Mexiko City - gigant posadený na vypúšťanom jazere

Keď sa povie dovolenka v Mexiku, zrejme si prioritne predstavíte Cancún. Biele pláže, exotické tropické prostredie a blízkosť divu sveta Chichen Itza. To všetko sú miesta, ktoré pri návšteve Mexika nemôžete obísť. Avšak na to, aby ste krajinu a jej dušu spoznali naplno, treba zamieriť aj do hlavného mesta.

Mexiko City zaujme ako svojimi ruinami, tak aj kresťanskými katedrálami, ktoré sú už na pohľad iné ako bežné európske. Vedeli ste, že sa tu nachádza tretie najväčšie pútnické miesto sveta, jedno z najlepších antropologických múzeí (ak nie najlepšie) našej planéty a v bezprostrednej blízkosti metropoly aj pamiatka, ktorá je rovnako navštevovaná ako Chichen Itza?

Prehliadka Mexika City sa oplatí a všetko si postupne rozoberieme na drobné. Pokiaľ sem teda raz zamierite, inšpirujte sa tým, ako si v BUBO dokážeme pozrieť maximum z Mexiko City za minimum času.

Keď priletíte do hlavného mesta Mexika, pristanete na letisku Mexico City International Airport, alebo inak nazývané aj Benito Juárez International Airport – pomenované po niekdajšom prezidentovi, ktorý patril v krajine medzi najobľúbenejších vôbec.

Pokiaľ budete pristávať ešte počas slnečného svetla, je to bonus navyše. Vidíte totiž Mexiko City zhora, jeho nesmierne kopcovitý a zvlnený terén a nadobúdate pocit, že sa pozeráte na mravenisko. Tu už z lietadla cítiť, že pristávate v exotike a obrovskom kotli. Až máte pocit, že ide doslova o kotol. V priehlbinách striedajúcich sa s kopcami sú domy natesnané na seba a prakticky nevidno voľnú plochu.

Spomenuté letisko je pomerne veľké, ale ľahké na orientáciu. Rovnako tak sa nachádza blízko centra, od hlavného námestia Zócalo je vzdialené len 7 kilometrov. Rátajte s tým, že na hraniciach vás colná kontrola mierne zdrží a bude sa vás pýtať na účel návštevy a miesta, ktoré sa chystáte navštíviť. Nachystajte si aj screen spiatočnej letenky – kontrola sa totiž určite bude chcieť uistiť, že do Mexika prichádzate dovolenkovať, nie bývať a po istom čase krajinu opustíte.

Prekvapiť by vás nemali davy ľudí na letisku. Spomenúť treba, že Mexico City International Airport je najvyťaženejším letiskom celej Latiskej Ameriky. V roku 2022 vybavilo vyše 46 miliónov pasažierov, čiže o 11 miliónov viac ako druhá Bogota a o 12 viac ako tretie Sao Paulo.

Zo samotného letiska sa na váš hotel môžete dostať taxíkom alebo metrom. Sieť metra v Mexico City je na prvý pohľad komplikovanejšia, pozostáva z 12 liniek a má celkovo 195 staníc. Je to obrovský systém a pri letisku nájdete metro líniu 5 a stanice Hangares či Terminal Aérea. Pri ceste do centra budete musieť minimálne raz prestúpiť.

Nehovor o zápchach, kým si nenavštívil/a Mexiko. Aj tak by sa v skratke dalo hovoriť o tom, aká je dopravná situácia v Mexiku celkovo a v metropole krajiny to platí ešte niekoľkonásobne viac. Pokiaľ sa budete chcieť niekde dostať autom či autobusom, je možné, že 5-kilometrovú trasu pôjdete hodinu a viac.

V Mexiku na cestách akoby neexistovali pravidlá. Predbiehanie a radenie sa do iných pruhov prebieha bez smeroviek a červená je tu niekedy de facto len na okrasu. Pokiaľ ste na prechode bez semafora, len ťažko vám niekto zastane a pustí vás, radšej si teda počkajte. Vodiči o sebe navzájom vedia, že každý tu šoféruje ako blázon, a tak sa aspoň vzájomne rešpektujú a v chaose našli akýsi skrytý systém. Je priam fascinujúce to už len pozorovať.

Špeciálne bývajú zápchy husté v ranných hodinách, keďže sa do širšieho centra presúvajú pracujúci ľudia, ktorí žijú v okrajových častiach Mexiko City. Do práce bežne jazdia denne 2-3 hodiny a večer sa rovnako dlho vracajú domov.

V okrajových častiach Mexico City sa nájde aj MHD v podobe lanoviek. Jednosmerná cesta tu stojí len niečo okolo eura a domáci musia byť za túto formu dopravy skutočne vďační. Do vysokých kopcov svahovitej metropoly by sa inak dostávali naozaj len veľmi náročnými a zdĺhavými spôsobmi.

Stávkou na istotu je metro v Mexiko City a hoci je dobre poprepájané, ako som už napísal vyššie, rátajte s tým, že je nadmieru využívané domácimi i turistami. Rátajte teda s možnosťou, že sa budete s ostatnými tisnúť telo na telo.

V BUBO využívame a odporúčame v Mexiko City ubytovanie v Hotel Fontán Reforma (zastávka metra Hidalgo). Ide o štvorhviezdičkový hotel za prijateľnú cenu, ktorý je luxusný najmä svojou polohou. Nachádza sa v pešej dostupnosti od všetkých pamiatok, ktorými metropola Mexika disponuje, vrátane hlavného námestia Zócalo.

Vnútorné priestory sú veľmi pekné, recepcia ochotná a na mexické pomery vskutku rýchla. Zarezervovanú izbu máte k dispozícii ihneď po príchode a na aklimatizáciu môžete zamieriť buď do baru hneď pri recepcii alebo vyviezť sa na 11. poschodie, kde je reštaurácia a kde servírujú aj raňajky. Izby sú priestranné, no zároveň trochu jednoduchšie, predovšetkým čo sa týka kúpeľne.

Nepísané pravidlo pri mexických hoteloch (platí vo všeobecnosti) je, že z množstva hviezdičiek, ktoré si hotel uvádza, si aspoň jednu odrátajte a dostanete výsledok v „prepočte“ na európske pomery. Aj tu teda rátajte skôr s trojhviezdičkovým vybavením, inak má ale hotel všetko, čo potrebujete k životu a nachádza sa v bezpečnej zóne.

V BUBO začíname prehliadku Mexika City počas druhého dňa populárneho zájazdu Mexiko – veľký okruh. Ešte predtým si pozrieme mesto bohov Teotihuacán, ktorý spomínam nižšie. Schválne, keďže tento blog zameriavam špeciálne na mesto Mexiko City, jeho centrum a blízke okolie, kde je taktiež čo pozerať.

Bazilika Panny Márie Guadalupskej

Po prehliadke Teotihuacánu mierime k nesmierne významnému pútnickému miestu. Aj pokiaľ začnete prehliadku Mexika City priamo v meste, odporúčame zamieriť sem, kým to tu nezahltia davy turistov. Alebo pútnikov.

Po Vatikáne a Mekke je práve táto bazilika v Mexiko City tretím najväčším pútnickým miestom sveta, kde každý deň zamieria tisíce kresťanov. Vy sa k nej môžete dostať metro líniou 6 a vystúpiť na zastávke La Villa-Basílica.

Keď prídete na veľké námestie Plaza Mariana, uvidíte vedľa seba rovno dve baziliky. Templo Expiatorio a Cristo Rey je staršou spomedzi dvojice tunajších bazilík. Architekt Pedro de Arrieta ju postavil medzi rokmi 1695 až 1709. Má štyri osemhranné veže, jednu na každom rohu, pätnásť klenieb a osemhrannú kupolu s lampášom žltej a modrej farby Talavera.

Hlavná a nová bazilika Panny Márie Guadalupskej, ktorá je už na pohľad oveľa väčšia a modernejšia, bola otvorená v roku 1976. Dôvod bol jednoduchý, tá stará skrátka kapacitne nestačila. Sprvu vás zaujme, že zvonku má tvar prakticky dokonalého kruhu a zelená strecha pripomína stan či plášť ťahaný do vzduchu.

Keď si pozriete aj jej interiér, budete ohromení, lebo už na pohľad je jasné, ako môže poňať až 10 000 ľudí. Kňaz má svoj oltár presne v strede interiéru a veriaci ho tak môžu „obkrúžiť“ a je jedno, kde stojíte, na hlavný oltár určite vidíte.

Capilla de Indios – Indiánska kaplnka, malebná, no významná. Ide o chrám postavený v roku 1649. Podľa tradície sa v ňom v rokoch 1695 až 1709 nachádzal obraz svätej Márie Guadalupskej, ktorý dnes nájdeme v novej bazilike.

Capilla del Pocito - Chrám neďaleko východného svahu kopca Tepeyac navrhol architekt Francisco Guerrero y Torres. Postavil ho v rokoch 1777 až 1791 na studni s vodou považovanou za zázračnú. A tak tu množstvo chorých pútnikov pilo a umývalo si rany na tom istom mieste, takže sa čoskoro stalo ohniskom infekcií. Prístup k studni preto zamedzili a postavili tu chrám.

Chrám a kláštor Las Capuchinas – Nachádza sa hneď vedľa starej baziliky. Navrhol ho architekt Ignacio Castera a obývali ho kapucínske matky Svätej Márie Guadalupskej. Kláštor založil služobník Sor María Ana a bol vysvätený 26. februára 1863.

Carrillon – Trochu gýčovitá zvonica, ktorú neprehliadnete a zvuk, ktorý vydávajú zvony o celej hodine, pripomína londýnsky Big Ben. Má astroláb a hodiny s rímskymi číslicami i slnečné hodiny. Je pomerne modernou stavbou – z roku 1991. Pohyby robotických figúrok na geometricky netypickej zvonici, ako aj ovládanie dverí a zmeny osvetlenia, riadi komplexný elektronický systém vyrábaný v Holandsku.

Tepeyac a Capilla del Cerrito – Kopec, na ktorý keď vybehnete, užijete si krásne výhľady na blízke okolie, takže určite odporúčam. Na tomto mieste sa nachádza aj kaplnka z roku 1666, v ktorej vnútri môžete vidieť fresky od maliara Fernanda Leala. Ten v minulosti šíril zvesti o zjavení.

Záhrady Sagrado Tepeyac – Skutočne krásna zeleň a vodopádiky stekajúce z malej skaly. Nádherné záhrady za kaplnkami. Striekajúca voda a k tomu sochy znázorňujúce to, ako pôvodné mexické obyvateľstvo postupne prešlo na kresťanstvo. Zaujímavý a veľmi dobre zrealizovaný sochársky nápad umiestnili do ešte krajšieho prostredia a pre mnohých sú tieto záhrady najkrajšou časťou pútnického miesta.

Palacio de Bellas Artes

Akonáhle si prejdeme toto pútnické miesto, vraciame sa smerom k hotelu, naším cieľom je námestie Zócalo. Od baziliky sa viete dostať sem metrom s dvomi prestupmi (zastávka Zócalo). Aj preto je dobré mať po ruke autobus, ktorý v BUBO používame na presuny po Mexiku City a cítime sa tak komfortnejšie a časovo variabilnejšie.

Pri hoteli vystúpime a v pešej vzdialenosti menej ako 10 minút smerom na Zócalo sa najprv zjaví park Alameda Central, kde Mexičania radi oddychujú a nájdete tu aj pouličných umelcov predvádzajúcich triky na to, aby si zarobili niečo navyše. Nájdete tu aj monument venovaný Benitovi Juárezovi, dominantou tohto miesta je však Palacio de Bellas Artes, čiže honosná budova venovaná umeniu, predovšetkým však národné divadlo.

Nájdete tu v art deco interiéri viaceré výtvarné diela umelca Diega Riveru, nádherné nástenné maľby a pokiaľ budete mať šťastie, dostanete sa aj na hudobné predstavenie. Národné divadlo, prezývané aj „katedrála umenia v Mexiku“, bolo otvorené v roku 1934 a kým interiér je v štýle art deco, exteriér je postavený v štýloch art noveau a neoklasicizmus.

Hlavné námestie Zócalo

Ďalších zhruba 10 minút pešej chôdze po veľmi rušnej nákupnej ulici Avenida Francisco I. Madero vás už dostane na vytúžené námestie Zócalo – týmto pojmom sa označuje takmer každé hlavné námestie v Mexiku.

Metropolitná katedrála

Dominantou námestia je, bez najmenších pochýb, Metropolitná katedrála Mexico City. Už na prvý pohľad je gigantická a musíte si ju prejsť zo všetkých strán, pretože hneď zistíte, že z každej je na ňu úplne iný pohľad a vždy vás znovu presvedčí o svojej veľkosti.

Rímskokatolícka katedrála na Zócalo je totiž najväčšia svojho druhu v Latinskej Amerike a tiež najstaršia. Nečudo, že jej výstavba trvala 250 rokov. Preto katedrála zahŕňa hneď niekoľko architektonických štýlov - gotiku, barok a neoklasicizmus. Dva organy v interiéri katedrály sú zase najväčšie v Amerike. Poteší tiež to, že vstup dnu je zadarmo, bežne sa tu totiž slúžia omše pre veriacich.

Katedrála je sídlom mexickej rímskokatolíckej arcidiecézy a skladá sa zo štyroch budov: katedrála, sagrario alebo sakristia, Capilla de las Animas a budova Ex curia. Aj preto je z každej strany iná. Historické centrum mesta vrátane katedrály je navyše na zozname svetového dedičstva UNESCO. Katedrála prežila stáročia premenlivého počasia a zemetrasení.

Výnimočná je v jej vnútri aj socha čierneho Ježiša. Prečo je Kristus takto vyobrazený? Hovorí sa príbeh o tom, že jeden biskup sa vraj vždy pri vstupe do katedrály modlil pri kríži a pobozkal nohy Ježiša. Bol dobrým človekom, mal však mnohých neprajníkov, ktorí si želali, aby zomrel. A tak dali soche Ježiša na nohy jed, vediac, že ich biskup pobozká. Ten tak aj urobil, ale nezomrel. Namiesto toho socha Ježiša sčernela.

Dnes je táto socha vnímaná ako prienik kultúr – tradičného kresťanstva a pôvodných mexických obyvateľov.

Prezidentský palác

Vedľa katedrály sa nachádza aj Prezidentský palác – Palacio Nacional, kde má hlavné sídlo súčasná hlava štátu, prezident Lopez Obrador, ale rovnako aj mexická exekutíva. Ide o vládnu budovu s kanceláriou mexického prezidenta, kde nájdete aj nástenné maľby Diega Riveru.

Spolu s nimi tu nájdete aj zvon nezávislosti umiestnený vo výklenku nad balkónom orientovaným na Zócalo. Národný palác s červenou tezontovou fasádou zaberá východnú stranu Zócalo a meria vyše 200 metrov na dĺžku.

Palác je tiež spomienkou predvečer osláv Dňa nezávislosti v roku 1964, kedy sa generál Charles de Gaulle, vtedajší francúzsky prezident, prihováral k mexickému davu po španielsky. Palác tak nie je len obyčajným miestom, ale aj destináciou pre priateľov Mexika.

Tenochtitlán – Templo Mayor

Hneď vedľa katedrály sa nachádzajú ruiny hlavného chrámu niekdajšieho Tenochtitlánu. Vidno na nich, že kedysi sa tu nachádzal veľký pyramídový komplex ako Teotihuacán. Ten sa, na rozdiel od Tenochtitlánu, zachoval prakticky v celej svojej kráse, hoci pyramídy prišli o svoju farebnosť.

Čo sa pokazilo? Tenochtitlán bol kedysi hlavným mestom impéria Aztékov. Legenda hovorí, že Aztékovia v 14. storočí na príkaz svojho boha Huitzilopochtli putovali zo svojho pôvodného bájneho mesta Aztlánu (jeho poloha dodnes nie je známa) na miesto vytýčené proroctvom. Mali sa usadiť tam, kde uvidia orla sedieť na opuncii a zápasiť s hadom – dodnes zobrazené na vlajke.

Usadili sa na ostrove na jazere Texcoco, kde pod vedením mýtického vodcu Tenocha začali stavať svoje mesto. V období svojho najväčšieho rozmachu ležal Tenochtitlán na niekoľkých ostrovoch v západnej časti jazera. S pevninou boli prepojené hrádzami z kameňa a hliny. Jazero ležalo v údolí v nadmorskej výške 2 240 m n.m a bolo najväčším mestom na celom Americkom kontinente.

Takýto veľkolepý Tenochtitlán našiel Hernán Cortéz so španielskou posádkou conquistadorov, teda dobyvateľov a tí nemohli uveriť tomu, čo vidia. Vďaka vládcovi Moctezumovi II. boli Španieli do mesta privítaní, čo im poskytlo úžasnú príležitosť Tenochtitlán dobyť. To sa im aj podarilo a na mieste chrámu Templo Mayor si z ruín dobytého mesta postavili metropolitnú katedrálu, a zo zbytkov paláca Moctezumy II. si postavili palác vicekráľov.

Jazero bolo postupne zasypávané a je premenované na Ciudad de México (Mexico City).

Úprimne, pri tomto príbehu som sa nemohol cítiť inak ako nahnevane na španielskych kolonizátorov. Aj z vizualizácií Tenochtitlánu vidno, že išlo o veľkolepé mesto, z ktorého prakticky nič neostalo a hlavná katedrála bola postavená preto, aby sa ukázala dominancia kresťanstva nad miestnym náboženstvom. Mexiko City mohli byť akési americké Benátky, avšak o tom už môžeme len snívať.

Anjel nezávislosti

Od Zócalo sa presuňte metrom na stanicu Chapultepec. Na najširšej ceste pootočte hlavu smerom vpravo a uvidíte ďalší mexický skvost – sochu anjela na obrovskom stĺpe uprostred kruhového objazdu obkľúčeného vysokými budovami.

Anjel nezávislosti, tiež známy ako El Ángel, je symbolom odolnosti a víťazstva. Pamätník vzdáva hold hrdinom mexického boja za nezávislosť (1810 – 1821), teda kľúčovej kapitoly v dejinách národa. Postava anjela ozdobená vavrínovým vencom predstavuje triumf slobody nad útlakom Španielov.

Sochu anjela vztýčili v roku 1910, takže 100 rokov od začiatku revolúcie. Na spodnej časti pamätníka nájdete sochy prominentných vodcov v boji za nezávislosť, ktoré dodávajú pamiatke historický rozmer a význam.

Hrad Chapultepec

To, prečo sa oplatí vystúpiť na tejto zastávke, je však najmä hrad Chapultepec, jediný hrad v Mexiku. Jeho korene siahajú až k Aztékom, ktorí považovali vrch Chapultepec za posvätný priestor, no v španielskej koloniálnej ére bola na kopci postavená pevnosť. Hrad slúžil ako rezidencia pre cisára Maximiliána I. a cisárovnú Carlotu počas krátkej existencie Druhej mexickej ríše v 19. storočí.

Hrad Chapultepec bol tiež svedkom bitky pri Chapultepec počas mexicko-americkej vojny v roku 1847. Obrancovia hradu, mladí vojenskí kadeti známi ako Niños Héroes (Heroickí kadeti), statočne bojovali proti drvivej presile a stali sa symbolom odvahy.

Dnes sa v hrade nachádza Národné múzeum histórie. Dozvedieť sa tu možete o Mexiku od predkolumbovských civilizácií až po búrlivé udalosti 19. a 20. storočia.

Ak nechcete ísť dovnútra múzea, môžete sa len prechádzať priľahlým zeleným parkom s množstvom jazier. Je tam skvelá atmosféra, v parku znie hudba, sú tam stánky so suvenírmi a tiež jedlom. Tu môžete ochutnať napríklad chapulines (kobylky), ktoré sú typickým pokrmom Mexičanov, ale aj tortas, teda dobrý mexický fast food. Chutia podobne ako napríklad poľská zapiekanka a môžete si ich dať so syrom, rôznymi druhmi mäsa, alebo aj obomi ingredienciami.

Antropologické múzeum

To múzeum, ktoré by ste v Mexiko City nemali obísť, je jednoznačne Antropologické múzeum na druhej strane parku Bosque de Chapultepec. Pikoškou je, že pre zakladateľa BUBO Ľuboša Fellnera ide o najlepšie múzeum na svete.

Mne sa síce viac páčil ako Louvre, tak aj Americké prírodovedné múzeum v New Yorku, avšak Antropologické múzeum je skutočne veľkolepé. Ohúri vás už pri príchode. Ešte pred prehliadkou exponátov vstúpite na malé múzejné „námestie“, kde široký stĺp drží štvorcovú strechu a voda tečie dole ako jedna gigantická fontána. Skutočne epické.

Nasleduje prehliadka zachovalých artefaktov z čias Aztékov, vyobrazenie detailov farebných pyramíd, kde si tvorcovia múzea skutočne dali záležať na každej drobnosti a tiež ukážky toho, ako epicky vyzeral už spomínaný Tenochtitlán. Príde vám ešte viac ľúto, že mesto v tejto podobe už neexistuje. Dnes by sme o ňom isto hovorili ako o jednom z najkrajších miest sveta a možno aj dive sveta.

Pokiaľ ste v meste dlhšie ako jeden deň na základnú prehliadku pamiatok v centre a ďalší na prehliadku blízkeho okolia, určite tu stále budete mať čo robiť. Mexiko City je prešpikované pamiatkami, skvelými múzeami a miestami vhodnými na návštevu. Ak teda máte viac času, isto sa zbehnite pozrieť na ďalšie z týchto 10 vymenovaných miest ako bonusové tipy.

1. Plaza de las tres Culturas – Námestie troch kultúr (zastávka metra Tlatelolco). Ide o centrum starej štvrte Tlatelolco. Jeho názov vznikol z architektonických komplexov, ktoré obklopujú námestie a reprezentujú tri rôzne historické momenty - starovek s pyramídami a ruinami Tlatelolca, španielske dobytie územia zastúpené kláštormi San Buenaventura, San Juan Capistrano a katolíckym chrámom Santiago; a moderné Mexiko s Xipe Tótec, teda do roku 2005 budovou pre medzinárodné vzťahy.
2. Námestie republiky – Vystúpte na zastávke metra Revolución a trafíte na malé námestie s Monumentom revolúcie. Postavili ho v rokoch 1910 až 1920 a pamätník navrhol architekt Carlos Obregón Santacilia ako dielo art deco. Ide o týčiaci sa centrálny stĺp a sériu sôch či reliéfov, ktoré rozprávajú o revolučnom boji. Málokto vie, že pôvodne tu mal byť postavený palác, no nikdy ho nedokončili, a tak si Mexičania povedali, že pôjde o pamätník.
3. Plaza Garibaldi – Námestie odporúčame najmä počas večerných hodín. Usaďte sa tu niekde na večeri a pozvite si k stolu mariachis. Výlet do Mexika bez typického mexického hudobného sprievodu by nebol kompletný. Aj napriek tomu, že mnohokrát ide skôr o hviezdnu rotu ako serióznych spevákov. Ich spev vás však naladí a úsmev a pozitívna energia vyžarujúca z hudobníkov vám dodajú elán do žíl.
4. Múzeá Fridy Kahlo / Diega Riveru – Svoje múzeá majú v Mexiko City aj dvaja najznámejší mexickí umelci, o ktorých živote vznikol aj film Frida so Salmou Hayek a Alfredom Molinom. Ak si ho pozriete doma a následne sa vydáte do Mexika, budete chcieť navštíviť aj ich múzeá.
5. Museo Soumaya – Viacerí ho radia na jednu úroveň s Antropologickým múzeom. Už len tvarom akéhosi moderného pokrčeného kovového klobúka, ktorý v sebe ukrýva mnohé vzácne európske i mexické umelecké diela.
6. Museo Cabeza de Juárez – Ide o múzeum a pamätník, na ktorého vrchole konštrukcie je kolosálna hlava Benita Juáreza, 26. prezidenta Mexika. Zbierka múzea obsahuje chronológiu Juárezovho života a jeho promenáda slúži najmä pre kultúrne podujatia. Tu sa dozviete najviac o živote obľúbenej hlavy štátu.
7. Kataplum – Skvelý malý zábavný park, ktorého existenciu oceníte najmä vtedy, ak ste v Mexiku s deťmi. Nachádza sa na streche veľkého nákupného centra s množstvom obchodov, reštaurácií, kinom a kolotočmi, na ktorých sa zabavia deti i dospelí.
8. Mini Mundos Park – Ďalší dobrý tip najmä pri výlete s deťmi. Ide o park, v ktorom nájdete zmenšeniny mexických pamiatok ako napríklad spomenuté katedrály alebo Teotihuacán, ale aj svetovými pamiatkami ako Socha Krista Spasiteľa v Riu či Opera v Sydney.
9. Autódromo Hermanos Rodríguez – Pretekárska trať v bezprostrednej blízkosti letiska, na ktorej sa každoročne koná Veľká cena Mexika. Celkovo pojme až 110 000 divákov a ak tu budete v čase konania pretekov, bude to bonus navyše.
10. Estadio Azteca – Futbalový štadión, kde sa už konali finále MS 1970 či MS 1986. A rovnako tak sa tu budú konať aj zápasy svetového šampionátu v roku 2026. Opäť tip pre fanúšikov športu – štadión s kapacitou takmer pre 84 000 divákov.

Na samotné mesto Mexiko City potrebujete aspoň dva alebo tri dni, aby ste si pozreli všetko vrátane spomínaných bonusových tipov. Na základnú prehliadku, akú absolvujeme v BUBO, vám stačí aj deň. Pokiaľ sa však sami vyberiete do Mexiko City a chcete v okolí mesta stráviť týždeň a pochodiť okolie, odporúčame aj ďalšie miesta, ktoré stoja za návštevu.

Teotihuacán – nepísaný div sveta

Pamiatka, ktorá je navštevovaná rovnako ako Chichen Itza a rovnako by pokojne mohlo ísť o div sveta. Cesta k pyramídam opusteného aztéckeho mesta trvá necelú hodinku (pri dobrej dopravnej situácii). Otvorené sú od 9.00 h do 17.00 h každý deň v roku a vstupné je len 80 MXN, teda zhruba 4 eurá.

Na prehliadku Teotihuacánu si vyčleňte aspoň dve hodiny, ideálne však tri. Je to celkom rozľahlý komplex, ktorý tvoria tri hlavné pyramídy a priľahlé budovy, napríklad bývalé rezidenčné štvrte.

Zážitok z prechádzok Teotihuacánom je umocnený miestnymi sprievodcami, ktorí našej BUBO skupinke vždy prezentujú veľké množstvo informácií o lokalite a dozviete sa mnohé.

Na sto percent vám však nepovedia, kto celý komplex vybudoval a prečo boli pyramídy opustené. To ostáva dodnes záhadou. Dokonca sa tvrdí, že keď sa sem Aztékovia nasťahovali, toto miesto tu už bolo. Skrátka ho našli a preto ho pomenovali Mesto bohov (doslova z Teotihuacán). Neverili totiž, že ho mohli vybudovať ľudské ruky.

Keď zažartujem, že toto miesto vybudovali mimozemšťania (populárna teória), miestny sprievodca akoby priam súhlasne prikyvoval. „Nuž, nik nevie, prečo toto miesto napokon Aztékovia opustili. Tisíc ľudí zmizlo zo dňa na deň. Len tak,“ vysvetľuje a silná energia tajomna, ktorá vychádza z tohto miesta, sa zrazu ešte znásobí.

Xochimilco

Hoci už nemožno navštíviť Tenochtitlán ako potenciálne mexické Benátky, tu tento dojem na chvíľu získate. Na úplne opačnej strane ako Teotihuacán, blízko Estadio Azteca, leží Ekologický park Xochimilco, kde sú akoby do pavúčej siete poprepájané vodné kanály, po ktorých premávajú farebné loďky.

Nasadnete do jednej z nich a domáci začne posúvať loď dlhým dreveným pádlom ponáraným do vody. Sami nechápete, ako tu premávka môže fungovať, je to podobné ako na cestách. Lodičiek je tu dosť, idú všetkými možnými smermi a narážajú do seba.

Atmosféra okolia je však príjemná. Všade naokolo sú zelené záhrady a drevené domy miestnych. Flóra je tu rozmanitá a pokiaľ chcete, vystúpite pri jednom z mnohých kvetinárstiev a niečo si môžete zobrať aj domov ako darček.

Väčšina ľudí si tu ale dopraje iný zážitok – okrem turistických lodí sú tu aj lode domácich, na ktorých už čakajú mariachis, kedy si ich k sebe zavoláte a budú vám môcť zahrať nejakú skladbu. Ak si necháte zaspievať, je o zážitok pri plavbe postarané.

Rovnako tak k vám budú chodiť loďky so suvenírmi či jedlom a nápojmi. Dať si tak môžete popri plavbe tequilu, pivo či micheladu a opäť tak ozvláštniť svoju plavbu. Prakticky ide o akési „mexické Benátky na drogách“, ak to tak môžeme nazvať.

Puebla a Cholula – najväčšia pyramída sveta

Pokiaľ chcete v okolí Mexiko City vidieť ešte aspoň jedno väčšie mesto, možno váhate nad Tolucou či Cuernavacou, no oveľa lepším tipom je Puebla. Autobusom sa sem z Mexico City dostanete za 1,5, príp. 2,5 hodiny – závisí od počtu zastávok a dopravnej situácie. Najlepšou spoločnosťou na autobusové cesty po Mexiku je určite ADO, ktorá pokrýva dôležité trasy.

V Pueble zamierte určite na živé námestie Zócalo, kde to priam hýri skvelými reštauráciami a živou hudbou. Najkrajšou tunajšou pamiatkou je Katedrála Puebla. Pekný kostol je postavený v barokovom a neoklasicistickom štýle a interiér má 14 bočných kaplniek a hlavný oltár - Oltár kráľov, kde vynikajú viaceré zaujímavé sochy a maľby s náboženskou tematikou.

V západnej časti Puebly sa však nachádza najväčší a najnavštevovanejší skvost, ktorým je najväčšia pyramída sveta. Ako je to možné? Pozor – nehovoríme o výške, ale o objeme. Veľká pyramída v Cholule, známa aj ako Tlachihualtepetl, má výšku približne 66 metrov a široká je cca 450 metrov. Objemom tak presahuje aj Veľkú pyramídu v Gíze.

Je bežnou praxou, že civilizácie stavali pyramídu na pyramídu, aby sa konštrukcia zachovala (akýsi Inception). Stavba pyramídy, ktorú stavali počas niekoľkých storočí viaceré kultúry - Olmékovia, Xicalanca a nakoniec Aztékovia, predstavuje vrstvenie civilizácií.

Počas vrcholného obdobia slúžila Veľká pyramída v Cholule ako náboženské a obradné centrum s chrámom zasväteným Quetzalcoatlovi, hlavnému bohu Aztékov. Keď v 16. storočí objavili pyramídu Španieli, postavili na jej vrchole kostol Nuestra Señora de los Remedios, ktorý je na jej vrchu dodnes.

Sprvu si budete myslieť, že ide o kopec, to však preto, že pyramída je pokrytá zeleňou ako zubom času a dnes z jej pôvodného vizuálu už takmer nič neostalo. Za návštevu však rozhodne stojí.

Pokiaľ teda zamierite do hlavného mesta Mexika, či už na deň-dva alebo týždeň či desať dní, budete mať stále čo robiť. Piate najväčšie mesto sveta má čo ponúknuť a je živým kotlom, ktorý tak aj vyzerá. Tu sa naučíte, čo sú to dopravné zápchy a ako funguje ľudské mravenisko, no predovšetkým vás čaká bohatá história, zaujímavé miesta a mnoho hudobných či gurmánskych zážitkov.

Vymenované okolité mestá navštevujeme popri Mexiko City v BUBO aj na zájazde Mexiko – veľký okruh, ktorý je dokonalou zmesou toho najlepšieho, čo Mexiko ponúka. Ak je teda táto krajina vaším snom, neváhajte a splňte si ho. Vidíme sa v Mexiku. Ádios!