
Kamerun je krajina nachádzajúca sa v strednej Afrike, známa svojou rozmanitosťou prírodného prostredia, kultúr a etnických skupín. História Kamerunu je bohatá a zložitá, s vplyvmi rôznych afrických, európskych a arabských kultúr. V 15. storočí bol región navštívený portugalskými moreplavcami, ktorí dali krajine názov podľa rieky Wouri, ktorú nazvali „Cameroon“ (od slova "camarão", čo znamená kreveta, kvôli veľkému počtu kreviet v rieke). Kamerun sa stal kolóniou Nemecka v 19. storočí, po prvej svetovej vojne bol rozdelený medzi Francúzsko a Britániu (4/5 bola francúzska a 1/5 britská časť), pričom francúzska časť získala nezávislosť v roku 1960, britská sa pripojila v roku 1961.
Politicky je Kamerun prezidentskou republikou, pričom prezident je zároveň hlavou štátu a vlády. Kamerun je riadený silným autoritárskym režimom, ktorý viedol prezident Paul Biya, ktorý je pri moci od roku 1982. Politická scéna krajiny je ovplyvnená obmedzením opozičných strán a aktivít, ako aj obvineniami z volebného podvodu a porušovania ľudských práv. Krajina čelí aj napätiu v anglofónnych oblastiach, kde existujú separatistické snahy, čo vedie k napätým konfliktom medzi vládou a ozbrojenými skupinami.
Ekonomika Kamerunu je rozmanitá a závisí od poľnohospodárstva, ťažby prírodných zdrojov a služieb. Poľnohospodárstvo tvorí dôležitú časť hospodárstva krajiny, najmä produkcia kakaa, kávy, banánov a olejnatých plodín. Kamerun je tiež významným producentom ropy a zemného plynu. Na druhej strane krajina čelí výzvam ako korupcia, nedostatočná infraštruktúra a vysoká nezamestnanosť, čo obmedzuje ekonomický rast.
Geograficky Kamerun ponúka rozmanité krajinné scenérie – od pobrežia pri Guinejskom zálive na západe, cez tropické dažďové pralesy, až po savany a vysokohorské oblasti na severe. V krajine sa nachádzajú aj rôzne pohoria, vrátane Vulkánov v západnej časti. Kamerun je bohatý na prírodné zdroje, ako sú ropa, zemný plyn, zlato, diamanty, lesy a poľnohospodárske produkty.
Demograficky je Kamerun etnicky rozmanitý, s viac ako 250 etnickými skupinami. Hlavné etnické skupiny sú zo skupiny Bantu, Fulani a Adamawa, pričom väčšina obyvateľov hovorí v niektorom z približne 230 jazykov, no oficiálnym jazykom je francúzština a angličtina. V Kamerune žije viac ako 27 miliónov ľudí, pričom väčšina obyvateľov sa nachádza v nížinách na juhu a západe krajiny. Nábožensky je Kamerun prevažne kresťanský, s väčšinou obyvateľov vyznávajúcich katolicizmus a protestantizmus. Na severe krajiny je však silný vplyv islamu, ktorý je prevažne rozšírený medzi etnickými skupinami Fulani a Arabmi. Existujú aj menšie komunity vyznávajúce tradičné africké náboženstvá. Kultúra Kamerunu je veľmi pestrá a rozmanitá. Tradičné tance, hudba a remeslá, ako je tkanie, sochárstvo a výroba masiek, zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych komunit. Kamerun je známy aj svojimi športovými úspechmi, najmä vo futbale, kde reprezentácia krajiny dosiahla významné úspechy na medzinárodných turnajoch. Kamerun je tiež domovom obľúbeného hudobného štýlu „makossa“, ktorý ovplyvnil hudobné žánre po celom svete.

