‘Poor Niagara’

‘Poor Niagara’

Traduje sa historka, ze ked Eleanor Roosevelt, byvala prva dama Spojenych statov americkych, navstivila Braziliu, udajne sa zastavila aj na vodopadoch Iguazu. Udajne nimi bola ohromena natolko, ze po ich vzhliadnuti len lakonicky prehlasila: ‘Poor Niagara’ (Ubohe Niagary). Narazala tym na krasu a rozlohu vodopadov Iguazu, ktore su pri standardnom prietoku o tretinu vacsie a o polovicu vyssie ako zname vodopady na kanadsko-americkej hranici. Aj vodopady Iguazu, podobne ako Niagary tvoria hranicu medzi dvoma statmi - Argentinou a Brazilia. Viac ako 80% ich rozlohy sa nachadza na Argentinskej strane a rozprestieraju sa na ploche dlhej viac ako 2,7 kilometra. Tvori ich 275 roznych kaskad, ktore sa pri nadmernom prietoku vody spoja do takmer jedneho suvisleho vodopadu. Je to naozaj obrovske mnozstvo vody, co vyplyva uz aj z ich nazvu. Iguazu totiz v jazyku miestnych indianov Guarani znamena ‘velka voda’. Ich najvacsi vodopad nazyvany Diablov hrtan s prehladom strci znamejsie Niagary do vrecka a dovolim si tvrdit, ze svojou krasou prekonaju aj Viktoriine vodopady v Afrike. Pravdepodobne by so mnou suhlasila aj pani Eleanor Roosevelt. Ak niekedy Viktoriine vodopady vobec navstivila.
Je totiz dost mozne, ze Eleanor nikdy nenavstivila ani Iguazu. Ked sa v marci 1944 zastavila na pracovnej ceste Braziliu, jej oficialny program tuto cast krajiny nezahrnal a nie su o nom ani ziadne zmienky. To ci navstivila Argentinu/Braziliu aj druhy krat, nie je zname. Preto je pravdivost tohto vyroku velmi tazke overit. Co vam ale vieme garantovat je, ze aj vy si s nami nad krasou tychto vodopadov mozete najblizsie povzdychnut: ‘Poor Niagara.’

25
APR
07:18
2017
Peťo Hliničan z BUBO
La Reina de la Plata

La Reina de la Plata

Sedim si tak na teraske jednej restauracie v Puerto Madero, popijam vynikajuci argentinsky Malbec a cakam na svoj steak. Potichu rozmyslam, kolko takych miest ako je Buenos Aires poznam. Presiel som toho uz dost, ale s kralovnou rieky La Plata sa tazko zrovnava. Je to mesto, ktore ma vsetko. Juhoamericku dusu, europsky sarm a severoamericku organizaciu. Je to skvele mesto. Zo zaciatku som ho nemal rad, ale asi pri siestej navsteve ma chytilo za srdce. Isiel som v noci za argentinskym kamaratom Matiasom do jedneho z mnohych tajnych barov, ktore su momentalne najvacsim vystrelkom v meste. Pridete do obycajnej malej pizzerie alebo kvetinarstva, ktore ziva prazdnotou, poviete ‘tajne’ heslo a oni pre vas otvoria chladnicku, alebo dvere do skladu a vy vstupite do ukryteho miesta, kde sa v stylovo zariadenych priestoroch zabavaju desiatky ludi. Nieco absolutne uzasne, ale o tom som nechcel. Sedel som v tom autobuse a pozeral sa cez ufulane sklo na prekrasne budovy ‘Pariza 30tych rokov Ameriky’. V tom som si uvedomil, ze taky obrovsky pocet monumentalnych budov a architektonickych skvostov ma len maloktore europske mesto. A vtedy sa to stalo. Do Buenos Aires som sa zalubil a nedam odvtedy na neho dopustit. Fascinuju ma jeho siroke bulvary, vynikajuce jedlo a skvele vino, emociami nabite tango, ktore tancuju ludia v Boce a San Telme na uliciach, futbalove sialenstvo fanusikov Bocy a Riveru, bohemske stvrte Palerma alebo prekrasne parky Recolety. A to ani nespominam modernu stvrt Puerto Madero, ktora bola prerobena na jednu z najkrajsich promenad mesta a kam pravidelne chodievame na najlepsie steaky na svete. Buenos Aires, argentinske hlavne mesto je uzasne a trufnem si tvrdit, ze maloktore mesto sa mu vyrovna. Dali by sa o nom napisat romany. Ale lepsie je ho aspon raz zazit. A s nikym ho za par dni nespoznate lepsie, ako s nami. Spytajte sa mojej poslednej skupiny…

