hradu mali za úlohu vyvažovať Jordánsku klímu - veľmi teplé dni (priemerná denná teplota okolo 30 stupňov počas takmer celého roka) a veľmi studené zimné noci. Hrad má v sebe mnoho zákutí pre bádateľov ako som ja, takže tajné miestnosti, staré väznice a úzke uličky, po ktorých je možné sa prechádzať jedine v skrčenej polohe mi viac než učarovali. Hrad má dokonca niekoľko kamenných častí, ktoré pri výstavbe nemuseli byť pospájané blatom zmiešaným so steblami suchej trávy (vtedajšia náhrada cementu), a predsa držali pokope. Pri kopuloidných a oblúkových tvaroch je teda na prvý pohľad vidieť, že títo Arabi boli skvelými a inteligentnými architektmi už vtedy. Je až neuveriteľné, že sme vďaka BUBO mohli toto miesto navštíviť a po výdatnom obede v hotelovej reštaurácii Falcon v podobe švédskych stolov, kde sa miešala kombinácia tradičných aj známych jedál (verím, že by si za 10-15 JD každý prišiel na svoje) sa pomaly presunúť s ešte väčšou radosťou ďalej k Mŕtvemu Moru. Na záver ešte tip pre pobdobne zážitkovochtivých - po ceste z Petry na Kerak sa asi po hodine autom nachádza tradičný jordánsky “motorest”, tzv. Jerusalem pillars gift shop, kde je určite fajn zastaviť sa na vodu alebo kávu. Výber suvenírov je síce obrovský, v priemere sú však 2-3 násobne drahšie ako napríklad v Petre. Sama som však mala obrovský chtíč, že “ten koberček” domov si predsa len odtiaľ odnesiem!

Viac Poznávacie zájazdy: Jordánsko

Diana Vozárová

17:10

máj

2019

Vyzuj si topánky a odlož pušku

-dodatočne uverejňujem tento príspevok zo zimných Špicberg- Každý dom ma nezávislé kúrenie, šnúra trčí z domu a smeruje k autu. V nárazníku majú koncovku. Keď je auto odparkované, nenaštartuješ. Nafta od -20 zamŕza, na plnú nádrž nafty dodáš 4 l benzínu. Dízel musíš urobiť dlhé trate, a tu mesto má celkovú dĺžku 700 metrov a nie je teda kde a kam jazdiť. Reštauráciu Nansen otvorili minulý týždeň a Funke lodge, kde bývame, vo februári 2018, teda presne pred rokom. Predtým bola 25 rokov zatvorená. Ide jednoznačne o najlepší hotel Špicberg a je presne v duchu toho čo sa mi páči – má dušu. V jedálni na raňajky som si ako profesionál v turistickom businesse obsadil najlepší stôl, a teraz sa kochám. Je desať hodín a svetlo, svetlooo. Je 20. februára a slnko malo v hlavnom meste vyjsť 15. februára po viac než troch mesiacoch absolútnej tmy. No musí byť jasné, že skutočnosť je iná a v meste vsadenom medzi vysokými špicatými horami slnko v skutočnosti nevidíte. No nastane čosi ako Modrá hodinka, kedy sa z tmy vynoria drevené domčeky červenej, zelenej a žltej farby. Chcete vidieť slnko? Musíte vyjsť hore na končiar. No vtedy pozor na ľadové medvede, na neúprosnú, rýchlu šelmu, ktorá je 2x väčšia ako tiger a stovku behá pod 9 sekúnd…. No teraz sa kochám. Advent fjord je dole, šedý, pokojný, uzučký, na konci je trochu ľadu, ale inak už 15 rokov nezamrzol. Ľadovce Lars a Longyer z jedálne nevidím, to musím vyjsť z hlavnej budovy. Sedím tu v úžasnom pokoji, hrá pokojná hudba k tomu nádhernému výjavu pred oknami. Všetci sme bosí, teda bez topánok. Topánky si pri vstupe do hotela musíte vyzuť, je na to miestnosť, ktorá pripomína lyžiareň a tam si prezujete kožené papučky. Zvláštny zvyk, ktorý som nezažil ani na severe Nórska, možno iba v japonskom Ryokane. Pri vstupe do každého domu aj do kostola sa to takto robí, “Odlož si pušku a topánky, a potom vstúp.” Dvere sa nikdy nezamykajú, aby si sa mohol schovať pred útočiacim medveďom. No nezamykajú sa ani autá…veď ciest je tu maximálne 60km a auto sa teda nedá ukradnúť. Práve sa preberá prípad ruského turistu, ktorý si požičal pušku a potom vykradol miestnu banku, zobral peniaze, utiekol, no následne sa vrátil, veď tu niet kam utiecť…. V reštaurácii Nansen nás obsluhuje čašník potetovaný, s veľkou bradou, je to Jiří, ktorý tu žije 5 mesiacov. “Stačí povedať, že máš depku a môžeš ostať kedykoľvek doma” hovorí “Základ je nezačať piť…” “Pred troma rokmi tu na tento kopec vyšli 2 turistky, Talianky, a napadol ich medveď, tá jedna skočila dole, 20 metrov padla, celá sa dolámala, no prežila, druhej vyžral medveď vnútornosti.” “Keď ideš na snežnom skútri, tak musíte byť dvaja, nikdy nevieš či nepadneš do kravasu aj so skútrom 8 metrov. Je tu stále tma a minule kamošovi vbehla lyža skútru pod rúru, leteeel ďaleko, a potom museli jeho skúter vytiahnuť teréňakom” Svet sa mení a civilizuje, polárne, ešte nedávno nedostupné, oblasti sa dostanú na mapu turistov. Dobrodruhovia už budú musieť vyraziť ďalej. Napríklad do ruskej Arktídy…alebo do Zeme kráľovnej Maud na Antarktíde. No a ak sa na to pozrieme naopak, tak Špicbergy sú teraz pre Vás bližšie. Nielenže prežijete, ale si to aj užijete! A prečo nevyraziť na Špicbergy s BUBO? Sme priekopníkmi v luxusných polárnych expedíciách.

