Anchorage-Seward

Pokračujeme do pobrežného mesta SEWARD, obklopeného zaľadnenými horami a hlbokými fjordmi. Po diaľnici sa dostaneme na cestu, ktorá vedie na juh od Anchorage. Pozdĺž zálivu s názvom Turnagain Arm sa dostaneme na jeho koniec. Z vyhliadok na záliv býva občas vidieť bieluhy, zaujímavý druh veľrýb. Na mieste, kde záliv ustupuje riekam stekajúcim z hôr hľadajte symbol USA, orliaka bielohlavého. Chodí sem loviť ryby podobne ako aj miestni obyvatelia. Pri dedine Portage sa nachádza záchranná stanica pre divú zver. Tie, ktoré je možné opäť vypustiť tu nachádzajú prechodný domov, sú tu ale aj zvieratá, ktoré už do voľnej prírody nie je možné vypustiť. Môžete tu tak vidieť zvieratá, ktoré inak v divočine ťažko uvidíte. Či už sú to pižmone, bizóny lesné – menšie príbuzné ich prériových príbuzných z plání južnej Kanady a USA. Tu sa naučíte rozoznávať medveďa grizly od baribala, čo je pre miestnych ľudí žijúcich v divočine veľmi dôležité. Pokračujeme smerom do Sewardu a prechádzame údoliami s nádhernými výhľadmi. Vstupujeme do národného parku Kenai. Pár kilometrov pred mestom je zachádzka k ľahko dostupnému ľadovcu Exit. Prejdeme sa na niektorú z vyhliadok podľa možností a schopností skupiny. Ľadovec Exit je jedným z najľahšie dostupných ľadovcov vôbec a na vyhliadky vedú jednoduché turistické chodníky.

Národný park Kenai

Dnešný deň je venovaný hlavnej fakultatívnej aktivite a tou je plavba po národnom parku KENAI. Doteraz si ju objednali všetci naši klienti a všetci sa vrátili nadšení. Loď vyráža ráno z prístavu v Sewarde a plaví sa zálivom Resurrection Bay. Už tu budeme hľadať vydry morské (kalany) a sviňuchy bieloplutvé (dalls porpoise) a sviňuchy obyčajné (harbour porpoise), ktoré často sprevádzajú lode po ceste. Na skalách a na pobreží budeme hľadať tulene obyčajné a uškatce stellerove (lachtany). Tu si vysvetlíme, aký je rozdiel medzi týmito dvomi skupinami zvierat. Na otvorenom mori oboplávame skaly oddeľujúce záliv Aialik, v ktorom sa nachádzajú konce dvoch ľadovcov. K jednému z nich sa loď priblíži a budeme chvíľu čakať, či budeme mať šťastie a podarí sa nám natočiť ako sa kus ľadovca utrhne a s hukotom zrúti do zálivu. Práve tu je možné vidieť „neohrabané“ alky – mníšiky vlasaté (papuchalky), kedysi známe ako lundy a norce (alky) tenkozobé. Vrátime sa na otvorené more a vydáme sa na cestu späť. Hory s ľadovcami, padajúce do more tvoria dokonalú kulisu. Budeme mať šťastie na veľryby? Na leto sa sem chodia nakŕmiť viaceré druhy veľrýb. Najčastejšie stretávame vráskavca dlhoplutvého (keporkak) a šedého (plejtvák šedý). Vráskavce dlhoplutvé sú známe svojimi výskokmi a my len budeme dúfať, že sa nám tento moment podarí zachytiť. V tejto oblasti sa často objavujú aj kosatky dravé. Niekoľko členné rodiny tu lovia ryby, uškatce a tulene. Uvidíme, čo nám dnes príroda ponúkne, v každom prípade bude táto plavba jedna z tých, na ktoré sa nezabúda. Tí, čo nepôjdu na plavbu budú mať individuálny a oddychový program.