24
APR
06:06
2017
Živí pri Mŕtvom mori - luxusne

Živí pri Mŕtvom mori - luxusne

Vyplazujeme na Vás jazyky a takto Vás srdečne zdravíme z nášho Family zájazdu. Je to ohromná sranda kúpať sa tu. A potom sa namazať liečivým čiernym bahnom … No musíme si dávať pozor, odlietame domov a potrebujeme, aby nás colníci v pase spoznali. Keď túto procedúru zopakujete 3 razy, tak omladnete o 3 roky. Všetko realizujeme pod taktovkou skúseného dermatológa, Tomáša (prvý zľava) a on ako skúsený lekár vie ako na to. Kožičku máme hľadkú ako bábätká a liečime si naše neduhy.
Kempinski Ishtar je TOP hotelom. Je omnoho rozsiahlejší ako ten čo máme v Tatrách s množstvom bazénov (je ich 9 a niektoré sú stovky metrov dlhé, či architektonicky výnimočné), pripomína Semiramidinine visuté záhrady v Mezopotámii.
Úžasná príroda a história sa v Joránsku stretávajú v nádhernej symfónii. Náš luxusný 5 hviezdičkový hotel je položený na plážach najnižšieho miesta sveta. Doteraz sme raňajkovali, až do 11.30 a k úžasným šalátom a mandlovým koláčikom s medom sme popíjali šampanské. Už hlbšie na našej planéte klesnúť nemôžete. No po náročnej poznávačke plnej zážitkov alá BUBO si oddych (aj keď zhýralý) zaslúžime.
Keď som na tomto mieste bol pred 23 rokmi s Karosou s nábehou ventiláciou (keď sme s rozbehli, tak sme otvorili okná a to bola celá naša klimatizácia) žiaden luxusný hotel tu nestál. Vtedy sme skočili do tohoto presoleného jazera, nechali sa nadnášať a robili si fotografie čítajúc noviny. Boli sme jedni z prvých Slovákov, ktorí mali túto skúsenosť z Jordánskej strany. Nebolo to bohvie čo, veď tu ani sprchy vtedy neboli… Teraz je Jordánska strana omnoho viac rozvinutejšia než Izraelská a mám presne opačný pocit. Hlavne v tomto hoteli, v ktorom je aj samotný pobyt zážitkom samým o sebe. Väčšiu izbu som mal iba keď som býval v hoteli- zámku a mal prezidentský apartmán. Vchádzam do izby, vpravo je obrovská luxusná kúpelňa, potom pracovňa, spálňa s obrovitánskou postelou, nasleduje obývačka a ešte máme veľkú terasu oddelenú od bazéna štýlovými drevenými paravánmi. Celý hotel je v pieskovcovej farbe a aj keď je obrovský, zapadá do okolia v ktorom sa stráca. Výťahy fungujú skvele a nikdy som nečakal. Chcete ísť k moru a naozaj sa Vám nechce chodiť? Nasadnite na “golfový” club car a odvezú Vás. Cestou na raňajky, kde sedíme na terase s výhľadom na more, ma pozdravilo 10 ľudí. Všetci sú neuveriteľne úslužní ako sa na TOP luxusný hotel patrí. Takúto úroveň nenájdete v žiadnej ponuke chartrových letov, v žiadnej ponuke masového turizmu. Oproti týmto “5 hviezdičkovým” hotelom by tento musel mať minimálne 7 a v servise aj viac. Toto je špecialita a ak ste cudzinec, tak sa k Vám aj tak správajú. Nosia Vás na rukách.
Nevýhodou je, že v minibare na izbe nemáme alkohol. Výhodou je, že minibar je už v BUBO cene izby a džúsy sú 100% a minibar Vám každý deň doplnia.
Keď sme skončili naše procedúry v zázračnom Mŕtvom mori sa ovlažíme v nekonečnom (infinity pool) bazéne s modernou doskotékovou hudbou, kde mladí hostia tancujú s gin tonikom v ruke. Náš bazén pokračuje akokeby priamo do vody Mŕtveho mora, je to nádherný optický efekt a komu sa nechce realizovať procedúry bude aj tu nadšený. Potom ideme na aperitív do baru (daiquiri a margarita) a po večeri s bielym talianským vínkom v jednej z reštaurácii na šišu – ochutnávame rôzne druhy tabaku – a pred našim stolom tancuje brušné tance arabská tanečnica. No aj večeru Vám musím popísať - začneme čerstvými šalátmi kde je zelenina plnej chute a Baba Ghanoush je najúžasnejší na svete a má úplne inú chuť ako Moutabal aj keď sú oba z baklažánov. Kishkeh chutí úplne inak než Labneh a zdá sa mi, že arabské jogurty predbiehajú aj tie Nórske. No najväčšie prekvapenie je Magloubeh kde Vás jedno sústo prenesie do rozprávok Tisíc a Jednej Noci a Vy cítite, že Araby sú prastarým vzdelaným národom s vytríbenými chuťami. Dezertom sú “šišky” Asabe Zainab a “žemlovka” s kokosovou príchuťou Umm- Ali. Delikatesné.
Hotel je nazvaný po bohyni Ishar a tá je Mezopotámskou (Asýrskou a Babylonskou) bohyňou sexu. Podľa nadšenia našich klientov z tohto zájazdu konštatujem, že toto miesto funguje zázračne vo všetkých smeroch. Pri Mŕtvom mori omladnete a ste akosi viac živí.

