Fórum

10192 príspevkov

17

17:55

júl

2019

Safari, na ktoré sa nezabúda Viac o krajine

Safari, na ktoré sa nezabúda

Safari, na ktoré sa nezabúda. Aj tak by sme mohli opísať dobrodružnú jazdu, ktorú sme s BUBO skupinou zažili v júlovom termíne, po prírodnej rezervácii Maasai Mara. Tento park je zaradený medzi Top 5 najlepšie safari parky v Afrike a toto postavenie veľmi rád potvrdzuje pri každej možnej príležitosti. Aj vzhľadom k tomu, že rozloha tohto parku vôbec nie je veľká, koncentrácia zveri, či už kopytníkov alebo iných predátorov, tu je obrovská. Maasai Mara je už dlhoročnou stanicou pre lovcov zážitkov z BUBO a medzi naše obľúbené lodge patrí Fig Tree camp. Práve tu má človek bezprostredné spojenie s riekou Talek, pri ktorej pocíti dominanciu jedného z najnebezpečnejších zvierat Afriky, hrocha samotného. Táto 1510 km² prírodná rezervácia je síce malý, ale najobľúbenejší a taktiež najvýznamnejší park v Keni. Je to typická savana nachádzajúca sa v juhovýchodnej časti krajiny. Územie je súčasťou chránenej oblasti, ktorá smerom na juh prekračuje hranice Tanzánie a mení svoj názov na Serengeti. Práve tzv. „veľká migrácia“ je jav, za ktorým prichádzajú do rezervácie státisíce ľudí. V Maasai Mara sa na jeseň postupne strácajú trávnaté porasty a voda v napájadlách, čo má za následok, že pakone bielobradé, antilopy a zebry vytvárajú stádo, ktoré môže mať vyše 8 miliónov kopýtok, t.j. vyše 2 milióny jedincov. My začíname poobedné safari, ktoré sa začína momentom nasadnutia do našich áut, ktoré majú špeciálne upravenú otváraciu strechu na safari. Naše ubytovanie sa nachádza v samotnej savane, takže hneď "za rohom" vidíme bohatú zmes rôznych zvierat ako napr. zebry, žirafy, pakone, gazely thomsonove, byvolce Topi, hyeny a iné. Každý nový účastník safari chce vidieť predovšetkým mačky, ktoré patria medzi najvzácnejšie zvieratá z tzv. „veľkej päťky“, do ktorej patria: byvol africký, slon africký, nosorožec, lev a leopard. Neprešla ani pol hodina a šťastie prialo pripraveným. Prvá skupina lenivých levov vyvaľujúcich sa pri kríkoch bola pre nás veľkým šokom, ktorý sme však rýchlo vstrebali, pretože sme dostali cez vysielačku echo, že o pár km ďalej sú gepardy, ktoré budú možno loviť. Vieme, že ak sú levy nažraté, tak ďaleko z miesta sa nepohnú a bez problémov sa k ním môžeme vrátiť. Gepard je najrýchlejším zvieraťom na svete, ktoré vie dosiahnuť maximálnu rýchlosť až 110km/h. Na poobedné safari sme mali 2,5 hodiny, no v priebehu prvej hodiny sme už stihli vidieť toľko vzácnej zveri, ako inokedy za celodenné safari. Slnko pomaly začína zapadať a je čas ísť naspäť na lodge, ale z vysielačky dostávame ďalšie echo, o ktorom nám náš skúsený šofér a ranger Mwangi nechce ešte povedať. Aj na tretiu otázku, „čo v rádiu hovorili“, mi odpovedal iba "wait wait" (počkaj, počkaj). Ideme ku kríku, kde sa pretláčame s inými autami a súperíme o najlepší pohľad do "bushu" (ker, krík), odkiaľ spokojne vyjde leopard, ktorý patrí nepochybne medzi jednu z najvzácnejších mačkovitých šeliem. Nebolo to iba o tom, že sme ho videli, ale on sa prechádzal po savane pomedzi autá a ukazoval svoju prekrásnu majestátnosť. Boli sme v nemom úžase. Pre BUBO skupinu sa to síce zdá ako samozrejmosť, no vidieť počas 2 hodín štyri zvieratá z Big 5, je absolútny unikát. Ako sa leopard stráca v hustom poraste, tak aj my razíme cestu do našej lodge a tešíme sa na večeru, nakoľko africké jedlo nemá konkurenciu. Ďalší deň sa na nás africké slnko nad savanou usmieva hneď z rána a my, nabudení z predošlého dňa, chceme pokračovať už v tak vysoko nasadenej latke. V tento deň máme väčší okruh Maasai Marou, kde na obed dorazíme na miesto zvané "Hippo pool" (hrošie bazény), ktoré sa nachádza na rieke Mara, podľa ktorej je park pomenovaný. Maasai Mara je zloženie dvoch slov. Maasai sú ľudia žijúci v tejto oblasti a Mara je rieka, ktorá je hlavným riečnym prechodom migrujúcich pakoní bielobradých. Po piknikovom obede, kde na nás z kríkov striehli obrovské paviány, sa spolu s dvoma ozbrojenými vojakmi vydávame, popri rieke Mara, na prechádzku cez bush. Okrem vychodených riečnych žľabov od pakoňov a zebier vidíme aj obrovské krokodíly nílske a viacero hroších rodiniek. Zaujímavé bolo vidieť v korunách stromov vysušené telo, resp. už iba zvyšky tela, lebku a kožu, niektorej z antilóp, ktorú si tam s najväčšou pravdepodobnosťou odniesol leopard. Nasadáme opätovne do áut a pokračujeme v ceste. Pestrofarebné vtáctvo nás zaujíma stále viac a viac a také druhy ako napr. Krakľa vidlochvostá je dôvodom na zastavenie. Po ceste na lodge si už vychutnávame pohľady na krásnu scenériu, ktoré nám preruší zaplavená cesta. Šoféri váhajú, či prejsť alebo nie, a po krátkej diskusii sa rozhodnú brod prejsť. No bohužiaľ, neúspešne. Zapadli sme v bahne a niet cesty ani vpred, ani vzad. A čo viac, schyľovalo sa k dažďu, čo by nám veľmi nepomohlo. Šofér vyzul svoje safari topánky a bosý išiel von z auta presondovať situáciu. Druhé auto medzitým našlo lepšiu cestu a mohlo ísť pred nás, takže svitla nám nádej na vytiahnutie z bahna. Čo však čert nechcel, pri vyťahovaní vozidla s nami tak prudko trhlo, že držiak na aute, ktoré nás ťahalo, sa odtrhol. Ajeje, krízová situácia na svete. Pomaly sa zmrákalo, začalo pršať a bolo potrebné vymyslieť novú, efektívnejšiu variantu. Druhé auto nás opätovne obišlo a skúsili sme to tentokrát zozadu, čo už bolo oveľa úspešnejšie, a po asi 40-tich minútach sme sa dostali z bahna von. Uff!!! Adrenalín ako sa patrí a zároveň to bola veľká bodka za neuveriteľným safari, ktoré si každý z nás bude pamätať celý život. :) Maasai Mara je unikátnym parkom a každé safari tu je iné ako to predchádzajúce, no každé je nezabudnuteľné.  

M

Marek Melúch z BUBO

17

17:52

júl

2019

Stretnutie s Masajmi Viac o krajine

Stretnutie s Masajmi

O Masajoch, resp. ľuďoch Maasai, určite každý niečo počul, čítal, alebo videl v televízii dokument. Masajovia patria medzi najextravagantnejšie kmene v Keni a Tanzánii, a práve spôsob ich života je to, čo k nim priťahuje stále viac a viac zvedavcov z vyspelých krajín. Masajovia prišli do Kene, pravdepodobne, zhruba pred 500 rokmi, keď migrovali južným smerom z regiónu spodného Nílu niekde zo Sudánsko - Etiópskych hraníc cez jazero Turkana až do úrodnej oblasti priekopovej prepadliny na hraniciach Tanzánie. V 19. storočí si vyslúžili reputáciu silných a krutých bojovníkov, ktorí často podnikali invazívne výpady v skupinách až hlboko do susedných teritórií, aby kradli dobytok a vyberali poplatky z pobrežných obchodných karavanov. Počas koloniálnej éry Briti presťahovali, resp. vysťahovali, Masajov z ich pastvín do menej úrodného regiónu savany na juhu. Aj napriek tomu vo veľkom meradle dodržiavali svoj tradičný nomádsky spôsob života, pásli dobytok na obrovských územiach a žili v dočasných dedinkách (Manyattas) v okrúhlych chatrčiach oplotených pichľavým akáciovým plotom, ktorý slúžil ako ochrana proti divej zveri, samozrejme, aj proti levom. My s BUBO skupinou ideme takúto dedinu masajov navštíviť. Je samozrejmé, že vyberú od nás pri vstupe do dediny vstupné. Novodobí masajovia sú veľkí obchodníci, a preto požadujú od nás finančnú protihodnotu. Samozrejme, všetci ich chceme podporiť a zároveň dozvedieť sa viac o ich tajuplnom živote. Domáci Masaj Brian sa nás ujme a privíta nás vo svojej dedine. Na privítanie nám predvedú tri tance. Oslavný tanec, v ktorom bojovníci oslavujú výhru nad nepriateľom, alebo levom. Ženský tanec, pri oslave narodenia dieťaťa, a tradičný tanec masajských bojovníkov, ich cieľom je vyskočiť čo najvyššie do vzduchu. Kto vyskočí vyššie, je považovaný za silnejšieho a atraktívnejšieho alfa samca. Masajovia radi vyzývajú do "súboja", a tak vyzvali aj mňa. Nečakali však, že s mojou výškou 191 cm ich takmer všetkých v skokoch porazím. Podali mi ruku a skonštatovali, že bol by zo mňa dobrý bojovník :) Po vstupe do dedinky sa nachádzame na otvorenom priestranstve, niečo ako ich dedinské námestie, okolo ktorého majú svoje z hliny a blata zbúchané domčeky, ktoré na prvý pohľad ledva stoja. Toto priestranstvo využívajú cez deň ako hlavné miesto diania a cez noc sem, do stredu, naženú kravičky a kozy, aby boli chránené pred nepriateľmi. Pravdaže, toto "námestie" aj tak vyzerá ako by tam kravy spali, keďže všade sú samé obrovské kravince, a je nemožné sa im všetkým vyhnúť. Miestni muži nám ukážu ako zakladajú oheň iba za pomoci drievok a prezradia, že spodná časť, ktorá pustí uhlík, musí byť z tvrdého dreva a palička, ktorou trú o spodnú časť, musí byť z mäkkého dreva. Taktiež nám Brian vysvetľuje, že ich jedálniček pozostáva najmä z mlieka a krvi, ktorú berú z ich dobytka. Denne vypijú približne liter krvi, ktorú si riedia s mliekom a potom vypijú. Masajské bohatstvo sa nemeria v peniazoch, ale počtom dobytka. Tzn., že iba málokedy zabijú svoj dobytok. Masajovia sú predovšetkým pastieri a množstvo úrodných pozemkov, kde by mohli pestovať zeleninu a ovocie, radšej vymenili alebo predali za pastviny. Mäso z divých zvierat majú masajovia zakázané jesť, okrem byvola afrického a elanda - antilopy losej. Ideme sa pozrieť do jedného z príbytkov, ktoré sú viac ako len jednoduché. Pre našinca je nepredstaviteľné tam stráviť čo i len jednu noc, a oni nám o tom rozprávajú ako o veľmi kvalitnom ubytovaní. Je krásne vidieť rozdiely, ktoré medzi ľuďmi vytvoril systém, v ktorom dnes žijeme. Popritom, ako nám Brian ukazoval svoje obydlie, rozprával, ako sú mladí masajskí chlapci zasväcovaní do úlohy bojovníkov (Moran). Ich povinnosťou je dozerať na dobytok a ochraňovať ho pred nepriateľmi. Majú striktné zákazy, medzi ktoré patrí aj zákaz sobáša a konzumácie alkoholu až pokým nedospejú a nestanú sa tzv. Eunoto, teda starší, resp. dospelí. Ženy sa zasa od mladého veku učia variť, starať sa o domácnosť a najmä, ako postaviť dom. Medzi masajmi pretrváva polygamia, čiže mnohoženstvo, no iba "bohatý" bojovník alebo náčelník si môže dovoliť 10 žien. Každá žena si však musí postaviť svoj dom, v ktorom býva separátne so svojím dieťaťom, a pravidelne ju chodí manžel navštevovať. Ďalšou, už takmer poslednou vecou, ktorú nám masajovia chceli ukázať, je ich zručnosť. Predstavili nám miestneho kováča, ktorý vyrába železné predmety, hroty, oštepy a zároveň aj rôzne suveníry; a vlastne všetko, čo je spojené so železom a kutím. Kováč sa nám pochválil, že nástroj, ktorým kuje, mu venoval jeho otec, ktorý ho dostal od svojho otca, a ten od svojho otca. Tento nástroj má životnosť viac než 150 rokov, na čo je veľmi hrdý. Po vyčerpávajúcej prednáške o masajskej kultúre nastal čas pozrieť si ich nádherné suveníry, ktoré sme si zakúpili, a tak ich finančne aj podporili. Treba však dobre cenu vyjednať, nakoľko ich prvotná cena za magnetku môže byť kľudne aj 30USD, a nakoniec ju spustia na 5USD. Sú to obchodníci a nás bielych vidia všetci ako bohatých ľudí, tak sa snažia vyťažiť z nás čo najviac. My však radi pomôžeme, hlavne kúpou ich ručne vyrobených farebných korálkových náhrdelníkov alebo náramkov. Pre Masajov majú farby rôzne významy, a aj keď sa niekedy význam farieb môže líšiť od regiónu, tak všeobecne predstavujú: čierna symbolizuje dážď, oranžová zobrazuje dúhu, svetlomodrá vodu, zlatá je symbolom spodných vôd, žltá je jednoznačne slnko, červená znamená krv alebo odvahu, tmavomodrá je vykresľovaná ako boh, biela znamená mier a zelená, jedna z najdôležitejších farieb, znamená život. Ak je voda, tak sú aj zelené pastviny a šťastné kravičky, teda šťastní Masajovia. Vidieť tento život z bezprostrednej blízkosti nenahradí ani ten najlepší dokument na svete a opäť tu platí pravidlo, radšej raz vidieť a zažiť, ako stokrát počuť. My sa osobne lúčime s obyvateľmi tejto dedinky a ďakujeme im, že nám ukázali zákulisie ich jednoduchého, no v našich očiach drsného života.  

M

Marek Melúch z BUBO

17

17:43

júl

2019

Safari na jazere Naivasha Viac o krajine

Safari na jazere Naivasha

Zobúdzame sa v krásnom prostredí národného parku Lake Nakuru a dnes nás čaká návrat do Nairobi. Po zhruba hodine a pol cesty sa zastavujeme pri prírodnom jazere Naivasha, ktoré sa nachádza vo vnútri Veľkej priekopovej prepadliny. Prepadlina je známa obrovským množstvom jazier s vysokým obsahom soli, no iba dve z nich sú sladkovodné. Je to práve jazero Naivasha a Baringo. Zaujímavosťou je, že aj keď jazero nemá žiadny viditeľný odtok, je stále sladkovodné. Množstvo teórií sa snažilo tento fenomén vysvetliť, ale žiadna z nich nebola plne zodpovedajúca a dostatočná. Medzi tie najzreteľnejšie patrí práve tá teória, ktorá tvrdí, že niekde tam musí byť masívne podzemné presakovanie, ktoré tečie cez jazero, pričom slaná voda odteká a jazero môže zostať sladkovodné. Vďaka tomuto javu tu hniezdi množstvo vtákov, ktoré sa oplatí vidieť v ich biotope. Nasadáme na malé motorové loďky a miestni sprievodcovia nám predvedú hodinové safari po jazere. Okrem vtákov tu je najváženejším obyvateľom hroch, ktorý žije v rodinách a patrí medzi najteritoriálnejšie zvieratá sveta. My sme mali možnosť vidieť takúto hrošiu "rodinku" iba zopár metrov od nás. Toto jazero o rozlohe 139 km² je domovom mnohých vtáčích druhov, medzi najčastejšie patrí Bocian Marabu, ktorý väčšinou čaká na stromoch na potravu, ktorú vyhodia ľudia z neďalekého rybieho trhu, Pelikán, viacero druhov kormoránov ako napr. Kormorán Tmavý alebo Kormorán Bielokrký, volavky, cibíky, takatry, bahniaky, Jacany Africké a v neposlednom rade Orliak Jasnohlavý, ktorý tu je jednoznačným kráľom jazera. Práve jeho sa snažíme nájsť, aby sme ho mohli nakŕmiť. Naši lodníci tu poznajú okolie ako nikto iný. Vedia dokonca pískať ako Orliak, čím si získajú jeho pozornosť, a vtedy, keď sa pozerá na loďku, hodia do vody rybu. Samozrejme, zrak orla je neporovnateľný s človekom a okamžite vzlietne pre svoju korisť. Je úžasné vidieť, ako sa tento okrídlený predátor s ľahkosťou v krídlach približuje k našej loďke a iba drápmi sa ponorí do vody, aby si vytiahol svoju odmenu. Plavíme sa popri ostrove "Crescent Island" (polmesiacový ostrov), ktorý svoj názov získal podľa svojho tvaru. Okrem vtáctva tu žijú aj žirafy, zebry, byvoly, vodárky, atď., ale všetky tieto zvery sem boli dovezené pred rokom 1985, kedy sa scenérie tohoto ostrova použili pri nakrúcaní filmu „Spomienky na Afriku“ od dánskej autorky Karen Blixen. Po hodine plavby sa vraciame k brehu a, obohatení poznatkami z iného druhu safari, môžeme pokračovať v našej ceste do Nairobi. Najväčšiu pozornosť sústreďujeme na hniezdiace kormorány v korunách stromov. Ich hniezda ľahko spoznávame podľa toho, že stromy, na ktorých hniezdia, sú takmer kompletne biele od ich trusu, ktorý po určitom čase zabije aj stromy samotné.

M

Marek Melúch z BUBO

15

12:18

júl

2019

Partizánsky jedálniček Viac o krajine

Partizánsky jedálniček

Byť partizánom alebo partizánkou vo Vietname nebolo jednoduché. Neustále ohrozovanie zo strany nepriateľa síce dokázal zmierniť pobyt v podzemných “mestečkách”, resp., tuneloch, ale naskytla sa aj praktická otázka: čo budeme jesť? Koniec koncov, aj partizáni mali žalúdky, ktoré bolo potrebné nasýtiť a dodať energiu na ďalšie boje. V hustých lesoch by bolo pestovanie ryže príliš nápadné a preto bolo potrebné nájsť dostupný a dostatočne výživný zdroj obživy. Touto “vyvolenou” potravinou sa stala tapioka (známa aj ako maniok), nenápadná rastlina, ktorej plody vizuálne aj chuťovo pripomínajú zemiaky. Nevyžaduje si toľko starostlivosti ako ryža a jej nadzemná časť je pre netrénované oko ľahko splynuteľná s okolitou džungľou. Jedlá časť sa, podobne ako u zemiakov, nachádza pod zemou a tradične sa pred varením ošúpe a nechá niekoľko hodín vo vode, ktorá z nej “vytiahne” prípadné škodlivé látky. A keďže potrebujeme dobrý obed niečím zapiť, a čaj je priveľký luxus, partizáni pili chuťovo špecifickú alternatívu: nápoj z pandanu. Táto nenápadná rastlinka vyzerá ako obyčajná tráva, ale počas odboja bola vítaným osviežením. Uvarený maniok a pandanový čaj máme možnosť ochutnať v Cu Chi tuneloch neďaleko Saigonu, tak teda dobrú chuť, a nazdavie!  

Partizánsky jedálniček

Michaela Šimonová

13

14:32

júl

2019

Je favela šialenstvo? Viac o krajine

Je favela šialenstvo?

Desiaty raz vidíme Ježiša a stále niekto automaticky vysloví: To je nádhera! Dali sme si caipirinhu na Cukrovej homoli, našli slovenskú kachličku na Selarónovych schodoch, kochali sa v portugalskej kráľovskej knižnici, vyhlásenej za jednu z najkrajších na svete, prešli sa až k úchvatnému Múzeu zajtrajška, od Calatravu v prístave a k najväčšej muralii na svete od Kobru... Neuveriteľne krásne Rio, a klienti dajú ako top zážitok návštevu favely? Ako je to možné? V Brazílii sú favely alebo slumy súčasťou ich reality, nemožno sa tváriť, že neexistujú. Jednoducho ich rozoznať už z diaľky: farebné domčeky zbúchané dokopy pôvodne z dreva, neskôr z tehál, často s plechovou alebo nedokončenou strechou- rastú do výšky. Bežne sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti exkluzívnych štvrtí a majú rovnako úchvatné, alebo snáď aj krajšie vyhliadky.  V Riu sú totiž  typicky stavané na kopcoch, kde hrozia zosuvy pôdy a erózie, takže nikto iný by tam nechcel bývať. Vo väčšine Latinskej Ameriky Vás po 5 rokoch nemôžu úrady vyhodiť z dobytého územia, a stávate sa jeho vlastníkom. Rocinha má rozlohu 140 hektárov a počet obyvateľov 100,000. Mesto v meste, kde nájdete školy, nemocnice, banky, telocvične, depilačné centrá, solárka, aj právnikov. V Brazílii je bežné, že zamestnanci žalujú zamestnávateľov, väčšina obyvateľov favely pracuje na stavbách, v službách- pokladnici, chyžné, pomocní kuchári, atď.. Nie, favela nie je plná nezamestnaných. Miestni majú pitnú vodu a elektrinu, účty si platia, pretože je na nich miesto trvalého bydliska a to potrebujú preukázať v banke, keď žiadajú o úver, alebo sa uchádzajú o prácu. Inak by domáci nevedeli, akú majú vlastne adresu, favely nemajú ulice, iba strmé, uzučké chodníky, prípadne schody, na ktorých si musia domov nosiť, napr. aj novú pracku. K niektorým príbytkom sa dostanú aspoň motorky, ktoré tu nahrádzajú taxíky. Prehliadka nie je o šokujúcej chudobe, ale práve o búraní predsudkov, carioca z favely sa necítia byť ukrátení, je to ich domov, aj domy sa, samozrejme, líšia, niekto má lepší, iný si zarába prenájmom strechy novým susedom; deti sú čisté, ženy používajú špeciálne pracie prášky, ktoré sú účinné aj v studenej vode... Samozrejme, je tu prítomný drogový biznis a nejaká tá kriminalita, ale nikto na nás nečíha a vždy sme v sprievode nášho kontaktu, priamo z Rocihne. Zo stoviek faviel Ria nie sú všetky rovnako bezpečné a určite do žiadnej nechoďte na vlastnú päsť. Väčšina obyvateľov sú však obyčajní, milí ľudia, ktorí sa skôr čudujú, čo tam hľadáme.  

Je favela šialenstvo?

Dáša Kotlárová

13

13:21

júl

2019

Chile Peru Bolívia - smer Machu Picchu Viac o krajine

Chile Peru Bolívia - smer Machu Picchu

Kufre nechávame v hoteli a berieme si batohy. Prichádza deň, na ktorý sme sa všetci tešili. Na jednu noc opúšťame Cusco a vyrážame smer Machu Picchu, jeden z vrcholných okamžikov nášho putovania. Cez údolie rieky Urubamba sa presunieme do mesta Ollantaytambo. Naša skupina chce vidieť čo najviac, a preto prechádzame posvätným údolím rieky Urubamba. V Ollantaytambe začína naša bájna cesta vláčikom do mestečka Machu Picchu Pueblo. Táto cesta je vždy zážitok. Vlak je jediná možnosť, ako sa k Machu Picchu prepraviť. Na mieste lístky nekúpite, ale my už ich máme niekoľko dní vopred zabezpečené. 100% kvalitný servis BUBO. Prichádzame do malebného mestečka, ktoré nám bude pripomínať lyžiarske stredisko. Vysoké štíty sú všade okolo nás. Oproti Cuscu sme zišli o vyše tisíc výškových metrov, a tak sa dýcha dobre. Plavky sme si pribalili, a preto nevynecháme termálne pramene. Práve preto sa mestu hovorí aj Aguas Calientes. Kúpanie v termáloch nám veľmi dobre padne po celom dni. Očakávania narastajú a naša cesta graduje. Jeden pohárik pred spaním, aby nám Pacha Mama, matka zem, na druhý deň zabezpečila pekné počasie. Tam kdesi nad nami je Machu Picchu, a od vzrušenia sa ani nedá zaspať. Nezabudnite si premazať fotky a dobiť baterky, zajtra to bude veľkolepé!  

Chile Peru Bolívia - smer Machu Picchu

Ľubor Kučera

13

11:48

júl

2019

Najslávnejší kostol Reykjavíku Viac o krajine

Najslávnejší kostol Reykjavíku

Z najznámejšej ulice Laugavegur odbáčame smerom hore k dominante Reykjavíku, ktorou je jednoznačne najznámejší kostol mesta, Hallgrímskirkja. Obrovský betónový kolos zložený z akoby čadičových skál bielej farby dosahuje výšku 75 metrov. Aj vďaka tomu je z veže kostola ten najkrajší výhľad na mesto. Hore sa dostanete výťahom po zaplatení poplatku 1000 ISK, pričom lístok vám ale nikto nebude kontrolovať. Ste predsa v Škandinávii a zároveň v kostole, a prečo by ste porušovali pravidlá? Našincovi sa ale môže zdať miestna dôvera, že si každý návštevník vyhliadky lístok naozaj zakúpi, ako čistá naivita. No nie je chyba predsa len v našom uvažovaní? Hallgrímov kostol je luteránsky, a staval sa od 40. rokov 20. storočia až do roku 1986. Interiér je v celku strohý až na impozantné varhany s viac než 5000 píšťalami, ktoré merajú aj 15 metrov. Zaujímavé je aj riešenie operadiel na laviciach, ktoré sa dajú jednoducho preklopiť a vy si chrbtom otočení k oltáru viete vychutnávať koncert. Pred kostolom je socha Leifura Eiríkssona, ktorému sa v roku 1000 podarilo doplávať do Ameriky. Sochu venovali Islandu v roku 1930 Spojené štáty pri príležitosti tisíceho výročia založenia parlamentu Althing.  

Najslávnejší kostol Reykjavíku

Robert Taraba

13

07:57

júl

2019

Bossa nova a Bolsonaro Viac o krajine

Bossa nova a Bolsonaro

João Gilberto Prado Pereira de Oliveira, otec hudobného žánru bossa nova, s ktorým je svet krajší, pred pár dňami zomrel vo veku 88 rokov. Bossa nova je mixom samby a latin jazzu a automaticky sa pri nej ocitnete na pláži v Riu, aj keď sedíte v korporačnej kancelárii. Práve Garota de Ipanema (Dievča z Ipanemy) je po Yesterday od Beatles druhou najčastejšie nahrávanou piesňou, zložil ju Carlos Jobim a preslávila ju verzia, ktorú spieva Gilbertova žena. Samotný Gilberto zložil, napísal a naspieval množstvo skladieb, na začiatku však bol ohováraný za príliš tichý spev. Ten sa napokon stal charakteristickým pre daný žáner. BBC sa pýta, prečo mu prezident Bolsonaro nevzdal hold. Bolsonaro je latinským Trumpom, nesympatickým a kritizovaným, klčujúcim amazonský prales, na druhej strane však nadväzuje medzinárodné obchodné styky s USA, Európou a Čínou, na rozdiel od predchádzajúcich skorumpovaných vlád, zameraných na nie príliš prosperujúce krajiny ako Venezuela alebo Kuba. Okrem svetoznámych pláží ako Copacabana či Ipanema, dych berúcich pohľadnicových vyhliadok či tropického lesa priamo v meste, netreba v Riu vynechať ani nezabudnuteľné noci plné samby. Naším obľúbeným podnikom je Rio Scenarium.  

Bossa nova a Bolsonaro

Dáša Kotlárová

13

04:26

júl

2019

Jazdiť rikšou v Nha Trangu? Áno! Viac o krajine

Jazdiť rikšou v Nha Trangu? Áno!

V oddychovej časti Vietnamských zájazdov prelietame načerpať extra sily pre ďalšie poznávačky do prímorského mesta Nha Trang. Pre niektorých leháro na pláži s nohami na stole a slnkom nad hlavami, pre ďalších lovenie nových skvelých zážitkov. BUBO má pripravený extra program a dáva na výber. Chcete sa plaviť po mori? Kúpať sa v bahenných kúpeľoch? Alebo v miestnej doprave preskúmať taje Nha Trangu na rikšiach? Áno! Zaznela odpoveď našich klientov na poslednú možnosť. Spoločne sme nastúpili pred hotelom do jedno-miestnych rikší, a hor sa spoznávať mesto. Prvá zastávka pri katedrále Krista Kráľa, kde sa ázijská výzdoba prelína s našou európskou, druhá zastávka pri pagode Long Son s 24 metrov vysokou sochou Budhu a výhľadom na celé mesto, tretia zastávka pri chamských chrámoch Po Nagar a kokosovými orechmi na osvieženie. Posledná, extra zastávka na najväčšom trhu v Nha Trangu, kde si každý milovník luxusného exotického ovocia a drobných morských príšeriek príde na svoje. Jazda v rikši je zážitok sám o sebe! Stať sa účastníkom miestnej dopravy po rýchlocestách, či najužších uličkách lokálnych Vietnamcov, s vetrom vo vlasoch a výhľadmi na hory a more.. To všetko pri neustále trúbiacich autobusoch, motocykloch, autách a, samozrejme, pri všetkej bezpečnosti! Celá jazda trvá takmer 3 hodiny, v prepočte stojí približne 15 EUR na osobu, a všetci do jedného odchádzame na hotel vysmiati a nadšení. Je čas oddýchnuť si. Alebo sa predsa ešte skúsime plaviť po mori a obahniť v miestnych kvalitných kúpeľoch?  

Jazdiť rikšou v Nha Trangu? Áno!

Diana Vozárová

11

11:38

júl

2019

Chile Peru Bolívia - odlet do Cusca Viac o krajine

Chile Peru Bolívia - odlet do Cusca

Po rannom vstávaní sa presúvame na letisko. Tentoraz letíme na severovýchod Peru, do mesta Cusco. Mesto, ktoré vyrástlo na inkských základoch, rozložené po okolitých údoliach, a z ktorého si Španieli urobili základňu pre ďalšie objavy. Sme ubytovaní v absolútnom centre, v hoteli koloniálneho štýlu, doslova niekoľko metrov od hlavného námestia, Plaza Mayor (možnosť objednať si prémiový boutique hotel JW Marriot El convento umiestnený v historickej budove kláštora zo 16.storočia, ktorý získal ocenenie World Travel Awards 2018 v kategórii najlepší hotel kultúrneho dedičstva). Cusco, v preklade pupok sveta, bývalé centrum impéria Inkov, najväčšej indiánskej ríše, ktorá sa zrodila na americkom kontinente. Práve tu v meste a okolí sa nachádzajú najkrajšie pozostatky stavieb, ktoré nám Inkovia zanechali. Ideme si pozrieť štyri najznámejšie z nich, ktoré sa nazývajú Cuatro ruinas (štyri ruiny). Začíname iba dvesto výškových metrov nad mestom, na pevnosti Sacsayhuaman. Majestátna stavba, o ktorej Španieli vyhlásili, že to musí byť dielo diabla. Strávime tu takmer hodinu a pol, nevieme sa vynadívať. Ale je čas pohnúť sa ďalej. Nasleduje posvätné Q´enko, vápencová skala, ktorú Inkovia zakomponovali do svojho chrámu, pričom využili aj jaskyne a tunely pod skalou. Máme chuť na niečo malé, a tak si dávame Choclo con queso (čítaj čoklo kon keso), veľkozrnnú andskú kukuricu, ktorá sa zvykne jesť s ovčím alebo iným syrom. Pokračujeme k spirituálnym kúpeľom Tambo Machay, kde Inka prichádzal s celým svojim sprievodom, keď sa potreboval poradiť s bohmi o problémoch súvisiacich s ríšou. Neďaleko sa ešte zastavíme pri pevnosti Puca Pucara, červenej pevnosti, ktorá strážila okolie, ako aj cestu do Cusca. Poobede pokračujeme prehliadkou historického centra Cusca, kde môžeme na každom rohu obdivovať nepochybne majstrovskú stavebnú zručnosť starých Inkov. Námestie Plaza Mayor patrí určite k najkrajším námestiam v Novom svete. Katedrála s barokovou koloniálnou fasádou, Iglesia Compañia de Jesus (kostol Spoločnosti Ježišovej), a na kopcoch okolo nás stovky domov, ktorých svetlá po zotmení pripomínajú oblohu. Ale lovenie zážitkov nekončí! Práve dnes je futbalové finále Copa Americana, a Peru hrá proti Brazílii. Tisícky ľudí sú na námestí a fandia svojmu tímu. Ostatní pri televíznych obrazovkách. My nemôžeme ostať stranou. Pripomína mi to, keď som bol pred takmer dvomi rokmi na tomto istom mieste, Peru porazilo Nový Zéland a postúpilo po 44 rokoch na Majstrovstvá Sveta. Cusco nás všetkých dostalo.

Chile Peru Bolívia - odlet do Cusca

Ľubor Kučera

10

08:06

júl

2019

Žiadne motorky Viac o krajine

Žiadne motorky

Magistrát hlavného mesta Etiópie, Addis Ababa začalo včera, 9.júla 2019, kontrolovať a dodržiavať zákon z minulého mesiaca, ktorý zakazuje používanie motoriek v hlavnom meste. Dôvodom je vysoká drobná kriminalita. Motorky používali zlodeji, aby rýchlejšie utiekli z miesta činu. Tento systém poznáme z Talianska, kde bol takýto spôsob okrádania vychýrený. Magistrát verí, že toto opatrenie pomôže k zníženiu tohto druhu kriminality. Motorky však nezmiznú z ulíc úplne. Tí, ktorí používajú motorky na poctivú prácu, môžu po meste ďalej jazdiť. Týka sa to hlavne zásielkových služieb a rozvozu jedla na objednávku. Väčšina ľudí si motorky v Addis Ababa kupovalo kvôli rýchlejšiemu pohybu po upchatých uliciach a na vozenie nákupov a nákladov. Budú sa tak asi musieť vrátiť k pôvodnému dopravnému prostriedku, oslíkovi. Ak sa s nami vyberiete na jeden z fascinujúcich zájazdov do Etiópie, Addis zažijete pravdepodobne bez motoriek.

Žiadne motorky

Martin Karniš z BUBO

09

14:45

júl

2019

Pátranie po Nessie

Pátranie po Nessie

Legendárna príšera, o ktorej sú prvé záznamy už zo 6 stor. A údajných svedkov s prestávkami pribúda dodnes. Je vôbec reálna? Odpovede sme sa pokúsili nájsť v múzeu Lochnesskej príšery. Začiatok expozície spomína vznik jazera a prvé výpovede svedkov. Ďalšia časť trošku krotí prívržencov teórie o obrovskej príšere a skúša návštevníka drobnými testami pozornosti, napr., či je na videu kmeň stromu alebo Nessie. Osobne sa mi ale najviac páčila časť, ako koordinovane pátrala kompletná "Lochnesská flotila" v celom jazere po akejkoľvek známke tohto pravekého tvora. Žiaľ, a možno aj chvalabohu, neúspešne. Každopádne, jazero ma príbeh a stojí za to sa sem prísť pozrieť. Veď čo už je len tradičnejšie v Škótsku, než sa plaviť v sychravom počasí po jazere Lochness, pátrať po legendárnej príšere s pohárikom kvalitnej škótskej whisky a míňať hradby zrúcaniny hradu Urquhart? Neváhajte a poďte s nami do Škótska :)

M

Martin Lipinský z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva