Fórum

10565 príspevkov

13

19:34

júl

2020

2020 mid-year crime index

2020 mid-year crime index

2020 mid-year crime index Možno už mnohí z Vás majú približnú predstavu kam povedú Vaše ďalšie cesty po skončení krízy, no niektorým k finálnemu rozhodnutiu môže trochu dopomôcť napr. aj Numbeo a jeho aktuálny rebríček kriminality vo svete: v polovici roka 2020 patria medzi najbezpečnejšie krajiny sveta Qatar, Taiwan, Spojené arabské emiráty, Gruzínsko, Omán, Hongkong, Švajčiarsko a Japonsko. Slovensko sa umiestnilo v prvej tridsiatke a ma približne rovnaké hodnotenie ako Kuba, Brunei, Čína, Singapur či Portugalsko. Ak by sme pozerali napr. iba na krajiny Ameriky, tak Kuba je spomedzi všetkých na tom aktuálne najlepšie a nasleduje za ňou Kanada, Nikaragua, Panama, USA a Chile. V Afrike boli najlepšie vyhodnotené krajiny ako Rwanda, Maurícius, Egypt, Maroko či Etiópia. Do celkového rebríčka bolo zapojených a posudzovaných 133 krajín sveta. A kde je bezpečne podľa nás v BUBO? Dozviete sa v tomto článku: https://bubo.sk/blog/bezpecnost-v-cestovani. Kamkoľvek sa vyberiete, prajeme šťastné cesty a bezpečné návraty!

10

08:27

júl

2020

Slávna aténska Akropola plná zážitkov a bez turistov!

Slávna aténska Akropola plná zážitkov a bez turistov!

Slávna aténska Akropola plná zážitkov a bez turistov! Po čase sa naše cesty opäť pomaličky ale isto rozbiehajú a svet už nie je tak tesný ako pred dvomi či tromi mesiacmi. Snívali ste niekedy o tom, ako asi vyzerajú najslávnejšie miesta, trebárs Európy, bez turistov? Teraz tá možnosť je. Samozrejme, sú krajiny, kde je situácia horšia, sú také, kde svieti zelená a presne takou krajinou je krásne, staroveké a aj súčasné Grécko. Akropola bez turistov? Grécka Agora, kde namiesto ľudí počujete len vietor odrážajúci sa od starovekých ruín či cikády? Pred rokom či piatimi to bolo nemožné zažiť a dnes je to realita. Samozrejme, nebude to dlho trvať a turisti sa vrátia, ale toto leto je ešte šanca vidieť svetoznáme miesta ponorené do ticha, pokoja a kľudu, a to je obrovským zážitkom. Kráčame hore na Akropolu, a Propylae sú krásne prázdne. Vynárajú sa prvé stĺpy: maličký, no fotogenický chrám Athény Niké z bieleho pentelského mramoru a o pár krokov za nimi sa otvorí pohľad na slávny Parthenón. V celých Aténach či v Grécku niet slávnejšej stavby ako práve Parthenón. Patril Athéne, ochrankyni mesta, a vdýchli mu dušu v priebehu 5.storočia pr.Kr., kedy sa dostal do rúk umelcom, akými boli Iktínos a Kallikratés, no génius tejto stavby bol Feidias, ktorý neskôr zhotovil aj slávnu sochu Dia Olympského. Bola tak fantastická, že sa prebojovala na zoznam 7 starovekých divov sveta! Ako Feidias napokon dopadol a kam sa stratili jeho výtvory z Akropole? To všetko si povieme priamo na mieste, priamo tu na Akropole, pretože počúvať staroveké príbehy na miestach, kde sa tvorili je zážitok, na aký nezabudnete. Parthenón si nepamätá vojská nebojácneho Xerxésa, ktorý v roku 480 pr.Kr. vypálil Atény, ale od svojho postavenia a dokončenia v roku 438 pr.Kr. si pamätá všetko, čo sa pod Akropolou aj priamo na nej odohralo. Parthenón videl, ako upadá grécka demokracia, pamätá si Rimanov, ktorí si na Atény aj helénsky svet robili už pridlho chúťky, pamätá si aj na to, ako sa odrazu zo sveta vytratili grécki aj rímski bohovia a nahradili ich kríže, ktoré sa začali objavovať na nových stavbách, no pamätá si aj polmesiace, Osmanov, sklad pušného prachu a benátsku loď, ktorá vystrelila do jej útrob. Tam pamäť Parthenónu končí, no neskôr sa prebral chrám k životu a dnes opäť ochotne rozpráva svoje príbehy! Nikoho tu niet! Žiadne davy, žiadna zápcha na ceste k chrámu. Nikto; takúto prázdnu Akropolu si človek ani len nevysníva. Kráčame jej rozpálenou cestičkou a ani za rohom nikto nie je. Strávime tu hodinu a za ten čas sa tu okrem nás vystrieda ani nie desať ľudí. Toto je luxusný zážitok, ktorý sa ešte stále zažiť dnes dá! Akropola je úžasné miesto. Celé Atény máte ako na dlani. Rozlievajú sa od zálivu, od prístavu v Pireu a už medzi oboma miestami nie je hranica, všetko splýva do jednej bielej, snehobielej kopy utkanej z domov či domčekov. Výškové budovy nekazia panorámu, a tak dokážu vyniknúť pahorky. Z jednej strany Fillopapos s pomníkom, odkiaľ je na Akropolu najkrajší výhľad v meste, a na strane opačnej Lykavittos, pripomínajúci pyramídu, na ktorom sa zaleskne malý biely kláštor sv.Juraja. Kedysi tu podľa povesti žili vlci, a tu si človek spomenie na Rím, jeho bájne založenie... Romulus, Remus, vlčica Rhea. Pavučina starovekej mytológie vystreľuje ďalšie vlákno. Krásne Karyatídy držia na svojom tele nádherný chrám Erechteion a sú symbolom ženskej krásy. Vedeli ste, že aj vo Viedni ich viete nájsť? Akropola je miesto, ktoré by mal každý človek zažiť na vlastnej koži a my sa sem koncom augusta vraciame. Tak čo, budeme spoločne odkrývať príbehy a tajomstvá starovekých Grékov priamo na tomto mieste?

25

11:18

jún

2020

Thajsko je naozaj také, ako sa to o ňom hovori – dokonalé! Viac o krajine

Thajsko je naozaj také, ako sa to o ňom hovori – dokonalé!

Zájazd Zadná India sa z väčšej časti týka Thajska, v jeho poslednej tretine sa prechádza Malajziou a graduje v Singapure. Bezpochyby jedna z najobľúbenejších dovolenkových destinácií pre cestovateľov z celého sveta. U mňa nebola medzi prvými navštívenými, napriek tomu som vedela, že ju zo zoznamu nemožno vynechať. Bála som sa enormného množstva turistov. Moja obava sa pričinením vyššej moci tentokrát nenaplnila, pretože začínajúci corona vírus asi väčšinu ľudí od cestovania odradil. A tak som si túto nádhernú krajinu vychutnala bez preplnených pamiatok, bez preplnených ulíc, vo veľkej pohode a zároveň veľmi intenzívne. Spolu s trinástimi odvážnymi spolucestovateľmi, ktorí tak, ako ja, verili v Bubo, že to dopadne dobre. Nenechali sme sa ovplyvniť tlakom situácie a užili sme si Thajsko od severu až na juh dokonale. A keď sa šírenie vírusu ukázalo byť nezastaviteľné, Bubo sa s nadhľadom postaralo o náš bezproblémový návrat domov. Isteže to bola výzva aj pre nášho mladého sprievodcu Jara Kondača, ktorý vedenie nášho zájazdu v týchto neštandardných podmienkach, spolu so svojím kolegom z druhej skupiny, zvládol vynikajúco. Umožnil nám užiť si každý deň a každý bod programu, akoby sa nič nedialo, ale my sme pritom kdesi vo vnútri cítili, že sa deje. Jarko sa venoval každému z nás jednotlivo s veľkou zodpovednosťou, obetavosťou, pochopením aj pre individuálne záujmy, profesionálne a zároveň priateľsky a dokázal tak svoje kvality a my všetci sme mu boli za to v každej chvíli vďační. Ďakujem, Jarko, že aj vďaka Tebe bolo moje spoznávanie Thajska plnohodnotné, ničím nerušené, veľmi príjemné. Rada by som vyzdvihla aj prirodzenú milotu a ústretovosť lokálneho partnera, šéfa penziónu na Krabi, jeho pohotovosť a ochotu postarať sa o náš dokonalý pobyt v tomto letovisku, ktoré mi pripadalo ako raj na Zemi. Je zjavné, že Bubo je v Ao Nangu doma. Slovenská vlajka v lobby, takmer vlastná masérňa vzdialená len pár minút chôdze, domácka atmosféra. Každý vie, že tyrkysové Andamanské more je priezračne čisté a príjemne teplé, pláže s jemným pieskom biele, že Thajci sú usmievaví a vážia si návštevníkov i cudzincov, že thajská kuchyňa je svetovo vychýrená, že thajské masáže sú blahodárne. Že Thajsko vie ponúknuť aj zážitky, ktoré by sa inde ťažko hľadali. Že okrem nespočetných stúp, ohromujúceho Bangkoku, kvalitných ciest, výborných nočných autobusov, flóry hýriacej farbami a vôňami sa tu dá zažiť aj veľa srandy, napríklad s majestátnymi slonmi. Veď do r. 1916 sa Thajsko nazývalo aj krajinou bieleho slona, čo súviselo s jeho bohatou históriou. Verte, že cmukaná pusa, ktorá pristane na vašom líci zo slonieho chobota je naozaj jedinečný zážitok. Ako aj kúpanie so slonmi v bahennom jazierku, ich kŕmenie, či trek na