Niektoré zdroje hovoria o 400 tisíc ročnej histórii tejto oblasti, kedy sa tu usadili ľudia a začali tu žiť. Ich priamymi potomkami (pravdepodobne) by mali byť ľudia rôznych kmeňov Bambenga (Mbenga), u nás známymi pod súhrnným názvom „pygmeji“. V neskoršej dobe sem začali prichádzať kmene jazykovej skupiny Bantu. Premiešavanie sa začalo postupne odohrávať približne pred 40.000 rokmi. Dlho bola táto oblasť zabudnutá a dnešný Gabon bol „objavený“ relatívne neskoro. Jeho nepriestupné pralesy, ktoré komplikovali pohyb vnútrozemím, ochránili celú oblasť. Portugalci a aj ďalšie národy, ktoré začali obchodovať s východom (India, Čína a podobne) a mali popri gabonskom pobreží námorné cesty, si tu vytvorili malé občerstvovacie stanice. Toto sa udialo koncom 15. storočia. Začali ovplyvňovať pobrežnú kultúru a tradičný život. Do vnútrozemia sa však dostávali veľmi pozvoľna. Miestne kmene si agresívne chránili svoje územie a do dnešných čias nie sú veľmi priateľské vzťahy medzi pobrežím a vnútrozemím. Samozrejme, že v dnešnej dobe globalizácia prichádza aj sem a ľudia sa sťahujú za lepším životom z vnútrozemia na pobrežie. V roku 1849 bolo založené mesto Libreville, ako miesto, kde sa mohli slobodne usadiť bývalí otroci, ktorí získali slobodu, alebo sa im podarilo utiecť. V roku 1885 bola v Berlíne podpísaná dohoda o prevzatí kontroly nad dnešným Gabonom Francúzmi. Tí ovládali aj dnešné Kongo, Rovníkovú Guineu, Čad a Stredoafrickú republiku. Tieto krajiny vystupovali pod jedným názvom – Francúzska rovníková Afrika (1910-1959). Gabon získal samosprávu v roku 1958 a od roku 1960 nezávislosť. Prvým zvoleným prezidentom v roku 1961 sa stal Léon M'ba, ktorý postupne krajinu zmenil. Odstavil od moci ostatné politické strany, zakázal verejné zhromaždenia, demonštrácie, zrušil slobodu tlače a prejavu a ústavu prispôsobil potrebám francúzskej kontroly. Sebe samému ako prezidentovi upravil práva a tak získal kontrolu na krajinou. V roku 1964 rozpustil parlament a zriadil vládu jednej strany. Toto podnietilo štátny prevrat, ktorý mal navrátiť demokraciu do krajiny. Francúzska armáda poslala výsadkárov, ktorí vrátili moc prezidentovi M'ba a obnovili jeho pozíciu. Opoziční lídri boli uväznení a francúzska armáda ostala prítomná do dnešných dní na okraji Libreville. Po smrti Léona M'ba v roku 1967 ho nahradil jeho viceprezident Omar Bongo Ondimba. Zrušil pôvodnú vládnucu stranu a nahradil ju vlastnou - PDG. Prizval do nej zástupcov rôznych strán. Jeho vízia bola zjednotiť vládnucu stranu, aby ukončila lokálne roztržky či už politické, alebo aj u bežných obyvateľov. Bol znovuzvolený v rokoch 1975, 1979 a 1986 na 7 rokov. Zrušil post viceprezident a nahradil ho postom premiéra. V roku 1990 bola veľká konferencia, kde sa malo rozhodnúť o budúcnosti a smerovaní krajiny. Tu vznikla opozícia a založila novú stranu - FOAP. Na základe tejto konferencie bola vytvorená nová ústava a listina práv. V roku 1993 bol Bongo opäť zvolený a rovnako aj v 1998. V roku 2005 bol zvolený po šiesty krát, ale tu už bol napadnutý, že voľby boli sfalšované. V roku 2009 prezident Bongo podľahol srdcovým ochoreniam a jeho nástupcom sa stal jeho syn, Ali Bongo Ondimba. Jeho zvolenie zdvihlo vlnu protestov a demonštrácií, ktoré vyústili do ozbrojených konfliktov. V roku 2010 bola vytvorená nová koalícia. V roku 2018 sa po prezidentovi zľahla zem a boli rôzne informácie, čo sa mu stalo, včítane jeho smrti. V skutočnosti mal infarkt a bol hospitalizovaný v saudskom Rijáde. V roku 2019 bol opäť pokus o prevrat, bol však bez úspechu. Bongov mandát je do roku 2023.
Hlavným problémom krajiny je ilegálna aj legálna ťažba dreva. 85% krajiny pokrýva dažďový les a väčšina krajiny je ťažko prístupná. Aj napriek tomu odchádza obrovské množstvo vyťaženého dreva mimo krajinu. S týmto je spojené ničenie pôvodného životného prostredia divých zvierat. Tie sú tu lovené na mäso. Bežné obyvateľstvo a komerčný lov je povolený počas určitých mesiacov, po zvyšok roka je ilegálny. Aj napriek tomu sa na trhoviskách divina objavuje.