21
APR
08:20
2017
ľuboš Fellner, BUBO
Famózny trekking v Petre

Famózny trekking v Petre

Mám ďalší sen. Navštíviť hrobku Aarona. Zdá sa to divné, veď som práve navštívil v Hebrone (pozrite si na tomto Fóre príspevok z Izraela v rovnakom období) hrobky mnohých starozákonných prorokov včítane praotca Abraháma a na Veľký piatok som bol u hrobu Ježíša. Toľko morbidity by aj mohlo stačiť. Aaronovú hrobku však chcem navštíviť od času kedy som navštívil Petru po prvý raz. Vtedy sme vošli do “Červeného mesta” a dozvedeli sa, že pred pár týždňami tu zabili skupinu mladých Židov. “Červené mesto bolo plné červenej krvi” spievalo sa v hebrejčine. Týždeň na to prišiel do Petri prezident Izraela Yitzhak Rabin a rokoval s kráľom Jordánska- Husseinom o dohode o prímerí ktorú v októbri toho roku podpísali. O rok na to bol na Rabina spáchaný atentát ako na najväčšieho zradcu. Pritom to bol veľký a veľmi odvážny človek ktorý pre Izrael urobil naozaj veľa.
Vtedy sme prechádzali Petrou, vstupné nebolo 72 Euro ako dnes, ale zlomok tejto ceny. Pivo mi nalievali do čajových pohárov, aby to preboha (pre Alaha) nikto nevidel, že takto hreším. Pred Monastery (Ad- Deir) sme my Bubáci boli úplne samy, dokonca som na vrchol vyliezol a nohy mi hompálali z “dáždnika” nad najväčšou budovou celej Petri. Dnes sa to už nedá, je to zakázané. Pivo vám nalejú do sklenených pohárov a majú dokonca čapované. Práve tu som sa dozvedel o Aaronovej hrobke, že existuje. Odvtedy to mám v hlave. Je zaujímavé, že za 23 rokov to žiaden Bubák nenavštívil. Podobne ako Pico Turquino na Kube. Obe sú jednoduché veci, ktoré zvládne skoro každý kto toto číta, no vidíte…. Nie keci ale činy sa rátajú zvyknem hovoriť. A tak som do propozícii na náš detský zájazd zo state BUBO Family na Blízky Východ napísal jeden z cieľov – dobyť Aaronovú hrobku. Tých cieľov bolo viac, napríklad stáť na Golgote priamo na Veľký piatok, spať v najlepšom hoteli Jordánska, vyskúšať si šabat cez sviatok Pessah na vlastnej koži, piť na Golanoch najlepšie košér víno, pochopiť rozdiel medzi židovstvom, kresťanstvom a islámom a zároveň v čom sme si podobní – pod taktovkou najlepšieho sprievodcu v SR aj ČR, ktorý vie a nekecá.
Papier vela znesie ale dokázať niečo NAJ (navštíviť najstaršie mesto sveta, najnižší bod Zeme – áno j tu sme teraz boli) zrealizovať unikátnu vec, ktorú nikto iny nerobí je ťažké.
Vyše 20 rokov máme v Petre partnerov, sú z najsilnejšieho kmeňa, hrdia sa tým, že podobne ako kráľovská rodina Jordánska -Hašimovci sú priamymi potomkami proroka Mohameda (z rodu Kurajšovcov. Dokonca potomkami Mohamedovej dcéri Fatimi a Mohameedovho bratranca Alího). Žijú v Petre od pradávna a venujú sa turistickému ruchu. No o tom ako vystúpiť k hrobke nevedia nič. Peťo Rea, úžasný sprievodca mi hovorí “ Ľubo nikto z nich tam nikdy nebol. Čokoľvek ti povedia, nie je to Pravda” To je upokojujúce.
Z nášho hotela vidieť bielu bodku na najvyššom vrchole v okolí. Dráždi to oči. “Dokelu veď tú hrobku každý vidí. Petru , novodobý div sveta navštevujú milióny turistov, nie je možné, aby o tom nikto nič nevedel” nahlas uvažujem. No áno, nikto nič nevie. Na internete sa píše že túra trvá 12 hodín. Chcem vyraziť tesne po polnoci, mám čelovku. Iba sa bojím strmých zrázov, veď keď poznáte prírodu v Petre viete o čom hovorím. Môže ísť o život. Nechcem zasa riskovať priveľa. Veď beriem so sebou na výstup aj deti a aj svoje deti. Stretávam sa so sprievodcom a ten mi hovorí, že nemôžem vyraziť o polnoci lebo ma musia pustiť do Petry. Naša skupina tam vchádza o 9.00 ráno, no my musíme mať špeciálne povolenie a vojsť tam už o šiestej a makať a makať. Nevieme to obísť. “Na vrchol môžete ísť na ťave” hovorí mi náš jordánsky sprievodca, ktorého Peter dobre pozná. “bol som tam už zopár razy. Trvá to 12 hodín. Naspäť do hotela dôjdete taxíkom večer, OK?” Neskôr pochopím, že všetky informácie, ktoré mi povedal nie sú pravdou a stavil by som sa, že tam nikdy ale nikdy nebol! Vyrazíme skupinka s najmladším Maťkom (11 rokov) a najstarší je Tomáš (49 rokov). Sprievodcom je Rašíd, vyšľachovaný beduín a máme dva silné kone, ktoré sú do seba zamilované. Putujeme ešte za veľmi príjemného počasia a teploty. Kvalitné turistické topánky, krém na opaľovanie a pokrývka hlavy ako aj vela, vela vody na pitie sú nutnosťou. Ako opustíme hlavné údolie Petry dostávame sa medzi beduínov a ich rodiny. A žiaden turista. Je to šokantné, ale