sloňom chrbte bambusovým lesom. No a keď ochutnáte jedlo, ktoré vám miestni sprievodcovia v okolí Chiang Mai pripravia na ohni v bambuse pod vodopádmi, v ktorých sa predtým osviežite, tak si poviete, že ste iba málokedy jedli niečo lepšie a autentickejšie. A to všetko bez davov turistov, samy v teplom objatí prírody a v spoločnosti perfektných Bubákov, ktorí cítia a myslia podobne ako vy. Možno nás tak zomklo práve to jednoduché ubytovanie v spoločnej izbe v severnom Thajsku, možno to bola aj corona. A možno aj náš sprievodca. A možno to, že Thajsko je skutočne dokonalé. Škoda, že sme tento zájazd nemohli dokončiť podľa plánu, iste aj Malajzia a Singapur by nás boli obohatili o nové zážitky a poznanie, ale ja som vďačná aj za to, že sme si v tejto situácii, keď sa už v nasledujúcej chvíli svet na pár mesiacov zastavil, dokázali vychutnať očarujúce Thajsko naplno. Vďaka skvelému sprievodcovi Jarkovi, vďaka najlepšej cestovke Bubo a vďaka najlepšej skupine spolucestovateľov, akú som na svojich cestách stretla. A na záver ešte: škoda, že sú dnes ľudia natoľko zaujatí správami o nebezpečnom víruse, že snáď ani nevedia pochopiť, že my sme sa počas nášho putovania JV Áziou mohli mať naozaj tak veľmi dobre.

22

20:38

jún

2020

Narcos v Nemecku Viac o krajine

Narcos v Nemecku

Narcos v Nemecku Keď nemôžeme cestovať my do Kolumbie, pricestuje Kolumbia za nami. A to doslova! Spoluzakladateľa Medellínskeho kartelu, Carlosa Lehdera Rivasa, po odpykaní časti trestu presúvajú do Nemecka. Carlos Lehder Rivas založil spolu s Pablom Escobarom miliardový kartel, ktorý na konci 80.rokov mieril hlavne do USA, kde pokryl 85% miestneho trhu. Bol na palube bežného komerčného letu z New Yorku do Frankfurtu, sprevádzaný dvomi agentami. Lehder, ktorý má po svojom otcovi nemecké občianstvo, sa rozhodol usadiť v Nemecku a úrady mu vyhoveli. Rastúce napätie medzi Lehderom a Escobarom viedlo k tomu, že Escobar udal miesto, kde sa Lehder nachádzal, čo viedlo k zatknutiu a jeho vydaniu do USA v roku 1987. Tam bol nasledujúci rok odsúdený na doživotie + 135 rokov väzenia. Neskôr začal s úradmi spolupracovať, hlavne ako svedok proti panamskému diktátorovi Noriegovi. Aj na základe toho sa Escobar neskôr rozhodol, že ak zomrie, tak to bude v Kolumbii, že sa nikdy nenechá chytiť, aby bol vydaný. Bol to pre nich najhorší možný scenár - byť vydaný a súdený v inej krajine, hlavne v USA. Dnes 70 - ročný Lehder má prísľub, že v Nemecku nebude opätovne súdený, nakoľko už celý proces prebehol v Spojených Štátoch a nemá ani v pláne sa vrátiť do Kolumbie. Pri našom zájazde do Kolumbie, pri prechádzaní oblasti Zona Cafetera, dokonca ideme okolo Lehderovej haciendy Posada Alemana, dnes už opustenej vily pri meste Pereira. Escobar nedopadol oveľa lepšie - v roku 1993 bol zastrelený kolumbijskou políciou pri prestrelke v Medellíne. Foto: Zona Cafetera, kde sa Carlos Lehder narodil. Ľ.Kučera