Ďalším zdrojom príjmu ju ťažba mangánu. Bane sa nachádzajú na viacerých miestach v krajine.
Krajina má rozlohu 267.667km2 z čoho je 10.000km2 vodných plôch. Hlavnou riekou je Ogooué s dĺžkou približne 1200 kilometrov. Je hlavnou dopravnou tepnou západnej časti krajiny. Splavná časť meria 310km.
Ropa bola objavená v roku 1970 a od tej doby sa stala najexportovanejšou komoditou (80%) a tvorí 45% HDP krajiny. Aj napriek tomu, že štát má 4 násobok príjmov oproti iným subsaharským krajinám, väčšina obyvateľov je chudobná.
V Gabone žije približne 2,4 milióna obyvateľov, ktorí sú prevažne z jazykovej skupiny Bantu. Najpočetnejším kmeňom je Fang s 23% a Shira-Punu s 19%. „Pygmeji“ tvoria približne 0,3% populácie. Hlavným náboženstvom je kresťanstvo (78%) a islam (10%).
K animizmu sa hlási približne 0,6%. Aj napriek tomu je tu veľmi rozšírený „kult“ Bwiti. Je to tradičné náboženstvo, kde sú ústrední duchovia predkov, ktorí sú uctievaní pri špecifických rituáloch. Bwiti do veľkej miery v dnešnej dobe spája kresťanstvo alebo islam s tradičným náboženstvom a hlási sa k nemu veľa ľudí, prevažne kmeňov Punu, Fang a Mitsogo. Počas obradov a ceremónií používajú halucinogénnu rastlinu Iboga. Prečítajte si zaujímavý článok.

Republika Kongo, známa aj ako Kongo (Brazzaville), je krajina nachádzajúca sa v strednej Afrike, a leží na západnom brehu rieky Kongo. Jej história sa začína v predkoloniálnom období, keď územie obývali rôzne africké etnické skupiny, najmä Kongo, Téké a Mbochi. V 19. storočí sa stala francúzskou kolóniou a jej hlavné mesto Brazzaville bolo významným centrom francúzskej správy. Krajina získala nezávislosť od Francúzska 15. augusta 1960. Po nezávislosti čelila krajina politickým zmenám a vojnám, pričom v 90. rokoch prešla obdobím občianskej vojny, ktorá skončila v roku 1997.
Politicky je Republika Kongo prezidentskou republikou, kde prezident plní úlohu hlavy štátu a vlády. Počas posledných desaťročí krajinu viedol prezident Denis Sassou Nguesso, ktorý je pri moci od 90. rokov, s krátkou prestávkou. Politická scéna krajiny je ovplyvnená silným autoritárskym režimom, kde opozícia čelí rôznym obmedzeniam a sloboda médií je obmedzená. Krajina prešla niekoľkými politickými zmenami, vrátane ústavných zmien, ktoré predĺžili prezidentovi mandát. Ekonomika krajiny je silne závislá na ťažbe ropy, ktorá tvorí značnú časť jej exportov a príjmov. Ropa a zemný plyn sú hlavným motorom ekonomického rastu, ale krajina sa potýka s výzvami v oblasti infraštruktúry, korupcie a diverzifikácie ekonomiky. Poľnohospodárstvo, najmä výroba kakaa, kávy, palmového oleja a dreva, je ďalším dôležitým sektorom. Krajina čelí aj problémom v oblasti zamestnanosti a chudoby, ktoré ovplyvňujú jej obyvateľstvo.
Republika Kongo má približne 5 miliónov obyvateľov a je etnicky a jazykovo rôznorodá. Medzi najväčšie etnické skupiny patria Kongo, Téké, Mbochi a ďalšie menšie skupiny. Úradným jazykom je francúzština, no mnohé miestne jazyky, ako Lingala, Kikongo a Téké, sú tiež bežne používané. Náboženstvo v krajine je prevažne kresťanské, s väčšinou katolíkov a menšou protestantskou komunitou. Tradičné africké náboženstvá majú stále silný vplyv, najmä medzi staršími generáciami. V krajine žije aj malá moslimská komunita. Kultúra a tradície Kongo sú tu bohaté a rôznorodé, ovplyvnené africkými, európskymi a domorodými vplyvmi. Hudba a tanec hrajú kľúčovú úlohu v spoločenskom živote, pričom tradičné hudobné štýly ako soukous a rumba sú veľmi populárne. Kongo je tiež známe svojimi remeselnými výrobkami, ako sú sochy a tkaniny. Tradičné oblečenie a oslavy, ako sú svadby a rituály prechodu, majú veľký význam v miestnych komunitách.