Viac Poznávacie zájazdy: Špicbergy

Ľuboš Fellner

06:00

máj

2019

Top pamiatky Jordánska s Bubákmi.

Dobre najedení, relatívne oddýchnutí sme sa vybrali odhaliť jeden zo siedmich divov sveta a loviť s Bubákmi zážitky. Históriou dýchajúce skalné mesto Petra patrí od roku 1985 aj do svetového dedičstva UNESCO. Kúpa lístkov za pomoci miestneho sprievodcu, ktorý nás doprevádzal počas všetkých dní, bola rýchlo vybavená, a tak plní očakávania smerujeme do kľukatého údolia Siq, kde prehliadka Petry začína. Magické miesta skalného údolia nás vtiahli do svojej tajomnosti. Od skorého rána Petra pomaličky ožívala príchodom turistov a domácich obchodníkov. Tí ponúkajú rôzne suveníry a služby, ako jazda na koni, ťave, voze či na ustaranom oslíkovi. Postupne odhaľujeme z pod rúška tajomné miesta, ktoré poznáme z filmov Indiána Jonesa a známych fotografií. Jednou z nich je monumentálna červená pokladnica Khazneh, ktorá sa zrazu objavila v spleti uličiek pred našimi očami, a my sme boli príjemne očarení. Na mieste chrámu sú opäť všadeprítomní Nabatejskí obchodníci a lanária vás na svoje produkty. Je zaujímavé, že uprostred púštnych skál sa môžete napojiť zdarma na Wifi. Milou príhodou bolo stretnutie s detskými predajcami suvenírov, podebatovali sme s nimi, a možno nakoniec aj vás presvedčí ich nevinný pohľad a radostný úsmev o tom, aby ste im prispeli. Celá BUBO partia kráčame ďalej, cestou míňame ďalšie nádherné do skál vytesané pamiatky ako divadlo, kolonády, či stovky hrobiek, ktoré sú roztrúsené po celom údolí. V čase obeda je slnko vysoko nad nami a teplota stúpa. Našťastie na každom dohľadnom úseku sú obchodíky, kde sa dá kúpiť voda a nejaké občerstvenie. Samozrejme, turistom sú k dispozícii, aj reštaurácie, kde sa dá dobre najesť. My sme túto možnosť využili a cenu sme dokázali aj decentne skresať. Pomalými krokmi sme prešli takmer celým údolím a pred nami ostala posledná zastávka v programe, a tou bol výstup ku kláštoru AD Deir. Na tento stredne náročný 40 minútový výstup odporúčam zabezpečiť si dostatok vody a robiť krátke prestávky. Avšak vyšliapaním si 800 schodmi stojí za tú námahu. Veľa ľudí sa touto trasou nedá, takže je to heroický výkon pre vás to vyšliapať, kde si môžete povedať: Zvládol som to! Okrem dobrého pocitu z prekonania svojej možno lenivosti je krásne vidieť aj samotný chrám AD Deir. Postavený Nabatejským klasickým štýlom upúta svojou veľkoleposťou nejedného turistu. Boli tu natočené aj zábery z filmu Transformers, čo je celkom zaujímavé sa dozvedieť. Okrem toho sa na skalnatom kopci nachádza obchod a posedenie, kde sme načerpali sily a občerstvili sa pivkom, nanukom, ba dokonca aj vodnou fajkou. Kúsoček od chrámu je situovaný aj nádherný panoramatický výhľad na kopcovitý, pieskom posiaty reliéf s ojedinelou vegetáciou. Na styčnom bode výhľadu je aj malý obchodík, kde sme sa občerstvili lahodným čajom a vychutnávali si celý ten pôžitok. Prípadne si môžete kúpiť aj nejaký suvenír a podľahnete pôvabu miestnej pôvabnej predajkyne. Cestou späť mal každý rozchod, tak bolo na nás, kam sa ešte vyberieme a čo zaujímavé v Petre objavíme. A veruže bolo ešte čo obzerať.

