Krásne biele pláže a jedna legenda..

Krásne biele pláže a jedna legenda..

Ako si najlepšie užiť krásne plážeThajska? Ak už navštívite Krabi v Thajsku, určite si nenechajte ujsť plavbu loďou po okolitých ostrovoch. Za spoznávaním krásnych bielych pláži sa my z BUBO vydávame už skoro ráno. Tak sa nám darí vychutnať si neopísateľnú atmosféru a kráčať ako prví v ten deň po plážach týchto ostrovov. Najradšej začíname na pláži Phra Nang. Neopísateľné miesto skrývajúce mnoho zážitkov. Biely piesok, obrovské vápencové skaly trčiace priam z vody, útesy ktoré preveria zručných skalolezcov a tak isto jaskyňa plodnosti. Práve k nej sa viaže nasledovný príbeh. Kedysi tu žila krásna opustená princezná, ktorá mala rada spoločnosť rybárov. No jedného dňa zomrela na akúsi záhadnú chorobu a všetky ryby z tohto ostrova odišli. Rybári nevedeli ako ryby prilákať späť. Rozhodli sa preto postaviť pre princeznú svätyňu v miestnej jaskyni. Rozmýšľali a rozmýšľali ako by dané miesto vyzdobili a tak sa nakoniec rozhodli pre výzdobu z toho, čo mala princezná predsa len najradšej. Môžete tri krát hádať čo v nej nájdete :-)
My sme na tomto mieste zažili aj svadbu. A tak sme boli medzi prvými, ktorí tlieskali čerstvým novomanželom. Návšteva ostrovov a krásnych pláži nemusí byť len o lebedení a nič nerobení, môže byť aj o zážitkoch.

17
JAN
13:01
2017
Charlotte Amalie,foto L. Fellner

Najväčšie mesto Svätého Tomáša

Raj Ameriky. Takto sa prezentujú Americké Panenské Ostrovy. Prichádzame rýchlotrajektom z ostrova Tortola a hlavného mesta Britských Panenských Ostrovov z Road Town. Už pri nastupovaní si od nás pýtali ESTu či víza do USA a teraz po vystúpení nás rozdeľujú na dve rady, na tých čo majú pasy USA a tých čo nemajú. Naša rada cudzincov je asi štvrtinová a väčšina z nich sú rezidenti BVI (Britských Papenských Ostrovov) odkiaľ trajekt ide. Kontrola je každopádne tvrdá ako keď vstupujete do USA. “Prečo sem idete? Nasnímame Vám odtlačky vašich prstov..” No sme vonku skôr než domáci. Ubytovanie som nechcel zaisťovať vopred mám s tým na týchto malých ostrovčekoch zlé skúsenosti. Cez internet vám síce povedia áno, no v skutočnosti je všetko inak a na mieste nič nemajú, no vase peniaze sú už z karty stiahnuté atď, atď. A tak berieme v prístave s Braňom taxík a ideme do najbližšieho hotelíka hore na kopci nad mestom. Odbočíme cez nádherný cintorín, tesne sa vyhneme asi metrovej iguane a potom stúpame asfaltkou cestou, v ktorej strede rastie 30m vysoký mangovník hore nad Frenchtown a tie obrovske autá ktoré tu jazdia a majú čo robiť aby ho obišli. Áno podľa aut hneď vieme, že sme v USA. Zbytočne veľké predimenzované, zastaralé autá s obrovskou spotrebou benzínu. A všade sú hrdo vlajočky USA aj na našoim hotelíku na konci ulice. Vonkajšok je namalovaný na otanžovo, máme obrovské parkovisko, čo je záladom luxusu a vo vnútri na stenách sú výjavy zo života Ježita Krista. Izby pôsobia ako brloh ale klíma ide naplno, to áno. Našimi susedmi sú afroameričania (ako ich korektne navýzvime), dom chlapíka s dredmi pod pás strážia dvaja pitbuli. Inak sú všetci veľmi milí. Sme radi, že niečo máme. V Miami na letisku bol dnes teroristický útok – 5 mŕtvych a 8 zranených - a zrušili lety a ľudia tu ostali ešte jednu noc. Je plno. Dnes bol zároveň deň cruise ships a turisti (tisíce tlstých sgarých Amíkov) raidovali cez mesto a teraz večer o tom každý hovorí. Sme vo Frenchtowne, ktorý od polovice 18 storočia obýva francúzska komunita, ale väčšinou tu hovoria všetci španielsky. Po 10 dňoch stravovania sa v luxusných jachtárskych reštauráciach si dávame jedlo na ulici, poroiadny jerk food. Kura, rebrá, vyprážasná kukurica, zemiakova kaša a rýža s fazulami. No základom sú tie grilované veci v tom obrovskom sude a to je naozaj geniálne. Streed food ako má byť. K tomu Vigin Island beer s magovou príchuťou a Karib a výhľad na more, kde 20 m pred name pristávajú lietadlá priamo na m,orskú hľadinu –a gurmánsky zážitok je dokonaný. Naše deti odmietli jest čokoľvek zo sudu a tak ideme na hamburger, tento vyhral najlepší hamburger Amerických panenských Osdtrovoch v roku 2015 aj 2016. Čakáme kým ho pripravia asi hodinu a je to hlboký priemer, jerk food 10x lepšie. No detičky sú radi a my sme radi, že spú najedené a koniec koncov sme v USA a tak sa hamburger hodí. Je noc ale všetko je vysvietené, je evidetné, že sa nachádzame v bohatej krajine. A hrá sa basketball a baseball. Sadneme si spoločne s domácimi za chrbát pálkara a máme tak totálny prehľad o hre. Všetci rozprávajú opäť španielsky, sú slušní, nikto okrem nás nepije pivo a iba komentujú hru. Hádže sa takou veľkou žltou tenisovou loptičkou a nahadzujú zospodu. No majú dressy a je to fajn na zopakovanie si pravidiel basebalu. Aj keď toto je evidetne 8. liga. Toto píšem ráno, idem zobudiť deti, spia už 12 hodinu. Čo dávakú do tých hamburgerov? Prejdeme sa zasa tou istou trasou. Cez farebný cintorín až k veľkej bielej budove Rolexu a k dánskej pevnosti Christian (vybudovaná v r. 1680), pomenovanej podľa dánskeho kraal Christiána V. Najprv sa zastavíme na rybom trhu Gustave Qutel kde nás naučia rozoznávať červeného snappera (lutjanus) od červeného groupera ( epinephelidae). Hneď oproti je trendy bar Epernay (toto mestečko môžete s BUBO navštíviť na našich cestách do Champagne) no tu podávajú Dom Perignon 1998 aj na raňajky. Na Svätom Tomášovi sa neplatí sales tax a tak tu nájdete okrem lacného alkoholu aj “Svajčiarske mestečko” a hodinky od výmyslu sveta, mnoho obchodov s diamantami a celkovo lacné šperky. Prechádzam sa hlavným mestom Charlotte Amalie kde sa narodil pointilista Camille Pissarro a ktoré je dnes najfrekventovanejším karibským prístavom s 1.5 milionmi pasažierov ročne, ktorí vystúpia na breh. Tu na nábreží Charlotte Amalie som urobil aj túto fotografiu - s rajom Ameriky. Na obed ideme okolo nádhernej pláže na letisko a letíme na našej ceste ďalej.