Geograficky je Republika Kongo rozmanitá, s tropickými dažďovými pralesmi na západe, ktorý tvorí veľkú časť krajiny. Na východe sú hory a savany, pričom najväčšou riekou v krajine je rieka Kongo, ktorá tvorí veľkú časť jej hraníc so susedným Demokratickým Kongom (Kongo - Kinshasa). Krajina má bohaté prírodné zdroje, ako sú ropa, zemný plyn, drevo a minerály, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve. Na severe na nachádza národný park Odzala-Kokoua, ktorý je obľúbený medzi nadšencami prírody. Z pohodlia pozorovacích plošín nad otvorenými priestranstvami uprostred pralesa tu môžete sledovať prichádzajúcu a odchádzajúcu zver. Často sem prichádzajú pralesné slony a byvoly, šimpanzy, gorily, antilopy a mnoho ďalších.

Nigéria je najľudnatejšia krajina v Afrike a siedma najľudnatejšia na svete, s viac ako 220 miliónmi obyvateľov. Nachádza sa v západnej Afrike a má rozmanitú krajinu s pobrežím pri Guinejskom zálive, tropickými lesmi na juhu a suchými savanami a púšťami na severe. Jej hlavné mesto je Abuja, no najväčším mestom a hospodárskym centrom je Lagos.
Historicky bola Nigéria obývaná rôznymi etnickými skupinami, z ktorých najvýznamnejšie sú Hausa, Yoruba a Igbo, ktoré mali svoje vlastné kráľovstvá a kultúry ešte pred príchodom európskych koloniálnych mocností. Krajina sa stala britskou kolóniou v 19. storočí a získala nezávislosť 1. októbra 1960. Počas 20. storočia prešla Nigéria obdobím vojenských diktatúr a občianskej vojny v rokoch 1967–1970, ktorá bola dôsledkom etnických a politických napätí medzi Igbo a ostatnými skupinami. Od 90. rokov sa krajina postupne preorientovala na demokratický režim.
Geograficky sa Nigéria nachádza v pásme tropického podnebia na juhu, prechádzajúc do subtropického na severe, s rôznorodými prírodnými prostrediami vrátane tropických lesov, saván a púští. Niger a Benue sú hlavnými riekami, ktoré pretekajú krajinou. Krajina je tiež bohatá na prírodné zdroje, ako sú ropa, zemný plyn, uhlie a minerály.
Demograficky je Nigéria veľmi rôznorodá, s viac ako 500 etnickými skupinami. Medzi najväčšie patria Hausa, Yoruba, Igbo a Fulani. Tieto skupiny často vyznávajú rôzne náboženstvá a majú odlišné jazyky a kultúry. Úradným jazykom je angličtina, ale mnoho obyvateľov hovorí aj svojimi etnickými jazykmi, ako sú Hausa, Yoruba, Igbo a ďalšie. Náboženstvo v Nigérii je veľmi rozmanité. Na severe prevláda islam, zatiaľ čo na juhu dominuje kresťanstvo. V strednej časti krajiny existujú aj tradičné africké náboženstvá. Konflikty medzi moslimami a kresťanmi boli v niektorých oblastiach príčinou násilí a napätia. Kultúra Nigérie je bohatá a pestrá, s vplyvmi rôznych etnických skupín. Hudba, tanec a literatúra sú dôležitými súčasťami kultúrneho života. Nigéria je známa svojím filmovým priemyslom Nollywood, ktorý produkuje viac filmov ako Hollywood a Bollywood. Tradície sú hlboko zakorenené v každodennom živote, a to od rodinných zvykov po ceremónie a oslavy ako svadby a oslavy dospelosti.
Ekonomika Nigérie je najväčšia v Afrike a je silne závislá na ropnom a plynárenskom priemysle, ktorý tvorí veľkú časť jej exportu. Ropa je najdôležitejším zdrojom príjmov a bohatstva, ale krajina čelí aj výzvam, ako je korupcia, neefektívne riadenie a slabé hospodárske rozdelenie. Okrem ropy je Nigéria aj významným producentom poľnohospodárskych produktov, ako sú kakao, arašidy a kaučuk.