Viac Poznávacie zájazdy: Jordánsko

Filip Švec

03:56

máj

2019

Koniec dňa neznamená všetko

Dnes sme absolvovali nádherný trip . Celodenný výlet do Petry mi ukázal toto krásne Nabadejské mesto. Za krásny výlet ďakujem nášmu sprievodcovi Jirkovi, ktorý mal naozaj obrovský rozhľad nad touto pamiatkou. S pokojným pocitom som prišiel na hotelovú izbu, kde som si užíval oddych. „Poďme sa pozrieť na Bazén” oslovil má spolubývajúci Michal. Neváhal som, zobral som plavky a vyrazili sme. Osvieženie padlo naozaj vhod, pretože dnes bolo teplo. Až po pár “dĺžok” som si to celé uvedomil. Bazén a terasa, kde sme sa nachádzali boli smerované rovno na západ. Na západ nad skalné mesto, kde práve zapadalo slnko . Ako sa posledné lúče dotýkali zeme, vytvárali nádherné divadlo, ktoré sme sledovali rovno z bazéna . Určité veci človek musí zažiť, aby pochopil ich krásu, a západ slnka v Jordánsku bol jednou s týchto vecí. Po celom dni som mal na mysli, že má už nič neprekvapí, a predsa sa stalo.

Viac Poznávacie zájazdy: Jordánsko

Matej Bucko

20:28

máj

2019

Ad- Deir

V tento deň sme so skupinkou 11. ľudí absolvovali cestu do Petry, ktorá patrí k jednému zo 7. divov sveta. Tento zážitok by som doprial zažiť každému a precítiť atmosféru tohto neodolateľného miesta v Jordánsku s jedinečnou kultúrou, ktoré dýcha a žije svojou históriou. Na fotke je vyobrazený kláštor Ad- Deir, ktorý bol postavený v 3. storočí a bol postavený pre náboženské účely. Pridanou hodnotu toho kláštora je najlepšie osvetlenie slnečnými lúčmi, ktoré pomôžu dotvoriť neodolateľnú fotku. Ad- Deir je najväčšou do skaly vyrezávanou pamiatkou v meste s rozmermi 45m výška a 50m šírka. Tento kláštor vám je pravdepodobne povedomý a nemýlite sa, zábery ste mohli vidieť aj v známom filme Transformers. Neďaleko od kláštora (približne 10 minút, pomalým tempom) sa nachádza vyhliadka The View, z ktorej môžete zazrieť Wadi- Arab, Izrael a Palestínu. Na tomto mieste si môžete vychutnať lahodný čaj s magickým výhľadom, taktiež miesto, ktoré si nemôžete nechať ujsť. Cestou po Petre natrafíte na mnoho miestnych predajcov ponúkajúcich široký sortiment od suvenírov až po občerstvenie. Toto miesto by malo byť určite na zozname miest, ktoré musíte vidieť. Túto návštevu odporúčam navštíviť s profesionálnym sprievodom, a tým jednoznačne BUBO je. Tip na záver: zjednávajte ceny, patrí to k tomuto miestu!