je to Pravda. Stáva sa mi to často. Stačí odbočiť kúštiček z vybehaných tursitických trás a ste samy. No to bežný turista = 99.99% nedokáže. A paradoxom je že čím viac ľudí cestuje, tým je turizmus mainstreemovejší. No to je obrovská výhoda pre profesionálov. Krajina je divoko nádherná, keby čosi takéto mali v USA, tak je to svetoznáme ako Death Valley. Zastavíme sa v jednej rodine beduínov, ktorá býva v 2000 rokov starej jaskyni Nabatejcov, v takom malom Khaznehu. Priečelie je nádherne vytesané do červeného pieskovca, vchádzam dnu. Hnedozelené látkové kreslo v rohu jedinej miestnosti, inak iba tmavá skalnatá dlážka, biele steny a nikde nič. Postel majú vytiahnutú vonku, veď tu neprší. Hrám sa s Mirjam, asi 3 ročnou beduínkou, ktorej zrejme nikdy nepoumývali šampónom hlavu. Mirjam bola podobne ako Aaaron súrodencom Mojžíša. Ona dohodla s dcérou faraóna, aby Mojžíšová matka kojila svojho syna. A táto malá beduínka sa volá po nej. Mojžíš tadiaľto putoval po úteku z Egypta. 40 rokov chodil po púšti aby sa zbavil starej generácie, ktorá sa nechcela zbaviť starých tradícii, panteonu bôžikov a nechcela prijať novú myšlienku. Tak je to aj teraz len v rýchlej dobe nemáme čas čakať 40 rokov a zmeny (politické ale aj v biznise) sa musia robiť rýchlejšie a tak to bolí viacej. Aaron bol starší brat Mojžíša a Mojžíš ako dyslektik poprosil boha aby Aarona akceptoval ako akéhosi výkonného riaditeľa a boh povedal “áno”. Aaron sa týmto “áno” stáva taktiež prorokom. Mojžíš bol božím poslom ale výkonnú moc nechal na Aarona a Aaron veci spravoval dobre. Keď prišli do tohoto údolia vedľa Petry (teraz sa mestečko volá Wadi Musa – Mojžišovo údolie) a nemali vodu, Mojžíš udrel svojou palicou do skali a voda vytreskla. To miesto je blízko nášho hotela a včera sme sa tam zastavili. Voda zo skali tečie do dnešných čias. Veď to je jeden z dôvodou prečo si Petru arabský kmeň Nabatejcov vybral za svoje sídlo. Nielen, že je nádherne skryté v skalách, ale je tu voda.
Rašíd nás vedie nádhernou cestou bez akýchkoľvek značiek. Zastavuje sa pri dome jednej beduínky a ona berie kľúč a “vybehne” s nami otvoriť hrobku. Boris ide na koni ale teraz sa už šlape tvrdo hore. Slniečko sa derie na oblohu a my mu šľapeme v ústrety. Petra má však prekvapujúcu nadmorskú výšku a teraz na jar je príjemne –no pozor, pozor slnko je zradné. Rašíd ostáva pod posledným výstupom, pod schodami variť čaj a my stúpame tých posledných 10 minút peši hore až k hrobke postavenej na mieste kde skonal Aaron. A sme tu. Biela mamelucká budova zo 14. Storočia, výjdeme hore na strechu s výhľadom do nekonečna. Pod nami údolie Arabah a na druhej strane vidieť Monastery a aj náš hotel, všade nádherné hory – oplatilo sa. Za železnými dverami, ktoré sú teraz otvorené iba pre nás je jednoduchá, ale pekná priestranná miestnosť, vo vnútri je hrobka, na nej prehodený červený motlitebný koberček a schody dole, ktoré vedú do ďalšej miestnosti. Na streche otvárame sáčik z ďatlami, beduínskym chlebom a beduínskymi koláčikmi a kocháme sa. Sme široko – ďaleko na najvyššom bode a je to vskutku paráda. Čítame si o Aaronovi z Koránu a Tóry, no je spomenutý ajv Novom zákone v Biblii. Potom zbiehame dole a dávame si Rašídov beduínsky sladký čaj, ktorý nás úžasne povzbudí. Prepáčte toľko superlatívov, ale často keď si nakoniec splníte sen, ste sklamaní. No ja som teraz po vyše 20 rokoch nadšený. Musím povedať, že BUBO sa sakra posunulo ďalej v celom zájazde na Blízky Východ a som teraz fyzicky unavený, ale psychicky som vysoko. Tie púte majú čosi do seba… Je tu magická atmosféra, usporiadate si v hlave myšlienky. Ako to, že niečo vydrží 3200 rokov bez toho, aby to ubralo na sile?
Po celej ceste sme nestretli nikoho okrem beduínov. No teraz vidíme ďalšiu skupinu, ktorá kráča hore k hrobke, dievčatá a mnoho po zuby ozbrojených chlapov s ohromne prísnym pohľadom. “To sú 2 princezné” prehodí medzi zuby Rašíd. “Poznám ich ale nemôžem tam ísť, to si nemôžem dovoliť. Toto je kráľovská rodina…” V ušiach mi znie Schoenbergova dodekafónia. Som šťastný, že som navštívil hrobku prvého najvyššieho kňaza Židov. Keďzomrel tu hore na vrchole Mount Hor mal magických 123 rokov.
Schádzame dolu, Dando a Sára idú na koni a to je o ďalší ulovený zážitok navyše. Na fotografii je Mount Hor za ich chrbtami a keď si zväčšíte fotografiu (kliknite na nadpis príspevku), tak tá malá biela bodečka je Aaronovou hrobkou.