08
JAN
06:37
2017
Phnom Penh - perla francúzskej Indočíny

Phnom Penh - perla francúzskej Indočíny

Málo ľudí pozná Kambodžu. Je to Krajina, ktorá často zaniká medzi svojimi známejšími susedmi – Thajskom a Vietnamom. Je to ale veľká, škoda, lebo rozhodne ma čo ponúknuť. Výborným príkladom je už aj jej samotné hlavné mesto - Phnom Penh. Dnes sme prekročili hranice z Vietnamu a dorazili sme zdarne po rozbitých cestách tejto postkonfliktej krajiny do hlavného mesta Phnom Penh. Ten kto videl khmérsky vidiek, tak by očakával mesto slumov, chudoby a smeti. Nie je to ale tak a Phnom Penh je moderná metropola juhovýchodnej Ázie, ktorá ale nezapiera svoj koloniálny pôvod. Mesto ponúka francúzske bulváre, príjemnú promenádu pri rieke živé ázijské podhubie ale zároveň aj viacero moderných výškových budov. Nie je to obrovské mesto, ako napríklad Saigon alebo Bangkok, ale práve to dáva človeku možnosť si ho správne užiť aj za jeden večer, ktorý tu strávime. Na programe mame smutný pomník režimu Červených khmérov – väzenie Tuol Sleng, kráľovsky palác a nábrežie rieky Tonle Sap. Väznica v nás zanecháva rozporuplné pocity, je to pripomienka jedného z najhorších režimov histórie ľudstva a kto ju čo len raz videl nikdy na ňu nezabudne. Aj preto je výborné po nej navštíviť palác kráľa Kambodže Sihamoniho. Sihamoni je bývalý baletný tanečník, vyštudovaný v Prahe a zároveň jediný panovník na svete ktorý plynulo hovorí česky. Krála síce nevidíme, ale aspoň sa pofotíme s budhistickými mníchmi pred jeho sídlom a v príjemnom prostredí kráľovského chrámu a záhrad vidíme Kambodžu skôr ako krajinu s krásnym kultúrnym odkazom, nie len so smutnou históriou konfliktu. Pravý vrchol Phnom Penhu je ale nábrežie rieky Tonle Sap večer. V samotnom srdci mesta sa motajú stovky ľudí. Niektorí cvičia, niektorí majú roztiahnuté rohože a spoločne večerajú na trávniku, niektorí sa modlia a všetci sa na nás usmievajú keď prechádzame okolo. Prechádzku po meste ukončíme niektorým z výborných khmérskych národných jedál, či už hovädzím Lok Lak so zelenými fazuľkami, ale rybou dusenou na kokosovom mlieku v miske z palmového listu. Keď to všetko na teraske pri rieky spláchneme čapovaným pivečkom Angkor, tak človek pochopí prečo za kolonialnych čias Francúzi volali Phnom Penh perlou francúzskej Indočíny.

07
JAN
15:48
2017
Ernest Zacharevič - Deti na bicykli

Penang, skrytá perla Malajzie

Po perfektnej nočnej jazde na cyklorikšiach po George Towne na ostrove Penang a ochutnaní všakovakých dobrôt na street food markete sa budíme do teplého dňa. Zo Slovenska hlásite mrazy, snehy a podobné divotvornosti, ktoré si malajci nevedia ani predstaviť, kým im nevopcháte ruku do kýbla s ľadom, aby mali predstavu, ako sa my musíme cítiť doma počas zimy. Tu je už ráno o ôsmej 35 stupňov a vlhosť priam saunová. Prechádzame sa popri zálive Malacca, okolo pevnosti postavenej Francisom Lightom, jednej radnice, druhej radnice...Tu si povieme z čoho je „orech“, ktorý sa používa do betelového listu na žuvanie. Pri Najvyššom súde Penangu odbočíme a vstupujeme popri anglikánskom kostole do Little India. Nahliadneme do čínskeho budhistického chrámu, aby sme ho vedeli porovnať s tým hinduistickým. Rozdiely sú zjavné a v autobuse si hovoríme o týchto náboženstvách a už chápeme rozdiely. Keď to človek vidí na vlastné oči, je to jasnejšie. Vstupujeme do chrámu, ktorý bol súčasťou čínskeho klanového domu. Miesto, kam si číňania môžu dať tabuľku so svojim menom po svojej smrti stojí momentálne okolo 90€. Doživotne...Nastálo...Musíte si ujasniť, čo je vlastne táto naša existencia. Budhisti to vnímajú inak. Ešte sa zastavíme pri svetoznámom street art (pouličnom umení). Tu sa vyzabával litovčan Ernest Zacharevič a niektoré z diel sú svetoznáme, aj keď sa nachádzajú v zastrčených uličkách starého George Townu, niekde na zapadnutom ostrove Malajzie... Posledná zastávka v takzvaných Jetties, kde ľudia ešte stále bývajú v domoch na koloch na morskom pobreží. Opäť niečo zaujímavé. Keď sem prídete, pozrite si, ako sú tieto koly robené. Z Penangu prechádzame najdlhším mostom juhovýchodnej Ázie, ktorý meria 24km, na pevninu a pokračujeme v jazde do Kuala Lumpur. Zastavíme sa na hodinu v Batu caves, kde sa koná každoročne známy festival Thaipusam. Ak už neviete, čo so sebou, nechajte na seba zavesiť drevenú konštrukciu, ktorú pripevnia na Vás kovovými hákmi prepichnutím cez kožu. Na konštrukciu položia nádobu s mliekom, ktorú odnesiete 20km z chrámu v centre Kualy do Batu. Týmto si udobríte Pána Murugama, ktorému je tento jaskynný chrám zasvetený. Už odtiaľto vidíme „Petronasky“. Po zotmení sa vypravíme k nim, aby sme si ich užili a taktiež pohody, ktoré poskytuje priľahlý park. Niekto sa vrhol na nákupy a niekto na ne pozerá z hotelovej izby. Hurá Kuala!

06
JAN
16:48
2017

Kompletný prehľad našej plavby

Pokojne večeriame v reštaurácii na ostrove Norman. Všetko na ostrove sa nesie v pirátskom duchu. Toto je ten posledný ostrovček kúštiček od územia USA (Americké Panenské Ostrovy) a nemal by tu byť nikto. No je plno. V zátoke Bight je ukotvená stará loď a tá slúži na pirátske party. “Čo sa stane na lodi ostane na lodi”, je heslo podniku a Dandovi, ktorý má 17 sa to veľmi páči. No my sme v reštaurácii na pláži (Pirates Bight). Objednali sme si polievku z homára a ja bielučkú rybu mahi mahi, ktorú jedávam v Pacifiku. K tomu koktejl z kokosu a potom druhy rum punch. “Dajte nám tam menej džusu a viac rumu” je rada pre bartendra. Reštaurácia je luxusná, obrovská celá z dreva so 7 metrov vysokými stropmi, nad hlavami sa nám krúti 60 originálnych ventilátorov. No drink nám donesú v plastových pohároch. Sme v Británii no všetko je tu podriadené chutiam zákazníkov z USA a tu aj jachtári (inak sa sem dostať nedá) tolerujú plast. Toto by sa Vám v Európe (možno ešte v Albánsku, Rmunsku či Bulharsku áno?) pri mori nestalo. Zrazu prietrž mračien. Zabúdame na drobnosti ako plastové poháriky a riešime základ. Dnes je naša posledná noc na lodi a my sme zabudli zavrieť okná.Sústredili sme sa na dopíjanie posledných zásob, aby sme to tu zbytočne nenechali a zabudli sme na základnú vec. Zlatko skočí s dinghy na loď a vracia sa so správou že naše kajuty sa premenili na akvárium. Ohh shit povedali by američania od vedľajšieho stolu. A aj hovoria, ako začalo pršať, reštaurácia sa vyprázdnila, nielen Slováci v tom Karibskom nič nerobení zabúdajú na základné povinnosti. A to neradno. Plavenie sa je jednoduché ak všetko sedí, no ak opomeniete čo len jedinú vec je to všetko v prdeli. Celú noc fúka malý hurikán. Udrží nás kotva? Udrží lano vedľajšiu loď? Ostatní su na bójach, no my sme tu v prostriedku medzi nimi tak na piráta … Včera sa deti boli potápať. Videli 3 obrovské homáre, 3 žraloky a 3 slušné barakudy, ďalšia barakuda pláva teraz pod našou loďou. My sme sa včera prechádali asi cez najväčšiu atrakciu ostrovoov, cez The Baths (kúpele). Tieto prírodné kúpele využívali otrokári keď po dlhočíznej plavbe Atlantikom konečne dorazili do Ameriky. Tu ich “opláchli” Sú to obrovské čierne balvany voľne porozhadzované pred plážou s bielučkým pieskom. Na brehu nemôžete zakotviť a tak sa privezujeme na hodinku a pol na červenú bóju a k brehu doplávame. Odtiaľto ideme turistickou dobrodružnou cestičkou na Diablovú pláž. Začína to tak, že sa musíme preplaziť úzkym kamenným tunelom, potom sa brodíme poza tie obrovitánske skaliská po kolená vo vode , potom po drevených rebríkoch, ktoré tu v národnom parku vybudovali a preskakujeme menšie balvany. Je to nádhera a zmena oproti každodennej plavbe. Podobne ako keď sme bicyklovali na Anegada. Diablová pláž je samozrejme nádherná. Už mám základ a tak si ľahnem na slnko a nechám sa obmývať vlnkami. Potom sa prejdeme druhou stranou hore na parkovisko a stúpame k výhľadu Top of the Baths kde si dáme výborné pivo s osobnosťou sorty IPA s etiketou Virgin Islands. Dole sa preplietame medzi koreňmi mangrovníkov, potom smerom hore sú všade stovky štíhlych vysokánskych kaktusov. Naozaj to vyzerá pekne. Zrekapitulujem na rýchlo našu cestu. Nebudem hovoriť o náročných letoch a o plavbe na Americkch Panenských Ostrovoch. Čisto Britské Panenské Ostrovy: Soper’s hole na ostrove Tortola. Vyrážame okolo ostrova a kúpeme sa cestou na Smugglers Cove a na noc kotvíme v Cane Garden Bay, čo je na miestne pomery zátoka s jednoduchým vybavením, no majú tu obchodík, kde ma nepustili v plavkých, že mám byť slušne oblečený (no ja som doplával anemám batožinu), na pláži sú reštaurácie ktoré ponúkajú mango daiquiri a chicken roti (taký vrap s pikantnou plnkou) a John (58 ročný mlado vyzerajúci profík čierny skipper) nám priniesol prvú polovicu našej batožiny a tak oslavujeme. Na oboch týchto miestach vidíme korytnačky, z lode a plávame s nimi a proste je to totálna nádhera. Potom vyrážame na posledný deň roka na ostrov Jost Van Dyke k Diamond Cay kde nás zastihol dážď a tak hneď zakotvíme v Great Harbour kde sa miesta na bójach vychytali už pred troma dňami, no my na drzovku zakotvíme vedľa nášho kámoša Ricka hneď oproti Foxes. Pešo prejdeme do White Bay kde už oslavy konca starého roka bežia na plné obrátky, stovky mladých ľudí v plavkách tancuje na pláži a ich lodičky z motorami 3x 350 konských síl ukazujú z akých rodín pochádzajú. Všetci sú každopádne na mol. Na Nový rok sa plavíme na Sandy Spit hneď vedľa Malého Jost Van Dyke a to je nádhera, kitesurferi a karibská plážička ako z filmu. Potom nastáva dlhá plavba spat na Tortolu kde kotvíme na severe kúsok od letiska pri Marina Cay a ráno sa preplavíme do Trellis Bay aby sme si vyzdvihli našu stratenú batožinu. No a potom sa už plachtíme proti vetru na východ na sever ďalšieho ostrova Virgin Gorda. Tu máme krásny flek hneď pred skalou Saba v North Sound. Luxusné miesto, tisíce nádherných mušlí, raje na dne zálivu, úžasná večera a kŕmenie obrovských tarpanov, o tom som pisal. Ráno obídeme Prickly Pear Island a navštívime Necker island. Potom je to dlhšia plavba ku koralovej Anegada kde kotvíme niekde okolo Pomato Point. Na bicykloch a skútroch prebrázdime ostrov, dame si homára, ideme spat a následne ideme späť. Zastavujeme sa na kamennom ostrovčeku Great Dog so slušným šnorchelingom a potom sme zakotvili v marine v Spanish town Tu sme oslávili Sáriných 16 rokov. Ráno sa deti išli (ako darček k narodeninám) potápať a my sme vyrazili okúpať sa na The Baths. Teraz sme na najjužnejšom ostrove Norman a práve vyrážame okolo červených skál Indians, Peter island a zakotvíme pri Salt island a chceme sa ísť potápať k potopenej lodi Rhone. No a potom buy buy naša lodiočka, preplavíme sa krížom cez Sir Francis Drake Channel a definitívne zakotvíme severne od Road Town do našej domovskej maríny Maya Cove.