Po návrate do Sewardu máme ešte stále čas na nejakú aktivitu. Môžeme sa len tak prejsť po nábreží, dať si chutnú večeru, alebo ísť pozrieť do miestneho akvária. Slúži aj ako záchranná stanica morských živočíchov a tu sa pozrieme zblízka na mníšiky, tulene a  ďalších obyvateľov miestnej prírody. Alebo sa odvezieme až takmer na koniec cesty na Miller´s Landing. Tu je miesto, kde spracúvajú čerstvé úlovky a ak budeme mať šťastie, uvidíme aj  päťdesiat kilového lososa. Pre tých aktívnejších je možnosť sa ísť v letných mesiacoch kajakovať po zálive pri „polnočnom slnku“. Sme dostatočne na severe, aby tu slnko takmer nezapadlo a o 11 večer je tu ako na sklonku bieleho dňa.

Seward-Matanuska-St.Elias

Vraciame sa späť do Anchorage rovnakou cestou. Po tom, ako sme vnímali krajinu z lode, sa nám aj táto cesta bude javiť inak. Okolo najväčšieho aljašského mesta len prejdeme a vzdáme sa na východ. Obchádzame pohorie Chugach a po ceste č.1 mierime viac do vnútrozemia. Čas na obed nám vyjde pravdepodobne v mestečku Palmer. Za mestom už stratíme akýkoľvek kontakt s morom a vstupujeme do aljašského vnútrozemskej divočiny. Popri ceste hľadáme čokoľvek, čo sa pohne. Od majestátnych losov, ktorý často stoja po chrbát v jazierkach, bobry, ktoré si tu stavajú svoje hrádze, cez rosomáky hľadajúce zvyšky v odpadkových košoch až po medvede. Zastavíme sa na vyhliadke na ľadovec MATANUSKA. Ak je Vaša skupina dostatočne aktívna, je možnosť preveriť aktuálnu situáciu a prípadne zarezervovať peší výstup na ľadovec. Všetko záleží od aktuálneho počasia a teplôt v predošlých dňoch a týždňoch. V prípade záujmu sa dohodnete so sprievodcom na mieste. Za vyhliadkou na ľadovec sa po pár kilometroch dostaneme do iného sveta. Relatívne úzke údolia sa otvoria a naskytne sa nám pohľad na nedoziernu krajinu. Tu hľadajte migrujúce soby. Cez širokánske údolia a pomedzi nebotyčné hory až do mestečka Glennallen položeného pri vstupe do národného parku WRANGELL-SAINT ELIAS. Najväčší národný park Severnej Ameriky s najväčším počtom ľadovcov na kontinente.

Národný park Wrangell - Saint Elias

Cestou z Glennalennu popri hranici národného parku budeme pozerať do diaľky a hľadať najvyšší vrch Kanady a druhý najvyšší v severnej Amerike po Denali, Mount Logan (5.959m.n.m.). Pokiaľ nám to počasie dovolí, prejdeme sa v rámci kondície skupiny v národnom parku Wrangell-Saint Elias. Absolútna divočina a minimum turistov. Väčšinou tu stretneme do 10 nadšencov. Po prašnej ceste Nabesna road prejdeme asi 30 kilometrov. Na bráne v oblasti Slana sa rangerov spýtame na aktuálne možnosti. Najčastejšie absolvujeme približne 3 hodinovú nenáročnú prechádzku po malú útulňu na úpätí hôr. Tu budeme mať dokonalý pocit z divočiny. Vrátime sa do auta a späť na hlavnú cestu. Pár kilometrov od križovatky je malý obchod so zmiešaným tovarom a ak bude otvorené zastavíme sa tu. Okrem základných potravín tu nájdete kožušiny, zbrane a pasce na zver. Trošku iný sortiment ako v našich „jednotách“. Na stene tu má majiteľ obchodu odfotené medvede, ktoré sa mu prechádzajú po dvore. Pokračujeme ďalej po ceste až do mestečka Tok. Prídeme sem práve v čase večere. Vo všeobecnosti sú možnosti stravovanie v tejto divočine obmedzené. V Toku je jedna slušná reštaurácia, kam často chodíme na bravčové rebierka. Veríme, že sa necháte nahovoriť.