20
APR
07:24
2017
Ľuboš Fellner, BUBO

Hebron a 2 najsvätejšie miesta Židov

Prichádzame k Múru nárekov. Som tu opäť po tak dlhej dobe. Posledne som tu bol na Pesah pred vyše 20 rokmi, Teraz je Pesah opäť a je tu bombovo. Keď sem chcete prísť prejdete tvrdou kontrolou a zoberú vám nože. Teraz sú útoky nožami v Jeruzaléme in. Mladý Palestínčan či dokonca PAlestínčanka pichnú do krku izraelského vojaka..Ihneď ich ďalší zastrelia, ale majú dobrý pocit, že urobili aspoň trošku zle. No nám nože nakoniec nechávajú. Rozdeľujeme sa, ženy idú vpravo, my muži vľavo, slnko zapadá a pri múre nárekov je svetopvý record, totálne plno. Mám kraťasy a to tu nikto nerieši, ale na hlavu si dávam kipu (jarmulku), ktorú tu požičiavajú. Predtým sa rituáne opláchneme špeciálnym džbánom s dvoma uchami. Pretlačíme sa medzi veriacimi úplne k múru, dotýkame sa ho, vkladáme na papieriku napísané svoje priania. Pred 22 rokmi sa mi prianie, ktoré som vložil splnilo, Funguje to! Atmosféra je ohromne silná. No teraz mám jedno prianie, ktorú som si tu v Izraeli ešte nesplnil. Hebron! Vtedy som si na to netrúfol. V Hebrone vybuchovalo trhovisko plné ľudí, pred rokom lekár z Brooklynu, Baruch Goldstein vystrielal v mešite 29 moslimov. Toto mesto malo už pred 22 rokmi to najhoršie renomé. A aj dnes je tých 30 km od Jeruzaléma ako cesta na inú planétu. No ja chcem vidieť “Jaskyňu Patriarchov” neuveriteľné miesto s ohromnou históriou.
Hebron to je hrozno, figy, nádherná krajina, najväčšie mesto “Západného brehu” mesto najväčšej Palestínskej revolty ak nerátame pásmo Gazy. 5000 izraelských vojakov chráni 500 ortodoxných židov, ktorí sa usadili v centre mesta. Prenajali si hotel a odmietli odísť a postupne sa rozrástli. Prechádzam absolútnym centrom mesta so zachovanou Mameluckou architektúrou. Otvorený je každý tretí, štvrtý obchodík a aj tie sú malilinké a predávajú iba zopár vecí, vidieť že ledva prežívajú. Turistov niet. Betlehem je kúsok a to mesto žije, Hebron je mestom v agónii v kóma vigile. Aj vzduch akokeby zastal, je ticho. Zrazu počujem muezína a vyberiem sa po zvuku smerom k najväčšej budove centra. Tá je rozdelná na polovicu. Polovica tej istej budovi je synagóga a polovica mešita. Aby som Vám vyrobil ešte väčší chaos, tak vedzte, že kedysi bolo toto miesto zopár razy kostolom. Vo vnútri sa nachádzajú hrobky predkov. “Kúp si niečo od mňa prosím. Nie sú turisti, biznis stojí” prosí ma slušne Waseem, ktorý bude mať 22. apríla 19 rokov. Vyzerá starší, táto situácia ho prinútila rýchlejšie vyspieť. “Od Osla je naše mesto rozdelené na polovicu, ukážem ti to”
Podľa tradície popísanej v Tóre, Biblii a Koráne praotec Abrahám kúpil jaskyňu a okolité pozemky práve tu. Pohreb Sári je prvým zaznamenaným pohrebom histórie a kúpa jaskyne Machpelah je prvou ekonomickou transakciou. Abrahám bol bohatý človek, narodil sa v bájnom Ure a tu v Hebrone žil za vlády Chetitov niekedy pred 4000 rokmi a v jaskyni Machpela je pochovaný v blízkosti svojej ženy Sári. Potom neskôr za kráľa Dávida bol Hebron hlavným mestom Izraela, ešte pred dobitím Jeruzaléma. Pre židov je toto miesto druhým najsvätejším hneď po Múre nárekov. Podľa moslimov si tu počas nočnej cesty z Mekky do Jerużaléma zabudol Mohamad topánku. 700 rokov bolo toto miesto pre kreťanov zatvorené, no teraz máme šancu!
Prechádzam železnými turniketami. Je to 10x tvrdšie než keď ideme k Múru nárekov. Vchádza vždy iba jedna osoba a sledujú nás oči izraelských vojakov v plnej zbroji. Potom prechádzam ešte ďalším “turniketom”, takže kontrola je dvojitá. Modlitba končí a púšťajú nás dnu. Skoro nikto po modlitbe nevýjde von. Vchádzame no v mešite nieje skoro nikto, možno tak 5, 6 osôb, mešita je bez akejkoľvek šťavy, nulová atmosféra. Evidentne keď chcete ako moslim vstúpiť máte toľko problémov, že radšej idete inam… No po toľkých kontrolách a s tým, že tu nie je žiaden potenciálnu terorista mám pocit bezpečia. Vyzúvam si topánky a vchádzam dovnútra k hrobkám. Je neuveriteľné kto všetko tu je pochovaný. Okrem hrobky (cenotaf) Abraháma a druhej hrobky v inej osemuholníkovej miestnosti - jeho ženy Sári (na fotografii za mojim chrbtom a chrbtom dvoch ďalších pútnikov), potom hrobka Izáka a Rebeky a Jákoba a jeho prvej ženy Leah. Jakobova druhá žena Rachel (mladšia sestra Leah) je vraj pochovaná v Betleheme. Toto je sila, v prázdnej Ibrahimovej mešite chodím od hrobky k hrobke a snažím sa spomenúť si na zopár starozákonných príbehov. Labanov synovec Jakob pre neho pracoval 20 rokov a on ho prinútil zobrať si najprv staršiu dcéru Leah. Laban sa spomína práve teraz na Pessah a to v otázkach z Haggadah pri sederovej večeri.
Vraciam sa k hrobke otca Abraháma, ktorá je v prostriedku medzi mešitou a synagogou. Vedeli ste, že Abraham mal syna Ismaela s egyptskou slúžkou Hagar a so Sárou mal Izáka? Izák je praotcom Židov a Ismael Arabov. Židia a Araby majú teda rovnakého praotca.


