Fórum

22
Sep
18:38
2017
Slovensko

Dobrý deň pán Roman,

Ďakujeme za podnet no myslím si, že pri starostlivom preštudovaní našej širokej ponuky zájazdov do vyše 150 krajín sveta, by ste zistili, že všetky "voľné dni" v rámci roka sú pokryté a umožňujú tak absolvovať dovolenku každému, aj pracovne vyťaženému klientovi a využiť voľné dni. V rámci našej ponuky nájdete stovky prázdninových termínov ( okrem leta) a takisto termíny mimo prázdnin resp. voľných dní ktoré využívajú klienti, ktorí sa chcú vyhnúť exponovaným a veľmi plným termínom počas prázdnin a preferujú menšie skupiny. Mnohé extrémne populárne zájazdy ako Japonsko, Peru Bolívia, Sri Lanka, India Nepál, Čína či Thajsko Malajzia majú dosť termínov nato,aby si každý vybral ten svoj. Na www.bubo.sk nájdete presné a veľmi detailné programy. BUBO ponúka poznávacie zájazdy a jedinečný program, ktorý si sami pripraviť neviete. Ak nemáte záujem o intenzívne zážitkové zájazdy tak si môžete vybrať niektoré z kombinácií ako 4 dni poznávania na Srí Lanke a 4 dni na pláží, či 9 dní na západe USA a 4 dni v Cancúne, či 6 dní na Papui a 5 nocí v exkluzívnom hoteli Tufi. Ak máte záujem o zájazdy, kde únavu a námahu doslova zvalcujú zážitky tak si vyberte India, Himaláje, Ladakh, Papuu Novú Guineu alebo Ebola Tour. Každému vieme vyhovieť a prípadne upraviť cestu na mieru.

22
Sep
16:34
2017
Slovensko

Dovoľujem si Vám zaslať mnou definovaný podnet na zmenu. 1. Každoročne cestujem aj niekoľko krát, avšak priznám sa cez BUBO som bol iba raz. Vami plánované termíny v určitých destináciách a teda vo väčšine nekorešpondujú s možnosťami zamestnaných a vyťažených ľudí. Teraz nehovorím o letných termínoch, čo je asi pre 80% populácie Slovenska jediný možný každoročný rituál. Hovorím o prispôsobení termínov, počas veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin, kedy sa dá pri minimálnej neúčasti v práci a zopár dní dovolenky vyskladať dostatok času na dovolenku? Samozrejme chápem aj zvýšenú cenovú úroveň leteniek v tomto termíne. 2. Z itinerárov zverejnených pri jednotlivých cestách vyplýva nejasný čas na regeneráciu počas dňa, potom s toho mám pocit, že vlastne nejdem za oddychom, ale za vyčerpávajúcim celodenným, ba až niekoľkodňovým cestovaním , bez možnosti oddychu alebo zo zopár dňami oddychu pred odletom domov, v záujme toho aby som toho stihol čo najviac!?.... Nie každý baží vidieť za každú cenu všetko počas pár dní. Verím , že tomu však v reálne nie je , skôr ide o môj pocit pri čítaní itinerárov. To len pre možné zamyslenie sa.

21
Sep
14:38
2017
Rusko



Vodka - tradičný nápoj. Viete prečo vznikol? Niekoľko storočí nazad sa v rusku objavil nápoj Aquavit. Doniesli ho talianski obchodníci a Rusom natoľko zachutil, že sa snažili vyprodukovať niečo podobné. Prvá hádanka bola aké suroviny by mali použiť. Voľba padla na oblininy ako sú raž alebo pšenica. Bolo ich dostatok takže sa jednalo o rozumné rozhodnutie. Prvotné produkty boli na míľe vzdialené vodke ktorú poznáme dnes. Farba bola žltkastá až hnedá, pach bol nevľúdny a aj podiel alkoholu bol až nepríjemne vysoký.
Postupom času sa ale proces výroby zdokonaloval a od primitívnych "lavorovíc" sa dostali až k páleniciam, ktoré poznáme dnes. Inak vedeli ste že Mendelejev nebol len zostaviteľ periodickej tabuľky chemických prvkov ale aj tzv otcom ruskej vodky? Práve on určil ideálny pomer alkoholu a vody vo vodke v pomere 38,5% a 61,5% vody. Z dôvodu jednoduchšieho výberu daní tento pomer upravili na 40:60.
Aký mali názor ruskí panovníci? Veľký reformátor a osvietenec Peter Veľký tvrdil, že s vodkou by sa to nemalo preháňať ale zas ani šetriť. Jeden z trestov, ktoré zaviedo bo tzv penalizačný poldecák. Vždy keď niekto meškal musel na ex vypiť za pohárik vodky. Pozor nejednalo sa o drobný pohárik ale išlo vačsinou o pollitrové krígle. A to už malo ozaj výchovný charakter :)

