Al-Sadr – víťaz irackých volieb Muqtada al-Sadr, politik Iraku

Od pádu diktátora Saddáma Husajna sa v Iraku konalo päť parlamentných volieb. Bujaré sektárske násilie rozpútané počas okupácie USA sa zmiernilo a bojovníci ISIS, ktorí v roku 2014 obsadili tretinu krajiny, boli v roku 2017 porazení. Za Saddama sa zdalo, že šiiti v Iraku nie sú, no od jeho smrti irackým vládam práve šiiti dominujú. Teraz v nedeľných voľbách vyhral šiit Muqtada al-Sadr, a bývalý premiér Nouri al-Maliki vyzerá, že je druhým víťazom medzi šiitskými stranami. Al- Sadr-aj keď na fotografii vám nemusí byť sympatický - pochádza zo starej dobrej rodiny z Nadžafu, je to vzdelaný syn ajatoláha (fotografie Nadžafu a vysvetlenie prečo je to mesto tak slávne, nájdete v mojom blogu šiiti vs sunniti) – tak ako by to podľa mňa malo u vodcu byť. Nezapredá sa -nepotrebuje to – má svoju dôstojnosť -čo mi u našich politikov chýba. Za ženu má dcéru významného učenca, ktorého v Iraku volajú: al-Shahīd al-Khāmis, ktorý sa narodil v Kadimija na severnom okraji Bagdadu (foto taktiež v danom blogu). V Iraku je dôležité, odkiaľ pochádzate, tak ako je to dôležité u nás. Je rozdiel či sa niekto narodil v Starom meste v Bratislave "starej vzdelanej rodine", alebo na kopaniciach. Je dôležité či jeho otec bol profesor tráviaci čas nad knihami, alebo robotník, ktorý trávil čas v krčme. U nás sa o takýchto veciach nepatrí hovoriť, veď sme si všetci tu v Európe rovní. Nech sa páči, prináša to výsledky v podobe obyčajných ľudí, ktorí chytia svoju šancu za pačesy a ozbíjajú tento národ a hlavne znivočia krajinu -predajú ju za "cingrlátka", ktoré za mladi nemali. Každopádne, v Iraku, v krajine s prastarou kultúrou, nežijú hlupáci, a tak múdry vodca je šancou na zlepšenie status quo. Sám al-Sadr nekandidoval ako osoba, no sú za ním jasné činy, a on je vodcom -nielen intelektuálnym. Je proti akémukoľvek zahraničnému zasahovaniu do Iraku, či už zo strany USA, proti ktorým bojoval už po roku 2003 v ozbrojenom povstaní. Je však aj proti zásahom zo strany susedného Iránu, ktorý kritizoval za jeho úzke zapojenie sa do irackej politiky. Ja som presne tento pohľad počúval od mojich známych v Iraku pred dvoma mesiacmi - videl som viacero politických zhromaždení a pýtal som sa a pýtal a oni nechceli odpovedať -nikto už ničomu neverí. USA sľúbili, že zrušia a pošlú domov svoje vojenské jednotky, a zrušili ich; ale tí vojaci v Iraku ostali, iba ich premenovali z vojenských jednotiek na obranné jednotky či čo. Výsmech. Ok, aby som bol spravodlivý -maximálne bolo v Iraku až 160 000 vojakov USA - ale Obama už v roku 2009 zavelil a už v roku 2012 väčšinu stiahli, a teraz ostalo 2500. No terajší prezident Joe Biden vytvára tento chaos. Zmeniť názov jednotiek a sľúbiť, že už nebudú bojovať; že oni už budú dobrí...hmm. Myslím si, že Al Sadr bude tlačiť na odchod a teda oslobodenie Iraku od okupantov oveľa viac. My, čo si pamätáme Sovietske vojská u nás v Československu, ho aj chápeme, však? Prečo je aktuálne taká protiamerická nálada? Prítomnosť USA v Iraku sa stala vážnym problémom, pretože minulý rok boli pri útoku amerického bezpilotného lietadla v hlavnom meste Bagdad pri ceste z letiska zabití vrchný iránsky generál Qasem Soleimani a vodca šíitskej moslimskej milície Abú Mahdí al-Muhandis. U nás o nich píšeme ako o teroristoch, ale v Iraku sú to hrdinovia, martýri. Muhandis, pôvodom z mesta Basra, je novodobý imám Husein z Karbala. Išlo o vodcu milícií Hashd al-Shaabi. Bol som na mieste – teraz ide o pietne miesto – kde ich dronovým útokom zabili. No po celom Iraku nájdete tisíce bilbordov s jeho fotografiou a dokonca sa dostal aj na Iracké známky. Moji známi vášnivo vysvetľovali, že chcú dve veci: 1. nech USA a jeho spojenci stiahnu všetkých vojakov preč 2. Nechcú, aby sa do ich politiky montoval ani Irán. Irán, to sú Peržania; Irak, to sú Arabi a na severe Kurdi -ale tí sa chcú odtrhnúť. Po zatvorení volebných urien pred dvoma dňami sa odhadovala volebná účasť na 20% a zrazu je to 41% -toto tvrdia zo samotného Iraku- mám to z dvoch zdrojov. Aj tak málo; a je to jasná správa politikom, že takto ďalej nie. Korupcia bola posledných 20 rokov v Iraku ešte väčšia než bola za ten čas na Slovensku a to je čo povedať. Iračania chcú zmenu, chcú žiť a spravovať si svoj štát sami. Dnes vypadáva elektrina denne aj niekoľkokrát. Irak sa točí v násilí a chce ísť z toho von. Môj partner mi práve poslal fotografiu skupiny turistov z USA, ktorí sú dnes v Samarra. Z výsledku volieb je nadšený a hovorí, že Irak už bude bezpečný, a pozýva Vás prihlásiť sa na zájazd Irak.