Tok - Haines Junction

Odchádzame z Toku a za mestom prekročíme rieku Tanana a minieme odbočku doľava. Toku sa o pár dní vrátime späť aby sme uzavreli okruh Yukonom. Tesne pred hranicou sa nachádza prírodná rezervácia Tetlin. Záplavová oblasť s množstvom bobrích hrádzí a množstvom vodného vtáctva. Tu je ešte posledná benzínová pumpa na strane USA a už len prekročíme hranice. Široký vysekaný pás na pomedzí nám ukazuje, kade vedie štátna hranica. Vstupujeme do Kanady, do teritória Yukon. Za prechodom nás víta tabuľa s nápisom „Väčší než život“. Aj keď to nie je oficiálne motto teritória, je veľmi výstižné. Rozlohu má 482.443km2, čo je približne 4-násobok rozlohy bývalého Československa. Na tejto rozlohe však žije približne 36.000 obyvateľov, z toho viac ako 25.000 v hlavnom meste Whitehorse. Cestou z hranice sa opäť priblížime k hranici národného parku KLUANE, čo je kanadské pokračovanie parku Wrangell – Saint Elias. Práve tu sa nachádza najvyšší vrch Kanady. V osade Destruction Bay na brehu jazera Kluane je jedna z mála možností, kde sa jednoducho najesť. Pokračujeme až na križovatku ciest s príznačným názvom, Haines Junction. Tu môžete pokračovať do Whitehorse, alebo sa vydať na juh a prísť na koniec cesty, odkiaľ Vás naloží trajekt a odvezie do hlavného mesta Aljašky, Juneau. Toto je hlavné mesto, ktoré nemá cestné spojenie so zvyškom štátu, ktorému šéfuje. Dostanete sa sem iba loďou alebo letecky. My ostávame v Haines Junction. Ak stihneme, ešte dnes si pozrieme novovybudované múzeum venované miestnej prírode a kultúre. V tejto oblasti žije kmeň pôvodných obyvateľov (First Nations) s príjemným menom, Champagne.

Národný park Kluane

Dnes sa vydáme za ďalšími krásami tejto divokej zeme. Neodkladajte fotoaparáty, blížime sa k ďalšiemu z najväčších národných parkov sveta, ktorý je zároveň svetovým dedičstvom UNESCO. Tu pochopíte, ako asi vyzerala doba ľadová. Ak ste niekedy uvažovali o vyhliadkovom lete malým lietadlom, toto je TO miesto. Možnosť uvidieť ľadovú pyramídu najvyššieho vrchu Kanady Mount Logan. Podľa Vašej voľby si viete k preletu pridať aj pristátie na jednom z ľadovcov. Vyhliadkový let v tomto parku mnohí považujú za krajší ako okolo Denali. Pre dobrú dávku adrenalínu odporúčame výlet na rafte na rieke Alsek. Vodáci vedia, že je to jedna z najlepších bielych vôd na svete! Celá aktivita trvá približne 6 hodín. Obe tieto aktivity je potrebné rezervovať s Vašim sprievodcom vopred, aby boli dostupné miesta. Ak nemáte záujem ani o jednu z týchto aktivít, vždy je tu možnosť sa ísť „len“ poprechádzať do tejto nádhernej divočiny. Je tu množstvo prechádzok a túr rôznych náročností a každý si vyberie. Veľmi populárna je túra na Kings Throne, odkiaľ je nádherná vyhliadka na okolité hory a jazero Kathleen. Nikdy nebudeme nabažení takejto krásy, ale musíme sa pohnúť ďalej. Kluane necháme za chrbtom a smerujeme do hlavného mesta teritória, Whitehorse, vzdialeného z Haines Junction 155 kilometrov.

Whitehorse

Príchodom do mesta WHITEHORSE vkĺzneme do zlatokopeckej histórie ďalekého severu. Architektúra je typická a z veľkej časti zachovaná od dôb Zlatej horúčky. Prejdeme sa po centre mesta a zastavíme sa pri starom lopatkovom parníku, ktorý je sprístupnený ako múzeum. Ako sa ocitol parník z Mississippi až na Klondiku a ako sa na ňom žilo? Pozrieme sa na to zblízka. Odvezieme sa proti prúdu rieky Yukon a pozrieme sa na úzky Miles kaňon, kade lode splavujúce rieku ťahali, keďže sa sami nedokázali proti prúdu dostať. Prejdeme sa po visutom moste. Fascinujúca príroda a história. Ak máte chuť na iný zážitok, sadnite na kanoe a splavte časť Yukonu a pozrite sa na divočinu z iného pohľadu. Ak nám vyjde počasie, tento zážitok je dokonalý. Budeme hľadať hniezda orliakov bielohlavých, losy a medvede pasúce sa na čerstvej tráve na brehu rieky a užívať si pokoj kryštáľovo čistej rieky. Splavíme približne 20km úsek rieky a na breh vystúpime na mieste, kde sa do Yukonu vlieva rieka Takhini. Táto rieka má rovnaké meno ako horúce pramene, do ktorých sa pôjdeme po splave namočiť. Funkčné sú viac ako 100 rokov a voda tu má v bazénoch od 36°C do 42°C. Je to jedna z najnavštevovanejších atrakcií Yukonu. Kde sa tu tieto horúce pramene vzali? Ešte jeden večer strávime vo Whitehorse.