Viac Poznávacie zájazdy: Jordánsko

Michal Čičmanec

20:24

máj

2019

Poznáte Beduínov?

Petra, to je pojem známy. Beduíni? Ten už menej. Dnes, popri objavovaní všetkých kútov Petry, som sa sama seba spytovala - ako je možné, že pôvodní obyvatelia Petry - Beduíni - boli schopní spokojne žiť v takto suchej, neúrodnej, ale mystickej Petre. O vode nehovoriac. A viete čo robí Bubo? Na takéto otázky loví odpovede na každom jedinečnom zájazde. S pôvodným Beduínom, Albdoulom, sme sa dnes poobede počas zostupu z Ad Deir (približne 850 kamenných schodov nahor k mohutnému kresťanskému kláštoru!) zoznámili pri výbornom mätovom čajíku (približne 850 kamenných schodov nahor k mohutnému kresťanskému kláštoru!), ktorý nám porozprával o ich premyslenom vodnom systéme v horách vysokých ako môžete vidieť na fotke. Zásobovanie beduínskych domácností pitnou vodou je zložitý, ale veľmi inteligentný proces vyrobený holými rukami obyvateľov starej Petry. Ich bývanie pozostáva z hlbokých vytesaných skalných jaskýň a funguje na princípe drobných, ale dlhých, neustále klesajúcich kanálových ciest (úzkych potôčikov?), v ktorých sa celoročne zbiera dažďová voda. Tá sa potom čistí v skalnej “priehrade” a následne kumuluje v hlbokej, zväčša obdĺžnikovej kamennej diere. V týchto “zásobovačoch” sa už prečistená voda zbiera celoročne. Pre predstavu ich bežnej veľkosti - jedna z tých menších dier má objem okolo 2000m³, ale útvar zvrchu vyzerá plochou ako jedna menšia bytová obývačka. Beduíni sú múdri ľudia, do týchto dier vytesali aj schody z vrchu smerom nadol, aby sa mohli bezpečne dostať do hĺbky, ak by hladina pitnej vody bola príliš nízka. Síce sa od roku 1984 mnoho pôvodných domácich presťahovalo späť do blízkeho mestečka Wadi Musa, ale pre tých, ktorí ostali žiť tradičnou formou života v zákutiach najstaršej Petry tento systém funguje dodnes. Poctivo vyšliapať tých 850 schodov teda ozaj stálo za to...