M Martin Lipinský z Bubo
21
Sep
14:38
2017
Rusko



Vodka - tradičný nápoj. Viete prečo vznikol? Niekoľko storočí nazad sa v rusku objavil nápoj Aquavit. Doniesli ho talianski obchodníci a Rusom natoľko zachutil, že sa snažili vyprodukovať niečo podobné. Prvá hádanka bola aké suroviny by mali použiť. Voľba padla na oblininy ako sú raž alebo pšenica. Bolo ich dostatok takže sa jednalo o rozumné rozhodnutie. Prvotné produkty boli na míľe vzdialené vodke ktorú poznáme dnes. Farba bola žltkastá až hnedá, pach bol nevľúdny a aj podiel alkoholu bol až nepríjemne vysoký.
Postupom času sa ale proces výroby zdokonaloval a od primitívnych "lavorovíc" sa dostali až k páleniciam, ktoré poznáme dnes. Inak vedeli ste že Mendelejev nebol len zostaviteľ periodickej tabuľky chemických prvkov ale aj tzv otcom ruskej vodky? Práve on určil ideálny pomer alkoholu a vody vo vodke v pomere 38,5% a 61,5% vody. Z dôvodu jednoduchšieho výberu daní tento pomer upravili na 40:60.
Aký mali názor ruskí panovníci? Veľký reformátor a osvietenec Peter Veľký tvrdil, že s vodkou by sa to nemalo preháňať ale zas ani šetriť. Jeden z trestov, ktoré zaviedo bo tzv penalizačný poldecák. Vždy keď niekto meškal musel na ex vypiť za pohárik vodky. Pozor nejednalo sa o drobný pohárik ale išlo vačsinou o pollitrové krígle. A to už malo ozaj výchovný charakter :)

M Martin Lipinský z Bubo
21
Sep
01:32
2017
Maroko

Navštívili sme Notre-Dame a hneď za tým jednu z NAJ mešít sveta Casablanca. Najväčšie mesto kráľovstva Maroko, ležiace na pobreží Atlantického oceána, a dobre známe i vďaka kultovému filmu Casablanca. A taktiež začiatok našej cesty touto jedinečnou berbersko-arabskou krajinou Afriky. V centre mesta prvýkrát ochutnávame miestnu kuchyňu, siestujeme pri úžasnom mätovom čaji v bývalej portugalskej pevnosti na brehu Atlantiku a poprechádzame sa námestím Mohameda V – prvého kráľa nezávislého Maroka, a deda súčasného panovníka Maroka Mohameda VI. Následne prechádzame popri kresťanskej katedrále Sacre Coeur a navštevujeme ďalší kresťanský chrám Notre-Dame, i s Lurdami. Nie, neodbehli sme do Francúzska, ale stále sme tu, v moslimskom Maroku. Hneď po casablanskej Notre-Dame smerujeme do pýchy Casablancy, pýchy Maroka, ale i celého moslimského sveta – do mešity Hasana II. Jedna z najväčší mešít sveta. Podľa oficiálnej stránky mešity druhá najväčšia mešita sveta, hneď po mešite v Mekke (rodisko Mohameda). Podľa miestneho sprievodcu, s ktorým sme si prešli vnútro tejto veľkolepej stavby, 3. najväčšia mešita sveta, hneď po Mekke a Medine. Každopádne, druhá či tretia... táto stavba nám doslova vyráža dych. Jedno naj jej však určite nikto nezoberie – má najvyšší minaret sveta. Meria až 210 m. „Však to je ak mrakodrap,“ hovorí Marek z okolia Pezinka. Táto vysoká a veľká kráska na brehu Atlantického oceána však nebola zadarmo. Podľa oficiálnych čísel stála jej stavba 585 miliónov eur. Suma, ktorá šokuje, presne ako výsledok, ktorý tu z nej vznikol. Sprievodca mešity poukazuje na to, že jej vnútro nám môže pripomínať vnútro kresťanskej katedrály. Dokonca, je tu i podobnosť so židovskou synagógou. „Dôkaz a symbol, že Maroko je tolerantná krajina,“ hovorí hrdo na záver. Po obhliadke si doprajeme na tanieri dary oceánu, samozrejme, kde inde, ako na jeho pobreží, s výhľadom naň. Nasleduje presun do Marakéša, hlavného mesta Berberov, kde bývame len minútu od slávneho námestia Jemaa el-Fnaa, ktoré sa každý večer mení na šialené miesto s atmosférou, ktorú azda ani nejde poriadne vystihnúť slovami. Miesto, ktoré by mal podľa mňa každý cestovateľ zažiť.