Whitehorse - Dawson City

Opúšťame hlavné mesto Yukonu a vyrážame na sever. Prechádzame oblasťou, kde sa obydlia objavujú sporadicky a väčšinu z nich iba tušíte vďaka poštovým schránkam na takmer neviditeľnej križovatke, kde začína prašná cesta, smerujúca k farmám a usadlostiam. V mestečku Carmack prejdeme po moste na pravý breh rieky Yukon a pár kilometrov za mestečkom sa zastavíme na vyhliadke na perej, ktorá komplikovala splavovanie rieky, Five Finger Rapid. O 280km ďalej sa nám po prvýkrát po pravej ruke objaví rieka so slávnym menom. Klondike. Vstupujeme do rovnomenného regiónu, ktorý bol počas Zlatej horúčky asi najznámejší. Pár desiatok kilometrov nás bude Klondike sprevádzať až po miesto, kde sa vlieva do Yukonu. To znamená, že sme na mieste a my sme sa ocitli v centre zaujímavej histórie. Mesto bolo založené v roku 1896 ako centrum zlatokopov. V okolí sa nachádzajú zlatonosné potoky a rieky, z ktorých sú najznámejšie práve Klondike, Eldorado a Bonanza. Užijeme si túto atmosféru aj napriek viac ako 100 ročnému odstupu. Vitajte v 19.storočí.

Dawson city

Sadáme do nádherne zablateného minivanu, ktorý nás odvezie na miesto, kde sa ešte stále ťaží zlato (jesenný termín je závislý od počasia). Zlatokopov namočených po kolená vo vode, alebo vykopávajúcich hlboké jamy v blízkosti potokov dnes nahradili stroje. Ideme na miesto známe ako Last Chance na potoku Hunker. Je tu zachovaný pôvodný spoločenský dom, v ktorom je minimúzeum. Okrem rôznych artefaktov ako odevy, nástroje a staré mapy, sú tu aj nálezy pozostatkov mamutov. Nachádzame sa v oblasti permafrostu (permanentne zamrznutej pôdy), kde sa nachádza obrovské množstvo pozostatkov týchto vyhynutých chobotnatcov. Pozrieme sa moderný spôsob ťažby s ťažkou technikou. Väčšina zlata už bola v tejto oblasti vyťažená na konci 19.storočia. pokračovalo sa až do 60-70 tych rokov za pomoci obrovských plávajúcich strojov. Výsledkom sú haldy, ktoré lemujú všetky potoky a rieky v celej oblasti. Postupne sú tieto haldy znova prepierané a ešte stále sa tu dá nájsť dostatok zlata, aby sa to moderným zlatokopom oplatilo. Fascinujúci spôsob života a nesmierne ťažká práca. My si vyskúšame, aké to bolo v roku 1896-1899. Každý dostane gumáky na nohy a zlatokopecký tanier do ruky. Z kopy zeminy, ktorá ešte stále obsahuje vločky zlata si každý naberie. Máte 30 minút a to, čo vyryžujete, je Vaše. Verte, že 30 minút v studenom potoku Vám bude stačiť ako zážitok. Takmer pokaždé sa nám podarí zopár vločiek vyryžovať a tak si uvedomiť, aká bola táto práca náročná.