Viac Poznávacie zájazdy: Jordánsko

Diana Vozárová

18:58

máj

2019

Lovíme zážitky v Jordánsku. Zn.: Prudko navýkové

Iba včera sme sa prehupli z chladného počasia na Slovensku do teplého Jordánska smerujúc rovno za jedným z divov sveta, ktorý dnes uvidíme. Reč je - ako inak - o preslávenej, no stále málo prebádanej Petre. Po skvelých raňajkách sa nasýtení presúvame ponad mesto Wadi Musa, teda “Mojžišovo údolie”. Tu sa nám naskytá krásna vyhliadka: ako na dlani si vychutnávame majestátny pohľad na pohorie vyčleňujúce Petru i na horu, kde sa nachádza hrobka Mojžišovho brata Árona. Nuž a čo nás čaká ďalej? Krásnymi odtieňmi červenej a žltej farby nás už nedočkavo víta údolie Siq. Všetky očakávania priam predčí slnkom vysvietená pokladnica Al-Khazneh. My tu však zďaleka nekončíme. Po ľavej strane prechádzame okolo divadla vytesaného do úpätia hory, na ktorej sa nachádza miesto obetovania. Po pravej ruke sa nám naskytá pohľad na kráľovské hrobky. Po chvíli vidíme v diaľke takzvaný Veľký Chrám. Prv než k nemu dorazíme zazrieme po pravej strane zvyšky byzantského kostola. Naľavo od nás sa nachádzajú pozostatky záhrad a bazénov. Tie dokonale vykresľujú, aké úžasné a “prešpekulované” systémy na zachytenie vody používali Nabatejci, teda prví obyvatelia tohto úžasného mesta. Tu by sme možno aj mohli skončiť, no BUBO je o lovení zážitkov a my chceme ísť ďalej stoj čo stoj! Šliapeme 800 schodov až ku kláštoru Ad-Deir, po ceste stretávame beduínov, ktorí nám ponúkajú svoje výrobky i osviežujúce nápoje. Zjednávame! My si kúpime vody a cestou späť nám pripravte dobrý čaj. Stúpame ďalej, už len kúsok. Odrazu sa nám potvrdzuje, že prepotené tričko stálo za to. Ad-Deir v celej svojej kráse a bez množstva turistov. Fotíme, spoznávame a relaxujeme. Avšak nie nadlho. Zážitkov totiž stále nestačilo, vstávame a ideme ešte vyššie, a to konkrétne k vyhliadke, kde sa nám naskytá krásna scenéria. V príjemnom vetríku sa pred nami vyníma vejúca vlajka Jordánska. Pod ňou stojí beduín a hrá na typickú píšťalku, v pozadí sa rozprestierajú šíre kopce jordánskej Petry. Zážitok ulovený!

Viac Poznávacie zájazdy: Jordánsko

Juraj Lošonský

16:10

máj

2019

Po stopách Ludwiga Burckhardta

V roku 1812 sa Švajčiarskemu dobrodruhovi zo skalnej úžiny zjavila nádherná stavba , bola to dnes už známa “pokladnica” Petry . Dnes po 207 rokoch sa táto nádhera zjavila aj mne. Al Khazneh poznám z videí , filmov a fotografií, ale aj tak to bol pre mňa magický okamih, keď som zbadal jej nádheru. Neviem si vôbec predstaviť, čo musel pociťovať tento dobrodruh v 19 storočí, keď o stratenom meste počul len legendy a naraz sa Petra stala skutočnosťou.

Viac Poznávacie zájazdy: Jordánsko

Matej Bucko

20:02

máj

2019

Hipsterský Tallin

Túlanie sa pôvabnými uličkami v historickom centre Tallinna je vždy mojou obľúbenou aktivitou. Bez ohľadu na to, koľkokrát som už toto čarovné mesto navštívila, vždy ma chytí za srdce jeho kompaktné centrum obohnané stredovekými hradbami. V tomto meste sa prenesiete pár storočí dozadu a pri pohári vychladeného õlu (piva) alebo ovocného vínka v dobovej reštaurácii človek ľahko zabudne, že žijeme v modernom 21.storočí. Čo sa mne osobne na Talline veľmi páči, je rôznorodosť mesta. Každá štvrť je iná, všetko má svoje pomyselné hranice a perfektne spolu ladí. Okrem historického centra mesta – Vanalinn, ktoré je rozdelené na horné a dolné mesto, tu nájdete napríklad aj štvrť Telleskivi. Stačí prejsť hlavnou vlakovou stanicou Balti Jaam severozápadne od centra a dostanete sa do úplne odlišnej štvrti s názvom Telliskivi. Bývalé budovy tovární Tallinčania prerobili na dynamické kultúrne centrum v roku 2009. Sovietska mechanika, lokomotívy a transformátory sú už síce preč, ale ich priemyselné ozveny zostávajú. Fasády budov sú skrášlené farebným street artom a miesto sa stalo epicentrom umelcov, spevákov, básnikov, DJ-ov, designérov či nomádov na voľnej nohe. Nájdete tu štúdia umelcov, alternatívne divadlo, kreatívne startupy, designerské obchody, blší trh, workshopy, prednášky či výstavy. Telleskivi je skutočne hipsterská mekka - takmer 600 kultúrnych udalostí ročne sa odohrá práve v tejto lokalite. Na obrázku sa nachádza dielo známeho portugalského umelca Bordala II., ktorý touto 8 metrov veľkou plechovou inštaláciou upozornil na takmer vyhynutý výskyt veveričiek v Estónsku. Navyše nájdete tu jedny z najlepších reštaurácií a barov v celom Talline. Jednou z nich je reštaurácia F-Hoone - bývalá továreň na ortuť. Ochutnajte špeciálne lokálne pivo Põhjala alebo tradičný Vana Tallin likér. Bohémska gastronómia vás tiež dostane do kolien. Vegetariáni, vegáni či mäsožravci, všetci si prídu na svoje. Západné, východné či exotické vplyvy sa pretavujú do miestnej kuchyne. Vynikajúca zmrzlináreň La Muu na rohu zas ponúka vlastnoručne vyrobenú zmrzlinu s netradičnými príchuťami ako slanina-javorový sirup, uhľovo čierna biela čokoláda či veganský malinový sorbet. Estónsko je skutočne pivovarnícka republika. V posledných rokoch sa akoby roztrhlo vrece s lokálnymi mikropivovarmi. Milovníci piva určite nevynechajte výčapovňu St. Vitus. Nachádza sa len pár metrov za železničnou stanicou a ponúka viac ako 20 druhov pív. Terviseks!