F František "Fefe" Kekely
20
Sep
21:45
2017
Mongolsko

Je 7 hodín ráno a my vchádzame na hlavné námestie hlavného mesta Mongolska. Ako sa volá? “Čingischánové námestie”, odpovie vážne naša sympatická sprievodkyňa Su. Nikde nikto, pred budovou vlády a parlamentu, v ktorej strede sedí Čingischán sme úplne sami. Obloha je nádherne modrá a zodpovedá to strednému pruhu na mongolskej vlajke (modrá farba), ktorá hrdo vlaje nad budovami námestia. V Mongolsku je vraj takáto obloha 250 dní v roku. Neviem, čo táto štatistická informácia znamená, veď táto krajina je druhou najväčšou vnútrozemskou (po Kazachstane, ku ktorého hraniciam o 3 dni odletíme) na svete a počasie musí byť rôznorodé. Ono aj rôznorodé je a teploty sa menia výrazne aj v priebehu dňa. Ulánbátar je najchladnejším hlavným mestom sveta a teploty tu bežne v priebehu jedného dňa klesnú o 20 až 25 stupňov. Zastavujeme sa vo fabrickej predajni na kašmír. “Náš kašmír je najlepší na svete,” vyhlasuje manažér Goyao Pure Cashmere (goyo-cashmere.mn) “Ovcí máme v Mongolsku 35x toľko ako ľudí a pasú sa v teplotách od -20 do -40 stupňov Celzia a to nie je nikde.”


Život v Mongolsku je drsný a to je zrejme dôvod, prečo je zaľudnenosť štátu taká nízka a v celej obrovitánskej krajine (1.5 milióna km2) žijú iba 3 milóny obyvateľov. Hustota 1.8 obyvateľa/km2 je značne nízka a týmto číslom je Mongolsko najmenej osídlenou samostatnou krajinou sveta. Pod ňou je iba Grónsko, ale to patrí Dánsku, a možno Malvíny, ale tie patria (pod menom Falklandy) Britom a Západná Sahara je marocká.


Vyrážame z nášho hotela a Su si pospevuje pieseň o Čingischánovi. Vie o ňom tucet básničiek. Náš hotel sa už nemôže volať Čingischán, lebo taký tu už je. No volá sa aspoň Chánov palác a každý vie o akého chána ide. Jeho meno nesú ulice, školy, nemocnice. Čingischán je pre Mongolov ikonou, bohom, národnou hrdosťou, všetkým. A niet sa čo diviť. Čingischán zjednotil Mongolov a na ich čele dobyl štvrtinu svetovej súše a tým vytvoril najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva. Malý Temüdžin (Železný nôž – to bola prvá vec, čo jeho matka po pôrode vraj uvidela) v mladom veku prišiel o otca, ktorého Tatari otrávili. Z kráľovskej rodiny sa stali razom vyvrheli. V šestnástich zabil nevlastného brata a tak mohol teraz Temüdžina zabiť ktokoľvek.