Vrátime sa mesta a prejdeme si jej najzaujímavejšie miesta. Pozrieme sa na domček, kde údajne prebýval Jack London, ktorý napísal viacero kníh a poviedok z tejto oblasti. Za drobný poplatok sa môžete pozrieť do vnútra a do malého múzea venovaného Londonovi, Múzeum First Nations miestneho kmeňa Tr'ondëk Hwëch'in, alebo ďalší parník SS Keno. Nad mestom je vyhliadka na sútok riek Klondike a Yukon a v jeho blízkosti je cintorín, kde je pochovaný český dobrodruh z čias Zlatej horúčky, Jan Eskymo Weltzl. Večer strávime v klasickom bare, kde si budeme pripíjať s miestnymi zlatokopmi. Chcete sa dostať na zoznam slávnych? V bare Sourdough si dajte pohárik pálenky s vylúhovaným palcom dávneho zlatokopa. Alebo si skočíme do tradičného kabaretu, kde okrem kasína s ruletou a backaratom sa tu 3x za večer koná kankánové vystúpenie (minimálny vek pre vstup je 19 rokov). Zabavte sa tak ako to mali vo zvyku zlatokopovia.

Dawson city-Fairbanks

Pripravíme sa na cestu vedúcu cez strechu sveta (Top of the World Highway), ktorá svoje meno nedostala náhodou. Na jej začiatok sa dostaneme kompou, ktorá nás prevezie cez Yukon. Diaľnica vedie na mnoho miestach po hrebeni hôr a nám sa tak naskytnú krásne pohľady do nekonečna. V osade Boundary prekročíme najsevernejšiu pozemnú hranicu USA a vydáme sa za ďalšími dobrodružstvami. Pár kilometrov za hranicou sa nachádza osada s vtipným názvom – Chicken. Paradoxom je, že tu nikto nechová ani jednu sliepku a názov vznikol iba ako recesia. Z recesie sa stal ale dobrý predajný artikel a miesto je turistami vyhľadávané – ak majú týmto „zapadákovom“ na pláne prechádzať. Zastavíme sa v obchode s rozličným tovarom a pozrieme sa na ťažobné zariadenie, takzvaný „dredge“, ktorým sa do 70 tych rokov 20.storočia preosievala hlušina po Zlatej horúčke. Cestou do Tok sa pozerajte po potokoch, stále sa tu dajú vidieť na neodkúpených pozemkoch v blízkosti potokov ľudia, ktorí skúšajú šťastie ryžovaním zlata. Prichádzame na križovatku pri rieke Tanana a uzatvárame tak okruh Yukonom. Rieka Tanana nám bude robiť spoločnosť až po Fairbanks. Okolo cesty je množstvo zaplavených oblastí, jazier a močiarov. Hľadajte losy a bobry...

Vitajte vo FAIRBANKS – samotnom srdci Aljašky! Pred mestom sa zastavíme v obchode, kde sú celoročne Vianoce a býva tu Santa Claus. North Pole je mestečko, ktoré má Vianoce v srdci. Stĺpy verejného osvetlenia sú v tvare cukrových paličiek a nápis na miestnej pošte je zaujímavý – Pošta Severný Pól. V meste si pozrieme miesto prvého pristátia na tomto mieste a pamätník prvým osadníkom. Je tu aj stanica, ktorá je využívaná počas pretekov psích záprahov. Pozrite si na tabuli posledné výsledky.

Fairbanks

Fairbanks bolo rovnako súčasťou historickej Zlatej horúčky. Počas plavby na rieke Chena sa pozrieme, ako tu vyzeral a vyzerá život. Plavba zrekonštruovaným lopatkovým parníkom je zážitok sám o sebe. Buďte pripravení na americký spôsob zábavy, ale podstata je veľmi zaujímavá. Všetko je tu naplánované a jednou z atrakcií je aj pristávanie hydroplánu na vode. Pilot, pravdepodobne John, nám predvedie, ako sa pristáva lietadlom na vode. Ďalšou zastávkou bude chovná stanica ťažných psov. Patrí rodine, ktorá sa tomuto venuje vrcholovo. Psíkov aj mašérov stretneme na záver osobne. Doplavíme sa až k miestu, kde sa rieka Chena vlieva do rieky Tanana. Tu z lode vystúpime a na viacero pódiách si môžete pozrieť tradičné odevy Inuitov, alebo trapperov – lovcov kožušín. Pozrite sa, ako pôvodní obyvatelia lovili a spracovávali lososy a nahliadnite do pôvodnej drevenice, v ktorej kedysi sídlila pošta. Na konci areálu je miesto, kde môžete zblízka stretnúť ťažné psy a dozvedieť sa viac o nich a o pretekoch. Na lodi neváhajte ochutnať lososiu nátierku. Po tejto plavbe sadáme do nášho auta a pokračujeme smerom k národnému parku Denali.

