Fórum

10367 príspevkov

17

04:20

nov

2019

Sopky Veľkonočného ostrova

Sopky Veľkonočného ostrova

Veľkonočný ostrov alebo ak chcete Rapa Nui je ostrov vulkanického pôvodu. Je tvorený troma sopkami. Maunga Terevak, ktorá tvorí najväčšiu časť ostrova, sopka Poike, ktorá tvorí východný polostrov a Rano Kau, ktorá formuje juhozápadný výbežok ostrova. Tieto tri sopky sa v dôsledku geologických zmien a vulkanickej aktivity v minulosti spojili a svojimi lávovými poľami vytvorili ostrov v tvare trojuholníka. Na ostrove je viacero drobných sopečných kužeľov, ktoré sú priamo prepojené s týmito sopkami. Rano Raraku a Puna Pau sa v minulosti stali významnými lomami pre ťažbu sopečného kameňa (tufy a pemzy) na výrobu slávnych sôch Moai. Na sopku Rano Kau sme sa vybrali v náš posledný deň. Má najzachovalejšiu kalderu zo všetkých sopiek na Rapa Nui. Šplhá sa do výšky 328 metrov a má pôsobivý priemer 1600 m. Vnútro kaldery je vyplnené dažďovou vodou, ktorá vytvorila jazero porastené endemickými druhmi rastlín. Samostatné vnútro krátera má vlastnú mikroklímu, čo zabezpečuje rast týchto rastlín. Domáce kmene využívali tento kráter na získavanie liečivých rastlín. Pričom ak nejakú zobrali, inú museli vysadiť. Vedci žiaľ predpovedajú, že tento ekosystém bude existovať už iba niekoľko desaťročí. Jazero totiž ohrozuje erózia jednej steny krátera, ktorá raz padne a kalderu tak náplní slaná voda z oceánu. Sopka je aj miestom kultu vtáčieho muža. Ale o tom zas nabudúce.

Sopky Veľkonočného ostrova

Robert Taraba

17

03:45

nov

2019

Rapa Nui

Rapa Nui

Po zaslúženom oddychu na Bora Bora sa vydávame ďalej. Prelietame na najodľahlejšie miesto našej planéty, ktorým je Veľkonočný ostrov. Svoje pomenovanie získal od holandského moreplavca Jacoba Roggeveena, ktorý sa sem ako prvý Európan doplavil v roku 1722, a to na Veľkonočnú nedeľu. Pôvodní obyvatelia, ktorí sem priplávali z Polynézie okolo roku 900 (a možno aj skôr), mu dali pomenovanie Rapa Nui. V preklade to znamená veľká zem, aj keď ostrov nie je vôbec veľký. Celý ho s prehľadom prejdete za 2 dva dni a navštívite pritom všetky zaujímavé miesta. No ak sa ponáhľate, bude vám stačiť aj jeden deň, veď jeho rozloha je len 163 km štvorcových. Samotné pomenovanie ostrova bude pravdepodobne aj predmetom referenda, pretože pôvodní obyvatelia ho chcú premenovať na Rapa Nui a vyzerá to, že s touto zmenou bude súhlasiť aj Chile, ktorému ostrov patrí od roku 1888. Dôvod prečo ľudia cestujú na toto odľahlé miesto uprostred južného Tichého oceánu je prostý. Nájdete tu to, čo nikde inde na svete, a to slávne kamenné sochy prezývané Moai. Tie začali miestne kmene stavať v rozmedzí od 13. až do 16. storočia. Vtedy došlo ku kolapsu miestnej spoločnosti zloženej zo 17 kmeňov. Dôvodom bola pravdepodobne ekologická katastrofa, vyťatie všetkých stromov na ostrove, nedostatok potravy a preľudnenie. Populácia postupne klesala a s ňou aj viera v manu (energiu), ktorá bola udržiavaná v obrovských kamenných sochách orientovaných vo väčšine prípadoch na jednotlivé osady. Sochy boli stavané na podstavcoch prezývaných Ahu. Práve tie slúžili ako hrobky náčelníkov a ich rodín, z ktorých prúdila mystická energia do obrovských sôch dosahujúcich výšku niekoľkých metrov. Zo stratou viery došlo aj k postupnému pozhadzovaniu všetkých sôch z platforiem. Ako tieto niekoľko desiatok ton ťažké sochy stavali, prepravovali na vzdialenosti aj 10 km, a aký bol presne ich význam, to možno zostane navždy záhadou. Teórii je však veľa. O tejto pôsobivej kultúre by sa dalo písať veľmi veľa. No lepšie ako si o tom čítať je to zažiť naživo. A my sme to šťastie vďaka BUBO mali.