“On ho zabil, lebo mu ukradol deväť koní a zrádzal Mongolov,” obhajuje hrdinu Su, ktorá ovláda zdá sa z Čingischánovho života každučký deň. “Keď mal 20 rokov zobral si Börte. Vybral si ju, keď mal okolo 8 rokov, ešte keď jeho otec žil,” rozpráva zasnene Su veľmi romantický príbeh. Skutočnosť je taká, že tento spoločenský vyvrhel splnil starú dohodu svojho otca, zobral si ženu mongolského vládcu a týmto sa opäť dostal z bahna do ringu. Ako svadobný dar dostal veľmi vzácny sobolí kožuch. Tu sa ukazuje veľkosť Čingischána. Túto vzácnosť daroval obratom svojmu svokrovi. Bol na jeho rozhodnutiach totálne závislý a takto si ho kúpil.


Keď jeho ženu neskôr uniesli, vrátila sa tehotná, no Čingischán sa aj nad takéto drobnosti povzniesol a pristupoval k nemanželskému synovi vždy rovnako ako k druhým. Potom Temüdžin politikárčil a bojoval a bojoval, spája sa s druhými mongolskými vládcami a hneď nato ich prepadne a dá zabiť. Keď mu vydali jeho “pokrvného“ brata Džamucha s tým, že dostanú veľa peňazí, postavil sa k veci jasne. Zradcov neznášal a dal ich všetkých pred Džamuchovými očami sťať. Džamucha musel byť spokojný. A následne dal sťať aj Džamuchu. Každopádne v roku 1206 je jednohlasne zvolený na Veľkom mongolskom Sneme za Čingischána – jediného a najväčšieho vodcu. Všetci od 14 do 70 rokov boli v armáde a priberal mužov z podrobených území. Čingischánové vojsko útočilo na malých a rýchlych koníkoch, to všetci vieme. No na porazenie veľkých ríši by to nestačilo. Armáda bola perfektne organizovaná, dorozumievali sa vlajkami, dymovými signálmi, menili taktiku. Ich veľkou zbraňou bol strach, ktorý zámerne vyvolávali. Čingischán bol múdry vládca a radšej sa dohodol, uzavrel zmluvu, než aby nutne bojoval. Presadzoval myšlienku, ktorá do dnešných čias nie je bežná. Na najvyššie priečky dosadil ľudí nie podľa pôvodu či známostí, ale podľa schopností a vojenských zásluh. A nemuseli to byť iba Mongoli, pokojne ak boli šikovní, presadil sa aj migrant.


Vďaka Mongolom dobytá Európa objavila kompas, nohavice, pušný prach. Čingischán presadzoval slobodu vierovyznania, pevné zákony, ktoré musel dodržiavať každý, a tým vytvoril systém a poriadok, jasné pravidlá, v ktorých sa šikovný vedel zorientovať. Čingischán veril, že jeho prapredok bol Sivý Vlk, ktorého ženou bola Biela Laň a nad všetkým bolo Vysoké Nebo. Genetici dnes tvrdia, že až 17 miliónov ľudí nesie Čingischánove gény. Až 8 % mužov v Strednej Ázii má s Čingischánom príbuzenský vzťah. Neviem, ktoré číslo je pravdivé, je to však ohromujúci počet a každý od čias Tamerlána sa rád týmto génom masového vraha hrdil.


Tak, ako každý turista, aj my vyrážame 65 kilometrov východne z centra mesta, okolo sovietských sídlisk, medzi ktorými sú ako šampiňóny na lúke voľne umiestnené biele jurty (správne po mongolsky gher), krajina bez stromov, obrovská rozsiahla. Ideme si pozrieť najväčšiu sochu jazdca na svete. Postavili ju vraj na mieste, kde našiel veľký chán zlatý bič, ktorý prináša šťastie. No to miesto je vybraté tak, aby bolo vidieť nádhernú mongolskú krajinu. Čingischán sa pozerá smerom na východ na svoje rodinsko. Socha je z ocele vysoká 40 metrov, je obrovská, v hlave je vyhliadka. Okolo sú stovky mongolských detí na školskom výlete a jeden orol a jeden sup v dosť zúboženom stave. Je tu pekne. Myslím na túto rozsiahlu krajinu, na posledné divé kone, šamanizmus, stáda ovcí a kôz, na nomádov, ktorých hlavným majetkom je tisícročná tradícia a hrdosť. Na zdravie, pripíjam pivom Čingischán (aj keď to sa vyrába v Číne, v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko – zadovážil som si ho na túto príležitosť). Pripíjam na vraha, ktorý zmaril 40 milónov životov, čo je na tú dobu ohromná kataklizma, no ktorý sa stal po 800 rokoch hrdinom a Človekom tisícročia. Na zdravie všetkým cestovateľom. Poznámka: tento príspevok som písal od pol druhej ráno až doteraz do odletu na letisko.

20
Sep
13:58
2017
Mongolsko

“Pfuj” zahlási Miška keď sa napije mojej kávy. Doniesol som ju v auguste z Východného Timoru a je to môj poklad. Túto kávu, prírodný mix medzi arabikou a robustou, totižto nemá u nás nikto, nedá sa kúpiť. Indonézske kávy získavajú v dnešnom svete slušné uznanie, Timor má na pestovaie tejto plodiny ideálne podmienky… no vidíte výsledok. “Pfuj” povedal na tú kávu doteraz každý. Inak to vysvetlím. Chutí iba mne. Tá exotičnosť, exkluzivita a výrazná chuť u mňa prekonajú všetky negatívne pocity. Takýto som a takto vyzerajú aj moje cesty. Myslím si, že pre väčšinu ľudí musia byť hnusné ako káva z Timoru. Páčia sa iba mne, pre mňa sú to tie najväčšie originálne zážitky. Vytesním tie negatívne a všímam si iba plusy. Ach jaj.


Tohoročné expedícíe sa mi náhodne podarili. Silvester na Jost Van Dyke a plavba katamaranom na Anegada vyšla. Hornov mys bol super. Veľká noc na Golgote bola parádna partia. Posledný raj lepší ako super. Bali pecka. Lovci ľudožrútov aj tí scestovaní (nad 150 krajín)_ hodotili ako jednu zo svojich najlepších ciest. Doslova hovorili, že bola najlepšia. No teraz neviem, neviem. Je deň odletu na expedíciu Orlí lovci. Mám trému. Tak ako pred každou expedíciou. Domyslel som to? Nezabudol som na nič kardinálne? Partner sa nám už 4 dni neozval. Nezlakol sa a nezabalil to? V Ullaanbaatare vraj nasnežilo. Viem, že ide o najchladnejšie hlavné mesto sveta, no začiatkom septembra by malo byť ešte teplo. Olgi je o 700 metrov vyššie a odtiaľ vyrážame vysoko do hôr Altaja. Ustojíme tu ukrutnú zimu?


Na expedície zásadne už roky neberiem ženy. Z evolučného hľadiska sú ženy tie, ktoré investujú viac do výchovy potomkov, čiže rizikové správanie by bolo oveľa nákladnejšie, ak by si ublížili. Muži si môžu dovoliť viac riskovať. Ja na týchto cestách riskujem. Bez risku niet top zážitku. A ja mám na Orlích lovcoch teraz viac žien než mužov. Pritom ide o fyzicky veľmi náročný zájazd. Mongolsko je takou klasickou krajinou, no ja si to robím zložitejším, ľutujem sám seba. No opäť (ako tri baby na Lovcoch ľudožrútov) nechcem to zakríknuť, no tie baby opäť vyzerajú super. Energické, vtipné s nadhľadom a väčšina zdá sa ma aj dobrú výstroj.


Prechádzam pasovou kontrolou, boarding práve začal, odlietame o 40 minút. Trošku meškám, zasekol som sa v biznis lounge. Pasováčka pozerá do počítača a pozerá, zavolá kolegu a do prdele už viem, že mám opäť problém. A viem hneď aj aký. “Váš pas je kradnutý” oznámi mi to čo už viem, že príde. Táto príhoda sa dá nazvať aj “ako spraviť akúkoľvek cestu dobrodružnou?” Zatvárim sa na svetého, gúľam očami ako Mr. Been. “Nemôžeme vás pustiť, musíte ísť na Slovensko vybaviť si nový pas” Toto nie je vôbec dobrá správa, 10 ľudí ma čaká pred odletovou bránou D 21, uff nemám moc času. Dám zavolať supervisora a je to sympatický policajt, ktorý príde do 2 minút. Pozerá do pasu, do počítača, potom sem – tam flochne na mňa a potom zoberie od starej pasováčky môj pas “nasledujte ma” zahlási. Vybehneme o poschodie vyššie do zadného traktu, usadí ma vo veľkej policajnej miestnosti, na stenách portréty hľadaných osôb. “Kde pracujete?” a ja vytiahnem občiansky preukaz a používam fintu ako všade “som lekár” narážajúc na moju prvú profesiu. “nemáte to nikde napísané” a naozaj ani v pase a ani v občianskom preukaze to nie je. No mám vodičák a tam to je “MUDr. Fellner”–a chvalabohu, lebo toto zabralo a policajtovo správanie dovtedy odmerané sa zmenilo. 6 rokov štúdia na LFUK a následne atestácia na Kramároch sa mi vyplácajú. “Vykradli mi autom zobrali tašku a ja som si myslel, že v tej taške bol aj môj pas, nahlásil som to na políciu. Následne som pas našiel” Vysvetlujem príbeh a to, že pas nie je kradnutý a je to môj pôvodný pas. Mám v ňom víza do Ruska aj Mongolska. Keď tak veľa cestujem, tak som ho počas mojej expedície Lovci ľudožrútov nechal v Base campe aby mi víza vybavili. Do odletu je menej než pol hodinka. “Viem teraz zavolať na políciu a nahlásiť tam to, že som pas našiel”, hovorím. “To sa nedá, musíte byť osobne prítomný” Som s časom riadn etesne, začína mi byť horúco. Rozmýšľam ako z toho von. Keď mi tento pas zrekvírujú tak mám druhý, vždy so sebou nosím viac pasov a prejdem cez druhého pasováka. No skončím v Rusku, lebo nebudem mať víza. No ano toto nie je bohvieaká výhliadka. “Keď sa vrátim, tak to dám do poriadku. Sme skupina 11 osôb” pokračujem a snažím sa tváriť pokojne. Šéf policajt klepe čosi do počítača, opýta sa ma na zopár bodov a ja podpíšem papier. “Poď za mnou!” prevedie ma zadným vchodom cez pasové a ja následne bežím ku gatu. Som posledný, ale nechali ma prejsť. Vbehnem do lietadla a letííím. V Moskve to budem riešiť opäť. Mongolsko je už ďaleko tam záznamy mať nebudú, no Moskva je ešte problémik a s ruskými policajtami sa dá dohodnúť ťažko. V Moskve nechám pred sebou väčšinu našich a všetci majú to isté, tú istú letenku, palubenku, tie isté víza, rovnaké pasy, všetko je OK a potom idem ja z tej istej partie a nikto si nič nevšimne a som opäť ďalej. Z nudného bežného letu do Ulaanbaataru mám nakoniec slušný zážitok.


Foto: videli ste v menu namiesto coca coly, pivo? Vitajte na letisku Šeremetevo.

20
Sep
09:41
2017
Namíbia

JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia september 2017 Vrátili sme sa z veľmi dobre koncipovaného zájazdu JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia september 2017. Všetko bolo dokonale naplánované, ubytovania skvelé, transporty bezproblémové, hoci niekedy dlhé, počasie, ako na južnej pologuli v našom lete, čiže občas studené - Kapské Mesto, Mys Dobrej nádeje a Swakopmund, ale po prekročení obratníka príjemné až horúce. Najlešie na zájazde však bol sprievodca Standa Cigánek. Musíme ho veľmi pochváliť, ako bezpečne celý zájazd šoféroval a medzitým nám vysvetľoval históriu krajín, ktorými sme prechádzali, pútavo rozprával o domorodých kmeňoch Himbov, Damarov, ktoré sme navštívili, ale najmä nám porozprával nesmierne veľa o rastlinstve a zvieratách, ktoré sme pri prechode krajinami, ako aj na safari stretli. Standa sa nám venoval dokonca aj keď mohol mať voľno, napr. pri večeriach nám rozprával zaujímavosti zo svojho pôsobenia v Afrike. Cestujeme s Bubom už 10 rokov, absolvovali sme 15.zájazd, ale musíme priznať, že tento bol najvydarenejší a to aj vďaka Standovi. Bolo nás málo účastníkov, povahovo sme si sadli, neboli žiadne komunikačné problémy, takže veľmi vydarená dovolenka. Videli sme veľmi veľa zaujímavostí - trek na Big Daddy -
dunu v púšti Namib, jazda na štvorkolkách v Swakopmunde, jazda člnom na safari v Chobe, lov prasaťa a jeho hodovanie na ňom štvoricou levov, návšteva Himbov v dedine, kde mi mladá Himbka skoro odlákala syna. Mohlo by však byť viac času na záver na Viktóriiných vodopádoch, pretože sme nestihli absolvovať všetky aktivity, ktoré nás lákali. Super boli bazény v Zambii, čiže kúpanie sa na hrane vodopádov, kde sa pod Vami otvára 100-metrová priepasť, ale raft sme už bohužiaľ nestihli. Musíme sa tam teda znovu vrátiť a preto dúfame, že Bubo bude aj naďalej poskytovať také kvalitné služby a nebude robiť veľké skupiny cestovateľov, lebo vtedy zážitok zo zájazdu ani zďaleka nedosahuje taký pozitívny a intenzívny zážitok, ako pri veľkých skupinách. Všetko dobré, Bubo, prajú Helga a Michal

