Transsibírskou magistrálou až do Ulanbátaru Najväčšie mesto Mongolska

Po Rusku a Bajkale sme opäť nasadli do vlaku, no tentokrát sme po Transsibírskej magistrále pokračovali len kúsok, pretože za mestom Ulan Ude sa nás vlak stočil na juh a napojil sa na Transmongolskú železnicu s konečnou stanicou v čínskom Pekingu. Áno, ten bude náš cieľ, ale ísť tam priamo by bola veľmi veľká škoda. My sa totiž vyberieme do málo známej a exotickej krajiny Džingischána! Ak sa povie Džingischán, každému sa v mysli vybaví Mongolsko. Po tom ako sme prekročili hranicu sa svet nesmierne zmenil. Prvé biele jurty pichnuté v krikľavo zelenej krajine, rieky, kopce a zelené roviny. Prvý krát sme sa krajiny nadýchli v pohraničnom Suchbatare pomenovanom po slávnom revolucionárovi a keď sme strávili vo vlaku ďaľšiu noc, ocitli sme sa v hlavnom meste Ulanbátare. Vidieť ho na vlastné oči je šok. Akú máte o Ulanbátare predstavu? Vedzte, že je určite odlišná ako skutočnosť. Prechádzate čistými ulicami, všetko je upravené a akonáhle sa dostanete do samotného centra vyrastú nad hlavami obrovské, moderné budovy aké by sa pokojne stratili v európskej metropole. Toto je Mongolsko? Prebleskne hlavou, ale od prvých momentov si to tu užívame. Budhistické dedičstvo objavíme v nádhernom chrámovom komplexe Gandan s obrovitanskou sochou Budhu. Nadýchli sme sa exotických vôní, roztočili modlitebné mlynčeky, sledovali mníchov v bordových rúchach kráčajúc námestím s kanvicou čaju a dozvedeli sme sa čo to o mongolskom budhizme. V národnom historickom múzeu sme sa prešli históriou od nomádskych kmeňov putujúcich stepov až po najslávnejšie obdobie nesúce meno Džingischána. Stretával som sa s jeho menom pri sprevádzaní v sýrskom Aleppe, v iránskom Teheráne, Nišapúre či Túse, turkménskom Merve, ale aj uzbeckom Samarkande či Buchare. Tam všade totiž jeho armáda prišla a rozosievala smrť. To kam jeho vojaci prišli je dnes až neuveriteľné. Mnohé národy ho nenávidia, tu v ňom vidia najväčšiu osobnosť svojich dejín. Nie nadarmo sa píše, že dejiny píšu víťazi. Na obed sme si oddýchli v tradičnom mongolskom grile a vychutnali si dokonalý gurmánsky zážitok. Na začiatku si vyberiete aké mäso a zeleninu chcete, podáte to kuchárovi a on obrovským plameňom rozpáli gril a pred vami vám ukuchtí perfektné jedlo. Nevychutnali sme si len obed, ale aj panorámu mesta z pahorku nad ním. Je krásne vidieť ako sa tu stretávajú tradície a moderná doba. Videli ste niekedy panelák s jurtou na streche? Mongoli jednoducho nedokážu odhodiť svoj nomádsky spôsob života, hoci sú oboma nohami v meste. V paláci Bogd Chána sme si rozpovedali príbehy posledného mongolského kráľa a videli jeho bizarnú zbierku vypchatých zvierat, ktoré mu nosili návštevy z celého sveta. Po tom ako sme si na Džingischánovom námestí pozreli jeho monumentálnu sochu sme skočili na čapovaný Budvar do českej krčmy a pobrali sme sa na večeru. Ochutnávali sme mongolský slaný čaj s mliekom a maslom, ale aj tradičnú polievku a hovädzinu vo vlastnej šťave. Mongolsko je plné prekvapení, ale aj plné nielen gurmánskych zážitkov. Už sa nevieme dočkať nášho nomádskeho dňa, ktorý nás čaká zajtra!