Rapa Nui

Robert Taraba

16

16:57

nov

2019

Najväčší Starbucks na svete Viac o krajine

Najväčší Starbucks na svete

Svetoznáma spoločnosť Starbucks otvorila v Tokiu nový predajňu, ktorá je niekoľkonásobne väčšia ako priemerná kaviareň. V japonskej metropole Tokyo môžete už dlhšiu dobu navštíviť obrovskú kaviareň Starbucks Reserve Roastery Tokyo, ktorá sa pýši úctyhodnou rozlohou viac ako 3000 metrov štvorcových. Aj keď priemerné otvorenie kaviarne Starbucks nevyvoláva rozruch, v tomto prípade to bolo inak, tu sa kĺbi vynikajúci dizajn, inovatívny prístup a skvelá káva, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Na svete je len päť týchto prevádzok, nachádzajú sa v Seattli (2014), Šanghaji (2017), Miláne a New Yorku (2018), ale ide o priekopnícke zariadenia v oblasti miestnej gastronómie, dizajnu a estetiky. Prvé dojmy z budovy navrhnutej japonským architektom Kengo Kuma sú veľmi pozitívne, budova sa nachádza pri rieke Meguro vo štvrti Nakameguro, ktoré je známe tým, že je domovom mnohých slávnych celebrít a ich kaderníkov. Radové terasy pritiahnu váš zrak nahor a budova vyzerá akoby sa chcela celá odlepiť od zeme. Kuma využíval sugi (japonský céder), trvanlivé, voňavé, svetlo sfarbené drevo na výrobu „japonskej budovy“, ktorá by spojila okolie s kávou, myslíme, že sa mu to podarilo. Architekt Kuma je tiež muž, ktorý sa skrýva za návrhom hlavného hostiteľského štadiónu pre olympijské hry v Tokiu 2020. Dominantou priestoru je 17 metrov vysoký medený sud, ktorý vystupuje ako žiarivý monolit z prízemia, a jeho 121 medených doštičiek ručne kladených v japonskej tsuchime technike sa tiahne až na 4.poschodie. Môžete tu ochutnať miestne zelené čaje, kávu alebo vynikajúce dezerty. Spoločnosť Starbucks si uvedomila, že takýto formát kaviarenského zariadenia má obrovský potenciál a zaumienila si otvárať podobné podniky aj v ďalších vyhľadávaných destináciách po celom svete, v jeseni plánujú otvoriť nový Starbucks Roastery v Chicagu, ktorý bude ešte väčší ako ten v Tokiu. Návšteva tejto kaviarne určite stojí za to, uvidíte celý proces výroby a balenia kávy, a máte možnosť si vychutnať skvelú kávu. Rôzne ročné obdobia vám prinesú rôzne prekvapenia, ak vyjdete na terasu, ktorá sa nachádza na druhom poschodí počas jari, tak sa ocitnete v obklopení kvitnúcich japonských čerešní, čo viac si človek môže priať...

Najväčší Starbucks na svete

Eva Andrejcová

14

17:44

nov

2019

Najdrahší dom na svete Viac o krajine

Najdrahší dom na svete

Možno by ste to nečakali, no najdrahší dom na svete nájdete v krajine, ktorá sa často spomína v súvislosti s extrémnou chudobou. My v BUBO však vieme, že hoci tu nájdete obrovský kontrast medzi bohatstvom a luxusom a nepredstaviteľnou chudobou, ulovíte tu aj množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Ak tipujete Indiu, tipujete správne. Za najdrahšie sídlo na svete sa považuje Buckinghamský palác, ale keďže ide o majetok kráľovskej rodiny, prvenstvo v rebríčku najdrahších domov v súkromnom vlastníctve si drží dom indického podnikateľa Mukesha Ambaniho, najbohatšieho muža v Ázii. Volá sa Antilia a stojí v Indickom meste Mumbai. Z Ambaniho podnikateľských aktivít stačí spomenúť vlastníctvo jedného z mobilných operátorov v Indii, kriketového tímu (kriket je v Indii najpopulárnejším športom), alebo najväčšej ropnej rafinérie na svete (výrobná kapacita 1 240 000 barelov denne). Hodnota jeho rezidencie sa odhaduje na 1 000 000 000 (slovom jednu miliardu), no niektoré zdroje uvádzajú až dve miliardy amerických dolárov. Hoci počet jej poschodí je 27, viaceré poschodia majú dvojnásobnú výšku, preto Antilia dosahuje výšku 40 poschodovej budovy. Ako by ste si predstavovali 27 poschodí vo vašom dome? Poďme sa pozrieť na najzaujímavejšie časti Antilie, rodinného sídla Ambaniovcov. Na jednom poschodí sa napríklad nachádza kinosála s kapacitou 50 ľudí, takže Ambaniho deti (dvaja synovia a dcéra) nemusia nikam chodiť, môžu priateľov pozvať do kina do ich vlastného príbytku. Ak by si chceli na chvíľu oddýchnuť od miestnych horúčav, môžu navštíviť špeciálnu miestnosť, v ktorej stále sneží. Áno, čítate dobre, takáto miestnosť je tiež súčasťou Antilie, a systém umelého zasnežovania je aktívny aj v čase, keď sa práve rodina Ambaniovcov v dome nenachádza. Na svojej ploche vyše 37000 metrov štvorcových však táto 173 metrov vysoká budova skrýva aj ďalšie prekvapenia. Napríklad šesťposchodovú garáž pre 168 áut. Spomedzi všetkých super luxusných modelov najprestížnejších značiek sa asi najviac oplatí spomenúť na zákazku vyrobené BMW 760Li, ktoré okrem 65mm hrubých nepriestrelných skiel, kevlarových plátov vo dverách a karosérii odolá aj výbuchu o sile 17kg TNT. Jeho cena je oproti bežným zhruba 260000 usd práve preto niekoľkonásobne vyššia - bezmála 1,2 milióna usd. Terasové záhrady, súkromné spa, bazény, tenisové kurty, fitnescentrum či vlastný chrám už pôsobia ako samozrejmosť. Na streche tejto pevnosti sú hneď tri heliporty, avšak ministerstvo obrany a takisto ministerstvo životného prostredia na ich prevádzku nevydali potrebné povolenia. Ide jednak o bezpečnostné opatrenia a tiež o zvýšenú hlučnosť v meste. Mukesh Ambani preto musí so svojím vrtuľníkom pristávať asi 2km od svojho príbytku a domov sa prepravovať autom. O tento kolos sa, samozrejme, musí starať aj dostatočný počet zamestnancov. Ide o približne 600 ľudí, ktorí pracujú na tri smeny, to znamená, že v dome sa v každom momente nachádza 200 zamestnancov. Medzi nich samozrejme patria okrem upratovačiek a kuchárov aj súkromní lekári, servisní pracovníci, tréneri, maséri.. Hovorí sa však, že Ambani si vyberá najlepších z najlepších a údajne ich aj štedro vypláca. Čo poviete, myslíte si, že by ste v takomto dome dokázali žiť? My si ho na našich BUBO zájazdoch v Indii nemôžeme nevšimnúť, keďže patrí medzi dominantné budovy v Mumbai a vidno ho z rôznych častí mesta. Zdroj foto: internet

Najdrahší dom na svete

Martin Ferenčík

13

14:02

nov

2019

Na Srí Lanke už 35 rokov pomáhajú korytnačkám Viac o krajine

Na Srí Lanke už 35 rokov pomáhajú korytnačkám

Spomedzi BUBO zájazdov patrí Srí Lanka medzi najobľúbenejšie. Milí ľudia, bohatá história, budhizmus, pestrá a chutná strava, príroda, slony a... áno, aj korytnačky. Na svete žije v oceánoch 8 druhov korytnačiek, z toho na Srí Lanke až 5 druhov. Každoročne priplávajú na piesočné pláže Indického oceánu, aby tu zniesli vajíčka. Prácne si v piesku vyhĺbia jamu a nakladú do nej v priemere 200 vajíčok. Z nich sa neskôr vyliahnu krásne mladé korytnačky. Nie všetky z nich sa však dožijú dospelosti, práve naopak, nebyť pomoci miestnych korytnačích liahní, prežil by z nich iba malý počet. Už samotné vajíčka sú totiž obľúbenou potravou varanov, túlavých psov, rôznych vtákov, ale jedia ich aj niektorí miestni obyvatelia, čo je aj dôvod prečo ich rôzni priekupníci predávajú na čiernom trhu. Ak vajíčka žiaden zo spomínaných predátorov neobjaví a vyliahnu sa z nich mláďatá, hrozí im ďalšie nebezpečenstvo. Znova sú tu túlavé psy, varany či vtáky, no aj keď sa im podarí prekonať cestu cez pláž až do oceánu, tu majú ďalších prirodzených predátorov v podobe rôznych dravých rýb. Ak sa im podarí prežiť najbližšie týždne či mesiace a trochu podrásť, prichádzajú na rad rybárske siete a háčiky, či vrtule motorových člnov. Spomínané liahne a ľudia, ktorí v nich pracujú, sa snažia tieto riziká eliminovať a zvýšiť šance na prežitie čo najväčšieho počtu nových generácií korytnačiek. Pozorne sledujú dianie na plážach, a keď korytnačia samička dokončí svoju prácu, vajíčka z piesku opatrne vyhrabú a prenesú do ohradeného a stráženého pieskoviska vo svojich priestoroch. Vajíčka sa uložia naspäť do pieskovej periny, starostlivo sa označia tabuľkou, na ktorej je dátum, druh korytnačky a počet vajíčok, a tu si v bezpečí počkajú na vyliahnutie. Jedna várka korytnačiek sa liahne aj niekoľko dní, a mláďatá z piesku vyliezajú postupne. Po vyliahnutí strávia prvých pár dní v nádržiach liahne, a keď naberú sily do ďalšieho života, sú vypustené do oceánu. Niektoré liahne si samičky - ktorých sa liahne oveľa menej - nechávajú až 5-6 rokov, kým nedorastú do veľkosti, pri ktorej sú ich šance na prežitie takmer 100%. Na veľkú korytnačku si totiž trúfne už iba žralok, prípadne sa môže stať obeťou nástrah človeka. Miestne liahne sa takisto venujú aj ošetrovaniu a liečbe zranených korytnačiek. V dnešnej dobe je čoraz viac prípadov, kedy sa korytnačky zapletú do rybárskych sietí, časté sú aj zranenia rybárskymi háčikmi, či žalúdočné problémy - niektoré druhy korytnačiek sa totiž živia medúzami, ktoré si často pomýlia s plávajúcimi plastovými sáčkami. Zranené korytnačky putujú do liahní, kde ich odborne ošetria, vyliečia a znova vypustia do oceánu. Korytnačky sa do svojho rodiska vracajú naklásť vlastné vajíčka približne po 35 rokoch. Mnohé z miestnych liahní boli založené pred 30-40 rokmi, takže dnes už pomaly môžeme vidieť plody ich práce. Populácia korytnačiek v okolitých vodách totiž začala v posledných rokoch narastať. My v BUBO sa na našom zájazde “Srí Lanka a Tamilské Tigre” chodíme na tieto krásne stvorenia radi pozerať, prípadne ich činnosť podporiť aspoň malým finančným príspevkom v podobe vstupného. Pridáte sa? Na záver zopár zaujímavých faktov o korytnačkách: - vedeli ste, že vek korytnačky sa zisťuje podobne ako pri stromoch, pomocou tzv. letokruhov? Korytnačí rohovinový pancier a jeho vrstvy vám takisto prezradí vek korytnačky - Ak chcete korytnačku potešiť, jemne ju poškrabkajte na krku, medzi hlavou a pancierom, majú to rady - Čerstvo vyliahnutá korytnačka môže v piesku vydržať aj 7 dní, na prežitie jej stačí vzduch, ktorý prejde cez vrstvu piesku - Niektoré druhy korytnačiek sa vedia ponoriť až do hĺbky 900m a plávať rýchlosťou až 35km/h - Korytnačky sú skoro hluché a nemé, orientujú sa zrakom - Niektoré korytnačky sa dožívajú až 200 rokov.

Na Srí Lanke už 35 rokov pomáhajú korytnačkám

Martin Ferenčík

12

00:20

nov

2019

Raj na zemi - Bora Bora

Raj na zemi - Bora Bora

Po vyše dvoch týždňoch premakaného programu v rámci našej Cesty okolo sveta naprieč Pacifikom si naša BUBO skupina už zaslúžila trochu vydýchnuť. Tak ako napovedá aj samotný názov zájazdu, miesto na náš relax sme zvolili uprostred Pacifiku, a to konkrétne vo Francúzskej Polynézii. Tá sa skladá z vyše 118 ostrovov a zaberá územie veľké ako Európa. Patrí do Polynézie a my sme sem prelietali z najväčšieho mesta Polynézie a zároveň najväčšieho mesta Nového Zélandu - Aucklandu. Prileteli sme na najväčší ostrov Tahiti s hlavným mestom Papeete, z kadiaľ sme následne pokračovali preletom ďalej na jeden z najznámejších atolov - Bora Bora. Samotné letisko je umiestnené na prstenci atolu, a na hotel sme sa presúvali súkromnou loďou. Náš hotel sa nachádzal na súkromnom ostrove a s hlavným ostrovom bol prepojený pravidelným lodným autobusom. Po príchode nás očakával príjemný personál pozostávajúci z miestnych ľudí a francúzskeho manažéra. Po celý čas bolo o nás maximálne postarané. Jedlá boli gurmánskym zážitkom, krásna voda a pocit súkromia dodali tomuto miestu niečo, čo zažijete na málo miestach na svete. Ozajstný raj na zemi, a my sme si tu užívali nádherné 4 dni oddychu. No je na čase ísť ďalej, a nás čaká najodľahlejšie miesto našej cesty a zároveň sveta, Veľkonočný ostrov.

Raj na zemi - Bora Bora

Robert Taraba

09

21:30

nov

2019

Mohamad má dnes narodeniny Viac o krajine

Mohamad má dnes narodeniny

Dnes sa narodil Mohamed. Kto to vlastne bol? Islam ma vždy fascinoval. Počúvame o ňom vždy zlé. Teroristi. Utláčajú ženy. Militantné náboženstvo. Nič nerobia. Nedodržia slovo. Atď., každý si aj sám vieme dopísať mnohé, čo sme počuli a čomu mnohí veríme. Moje prvé skúsenosti s arabmi boli v Maroku: s množstvom hustlerov, obchodníkov, doterných klamárov. No naučil som sa povedať nie, a všetko sa razom vyriešilo. V Sýrii na nás všetci moslimovia kričali Welcome to Alaska, friend. To bolo pred 25 rokmi. Potom som sa v Kašmíre tak pohádal s predajcom kobercov, že to vyzeralo, že ma až podreže. Moslim jeden hnusný, nechcel mi zľaviť na moju cenu. Keď som do Kašmíru prišiel následne, tak mi hovorí - “Lubo, my nie sme friends”, a mňa napadla príhoda pred rokom, že som to asi prehnal, a keď ma nestihol podrezať pred rokom, tak teraz mi povie, že tieto 4 dni, čo som v Shrinagare, to dokoná. “Ľubo, my nie sme priatelia. Ľubo, my sme bratia” Odľahlo mi, a pochopil som, že aj tu si úspešní obchodníci vážia kvalitných súperov. Tí ich niekedy dajú trošku “dole”, ale zasa naučia. Veď iba pod tlakom vznikajú diamanty, a človek musí neustále trénovať. Odvtedy sme priatelia, a v Kašmíre, ako viete, sa neustále dejú veci - teroristické útoky, vojenské zásahy atď. -, no ja tu mám brata. Postupne som prešiel všetky islamské krajiny sveta. A tak sa logicky po obdobných príhodách môj vzťah k islamu zmenil. Naučil som sa, pochopil som. Islam skĺbil znalosti z predchádzajúcich dvoch monoteistických náboženstiev Blízkeho východu. Judaizmu a Kresťanstva. Snažil sa vymaniť, odlíšiť, ale zároveň nechať to výhodné, čo už tieto predchádzajúce filozofie vymysleli. Islam je praktický, a zavádza jasné pravidlá. Predchádzajúci proroci to nedomysleli úplne - tvrdia moslimovia. Bol to až prorok Mohamed, ktorému archanjel Gabriel zvestoval náuku. No čo to bolo za človeka, ktorý by mal dnes narodeniny? Mohamed musel byť veľmi inteligentný a bojovný. A ani mu nič iné neostávalo. Rodákovi z Mekky (570 po Kristovi), keď mal 6 rokov, zomrela matka, a otca (z rodu Hašimovcov- ako dnes Jordánsky kráľ) nikdy nevidel (umrel ešte pred jeho narodením)! Mohamed sa musel v živote prebíjať sám. Aj keď z dobrej rodiny, žil v chudobe. Ako vyjsť z chudoby? Zobral si o 15 rokov staršiu Chadídžu. Respektíve 40 ročná Chadídža si zobrala 25 ročného zajačika. Mali evidentne dobré manželstvo, a narodili sa im 4 dcéry a 2 synovia (tí umreli v detstve). Chadídža bola zároveň Mohamedovou nasledovníčkou v jeho novom učení. Bola prvým moslimom sveta, ak nerátame samotného Mohameda. Druhým moslimom bol Ali. Mohamed sa Stal prorokom, keď mal 40, a to sa jeho susedom v Mekke nepáčilo, a tak ho vyhnali - musel odísť do Mediny (rok 622), mesta na severe. V tento rok sa začína moslimský kalendár - moslimský rok 0. V Medine strávil 10 rokov. Narodil sa v dobe, kedy vznikla potreba arabský svet zjednotiť - zanikali rodové pravidlá, a vznikala túžba po presadení sa jednotlivca. Nie až taká silná ako v novej Amerike, ale aj tak na túto oblasť v blízkosti Afriky, kde je kmeň a klan všetkým, to bolo prevratné. Mohamedova dcéra Fatima je najznámejšou: vzala si Mohamedovho bratranca Alího. Šiiti často tvrdia, že ide o jedinú skutočnú Mohamedovu dcéru, a tie ostatné 3 mala Chadídža z predchádzajúcich manželstiev. Keď zomrela, Mohamed si zobral iné ženy - spolu ďalších 12 žien. Väčšinou išlo o vdovy, a všetko ženy zobraté z politických dôvodov - manželky boli z jednotlivých klanov, dcéry jeho nasledovníkov – kalifov; Známy je prípad Aiše, dcéry Abu Bakra, ktorú si Mohamed ako 59 ročný vzal ako 6 ročnú. No keď sa to nám kresťanom zdá zvláštne, moslimovia sa bránia, že manželstvo bolo “ konzumované” až keď mala deväť. Abu Bakr- bohatý obchodník a svokor Mohameda - bol od Mohameda o 3 roky mladší. Stal sa prvým Rašidským kalifom. Sunniti považujú Abu Bakra za najlepšieho moslima hneď po Mohamedovi. Šiiti za podvodníka, ktorý uchmatol následníctvo Alímu. Mohamed by mal dnes narodeniny, a keby videl, čo vytvoril, bol by hrdý - jeho náboženstvo spája mnoho národov, a zjednocuje úplne odlišných ľudí v jednej kultúre. 2 miliardy ľudí! Bol by smutný, keby videl ľudí z ISIS a iných teroristov. Islam, to je mier. Všetko dobre prajem ľudom dobrej vôle. Fotografia: Na tomto mieste Mojžiš buchol palicou (tá, čo sa premenila z hada) o skalu, a vytryskla voda