18
Sep
19:56
2017
Rusko

Sprcha

Breza, breza, lúka, breza, DEDINA, breza, lúka, breza ... (Stovky kilometrov) ... breza, breza, breza, lúka, breza, breza, zasa lúka, MESTO. Niekedy stojíme na stanici dlhšie niekedy kratšie. Dlhšie prestávky sú pre nás úplnou oázou. Vždy doplníme zásoby jedla a piva. Samozrejme že máme vo vlaku aj jedálenský vozeň,ale množstvo babušiek a predavačov ponúkajúcich na predaj všetko od plyšových hračiek cez magnetky až po čučoriedky má jednoducho svoje čaro.
Nachádzame sa v meste Ťjumen, sme vo vlaku už skoro dva dni a mnohých tu čaká výzva. Je 5hodín ráno a vlak tu bude stáť viac než hodinu. Pauzu plánujeme využiť na sprchu v priestoroch stanice. Je zvyklosťou (dokonca aj u nás), že vlakové stanice sú vybavené sprchami práve pre diaľkových cestujúcich.
Vačšinou sú tieto sprchy obrovská lotéria čo sa čistoty týka. V zásade ale platí, čím vačsie mesto tým lepšia sprcha. Pre únavou zničených ľudí platí každá sprcha dobrá. Rusi sa často riadia heslom, "aaaale veď za pár dní sa osprchujem doma..." Sociálne zariadenie však príjemne prekvapilo. Čiže na sklamanie mnohých sa nejednalo o kultúrny šok, pri ktorom by sme si museli siahnuť na dno psychických síl. Sibír sa ale vyznačuje velkými teplotnými rozdielmi počas letných dní a vonku je práve sviežich 6°C. Takže vykupaní upalujeme do vlaku kopneme do seba "tekutý sveter" a všetci si ideme ešte zdriemnuť :) Okrem vodky nás hreje aj pocit že už za 40 hodín vystupujeme pri jazere Bajkal.

(Transibírska magistrála)

M Martin Lipinský z Bubo
18
Sep
19:50
2017
Rusko

Petrohradské biele noci

Jedná sa o nadherný jav keď sa v letných mesiacoch, v Petrohrade úplne nezotmie ale namiesto toho nastane šero.
Tento jav chodia obdivovať davy turistov z celého sveta. Celé nebeské divadlo je umocnené tým že desiatka mostov na rieke Neva sa v nočných hodinách zdvihne aby mohli prechádzať nákladné lode. V letných mesiacoch sa tam nachádza neuveriteľné množstvo výletných ľodiek a člnov plné zvedavcov. Na jednom takomto plavidle sme aj my :) Táto flotila pártylodí smeruje ku každému mostu ktorý sa má zdvihnúť. Všetky sú nádherne vysvietené. Po nábreží míňame budovu Admirality, ostrovček Petropavlovskej pevnosti, Zimný palác a mnohé ďalšie. Na ľodi samozrejme nesmie chýbať ruská vodka, predsalen sme severnejšie než Helsinki a treba sa zahriať. Zaspievame ešte zopár slovenských vypalovačiek a poberieme sa pomaly na hotel. Veď máme pred sebou ešte deň plný poznávania a potrebujeme dočerpať sily :)

dni hod min sec