Viac Poznávacie zájazdy: Estónsko

Ivana Ďurčová, BUBO

14:53

máj

2019

Čínska mystika na rieke Li

Rieka Li neďaleko mesta Guilin v srdci juhočínskej provincie Guangxi je pokladaná za jedno z najkrajších miest Číny. Jej okolie je posiate stovkami vápencových vrchov, vytvárajúcich stereotypnú scenériu juhu krajiny stredu. Len málo miest na svete sa jej vyrovná. Podobné útvary nájdeme len tu v Číne, vo vietnamskej Dračej zátoke a na Krabi v Thajsku. Z týchto miest je podľa mňa práve rieka Li najkrajšia. Ako sa blížime k jej brehom, tak sa zdá, že počasie nám nepraje. Silno prší a všetci mierne klesajú na duchu. „Nebojte sa, bude to mystická atmosféra“ hovorím. Čo tým myslím? Oblaky. „Dážď je veľmi silný a určite nevydrží dlho“ konštatujem. Ako nastupujeme na loď, tak sa potvrdzujú moje slová a prestáva pršať. Tu zatajujem dych. Vyjde to a budú oblaky, alebo sa vytvorí len silná hmla a okolité kopce ledva uvidíme? Vyrážame a z nášho výborného miesta na prove lode so súkromným balkónom jastríme po prvých skalách. Po 20 minútach napätia sa hmla pomaly čistí a okolo zalesnených vápencových skál sa začínajú tvoriť belostné mraky. Vyšlo nám to! Atmosféra, ktorá sa tu tvorí po daždi nemá obdoby. Mohutné skalné útesy posiate zeleňou sa vynárajú z oblakov a opäť sa do nich ponárajú. Scenéria sa mení každých pár metrov a skaly s oblakmi vyzerajú z každého uhla inak. Púšťame sa do fotenia, ale nie je to ľahké. Skál je mnoho a prúdy mrakov, ktoré ich obtekajú sú vďačným objektom pre každého nadšenca s fotoaparátom. Nastáva hodina absolútneho zaujatia okolím. Skaly vyzerajú teraz po daždi ešte lepšie ako na snímkach so slnkom, zhoduje sa celá skupina. Krajina okolo nás vyzerá ako tradičná čínska maľba. Rieka tečie svojím tempom medzi horami, oblaky vytvárajú pásy okolo stredov skalných obrov a celá scenéria akoby tiekla zároveň s riekou. Atmosféru týchto chvíľ je ťažko vystihnúť iným slovom ako mystika. Tu človek pochopí čínskych lyrikov a maliarov, ktorí desiatky generácií prichádzali práve na rieku Li po inšpiráciu. Počasie sa stále vylepšuje a miestami mrakmi presvitne aj slnko. Mraky sa ale tvrdohlavo aj naďalej držia okolo vápencových obrov. Máme šťastie, práve toto počasie svedčí Guilinu najlepšie. Užívame si plavbu vyše troch hodín. Na konci sa vyloďujeme v mestečku Yangshuo, nakupujeme suveníry a popíjame kvalitnú európsku kávu. Pred očami nám ale ostáva nádherný pohľad na zasnenú krajinu okolo rieky Li, ktorá sa nám ukázala vo svojej plnej tajuplnej kráse.

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

Samuel Kĺč z BUBO

08:56

máj

2019

Všetko naj Aksoltan!!

Predstavte si krajinu, ktorá je približne 10-násobne väčšia než Slovensko. A teraz si predstavte, že približne 80 percent tejto rozlohy pokrýva nehostinné suché územie (vo väčšine svojej rozlohy definované ako púšť). A ešte kúsok popustáme uzdu svojej fantázie a predstavme si, že na tomto území sa nachádzajú jedny z najväčších zásob zemného plynu na našej planéte.. máte? Tak teraz tejto krajine dajme meno: Turkmenistan. V hlavnom meste sa nám podaril parádny zážitok: synovi majiteľa nášho dlhoročného partnera v Turkmenistane sa narodila dcéra. Oslavy to boli veľkolepé a pozvanie na parádny obed sme dostali aj my. Stretala sa tu smotánka celého mesta, parádne vyobliekané dámy v drahých, ručne zdobených krojoch sa predbiehali v decentnosti a takých tých typických strojených úsmevoch, kedy neviete, čo máte povedať, ale chcete byť slušný k hostiteľovi. Niekoľko chodov od úvodných jednohubiek po bohatý plov bolo pred nás predkladaných v snehobielych rukavičkách. Absolútne delikatesy sme si vychutnávali jednu po druhej a na záver prišlo prekvapenie pre nás, ženské osadenstvo. Keďže novonarodené dieťa je dievčatko, je tu zvykom obdarovávať ženských hostí darčekmi. A tak sme z oslavy odchádzali s naozaj bohatou výslužkou. Som zvedavá, koľkí z nás používajú tieto parádne suveníry ako je napríklad súprava uterákov alebo zapekacia sklená, tzv. jenská misa doma aj dodnes!! Ale hlavne, veľa zdravia malej Aksoltan!! Nech sa jej v živote darí asi aspoň tak ako predchádzajúcim generáciám v jej rodine!!

Viac Poznávacie zájazdy: Turkmenistan

Katarína Líšková

08:53

máj

2019

Selfie

Vy ešte nemáte selfie z Uzbekistanu? Tak rýchlo to treba napraviť.. v posledných rokoch cestuje stále viac a viac ľudí, a preto kúty sveta, kde ste pred nedávnom stali len sami, sa postupne zapĺňajú. Poďte s nami na miesta, kde ešte masový turizmus úplne nedorazil. Ale svet sa mení, stihnite to!! Vedeli ste napríklad, že za prvý tzv. fotografický autoportrét je považovaný dagerotyp z roku 1839? Zhotovil ho Robert Cornelius, keď si prvýkrát sadol pred svoj objektív a „cvakol“. Ono to cvaknutie nebolo úplne jednoduché. Vyhotovenie odrazu obrazu na svetlocitlivom materiáli trvalo nejaký ten čas. Tak napríklad Cornelius nielen že počas svojej „selfie“ stihol odkryť kryt objektívu, on sa stihol aj presunúť pred stoličku, sadnúť si a cca minútku tam sedieť, a potom skočiť pred objektív a zakryť ho. To, čo my dnes spravíme natočením objektívu na seba a spravením jedného „cvak“ alebo žmurknutia do telefónu. Uzbekistan je krajinou, ktorá vás svojou históriu dostane. Nielen Samarkand, ale aj Buchara, z ktorej je táto fotografia, vás neprestanú udivovať. Budete cvakať hlavne očami a ukladať si svoje spomienky do databázy, ktorá nedevalvuje ani rokmi: vaša cestovateľská pamäť.