Mohamad má dnes narodeniny

Ľuboš Fellner

08

07:53

nov

2019

Fázy dňa v Luang Prabang

Fázy dňa v Luang Prabang

Len máloktoré mesto v juhovýchodnej Ázii pripomína svojím životom európske mesto. Centrum je chránené UNESCOM, a v meste a širšom okolí žije 50 000 obyvateľov. Skoro vstávame, ale nechceme spať, aby nám neunikol ani jeden odtienok života v kráľovskom Prabangu. Deň tu plynie vo svojich stereotypných fázach a každá z nich je zážitkom. Ráno je Luang Prabang prehliadkou nielen nádherného východu slnka nad miestom, v ktorom sa Nam Khan vlieva do Mekongu, či ranného trhu s ochutnávkou laoskej kávy a ovocia, ale aj prehliadkou duchovného života juhovýchodnej Ázie. Ulice sú zaplnené v tichu kráčajúcimi mníchmi so svojimi okrovými rúchami a žobravými misami. Zvyšujeme karmy prispením hrudkou lepkavej ryže. V Luang Prabang je viac ako 30 živých kláštorov. Veľmi nevšedné mesto. A najmä po zotmení, keď si miestni predavači rozložia svoje bambusové rohože pred brány Kráľovského paláca a predávajú nádherné ručné suveníry, ožíva mesto priam elegantným ruchom. Pred trhom tuktukári a za trhom ulica plná výborných reštaurácií s fusion cuisine... francúzske kaviarničky i príjemné bary, kde sa sedí na schodoch s drinkom v rukách. A na ulici hrá slepý muzikant na tradičnom nástroji phin, čo je brnkací strunový hudobný nástroj podobný lutne. Celá atmosféra je nenútená, príjemná, opisujúca atmosféru ospalej krajiny Laos - prírodne bohatej, s mladým obyvateľstvom a pokladmi, ktoré je treba objavovať, kým sú nedotknuté komerciou.

K

Katarína Pivovarníková

07

14:57

nov

2019

Angkorská maska Viac o krajine

Angkorská maska

Úsmev ako maska Angkor je asi najznámejšou pamiatkou v oblasti juhovýchodnej Ázie. Nachádza sa pár kilometrov od rušného kambodžského mesta Siem Reap. Celá lokalita je historicky aktívnym územím, na ktorom sa striedali veľké kráľovstvá Khmérov, Siamu, a istá časť dejín tohto územia spadá pod barmskú históriu. Zájazd Najkrajšie pamiatky sveta je natoľko komplexný, že toto územie môžeme logicky spoznávať, ísť viac do hĺbky a najmä pospájať si súvislosti. Vyhliadkovým preletom z laoského Luang Prabang prichádzame do Siem Reap-u. Už z lietadla obdivujeme obrovské územie, ktoré je po monzúnoch zaliate jazerom Tonle Sap. Zhora je tiež najlepšie vidno kľúč angkorského úspechu - umelo vybudovanú vodnú nádrž - tzv. západný baraj - zdroj pitnej vody pre starých Khmérov a vody pre zavlažovanie ryžových polí v čase khmérskej expanzie. Khméri vytvorili zavlažovací systém, ktorý doposiaľ nebol prekonaný ani obnovený tak, ako fungoval v čase od 11. do 13.storočia na území dnešnej Kambodže. Angkorská civilizácia bola určite výnimočnou. A zanechala po sebe výnimočné monumenty. Jedným z nich je unikátny chrám Bayon. Jedno z diel veľkého kráľa Džajavarmana VII. z 12.storočia. Je viac než len chrámom, a je o niečo iný ako všetky ostatné pamiatky Angkoru. Prechádzame jeho dvoranou a potom vystupujeme hore na jednu z jeho terás, tak veľmi blízko tým známym tváram. Vyzerajú rovnako, a predsa je každá iná. Rozoznávame tvár s najväčším úsmevom aj s najkrajším nosom. Čia je to tvár? Verzií je niekoľko - možno tvár samotného budovateľa - kráľa Džajavarmana VII., možno kráľ bodhisátvy - budhistického božstva -, ktorý sa v Kambodži volá Lokešvára. Tie tváre sú ako masky. Keď sa na ne človek zapozerá, a zrazu zatvorí oči, stále mu v podvedomí ostane ten nebadaný kamenný úsmev. Bayon, chrám vnútorného úsmevu. Pamiatka, ktorú si človek akosi hlbšie zapíše do svojho vnútra. Záleží len na nás.