07

23:07

jún

2020

Kokové plantáže Viac o krajine

Kokové plantáže

Kokové plantáže Kolumbia – kokaín... vám napovie ako prvú asociáciu 99% ľudí. Naozaj sa v 80.a 90.rokoch vo veľkom rozmohol do sveta práve z Kolumbie. Super kartely z Medellínu, neskôr z Cali, následne The Norte del Valle; bolo ich veľa. Vďaka Netflixu ich poznáme takmer všetci. Narcos sú dokonca v móde. To najhoršie z kokaínového biznisu už ale z Kolumbie odišlo. Nerobme ale z koky novinku posledných desaťročí. Koku užívali pôvodní indiánski obyvatelia na rôzne náboženské a obradné účely už tisícky rokov. Rastlinka, ktorá sa pestuje v mnohých krajinách: Kolumbii, Ekvádore, Peru a iných. Napriek tomu, mnohé skryté kokové plantáže sa stále v Kolumbii nachádzajú. Nakoľko väčšina tejto drogy končí na trhu v USA, rozhodli sa bezpečnostné zložky USA spolu so svojimi kolumbijskými kolegami začať novú misiu na znižovanie počtu týchto skrytých plantáží. Minulý rok (2019) sa pestovanie koky zvýšilo a celková rozloha plantáží sa zväčšila na 212 tisíc hektárov (oproti 208 tisíc v roku 2018), čo pre lepšiu predstavu bolo okolo 950 ton kokaínu v 2019 (879 ton v 2018). Kolumbijský prezident Ivan Duque si dal za jeden z cieľov nájsť a zničiť 130 tisíc hektárov v roku 2020. Vďaka tejto misii sa predpokladá, že sa mu to aj podarí. Je možné, že sa opätovne začne aj s postrekmi pesticídu glyfosát, ktoré sú zastavené od roku 2015. Vlády USA a Kolumbie si dali spoločný cieľ do roku 2023, a to znížiť produkciu kokaínu na polovicu. Dnes je Kolumbia krajina, ktorá láka na iné asociácie - krásnu prírodu, zaujímavú históriu, výbornú kávu, Karibik či hudbu. Kolumbiu sa oplatí navštíviť! Foto: Údolie Cocora a najvyššie palmy na svete! Ľ.Kučera

29

23:12

máj

2020

Mamutí nález Viac o krajine

Mamutí nález

Mamutí nález Mamutí nález - a to doslova! Pri stavbe nového letiska severne od Mexiko City objavili kosti mamutov - celkovo viac ako 60 týchto prehistorických tvorov. Oblasť leží neďaleko miesta, kde sa podobný nález podaril aj minulý rok - vtedy to bolo viac ako 12 mamutov, ktorí uviazli v pasci a nedokázali sa vyslobodiť. Tieto dva nálezy potvrdili to, čo sa už dlhšie predpokladalo - na tomto mieste sa nachádzalo plytké jazero, kde sa lovci snažili mamuty nahnať a uloviť. Veľký nález ale môže spôsobiť aj veľký problém - zdržanie prác a doslova nadbytok obrovských kostí - priveľa aj na vykopanie a odvoz na dodatočný výskum. Prvé nálezy sa objavili už v októbri minulého roka a ako práce pokračovali, nachádzali stále ďalšie. Nakoniec sa urobil vtipný kompromis - pri odhalení maximálne 10 mamutov mesačne, práce môžu pokračovať v štandardnom časovom rozvrhu. A tak to vyzerá, že sa termín prestavby bývalej vojenskej základne na nový terminál do roku 2022 stihne. Výkopové práce prebiehajú na dne historického jazera Xaltocan, kde vďaka tráve a rôznemu vodnému rastlinstvu, mali mamuty doslova hody - odhaduje sa, že denne zjedli až 150 kg potravy! Podľa aktuálnych výskumov to vyzerá tak, že tieto mamuty zapadli v blate na dne jazera, prípadne ich sem dohnali iné zvery - v okolí sa nenašli žiadne predmety alebo zbrane vyrobené človekom, hoci bolo bežné, že ľudskí lovci hnali zvieratá na miesta, kde sa znížila ich rýchlosť a obratnosť. Navyše, iba 10 km odtiaľto sa minulý rok našli dve pasce - jamy vyhĺbené človekom pred približne 15 tisíc rokmi, kde mamuty uviazli a nedokázali vyliezť z hĺbky viac ako 2 metre. V údolí, kde ešte pred niekoľkými stovkami rokov vládli Aztékovia, sa našlo množstvo pozostatkov prehistorických zvierat - mnohé našli aj samotní Aztékovia, ktorí tieto obrovské kosti brali ako dôkaz, že ich legendy, kde sa spomínali aj obri z údolia, boli pravdivé. Foto: Lov mamuta, Museo Nacional de Antropología. Ľ.Kučera

25

00:01

máj

2020

Drony na meranie teploty? Viac o krajine

Drony na meranie teploty?

Drony na meranie teploty? Je to pravda. A teraz nehovoríme o Singapure, Hong Kongu alebo inom super modernom meste - reč je o kolumbijskej Bogote. V hlavnom meste najnovšie polícia používa drony na meranie teploty, prípadne na overenie, či ľudia dodržiavajú karanténu a s ňou súvisiace nariadenia. Ak dron označí potenciálneho nakazeného obyvateľa, na miesto vyšle zdravotnícky tím, ktorý overí aj prípadné ďalšie príznaky. Drony odmerajú teplotu iba ľudí, ktorí sú na ulici - do domov ani do iných objektov nevletia. Dronov je niekoľko a každý sa môže vzdialiť až na 5 kilometrov od svojho riadiaceho zariadenia. Aktuálne sa merania vykonávajú v severnej Bogote, ktorá sa považuje za tú bohatšiu časť mesta, ale sú plány, že sa rozšíria aj do iných častí mesta - Bogota má aktuálne približne tretinu všetkých pozitívnych prípadov Covid-19 v Kolumbii - vedci a krízový štáb označili dvanásť lokalít, kde sa vyskytlo viacero prípadov, a rozhodli sa tieto lokality monitorovať. V regióne ide o unikátny projekt, ktorý zatiaľ vyzerá veľmi sľubne, a už teraz sa rozhoduje o ďalších využitiach takýchto dronov v budúcnosti. Kolumbia nás neprestáva prekvapovať a tešíme sa, keď už opäť do tohto regiónu vyrazíme! Foto: Plaza Bolívar

18

09:25

máj

2020

Rúška a dokonalá hygiena - dávno pred Koronou Viac o krajine

Rúška a dokonalá hygiena - dávno pred Koronou

Rúška a dokonalá hygiena - dávno pred Koronou Klimatizovaná miestnosť s konštantnou teplotou, postavy v bielych  plášťoch, čiapky, rúška, chirurgická čistota. Zaneprázdnený tím, sústredený nad stolom. Takmer ako na operačnej sále.  Ste v reštaurácii Din Tai Fung pod vežou 101 v Taipei a cez veľké priehľadné sklené steny môžete nazrieť priamo do kuchyne, kde vládne vysoké pracovné nasadenie. Reštaurácia Din Tai Fung sa preslávila najmä špecialitou Xiao Long Bao – ručne vyrobenými plnenými „parenými buchtičkami“ z tenučkého, jemného a neuveriteľne chutného cesta. Pripravujú sa na pare v špeciálnych košíkoch z bambusu. Xiao Long Bao sú plnené vývarom a mäsovou zmesou podľa výberu. Napriek tomu, že sú vyrobené ručne, sú takmer identické. Každá náplň má presne 21 g (každú náplň vážia, odchýlka 0,4g). Môžete si vybrať zo širokej ponuky: bravčové, kuracie, krevetové, krabie... Všetky sú vynikajúce! Úplný top sú Xiao Long Bao plnené bravčovým mäsom a hľuzovkou. Skutočne výnimočný kulinársky zážitok. V jedálnom lístku sú v ponuke aj ďalšie obľúbené taiwanské špeciality, ako napr. beef noodle, wontons, dim-sum a iné. Din Tai Fung bola založená na Taiwane v roku 1958 ako rodinná firma, ktorá obchodovala s kuchynským olejom. Zo skromných začiatkov sa v 70.tych rokoch pretransformovala na reštauráciu, ktorá sa vďaka poctivej práci a prístupu rozrástla na medzinárodne uznávanú taiwanskú sieť reštaurácií, s pobočkami po celom svete. 160 reštaurácií v 14 krajinách a teritóriách si vyslúžilo mnohé medzinárodne uznávané ocenenia za kvalitu a výnimočnosť, niektorým z nich bola udelená Michelinova hviezda. Ikonickým symbolom každej prevádzky je práve tím pracovitých kuchárov, ktorí ručne, trpezlivo a neúnavne vyrábajú famózne Xiao Long Bao a iné taiwanské špeciality. Hlavným krédom firmy je poctivá kuchyňa a taký prístup k zákazníkom, aby sa cítili ako doma. Ak náhodou váhate, čo si vybrať, ako správne vychutnať podávanú špecialitu, alebo ako použiť príbor či paličky, nevadí, personál vám s láskou a trpezlivosťou ochotne poradí. Počas celej svojej histórie si majitelia zakladali na používaní kvalitných prírodných surovín a ingrediencií na prípravu ručne vyrábaného cesta a náplní. Ak ste v Taipei, či už počas nášho BUBO zájazdu Taiwan, Hongkong, Macao, alebo v Taipei len prestupujete, a máte možnosť a dostatok času odskočiť do mesta, určite by ste reštauráciu Din Tai Fung nemali vynechať. Nenechajte sa odradiť dlhším radom a čakacou dobou, ktorá sa môže pohybovať od 5 do 45 minút.  Možno budete prekvapení, ako rýchlo budete sedieť za stolom. Rezervácia je dobre zorganizovaná. Po registrácii dostanete poradové číslo a pager, ktorý vás upozorní, že ste v poradí, takže kľudne môžete využiť čas, kým čakáte, v okolí reštaurácie. Gurmánsky zážitok určite stojí za chvíľu čakania. Na mojich cestách sa snažím vyhýbať globálnym sieťam reštaurácií. Naopak, užívam si miestnu autentickú kuchyňu a jej špeciality. Din Tai Fung, napriek tomu, že sa rozrástlo na významnú medzinárodnú sieť, skutočným autentickým kulinárskym zážitkom a zárukou kvality zostalo. Plán bol, že sa tento rok počas cesty na našu dovolenku na Okinawu zastavíme v Taipei a oslávime dobrou večerou moje narodeniny v tejto skvelej reštaurácii. Korona nám skrížila plány, ale verím, že nie na dlho. Možno tu oslávime práve jej koniec.

14

20:02

máj

2020

Vodcu si vzala smrť

Vodcu si vzala smrť

Vodcu si vzala smrť Volal sa Okima, čo v jazyku severoamerického indiánskeho kmeňa Kickapoo znamená „Ten, ktorý vedie“. Toto meno si Miloslav Stingl vyslúžil po svojich opakovaných návštevách tohto kmeňa. Tento jedinečný muž bol dlhé desaťročia jedinou spojkou medzi zabudnutými kmeňmi a naším socialistickým zriadením. Málo cestovateľov sa dostalo na miesta, ako on, a takmer nikto sa na tieto miesta nedostal opakovane. Precestoval neuveriteľných 151 krajín sveta, a to sa bavíme o obdobiach od 50-tych do 90-tych rokov 20.storočia. Ako jeden z prvých Čechoslovákov precestoval Haiti, viac ako 10x vycestoval na Papuu, precestoval severnú aj južnú Ameriku a strávil veľa času na ostrovoch v Pacifiku. Miloval cestovanie a stretávanie sa s miestnymi ľuďmi. Chodil do tak divokých oblastí, že radšej cestoval sám, než aby niekoho priviedol do nebezpečnej oblasti. Na Papue sa ocitol ešte v dobe reálneho kanibalizmu a údajne sa zúčastnil na hostine. Nerád o týchto veciach hovoril, nechcel na týchto ľudí vrhať negatívne svetlo, pretože ich mal rád. Žil medzi Inuitmi aj medzi juhoamerickými indiánmi a všetky svoje poznatky vtesnal do viac ako 41 kníh, ktoré za svojho života napísal. Hovoril a dohovoril sa neuveriteľnými 17-imi jazykmi. Viacero jeho kníh napísal v nemčine, španielčine alebo angličtine. Bol najprekladanejší český autor a drží za to rekord. Dokonca predbehol aj jeho obľúbeného autora, Karla Čapka. Zozbieral obrovské množstvo filmového materiálu, z ktorého väčšina ešte nebola použitá a je uschovaná v archíve. Svet sa tak rýchlo mení, že tieto zábery budú raz mať neuveriteľnú hodnotu. Písal knihy pre cestovateľov, pre odbornú verejnosť, ale aj pre deti. Mne osobne Okima spôsobil vážny problém. Keď som začal plynule s porozumením čítať, od začiatku som si obľúbil literatúru faktu a asi ako tretiak na základnej škole som prečítal knihu Siouxové bojují dál. Neskôr som zobral do ruky Winetua, a vtedy to prišlo. Po zopár faktoch na začiatku tohto jedinečného diela som videl toľko chýb, ktoré Karl May spravil, že som Winetua nikdy neprečítal. Dodnes. Čítal som však ďalej Stinglovky a vždy ma dokázal preniesť na miesta, o ktorých som si myslel, že sa tam nikdy nedostanem. Ďakujem, pán Stingl (*1930, Bílina - † 2020)        

11

21:36

máj

2020

Čo sa skrýva v cenotes? Viac o krajine

Čo sa skrýva v cenotes?

Čo sa skrýva v cenotes? Začiatkom mája 2020 prišli vedci v Mexiku na zaujímavý objav. Celý Yucatánsky polostrov je známy krásnymi plážami, Cancúnom, 7. novodobým divom sveta Chichen Itzá a tajomnými cenotes. Hovorí sa, že týchto cenotes je v celej oblasti niekoľko tisíc. Sú to také morské oká, do ktorých presakuje podzemná sladká voda. Cenotes môžu byť aj ako jaskynné útvary. Dá sa dovnútra do nich vplávať, dá sa v niektorých potápať a skúmať ich. V niektorých sa našli ľudské kostry, a tak sa verilo, že Mayovia v nich obetovali ľudí. Niektoré nevyzerajú veľmi vábne, no keď sa vyčistia, majú priezračnú azúrovo-modrú farbu. Cenotes sú dnes populárnou zastávkou na cestách po Mexiku, kde sa dá okúpať. Hovorí sa, že boli vytvorené pádom meteoritu. Najnovšie v nich vedci pri potápaní objavili ohniská, ktoré museli zakladať ľudia pred 10 000 rokmi. To boli časy, keď cenotes ešte neboli zaplavené vodou. Konkrétne v cenote Aktun Ha, ktoré sa nachádza iba 10 km od Tulumu, vedci skúmali 14 nájdených vzoriek uhlia a zistili, že pochádza z ohnísk, ktoré tu boli zakladané pred 10 250 až 10750 rokmi. Ohne museli dosahovať 600 stupňov. Zároveň vyvrátili mienku, že by voda naplavila toto uhlie z iného miesta. Predpokladá sa, že ľudia tu v tom čase mali prístrešok a zakladali oheň, aby sa zohriali. Mali tu čerstvú vodu aj dobre ventilovanie vzduchu. Ináč, cenote v Aktum Ha je známe u miestnych obyvateľov ako autoumyváreň. Totižto predtým, ako Aktun Ha vyhlásili za pamiatku, to tu mali taxikári iba na skok z diaľnice, kde si mohli rýchlo umyť svoje autá.