06
JAN
16:00
2017
Andamanské more nám ukázalo

Andamanské more nám ukázalo

Krabi a jeho hlavné letovisko Ao Nang je neďaleko krásnych ostrovov, ktoré sú súčasťou národného parku Hat Nopparat Thara-Ko Phi Phi. V jeden deň sme mali výlet na pláž Phranang, kde je jaskyňa, do ktorej rybári prinášajú zvláštne obetiny. Okrem ovocia, cigariet, alkoholu a jedla, sem prinášajú drevenné penisy...Je k tomu celí legenda a dáva zmysel. Okrem toho je nad plážou nídherná skala s pravým tropickým a nedostupným pralesom. Odchádzame, aby sme sa vylodili na pláži ostrova Poda. Tu sme skoro sami a máme celú pláž len pre seba. Z Poda island je to len pár minút na ostrovy Chicken a Tup. Tieito sú za odlivu prepojené pieskovým pruhom, ale teraz bola voda vysoká. Preferovali sme súkromnú pláž. Na Chicken island sme zjedli obed. Samozrejme s kuraťom. Týmto sme zakončili výlet na ostrovy a užili si nádherného kúpania a pohľad na jedinečné skalné útvary.
Ďalší výlet – kajaky. Sadáme na morské kajaky a snažíme sa pádlovať smerom do vnútrozemia. Netušíme, čo nás tam čaká. O to väčšie je prekvapenie. Nádherný mangrovový porast, nepreniknuteľná džungľa, kaňon a občas divé zvery. My sme mali šťastie na makaka krabožravého a varany. Tento deň strávený v mangrovoch je úchvatný a všetci sme si ho dosýta užili.
Posledným možným výletom je výlet na Phi Phi. Nie že by tu už nebolo čo robiť a pozerať, ale musíme sa pohnúť ďalej. Na Malom Phi Phi je svetoznáma pláž Maya z filmu Pláž, lagúna, kde sa kúpeme priamo z lode v neuveriteľnej belasej vode, pozeráme na morských cigánov (kmeň Moken) a ich príbytok, ktorý má neuveriteľnú polohu. V Moneky Bay na Veľkom Phi Phi sa najeme a dosýta vykúpeme na pláži, ktorá bola zdevastovaná počas tsunami v decembri 2004. Kto nelení, má možnosť vybehnúť na vyhliadku. Tento záber sa veľmi často objavuje v katalógoch. Cesta späť bola zábavná, vlny boli asi metrové a naša loď na nich poskakovala ako besná. Náš kapitán to ale zvládol bravúrne a bezpečne a rýchlo nás dostal do Ao Nangu.
Odtiaľto sa presúvame na juh, prekračujeme hranicu s Malajziou a ocitáme sa na ostrove Penang v meste George Town. Aby sme mali dnes zaujímavú aktivitu, všetci sa odhodláme na jazdu rikšami po nočnom meste. Samotné mesto je úžasné a večer má úplne iný charakter. Jediné, čo nás trápilo, sú životy rikšiarov, ktorí vyzerali, že už dušu vypustia. Nakoniec to ale zvládli a dopravili nás po hodinovej jazde späť do hotela. Ráno nás čaká denné mesto. Majte sa doma krásne, my si to tu užívame v teple, neďaleko rovníka.

05
JAN
16:30
2017
Krajina pirátov

Krajina pirátov

Je 6.57 ráno a ja si nalievam colu s limetkou a rum. Oslavujem. Misku s malou som práve naložil na trajekt na St.Thomas a som teda slobodný. Loď ma byť iba pre chlapov, ženská tu nerobí dobre, to som zistil podobne ako piráti pred 300 rokmi. Chlap potrebuje hlavne slobodu, dobrodružstvo… pohodlie a take tie “ženské zbytočnosti” sú podružné… Sme zakotvení v jachtovom prístave na ostrove Virgin Gorda. Keď tento ostrov omylom v roku 1493 navštívil Krištof Kolumbus, tvary ostrova mu pripomínali tlstú (gorda) mladú devu. Hlavné mesto do dnešných čias volajú Spanish town, aj keď vraj vďaka množstvu latino – prisťahovalcov a nie kvôli Krištofovi. Britské Panenské Ostrovy majú prezývku, “Hlavné mesto jachtingu” Tzv. obchodné vetri tu dujú celoročne a všetko je veľmi veľmi blízko, nádherné zákutia, ideálne kotvenie, vynikajúco vybudovaná infraštruktúra.
Vedľa lode mi práve zapikoval pelikán v snahe uloviť svoje raňajky. A má ich. Títo kamikadze nás sprevádzajú celú cestu po všetkých prístavoch a ja sa neviem vynadívať. Ten vták s neproporčne veľkou hlavou vyzerá neohrabane, ale keď tam hore pripaží, je ako torpedo. Pikuje tesne vedľa lodí, menej ako pol metra a to je sakra risk, ktorý podstupujú tí skúsenejší a tí majú aj najlepšie úlovky, lebo ryby sa radi schovávajú pod loďami.
Keď sem Kolumbus so svojimi 17 loďami doplachtil na ostrovoch žili pôvodní indiáni Karibovia. Od nich sme sa naučili slovíčka ako tabak, hurikán, barbeque, kanibal.
Ešte v roku 1930 mali Briti s Karibmi na tomto území krátku vojnu. Teraz ich tu nestretnete. Väčšinu obyvateľstva (cca 87%) tvoria černosi privezení zo Západnej Afriky a môžem Vám povedať, akokeby ich ani neodviezli. Sú rovnakí, pohodička, salám, rytmus. Títo na Britských Panenských Ostrooch sú rezervovanejší a preto ak chcete šéfa svojej reštaurácie, je lepšie zavolať si niekoho viac otvorenejšieho z Jamajky ako to urobili v Cocomaya (najlepšia reštaurácia mesta), kde nás obsluhoval John s Ocho Rios. Sára oslavovala 16 narodeniny a sašimi z tuniaka bolo evidetne čerstvé ako z Tsukiji.
Britské Panenské Ostrový boli stáročia bázov pre pirátov. Francis Drake, Blackbeard (pred bojom si dal do brady pomaly horiace zápalky a to vyvolávalo dojem démona), kapitánan Morgan, všetci plachtili po miestach kde my.
Francisa Drakea (ktorého kráľovná Alžbeta pasovala za rytiera) obdivujem a nielen preto, že som prežil Drakov prieplav (800km) medzi Hornovým mysom a Južnými Shetlandskými ostrovmi smerom na Antarktídu (s 10 !!! metrovými vlnami). Pitátov (princov morí) spomínajú už v biblii a Julius César mal s nimi dočinenia, lebo ho zatkli.
Karibskí piráti z Anglicka boli oficálne podporovaní vládou. V mnohom to boli oni, kto prispel k pádu španielskej neporaziteľnej “Španielskej Armada” Španielsko bolo v danej dobe najsilnejšou mocnosťou sveta s neuveriteľným množstvom zlata. (Ok pôvodne Aztéckeho..)
Ak ste v danej dobe nastúpili do námorných služieb jej veličenstva mohli ste očakávať mesačné cesty po neznámych moriach, tvrdú disciplínu, hroznú stravu a mali ste slušnú šancu skorého odchodu (do väčných lovíšť). U pirátov to bolo to isté, ale vládla tu akási demokracia a korysť sa delila (väčšinou). Boli ste podielnikom a patrila Vám aj časť lode na ktorej ste sa spolu s ostatnými kunpánmi plavili. Sloboda a moc bolo heslo pirátov. Rum a dobrodružstvo. Mestá ako Port Royal na Jamajke boli najbohatšími mestami na pologuli, ale zároveň najskazenejšími. Na lodi ženy neboli, tu áno.
Ešte v 17 stroročí bolo na Gorde rovnaké množstvo bielych ako čiernych, no otrokov bolo postupne viac než domácich. Ostrov St.Croix (svätý kríž) kúpili od Francúzov Dáni a presne pred 100 rokmi USA nechcelo aby sa táto časť sveta dostala do rúk Nemecka a tak Sv. Tomáš, Sv. John, ST. Croix od Dánov kúpili a vznikli Americké Panenské Ostrovy. Britské Panensnoé Ostrovy sú áno Britské a pozostávajú z hlavného ostrova Tortola, potom z luxusného jachtárskeho ostrova Virgin Gorda, jediného koralového ostrova Karibiku Anegada a ostrova kde sa najlepšie oslavuje- Jost Van Dyke+ z ďalších najmenej 38 ostrovov a ostrovčekov. Keď sem Krištof Kolumbus prišiel, množstvo ostrovčekov mu vnuklo meno po jednom príbehu kedy starí Huni pri Kolíne v 4. storočí zavraždili svätú Uršulu a 11 000 panien a preto Panenské ostrovy. Miška odchádza a úradníčka si odo mňa vypýta “derparture tax”, Karolína ma 6 rokov, no napriek tomu je to aj pre ňu 20 USD. Pirátske gény su silné. Najvyššou šéfkou krajiny je britska kráľovná no na 25 000 obyvateľov je tu zaregestorvaných vyše 450 000 firiem. Podľa KPMG je 41% všetkých off-shore spoločností sveta zaregistrovaných práve tu. “Legálna pračka peňazí” je taktiež dôsledkom génov pirátov? Každopádne HDP na obyvateľa je dnes vyššie než v domovskej Británii. A hlavne je tu krásne, celý rok 30 stupňov a o 7 ráno môžete pokojne popíjať tmavý sladučký karibský rum. Teda ak na palube nie je vaša žena.


05
JAN
14:25
2017
Recept na homára z Anegada

Recept na homára z Anegada

Vyťahujeme plachty a sailujeme cez nedozerné tropické more. Našim cieľom je dať si najlepšieho homára sveta. Tak ako poznáte belgickä čokoládu, či Angus steak, Blue Mountain coffee, tak je vraj najlepším homárom sveta Anegada lobster. Nikdy ste nepočuli? Nevadí – čítajte – ide o tajný super TIP z dielne BUBO.
Plachtíme na severovýchod Britských panenských ostrovov, je najvyššia sezóna a väčšinu času prší, obloha je desivo tmavá a o to viac sa vynímajú tyrkysové vody okolo nás. Anegada bola postrachom námorníkov, ten koralový ostrovček je tak nízky, že ho prehliadli a keď už boli v objatí jeho koralovej bariery bolo neskoro. Pred Anegadou skončilo potopených vyše 300 lodí.
Presne v čase keď náš Chorvátsky kapitán Zlatko kotví, Veles Zuzulová a Petra Vlhová obsadzujú v Zagrebe prvé a druhé miesto vo WC slalome. Juchuuuuuu…. Na Slovensku je dnes kalamita, toľko snehu nebolo v Tatrách roky, no tu je už ráno okolo 30 stupňov. Dinghy nás hodí na breh na 2x. Ja ešte balím vodu a šnorchlovací výstroj, veď Anegada je šperkom a má jedny z najkrajších pláži sveta – iba o tom nikto nevie, lebo ten ostrov je slušne nedostupný, mimo klasických trasí cruise ships. Kým sa vylodím, zisťujem, že naša partia už objavila bar… To sú najväčšie pasce Karibiku. Keď pozriem do ich veselých očí vidím, že pasce na homáre, ktoré som chcel vidieť neuvidím.
Dohadujeme sa či berieme bicycle či skútre, a kým sa dohodneme tak na mňa ostane ten najmenší bicyklík. Zvyšok dňa sa cítim ako cirkusový medveď. Dando ide s Karolínou na skútri. Trošku sa o ňu bojím, no Karolína po chvílke vyhlasuje, že ona už je veľká veď má 6 rokov a nie je malá, už nemá 5, a že čo sa o ňu bojíme…o chvíľu zaspí a v akomsi opičom krčí sa drží Danda, ktorý si to nevšíma a šinie si to čo to dá. Prejdeme ostrovom krížom až po Loblolly Bay beach. Pred nami sú nádherné pláže s bielučkým pieskom, tyrkysové more a potom obrovské vlny Atlantiku. Tam niekde je koralový ríf, dlhý 29 km, ktorý je najväčším koralovým rífom celého ostrovného Karibiku (okrem toho v Belize – Yucatane), ktorý je 4. najväčším koralovým rífom sveta. Toto je prečo sa sem chodí.
Skočím do vody, aj tu je more teplučké. Hneď sa na mňa zavesí rodinka asi 30 až 40 cm rybičiek. Skúšam sa dotknúť jednej rybky a na moje počudovanie sa nechá pohľadkať. Nemá besnotu? Čo to je? Potom tie ryby chytám, oni sa vôbec neboja dokelu. To sa mi stalo po prvý raz, pokojne by som ich mohol všetky pochytať.