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

07

13:15

nov

2019

Ryba Sv. Petra: pochúťka z Genezaretského jazera Viac o krajine

Ryba Sv. Petra: pochúťka z Genezaretského jazera

Genezaretské jazero, známe aj ako Galilejské more, je cieľom mnohých pútnikov. Aj my z BUBO trávime deň poznávaním tohto krásneho kraja v severnej časti Izraela, a naša prvá zastávka je na idylickom mieste Yardenit, jednom z krstných miest rieky Jordán. Menšie aj väčšie skupiny pútnikov sa po areáli pohybujú v bielych krstných rúchach, a my si vychutnávame príjemné počasie a prechádzku areálom, tí odvážnejší aspoň namočia nohy do Biblickej rieky. A práve v takomto príjemnom prostredí sa zastavujeme na obed. Naše menu nepriamo súvisí aj s ďalším miestom na brehu jazera, Tabghe, na ktorom mal Ježiš zázračne rozmnožiť chlieb a ryby, aby nasýtil davy. Ak hádate, že naša obedová špecialita je ryba, hádate správne. A ako väčšina vecí pri Genezaretskom jazere, aj táto pochúťka má biblické spojenie, a je známa ako ryba Sv. Petra. Ako prišla k tomuto príhodnému menu? Podľa Biblie sa pýtali vyberači daní z Chrámu sv. Petra, či Ježiš zaplatil daň. Keď sa Peter na to opýtal Krista, ten mu povedal, aby šiel k jazeru, hodil návnadu, a prvá ryba, ktorú vytiahne, bude mať v ústach mincu, ktorou zaplatí požadovanú daň. Nuž, v ústach rýb, ktoré nám servírovali, žiadne mince neboli, ale zato boli mimoriadne chutné. S viac ako dvetisíc ročnou tradíciou rybolovu je kulinárskym zážitkom ochutnať vyšperkovanú prípravu tohto druhu tilapie, ktorá sa v arabčine nazýva musht. Najčastejšie sa servíruje grilovaná alebo opečená v celku s ryžou alebo zemiakmi, a predjedlo tvorí bohatý výber čerstvých šalátov, hummusu a pity, ktoré zasýtia urgentný hlad a čakanie na hlavný chod. Výborný obed zavŕšime domácim dezertom, ktorý tvoria sladké ďatle a voňavá káva s kardamónom.  