11

08:49

máj

2020

Masajovia Viac o krajine

Masajovia

Masajovia Afrika je úžasný kontinent; už mi chýba v týchto časoch. Preto chcem spomenúť práve jeden z najzaujímavejších kmeňov na čiernom kontinente. Prvý dojem vie byť pre niekoho dosť šokujúci. Pri návšteve masajskej dediny na našom safari vo Východnej Afrike uvidíme skutočnosť. Navštívil som mnoho miest na svete, kde zastal čas. Niekedy si myslím, že ani nežijeme v 21. storočí. Ale zrazu masaj vytiahne z pod Shuky (masajský tradičný odev, najčastejšie v červenej farbe) smartfón a pýta si moje číslo. Veľa storočí dozadu prišli kočovní masajovia so svojimi stádami kráv na územie Maasai Mara. Ich najväčším bohatstvom sú kravy a ich deti. Veľmi húževnato si vydobyli svoje postavenie ako v krajine, tak aj medzi okolitými kmeňmi. Vždy vás privíta štrbavý úsmev od ucha k uchu. Sú spoločenskí, tolerantní, a svoj typ života milujú. No my ako turisti chodíme do ich domova na exkurzie. Pre nich sme vždy boli blondiaci. Chcú sa podobať Európanom, či Američanom. Chcú ísť do Európy alebo do Ameriky. S jedným klientom som raz bol na prechádzke s masajmi. V africkej savane sa teda vyznajú. Ukázali nám a naučili nás úžasné veci. Rozprávali sme sa práve pri čiernom čaji z ich domova o ich a našom svete. Bola to veľmi zaujímavá debata. Oni chceli ísť k nám a my k nim. Prečo? Ich svet nepozná hodinky, termíny, či dedlajny. Náš zasa nepozná stopy afrických zvierat, ktoré čítajú ako noviny. Spev vtákov na savane, podľa ktorého načasovania spieva každý vtáčik v inú dobu dňa, a tak vedia koľko je hodín. Ich svet sa točí okolo detí, kráv a putovania po savane. Lenže to je len zlomok. Ich svet vidíme našimi očami. Oni sú zážitkom pre nás a my sme zážitkom pre nich. Už sa teším na ich spevy, tance, smiech, aj na naše debaty. Vždy sú nezabudnuteľné. Či tam človek zavíta raz, alebo tam chodí často. (Foto autor: masajské ženy počas spevu, ČB)

03

22:54

máj

2020

Mesto čokolády Viac o krajine

Mesto čokolády

Mesto čokolády Oblasť Baracoa na Kube je známa, okrem krásnej prírody, aj výrobou čokolády. Kraj na východe Kuby v tropickom pásme prekvapí množstvom vlhkosti, zrážok (najviac na celom ostrove), čo sa rozhodli využiť miestni obyvatelia na pestovanie kakaa, kokosu, banánov a iného. Práve kakao je ideálna plodina, potrebuje vlhko, teplo a tieň. Je možné ho pestovať celý rok a následne tradičným spracovaním z neho vyrobiť ďalšie výrobky. Domáci obyvatelia si privyrábajú predávaním tabuliek čokolády, kakaových gúľ, kakaového masla a iného. Zároveň v Baracoa sa nachádza jediná továreň na výrobu čokolády na Kube. Fabrika je hrdá na to, že ju prišiel v 60.rokoch osobne otvoriť vtedajší minister priemyslu, Ernesto Che Guevara. Priestory výroby boli posledné roky zavreté, nakoľko prebiehala rekonštrukcia a modernizácia. Podľa posledných informácií už táto modernizácia finišuje a je dokončená na 90%. Kubánci zakúpili nové stroje od samotných majstrov spracovania čokolády v Európe. Stroje so švajčiarsko-nemeckou technológiou boli dovezené v posledných mesiacoch a aktuálne sú postupne inštalované pod dohľadom zahraničných technikov. Termín finálnych dokončení sa stanovil na leto 2020. Obyvatelia už na dokončenie čakajú. Veľká časť Baracoa žije z kakaa, a miestni farmári podľa dohodnutého kontraktu odovzdajú časť svojej úrody štátnej fabrike. Kakaové maslo, vedľajší produkt pri spracovaní kakaových bôbov, ktorý veľmi dobre pôsobí na pokožku, má široké využitie, hlavne vo farmaceutickom priemysle, zatiaľ čo samotnú kakaovú pastu môžu použiť, okrem samotných tabuliek čokolády (a najnovšie aj vo verzii 30g, 50g a 100g) aj na výrobu zmrzliny a iných sladkostí. S novou technológiou môžu spracovať až približne jednu tonu kakaa za hodinu a až takmer 4 tisíc ton za jeden rok (v porovnaní s tisíc dvesto tonami v roku 2016). Napriek tomu, túto tradičnú miestnu značku Baracoa si vo svete nekúpite. Kuba zatiaľ stále nemá prístup na svetový trh s čokoládou, a tak ak máte na takúto pochúťku chuť, ostáva vám jediné - zakúpiť si ju osobne priamo na Kube. Foto: Kakaové bôby. Autor: Ľ.Kučera