Tieto hrobky sú predsa jasný dôkaz, všetci obyvatelia Hebronu vedia, že Židia a Arabi sú vlastbne rodina - a o to viac sa nenávidia. No príbehy pokračujú … Niektorí veria, že v Hebrone žil Adam po vyhnaní z raja a je tu pochovaný spoločne s Evou. Iní hovoria, že práve tu Kain zabil Ábela. Možno. Hebron aj dnes vyzerá skôr ako peklo.


 

19
APR
16:39
2017
Ľuboš Fellner, BUBO
Veľkonočné bicyklovanie v Číne

Veľkonočné bicyklovanie v Číne

Pekne sviatočné popoludnie z Číny! V meste Xi'An nas zdraví slnečné pocasie a my veselo nasadame na bicykle a vyrážame na mestské hradby. Ano, iba s nami môžete takto netradične osláviť sviatky jari bicyklovaním po jednom z najlepsie zachovaných a najväčšich mestských opevneni v Číne. Je to skvelé prebudenie do dňa plného zážitkov. hradby su v rannej hodine iba naše a navyše si môžeme vypiť kávičku v polsede na bicykli s vyhladom na Číňanov cviciacich ranne tai-chi. Mesto Xi'An je začiatkom legendárnej Hodvabnej cesty, ktorá spojila Ďaleký vychod nielen s Malou Áziou, ale aj s Európou. Vymieňal sa rovnako tak hodváb a materiálne komodity, ale aj kultúra a dokonca náboženstvá, vdaka čomu je dnes v meste početná moslimská komunita s vynikajúcim trhom a nevsednou mesitou . A preto sa cestou pýtame našej čínskej sprievodkyne Lisy na trávenie Veľkej Noci v Číne. Otázke na prvé počutie nerozumie, tak jej vysvetľujeme obsah a význam veľkonočnych sviatkov, oči sa jej rozžiaria a spýta sa: "Á, you mean christian festival?" Prikyvujeme a Lisa odveti: "No, we dont have Eastern here." Vôbec nevadí, presúvame sa rychlovlakom do mesta Luoyang, kde sa koná krasny pivonkovy festival plny kvetín a aktívne vítame jar medzi nami. Dobicyklovania Bubáci ;-)

19
APR
15:57
2017
Katarina Pivovarnikova & Samuel Klc
Veľký piatok na Golgote

Veľký piatok na Golgote

Vo štvrtok volal celý jeruzalém Hosana a Ježiš kráčal na horu Sion. My kráčame po tých istých stopách. Prichádzame do budovi, kde je dole pomyselná hrobka kráľa Dávida (toho čo zabil Filištínca Goliáša) a o poschodie vyššie je miestnosť, ktorá zodpovedá miestu kde Ježiš jedel poslednú večeru. Bol som v refektáriu Santa Maria delle Grazie v Miláne a videl nádhernú 8.8metrov širokú resku Leonarda da Vinci a naozaj to tu takto vyzerá proporčne rovnako. Tu jedol Ježiš so svojimi priateľmi večeru, ktorá sa je iba raz v roku a to na začiatku Pessahu, bola to sederova večera so všetkými atribútmi – my vieme akými. Potom prechádzame Getsemanskou záhradou na úpäťí Olivovej hory, kde sa ešte vo štvrtok Ježiš potil krvou a pozeráme sa na obrovský obraz v kostole Utpenia, ktorý to ukazuje a dotýkame sa skali, na ktorej sedel. Prastaré olivovníky sú vraj z doby Ježišovej. Nie je to Pravda hovorí Peter Rea, ktorý je najlepším sprievodcom na Blízky Východ akého si viem predstaviť. S Peťom sme tu na Olivovej hore boli v roku 1995 a odvtedy sem Peter chodí každoročne niekoľkokrát – ďalšia skupina nám ide v máji. Tu pod olivovníkmi Judáš Ježíša pobozkal a takto na neho upozornil rímskych vojakov. Potom prechádzame po stopách kadiaľ Ježíša viedli… cez hlboké údolie Cedronu (Josafat) cez Leviu bránu, krížom cez starý Jeruzalém.. Všetko je nám a našim deťom teraz jasnejšie. Je Veľký piatok a my sa dostávame do katolíckej procesie a prechádzame si jednotlivé zastavenia krížovej cesty na Via Dolorosa, medzi hradbami starého Jeruzaléma. Je to úžasné, som v čele tej procesie a mám super fotografie. Potom s touto procesiou vchádzame do chrámu Božieho hrobu, zatiaľ čo všetci ostatní čakajú za zátarasami. Je Veľký piatok a ja stojím priamo na Golgote, dostávam sa ako jediný človek, okolo mňa sú pri katolíckej procesii zátarasy a som v mieste, kde stál kríž s Ježíšom, skláňam sa a bozkávam to miesto. Predo mnou išla koptská procesia a pred ňou etiópska a tak toto je asi desaťtisíci bozk, také očkovanie živou vakcínou.. No je to nádherný pocit, ten chrám je nádherný, všade horia sviečky, v chráme sú tisíce veriacich, prichádzajú Gruzínci, potom Arméni, Rusy, je to zmeska ľudí z celého sveta, ktorí merali dlhočíznu cestu sem do svätej zeme. Potom z Golgoty prechádzame kúsok k hrobu Ježíša, ktorý teraz v marci otvorili po dlhej rekonštrukcii. Pochovali ho hneď v piatok ešte kým nezačal šabat = šábes. No o tom v ďalšom príspevku… Ortodoxní veriaci plačú a večer na tomto mieste tancujú, oni tento chrám volajú chrám Vzkriesenia. Ten pocit byť priamo na veľký piatok na Kalvárii, dotýkať sa svätého miesta a okolo vás tisíce veriacich s plameňmi v očiach, lícami červenými od plameňov sviečok, hladní lebo dnes držia celý deň post, pricjádzajpúci zďaleka vo svojich krojoch, so šatkami na hlavách, s pútnickými palicami, s piesňami, gospelmi, úsmevom a nádejou, túžbou po očiste a vykúpení, zmazaní hriechov, omdlievajúc pod tou ťarchou ohromnej mystiky. Toto miesto je vždy veľmi silné, ale dnes je to neuveriteľné. Fotografia je spred vynoveného Božieho hrobu na Veľký piatok 14. apríla 2017. Boh s Vami priatelia!

19
APR
13:07
2017
Luboš Fellner, BUBO
SKYE, Glenfinman a alchýmia výroby whisky.

SKYE, Glenfinman a alchýmia výroby whisky.

Žiaden okruh Škótskom by nebol kompletný bez návštevy aspoň jedného z množstva ostrovov a preto nás dnes čaká ostrov drakov, najväčší ostrov Hebríd, Vyrazili sme z Fort Williamu na ostrov Skye a cestou sme museli opäť zastaviť pri Eilean Donan Castle, pretože sme si to jednoducho nemohli nechať ujsť. Na celý deň sme si naplánovali ostrov Skye a jeho zážitky. Prešli sme kontroverzným mostom Skye Bridge, Naša druhá zastávka bola južná časť ostrovu a barokový zámoček Armadale, alebo teda jeho ruina umiestnená v príjemnej záhrade silného klanu MacDonaldovcov. Pozreli sme si ako vyzerá, navštívili múzeum ktoré vyhralo cenu ako najlepšie múzeum klanov v Škótsku. Ostrov Skye patrí k najväčším a rozhodne patrí medzi najznámejšie. Krajina narástla do výšky vďaka pohoriu Cuillin , sprevádzali nás krásne výhľady na okolité menšie ostrovčeky. Hlavné mesto ostrova Portree je malé mestečko kde sme naplnili naše žalúdky a vyrazili smer juh aby sme sa s prehľadom stihli nalodiť na trajekt nazad na škótsku pevninu. Plavba škótskym trajektom, takýto zážitok sme si nemohli nechať predsa ujsť, počasie prialo dokonca prestalo aj fúkať, približujúca sa krajina ozdobená pár domčekmi, tak pôsobil Mallaig kde sme pristáli. Pokračovali sme k pamätníku Glenfinman, ktorý vzdáva úctu všetkým padlým vojakom u poslednej veľkej bitke u Cullodenu v r.1746.,vyrozprávali príbeh Bonnieho , dnes bolo presne výročie 270 rokov od udalosti a mi sme si úctili pamiatku s vŕška s ktorého bolo krásne vidieť aj viadukt s Harryho Pottera. Ďalšie ráno sme vyrazili smer hlavné mesto , ešte predtým sme si počas cesty naprieč Škótskom jednoducho nemohli odpustiť návštevu tradičnej škótskej pálenice, kde sa vyrába unikátna škótska whisky a zastavili v Dalwhinnie distillery v najchladnejšej položenej pálenici v Škótsku , kde sme si prešli celý proces. Škótska whisky to nie je len nápoj, ale aj spleť striktných a dôležitých pravidiel čo treba dodržať, aby sme stále mohli hovoriť o škótskej whisky. Tá musí byť podľa zákona vypálené len tu v Škótsku, musí tu dozrievať a takisto sa do nej musí dávať len a len škótska voda. Medzi najcennejšie patrí whisky single malt, alebo teda whisky vyrobená z jačmeňa bez ďaľších prídavkov. Single malt whisky je unikátna pre každú pálenicu, pretože každá má vlastnú vodu, pôdu, sudy, vzduch a teda každý detail nakolko napokon ovplyvní výslednú chuť. Single malt vo svojej chuti obsiahne esenciu regiónu v ktorom vznikala a aj práve preto je jedinečná. Na západnom pobreží Škótska ako sú známe whisky regióny Islay či Jura má whisky drsnejšiu chuť vetra dofarbeného soľou roztrieštenou z morského príboja obmývajúci krajinu, no na východe má whisky zase ovocnejšiu či koreninovú chuť. Jačmeň treba nechať naklíčiť, aby pustil enzýmy, ktoré potrebuje, následne sa vysuší šokom, rozomelie na prášok a zatvorí sa do nádoby s tisíckami litrov vody. Voda je pri whisky extrémne dôležitá a hovorí sa, že tá najlepšia by mala pretekať cez vresoviská, brezové korene a rašelinu. Až vtedy dostane whisky chuť akú si zaslúži. Voda s jačmeňom sa následne pretransportuje do kontajnerov na fermentovanie, odtiaľ do prvej destilácie, ktorá zvýši alkohol z deviatich na dvadsaťdva percent a následne do druhej destilácie, v ktorej skončí s osemdesiat percentným podielom alkoholu. Ročne sa jej tu vyrobia nespočetné litre v tej našej cez 2.2 milióna litrov . Musí dozrievať minimálne tri roky a jeden deň, iba tak sa môže whisky pýšiť prívlastkom škótska. Málokto ju však po troch rokoch stočí do fľiaš , medzi najobľúbenejšie patria pätnásť ročné whisky, ktoré už nabrali farbu, chuť, vôňu sudov či dokonca esenciu sherry. Vyrobiť whisky je hotová alchýmia, no človek má niekedy pocit, že zlato by sa vyrobilo ľahšie. Zlatou bodkou je ochutnávka tejto živej vody. Piť originálnu, single malt whisky priamo v pálenici je neopísateľným zážitkom.

19
APR
12:52
2017
Robert Hašta z BUBO

Veľkonočné sviatky v Izraeli

Píšem Vám z výšky 200 podmorských metrov, aj keď by som mal povedať, že je to -200 m nadmorskej výšky. Sme pri Tiberiadskom jazere, ktoré sa volá aj Gallilejské more či Genezaretské jazero, ktoré je sladkovodnou zásobarňou celého štátu. Teda bolo, veď dnes už vie Izrael odsolovať vodu. A takto je to tu so všetkým. Kto je najväčším nepriateľom Izraela? Sýria, Izrael, celý arabský svet? Nie sú to židia samy. Ortodoxní izraelskí židia, ktorí nie že nepomáhajú tejto krajine, ale je to omnoho hošie.Tvrdia: “Izrael môže založiť mesiáš a teda tento akože štát založil diabol” a tak proti dnešnému Izraelu bojujú a spoločne s Iránom ho chcú vymazať z mapy zeme. “Vďaka bohu za palestínsky problém” hovoria aškenázi, “iba takto dokážeme držať spolu”. Počúvať sefardskú hudbu s aškenázskym priateľom? Neexistuje. Prijať do firmy dievča so sefardským menom? Nikdy! Mizrachim sú na chvoste spoločnosti, Felaši z Etiópie tu robia iba pomocné práce a upratujú záchody.
Teraz sme na severe Izraela, no chceme vystúpať od jazera smerom do hôr. Golanské výšiny boli dlho mojim svon. Pred 22 rokmi sme tam nemohli, potom Kamila chodial až do malého mestečka v Sýrii a teraz stojíme nad týmto mestečkom .Rozprávam sa s dvoma príslušníkmi UN,. Jeden je z Fínska, druhý pozorovateľ z Katamdnu, z Nepálu. Denne vidia tu 4 km dole pohyb ozbrojených síl, aj dnes. Sú to zrejme príslušníci IS či “rebelov” (takto ich označuje svet aj media a myslia tým bojovníkov proti Sýrskej vláde vedenej Asadom)a majú ľahké, ale ja ťažké zbrane. Prečo sú tu, tak blízko? Veď nás hocikto môže aj s našimi deťmi z tohoto miesta Coffee Annan, odpáliť. No oni sa tu pred Assadom schovávajú. Podľa dohody v týchto miestach nemôže byť prítomná armada Sýrie a pod lampou je najväčšia tma… Potom ideme na ochutnývku kosher vínka. 18 detí ide vyrávať umelecké predety z čokolády. Takže dospelí majú konečne pokoj, a toto je tá kibucnícka dovolenka, kedy sa o deti stará kmeň akosi sám, ide všetko samospádom… Večer sa ideme prejsť k jazeru, je pol druhej ráno a tu je to ako v Bratislave o 20.00. Pessah je v plnom prude. V pizzeriach padol obrat na štvrtinu a väčšina je maces. Dokonca v McDonnalds dostanete jedlo nie v zemli ale v nekvasenom macese. A aj internet je teraz cez sviatky akysi košér, je to tak zabezpečené, že to nefunguje. Tak som rád, že som tento príspevok konečne odoslal.

18
APR
23:41
2017
Luboš Fellner, BUBO

Kobe steak

Uz ste mali niekedy moznost okostovat pravy japonsky Kobe steak? Ak nie, tak Vas pozyvam na nasu zlatu cestu Japonskom, kde Vam vieme dat presny typ na restauraciu, kde si na tomto lahodnom steaku istotne pochutnate. Bud si vyberiete restauraciu v znamej casti Tokia s nazvom Shibuya, kde sa po ceste spolocne pretlacime cez najfrekventovanejsi prechod na svete, ktory si aj nasledne pozrieme z vtacej perspektivy z nasej BUBO vyhliadky, po ktorej priamociaro pokracujeme do steakhouse-u. Urcite ste uz poculi pribehy o tom ako su tieto kravy v Japonsku kazdy den masirovane, ako piju pri tom pivo a pustaju im pri tom vaznu hudbu. Pravy Kobe steak musi mat ale uplne ine specifika ako tie co som vymenoval pred chvilou. Jednym z nich je napriklad stupen mramorovania masa, ten musi byt minimalne na urovni 6. To znamena, ze maso bude z velkej casti mastne, a prave preto je aj take lahodne. Na jazyku sa vam bude priam az rozpustat. Dalej maso musi pochadzat z kastrovaneho byka alebo z mladej kravy tzv. jalovice, ktore nemaju viac ako 470 kg. Kazde taketo zviera musi byt oznacene 10 miestnym kodom, aby bolo mozne pravost steaku spatne vysledovat. Ak Vam steak v Tokiu zachuti, dalsiu moznost ochutnavky budeme mat na jednej z najznamejsich ulic Osaky s nazvom Dotombori, kde sa aj prave nachadza nasa skupinka. Tu si Kobe steak budete moct vychutnat pri stolceku priamo na ulici. My zajtra ukoncujeme nasu vydarenu cestu Japonskom, kde nas pocely cas okrem krasne rozkvitnutych sakur sprevadzala aj pozitivna atmosfera, za co ide velka vdaka vsetkym zucastnenym :)

17
APR
12:37
2017
Martin Šimko z BUBO