Politicky je Nigéria federálnou republikou, ktorá sa skladá z 36 štátov a hlavného mesta Abuja. Krajina má demokratický politický systém s prezidentom ako hlavou štátu a vlády. Nigéria sa pravidelne potýka s politickými a bezpečnostnými problémami, ako je korupcia, etnické napätie, radikálne islamistické skupiny ako Boko Haram a ďalšie separatistické hnutia. Celková stabilita krajiny je ovplyvnená rôznymi vnútornými faktormi, ako sú etnické a náboženské rozdiely, korupcia a vojenské zásahy v minulosti. Napriek týmto výzvam je Nigéria dôležitým hráčom v Afrike a globálnej ekonomike, s potenciálom pre ďalší rast a rozvoj.

Rovníková Guinea je malá krajina nachádzajúca sa v strednej Afrike, ktorá sa skladá z pevninskej oblasti (Rio Muni) a niekoľkých ostrovov, pričom najväčšími sú Bioko a Annobón. História tejto krajiny je silne ovplyvnená európskym kolonializmom. V 15. storočí prišli na ostrovy Portugalci, ale v roku 1778 sa územie dostalo pod španielsku kontrolu. Rovníková Guinea získala nezávislosť od Španielska 12. októbra 1968, čo ju robí jednou z najmladších afrických nezávislých krajín. Po získaní nezávislosti prešla krajina obdobím politických a hospodárskych problémov, pričom po revolúcii v 70. rokoch sa v moci udržal autoritársky režim. Dlhoročný prezident Teodoro Obiang Nguema Mbasogo, ktorý sa dostal k moci v roku 1979 po vojenskom puči, vládne krajine dodnes. Politická opozícia je potlačená, sloboda médií je obmedzená a krajina čelí kritike zo strany medzinárodného spoločenstva za porušovanie ľudských práv, korupciu a neexistenciu politickej plurality. Obiangova rodina a úzke kruhy jeho podporovateľov kontrolujú väčšinu politickej a ekonomickej moci v krajine.
Ekonomika Rovníkovej Guiney je silne závislá na ťažbe ropy a zemného plynu, ktoré tvoria väčšinu exportu a príjmov krajiny. Ťažba ropy sa stala hlavným zdrojom bohatstva, ale krajina čelí výzvam, ako je vysoká miera chudoby, nezamestnanosť a rozdelenie bohatstva medzi elitu a väčšinu obyvateľstva. Hospodársky rast je navyše obmedzený nízkou diverzifikáciou hospodárstva a slabým rozvojom infraštruktúry.
Krajina momentálne investuje do vybudovania nového hlavného mesta, ktoré by malo nahradiť Malabo, nachádzajúce sa na ostrove Bioko. Nové hlavné mesto by sa malo nachádzať v centrálnej časti kontinetálnej Rovníkovej Guinei. Výstavba sa naťahuje a zatiaľ nie je jasné, kedy by sa admistratíva mala presťahovať.
Geograficky je Rovníková Guinea malá, s rozlohou necelých 30 000 km². Bioko je hornatý ostrov s tropickým podnebím, kde sa nachádza hlavné mesto Malabo, a Rio Muni je pevninská časť krajiny, ktorá je prevažne nížinná a pokrytá tropickými lesmi. Krajina má bohaté prírodné zdroje, najmä ropu a zemný plyn, čo významne ovplyvňuje jej hospodárstvo.
Rovníková Guinea má približne 1,5 milióna obyvateľov, z ktorých väčšina je etnická skupina Fang, s menšími skupinami, ako sú Bubi na ostrove Bioko a ďalšie menšiny. Úradným jazykom je španielčina, ale v krajine sa tiež hovorí po francúzsky a portugalsky, pričom mnoho ľudí používa aj miestne jazyky ako Fang, Bubi a ďalšie. Náboženstvo je prevažne kresťanské, pričom katolíci tvoria väčšinu, nasledovaní protestantmi. Existujú tiež malé komunity vyznávajúce tradičné africké náboženstvá, najmä pevninskej časti krajiny. Kresťanské sviatky, ako Vianoce a Veľká noc, sú dôležitými udalosťami v náboženskom kalendári. Kultúra Rovníkovej Guiney je kombináciou afrických tradícií a vplyvov európskej kolonizácie. Hudba, tanec a umenie zohrávajú dôležitú úlohu v každodennom živote, pričom tradičné hudobné nástroje, ako sú bubny a flauty, sú súčasťou rituálov a osláv. V krajine sa konajú rôzne festivaly, ktoré oslavujú etnické a náboženské tradície, a tradičné tance sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenských udalostí.
Konžská demokratická republika

Konžská demokratická republika, alebo Demokratická republika Kongo (DRC), s hlavným mestom Kinshasa, je jednou z najväčších a najľudnatejších krajín Afriky. Jej história je poznačená koloniálnou nadvládou, konfliktmi a politickou nestabilitou. Pôvodne bola súčasťou rozsiahlych afrických ríš, ako bolo kráľovstvo Kongo, no koncom 19. storočia sa stala osobným vlastníctvom belgického kráľa Leopolda II., pričom brutálne vykorisťovanie krajiny viedlo k miliónom úmrtí. Po získaní nezávislosti v roku 1960 prešla DRC obdobím chaosu a občianskych vojen, pričom významnou postavou bol diktátor Mobutu Sese Seko, ktorý krajinu ovládal viac ako 30 rokov pod názvom Zair. Po jeho páde v roku 1997 nasledovala séria konfliktov, známych ako Prvá a Druhá konžská vojna, ktoré do krajiny pritiahli množstvo regionálnych mocností. Politicky je DR Kongo republikou s prezidentským systémom, avšak nestabilita, korupcia a ozbrojené konflikty v niektorých častiach krajiny komplikujú jej rozvoj.
Ekonomika je založená najmä na ťažbe nerastných surovín, pričom krajina je jedným z hlavných svetových producentov kobaltu, medi a diamantov, no napriek obrovskému prírodnému bohatstvu patrí medzi najchudobnejšie štáty sveta, pričom veľká časť populácie žije v extrémnej chudobe.
Demograficky má DRC vyše 100 miliónov obyvateľov, čím je jednou z najľudnatejších krajín Afriky, pričom jej populácia je veľmi mladá, s priemerným vekom okolo 17 rokov. Náboženstvo hrá významnú úlohu v každodennom živote obyvateľov, pričom väčšina populácie vyznáva kresťanstvo, hlavne katolicizmus a protestantizmus, ale silné sú aj tradičné africké vierovyznania. Kultúra je pestrá a zahŕňa vyše 200 etnických skupín, z ktorých najväčšie sú Bakongo, Luba a Mongo. Hudba a tanec sú dôležitými súčasťami kultúrneho života, pričom konžská rumba je jedným z najznámejších hudobných štýlov v Afrike. Kinshasa je centrom umeleckej a hudobnej scény, pričom populárni sú aj moderní hudobníci ako Koffi Olomidé alebo Fally Ipupa.
Územie krajiny je prevažne pokryté tropickými dažďovými pralesmi, ktoré tvoria jednu z najväčších súvislých oblastí dažďového lesa na svete, hneď po Amazónii. Krajina má veľmi rozmanitú geografiu, zahŕňajúcu nížiny, savany, pohoria a rozľahlé riečne systémy. Dominantným prírodným prvkom je rieka Kongo, druhá najdlhšia rieka Afriky, ktorá preteká stredom krajiny a poskytuje dôležitú dopravnú trasu aj zdroj obživy pre milióny obyvateľov. Na východe sa nachádzajú pohoria, ako sú Ruwenzori a Virunga, kde ležia aj aktívne sopky Nyiragongo a Nyamuragira, ktoré pravidelne vybuchujú.
Táto oblasť je zároveň domovom bohatých ekosystémov, vrátane vzácnych horských goríl, ktoré žijú v národnom parku Virunga, jednom z najstarších národných parkov v Afrike. Prírodné zdroje DRC sú mimoriadne bohaté, s rozsiahlymi zásobami minerálov, ale aj veľkou biodiverzitou, zahŕňajúcou slony, leopardy, gorily šimpanzy, vzácne endemické okapi a množstvo druhov vtákov a rastlín, ktoré sa vyskytujú len v tejto oblasti. Podnebie je prevažne tropické, s vysokými teplotami a vlhkosťou počas celého roka, pričom v krajine sa striedajú obdobia dažďov a sucha. Zatiaľ čo rovníková oblasť má pravidelné zrážky po celý rok, južné a severné časti krajiny majú výraznejšie suché sezóny. Napriek obrovskému prírodnému bohatstvu čelí krajina problémom súvisiacim s odlesňovaním, pytliactvom a nelegálnym využívaním nerastných zdrojov, ktoré ohrozujú jej jedinečné ekosystémy.