Obchádzame saliny. Najprv z juhu a potom zo severu. Vidíme hejná plameniakov, no nepodarilo sa mi k nim dostať blízko. Kedysi ich lovili na mäso, teraz sú chránené. Šliapem do bicyklíka po piesku, kolená mám pri brade, žiaden pol ročný tréning mi nepomáha. Je to ako behať so zviazanými nohami, ktoré vám dovolia 30cm kroky. Slnko svieti, nikde ani palma, toto je jediná vec čo mi tu chýba. Prechádzam okolo tabulky, ktorá radí s evakuáciou pri hurikáne 1. Hrabni pivo 2. Utekaj o život. Keď je tu hurikán vraj sa domorodci (je ich okolo 200) privezujä k mangrovníkom, aby ich neufúklo.
Pomaličky začína slnko zapadať. Dostávame sa na západ k tzv. Cowś Wreck. Kým dobicyklujem na svojom cirkusovom bicyklíku tak ostatní už majú drink. Cow killer. A naozaj, to vás dá dole. No na druhej strane toto je omnoho lepší drink než Painkiller ktorý je tak známy a ktorý sme pili na Jost Van Dyke. Cowkiller vymyslela majitelka Bell a pozostáva ako inak z karibského rumu a potom passion fruite a ginger ale.
Sedíme na drevených farebných stoličkách na bielučkom piesku a okolo nás modrá. Plotiky sú tu z kaktusov a obrovitánskych mušlí. Toľko mušlí som videl iba na Tonge v Pacifiku inde nikde. Tisíce obrovitánskych nádherných ružových lastúr…
Nikto nevie prečo je na Anegada toľko homárov. Nevedia čo s nimi. Robia dokonca festival homárov, jedia ich na večeru ale aj na obed a so slaninkou na rańajky. Každý jeden človek, čo pride na Anegada musí Anegada lobster ochutnať. Najväčšieho lobstra som jedol v Mauritánii, mal vyše 7kg, ale v tej krajine ide o život. Tu na Anegada je najväčším nebezpečenstvom rum, koktejl z rumu a potom jazda na minibicyklíku, kde 20 minutovú trasu idete hodinu a ide vás poraziť
“Prečo je Anegada lobster najlepší?” pýtam sa Sama, ktorý tu vlastní Potters, reštauráciu na koloch nad zátokov namalovanú v tých najsýtejších gýčových farbách, ktoré sa sem úžasne hodia. “Ochutnaj a uvidíš!” a má pravdu to je v životer vždy najlepšie- vyskúšať si TO.
Sam nás už čakal, keď sme priplávali a išiel nám člnom naproti. Zdá sa mi, že nás prehovára a že tento biznis potrebuje. Keď večer prídeme do reštaurácie zisťujem, že môžeme byť radi, že sme si zajednali miestečko, je úplne plno. Cítim sa ako v Slovenskom Grobe až na to, že husy tu vystriedali homáre. Sam dnes pripravuje 65 homárov. Toto číslo je presné, je to obrovská kopa kôrovcov a má na to pomocníkov. A tu je najväčšie tajomstvo Anegady.
Živé ich vyťahuje z krabíc a z klientky, ktorú ma vedľa “jedálne”, zaživa im odsekne klepetá a tykadlá s kúskom hlavy, potom ich otočí, položí na brucho nôž a závažím rozotne homára na polovicu. Potom ho dôkladne natrie roztopeným maslom a posype tajným korením (piri piri a trošku soli a čierneho korenia je super ale aj nič je super.) Pozor -kuchár musí popíjať pivo Carib. Do roztopeného masla môžete dať rozpučený strúčik cesnaku.
Potom Sam zabalí polovicu homára do alobalu, a homár ide do plechového sudu (tak typické pre britský Karibik či Jamaiku) na gril.
Ak ho chcete dať na gril priamo, tak tou rozpolenou časťou dole, predtým ešte narežte chvost, aby sa Vám nekrútil a jedna strana na stredne horúcom grille je tak 5 minút (záleží od veľkosti homára, čím väčší tým dlhšie a naopak). Potom vytlačte na homára zopár limetiek a ešte hoďte na gril. Spolu to bude tak 15-17 minút kedy je mäsko úžasné. Vypite ďalší Carib. Takto necháte homára pred servírovaním vychladnúť na akurátnu teplotu. Podávate s mištičkou roztopeného masla, limetkou a karibským úsmevom. Vyhľad na more či akúkoľvek vodnú plochu je “must”. Bol to jeden z najlepších homárov akého som kedy mal a jedol som ich viac než 100x. Jeden obrovský zážitok ako husacia pečienka v Slovenskom Grobe. Čerstvý homár a obrovská skúsenosť robia z homára na Anegada obrovský gurmánsky zážitok.
Málo kto o tom vie. Zrejme ani vy ste do dnešného dňa o ostrove Anegada nevedeli. Pláže s bielučkým pieskom, homáre a cowkiller. Niekedy sa zastavte!


04
JAN
19:41
2017

Pohlad zo slonieho chrbatu je krajsi

Jazdili ste uz na slonoch. Jedna z aktivit, ktoru nikdy nevynechame v Tahajsku na Krabi. Krabi nie su len nadherne plaze, krasne ostrovy a vynimocne vapencove skaly trciace z vody. Najdete tu aj unikatnu dzunglu, v ktorej sa ale len tak nepoprechadzate. No my vieme ako si ju vychutnat o cosi inak, ako len predieranim sa hustym porastom a nepristupnymi miestami. Prichadzame na sloniu stanicu na okraji dzungle. Vitaju nas miestni a hned nam ponukaju vodu a vyborne cerstve ovocie. Tu v Thajsku chuti naozaj inak. Sloni aj so svojimi vodcami su uz pripraveni. Ti sa nazyvaju mahuti. Kazdy slon ma svojho a je mu absolutne verny. Na 100% poslucha len jeho a nik iny ho nevie ovladat. Takze si sadame na chrbaty slonov a pred sebou mame nasich vodcov, ktori sedia slonovi priamo na hlave. Jemnymi povelmi, stuchanim za usami slona sa daju slony ovladat ako auto. No ten teren, na ktory sa vydavame, by auto veru nezvladlo. Strme kopce, bahno, vysoky bambus, cez to vsetko sa predierame. Slony nastupuju z nohy na nohu s neskutocnou istotou a my sa citime maximalne bezpecne. Obcas sa zastavime, slony nieco zjedia, ovlazia sa a nasa hodinova prechadzka sa blizi ku koncu. V ceste mame zrazu prekazku. Mahut par slovami vyda povel a nas slon preklada tazky konar z cesty. Mozeme ist dalej. Na zaver sladka odmena v podobe bananov pre nasich slonikov. Svet zo slonieho chrbatu je proste o cosi krajsi.

04
JAN
15:09
2017
Robo a MaK z BUBO
Fidel medzi nami aj na Sri Lanke

Fidel medzi nami aj na Sri Lanke


Uz niekolko dni sa pohybujeme po krajine, ktora niektorym pripomina slzicku takmer visiacu z Indie, inym zas perlu Indickeho oceanu a mozno par hladnym nevegetarianom aj stanglu fajnoveho prosciutta visiacu priamo v spajzi.. nech je to ako chce, Sri Lanka ma bohatu historiu a my z nej odkrajujeme ako z tej sunky. Jemne platky, jeden chutnejsi nez druhy. Rozpravame si o vyznamnych osobach a osobnostiach opradenych legendami. Tak napriklad v Anuradhapure, prvom hlavnom meste vsetkych Sinhalcov, bol "na pretrase" kral Dutugemunu, ktory uz ako 12 rocny, ked mal prisahat poslusnost cudziemu panovnikovi, ktory pokoril jeho otca, hodil na zem misku s ryzou a zakrical: "tak ja radsej budem hladny!!" a tym si vysluzil aj svoju prezyvku, ktorou vosiel do historie: Dutugemunu=neposlusny. Ale nielen ze bol neposlusny, bol tak trochu aj drzy. Vlastnemu otcovi poslal ako dar nadherne zenske saty ako vysmech, ze nedokazal obranit hlavne mesto svojej rise. Tento neposlusnik je vsak dnes povazovany za jedneho z najvacsich sinhalskych kralov, ktoremu sa podarilo zjednotit obrovske uzemie ostrova. A nielen to. Podobne ako Shah Dzahan, ktory dal stavat Taj Mahal, Dutugemunu sa pustil do obrovskeho projektu, ktory nestihol vidiet dokonceny. Dokonalost obrovskej bielej stupy je aj v dnesnych dnoch dychberuca. Tak aspon ze je na zozname UNESCO, mozno sa Dutugemunovi lepsie spi jeho vecny spanok. V druhom hlavom meste Sri Lanky, Polonaruwe, sme zas pozornost zamerali na krala Parakramu Velkeho, ktory si postavil "svoje more". Vedeli ste, ze na Sri Lanke su vsetky vodne plochy umelo dobudovane ludskou rukou? Voda je extremne dolezita. Nepoviem nic noveho, ak poviem: ze voda je zivot. Nielen na nasej planete. Parakramov zat zas vosiel do historie ako Nissankamalla chvastavy. Lebo k vsetkemu, co urobil pripisal napis: toto som urobil ja :) aj ked to napriklad neurobil :) urcite mal sikovneho marketingoveho poradcu. V tretom hlavnom meste Kandy sme sklonovali meno posledneho zo Sinhalskych kralov: Srivikrama Radzasinha. Ten zas jednemu zo svojich neposlusnych kniezat vyviedol to, ze mu popravil celu rodinu. Poprava to bola hodna hororoveho filmu (slabsim povaham odporucam preskocit par riadkov). Hovori sa, ze potom co stal vsetky Ehelopove deti, tak ich vlastna matka musela v maziari utlct ich hlavy.. no, dufam, ze prave neobedujete.. a tak si tu prechadzame dejinami a hovorime o ludskych i neludskych skutkoch a tu zrazu.. Fidel medzi nami!! Neverim!! Fidel Castro sa na mna diva zo spinaveho plagatu na ulici. "Vzdajte hold tomu bojovnikovi za nase prava!!" Zevraj hlasa napis komunistickej strany Sri Lanky. Neverim!! Naozaj neverim vlastnym ociam!!

04
JAN
13:24
2017