Denali

V reči pôvodných obyvateľov DENALI znamená VEĽKÝ. Dáme im v každom zmysle tohto slova za pravdu. Autobus s miestnym sprievodcom nás vyzdvihne skoro ráno a zavezie hlboko dovnútra tohto obrovského národného parku. Vlastným autom sa sem dostať nedá. Práve tu je najväčšia šanca na to, že uvidíte svojho prvého a vzápätí aj druhého či tretieho grizlyho v živote. Hľadajte aj ďalších obyvateľov. Často vidíme vlky, losy, soby a horské ovce aljašské, podobné našim muflónom.  Pri dobrom počasí sa nám v celej svojej nádhere ukáže zasnežený masív Denali/Mount McKinley a na ten pohľad v živote nezabudnete. Celá táto aktivita trvá pol dňa a po návrate si už len dáme obed, aby sme pri dobrom jedle spracovali tento zážitok. V prípade voľných miest, záujmu a dobrého počasia, je možné poobede absolvovať vyhliadkový let k Denali. Váš sprievodca Vám pomôže s rezerváciou. Pozdĺž hranice národného parku odchádzame na juh. Z viacerých miest ešte máme šancu vidieť horu Denali, ktorá je hora s najvyšším prevýšením (prominenciou) od najnižšie položeného sedla po vrchol. Na okraji parku je ešte stále veľká šanca vidieť divú zver ako soby a medvede. Treba mať oči na stopkách. Opúšťame túto nespútanú divočinu až sa dostaneme do Anchorage, najbližšieho mesta k Aljaške...

Anchorage

Dnes nás čaká prehliadka Anchorage, čo sme nestihli v prvý deň po prílete. Či už to bude iba prechádzka centrom mesta, od najstaršieho zachovalého domu Oscara Andersona, cez Resolution park so sochou kapitána Cooka po železničnú stanicu. Neďaleko stanice je most cez riečku Ship Creek, kde si môžete požičať rybárske náčinie a skúsiť uloviť lososa (v závislosti od obdobia a prílivu). Na križovatke 4.avenue a D.ulice nájdete sochu psa, ktorá označuje miesto štartu najznámejšieho preteku psích záprahov – Iditarod. Na stenách budov je po celom meste množstvo nástenných malieb, populárne sú veľryby na obchodnom dome J.C.Penney pri Town Square Park. Neďaleko sa nachádza Anchorage musem, ktoré má úžasnú zbierku umenia a predmetov dennej potreby pôvodných obyvateľov všetkých častí Aljašky. Je veľmi moderne zrekonštruované a aj krátka návšteva Vám dá veľa. Poobedie môžete stráviť návštevou miestnej ZOO, ktorá bola založená ako záchranná stanica pre zranené a osirelé aljašské zvieratá. Zo začiatku to boli iba stajne miestneho obchodníka, ktorý v roku 1966 vyhral v rozhlasovej súťaži slona. Mal na výber 3000 US dolárov, alebo mláďa slona. Rozhlasovú stanicu zaskočil a vybral si tohto chobotnáča. Annabelle tu žila do roku 1997. Ak ste aktívnejší, požičajte si bicykle a prevezte sa až po Kincaid park, kde sa nachádza bežkárske športové stredisko. Cestou máte možnosť stretnúť divé zvieratá, treba sa mať na pozore. Aj deň v Anchorage dokážete stráviť pobytom v prírode.

Anchorage - domov

Posledný deň na Aljaške. Nakúpime posledné suveníry a zlaté nugety v množstve obchodíkov a pomaly sa poberieme na letisko k odletu. Odlietame z USA a nechávame za sebou jej najdivokejšiu časť.

Prílet

Prílet do Európy po dlhom lete.