Ryba Sv. Petra: pochúťka z Genezaretského jazera

Michaela Šimonová

06

16:54

nov

2019

Na dotyk Mount Everestu Viac o krajine

Na dotyk Mount Everestu

Himaláje, strecha sveta, najvyššie hory planéty, sen mnohých cestovateľov. Tu v Káthmandu sa zdajú ozaj na dosah. Ale ako sa s nimi dostať do priameho kontaktu? Samozrejme, je možnosť nasadiť si trekovú výbavu a pustiť sa po horských cestách až do ich srdca. Nato ale nemá každý čas. My sme ale našli spôsob ako sa dostať priamo do srdca najväčších veľhôr sveta. Ráno je jasné. Káthmandu je síce zahalené v tradičnom hmlisto-smogovom opare, ale obloha sa zdá jasná. Predpoveď je dobrá. Nad Himalájami má byť slnko. A my prichádzame na miestne letisko. Náš dnešný cieľ je ambiciózny - Mount Everest. Nejdeme ale na bežný prelet, ako desiatky ľudí okolo nás. Naším cieľom je dnes Kallapatar - najznámejšia vyhliadka na horu hôr na svete. Čaká nás vrtuľník, dva prestupy a niekoľko minút pod najslávnejším kopcom planéty. Vyjde to? Všetci sme napätí. Počasie je výborné, ubezpečujú nás miestni. A tak ideme na to! Z Káthmandu letíme 45 minút na najnebezpečnejšie komerčné letisko na svete - Lukla. Zaliate slnečnými lúčmi ale vôbec nepôsobí nebezpečne. Toto mestečko ukryté hlboko v nepálskych Himalájach je začiatočným bodom pre turistov smerujúcich k Everestu. Pre nás je po hladkom lete a mäkkom pristátí čerpacou stanicou, kde doplníme palivo a vyrážame vyššie – do regiónu Khumbu, pod samotný Mount Everest. Vzduch je hore riedky. Zastavujeme ešte na planinách pod hlavným masívom. Helikoptéra nevie vyletieť až k hlavnému údoliu pod horou hôr s piatimi pasažiermi, a tak ideme na dva krát. Po krátkej prestávke a fotografiách divej horskej prírody prichádza náš čas, a ideme hore. Letíme nad presláveným ľadovcom Khumbu. „Najprv urobíme prelet a potom pristaneme na vyhliadke Kalapattar“ hovorí nám pilot a naberá výšku. Ide tak vysoko, že tomu sami neveríme. Helikoptéra prelieta až nad samotným ľadopádom Khumbu, do výšky druhého výškového tábora. „Sme 6000 metrov nad morom“ hovorí pilot „Tu táboria už len horolezci pre samotným pokusom o výstup“. Je to úchvatné. Počasie nám praje, a my sme v srdci Himalájí. Nad nami sa vypína najvyššia hora sveta, a my prelietame nad najslávnejším ľadovcom planéty. Po úžasnom prelete parkujeme vrtuľník na vyhliadke Kalapattar a púšťame sa do fotografií. Môžeme tu ostať len pár minút. Palivo sa rýchlo míňa a vzhľadom na obrovský výškový rozdiel, za hodinu a pol sme nabrali 4000 výškových metrov, nám hrozí aj výšková choroba. Ale aj tých 10 minút, čo tu trávime, nám stačí na zážitok života. Pred nami je majestátny ľadovec Khumbu, nad ním masív Mount Everestu a v popredí legendárne Nupse - rozcvička pre horolezcov smerujúcich na Everest. Fotíme o život, a po dokonalej desaťminútovke nastupujeme späť do helikoptéry. So zastávkou na krátky oddych v najvyššom hoteli planéty Everest view Hotel pomaly smerujeme do Káthmandu tráviť zážitok. Máme za sebou dokonalé dopoludnie v srdci Himalájí. Dnes sme sa doslova dotkli Mount Everestu!

S

Samuel Kĺč z BUBO

06

15:58

nov

2019

Thanaka - aby sme boli krásne Viac o krajine

Thanaka - aby sme boli krásne

Kozmetický svet sa v Mjanmarsku stále spája s thanakou. Ide o kultúrnu špecifickosť, niečo, čo Vám hneď napovie, v ktorej krajine sa nachádzate. Thanaka = barmská tvár. Ide o žltkavú pastu, ktorú si ženy, dievčatá a deti natierajú na citlivé oblasti tváre - najčastejšie na líca, nos, čelo... Tváre malých detičiek sú často celé potreté thanakou. Tradičný barmský „make-up“ je čisto bio, eko, raw produkt. Vyrába sa z dreva stromu thanaka. Pod týmto pojmom sa ukrýva viac ako jeden druh stromu, najčastejšie však ide o dulu bengálsku alebo, latinsky, Limonia acidissima, ktorej plodom je tzv. drevené jablko. Drevo stromu thanaka sa nastrúha - namelie na kameni na jemný prášok, ktorý sa následne zmieša s vodou - a make-up je pripravený. V obchodoch i pouličných stánkoch po celej krajine môžete kúpiť už vopred pripravenú pastu, nepotrebujete vláčiť drevený klátik so sebou. Thanaka je najlepší spôsob, ako si ochrániť pokožku tváre pred silným barmským slnkom. Najmä počas dní, kedy sme v Bagane medzi tisíckami pagod, alebo na jazeru Inle; keď ho brázdime na otvorených loďkách, siahneme po thanake, ktorá chladí naše líčka po celý deň a zanecháva pokožku krásne vláčnu a jemnú. Miestne ženy ju používajú aj ako medicínu pri uštipnutí hmyzom, komárom, a s pridaním napríklad šťavy z limetky je thanaka účinná pri boji s akné. Thanaku sme si zamilovali aj my, a cestujeme s krásnymi lístočkami na líčkach.

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva