Bwiti v Gabone Keď sa duša oddelí od tela

Už 60 hodín som nezažmúril oko. Verím, že dnešnú noc sa mi to podarí, ale nie som si istý. Opäť som sa dnes totiž narodil. Prežil som rituál Bwiti. Pred príchodom do Gabonu som o tom počul minimum. Nevedel som, že existuje droga ibogain, ktorú toto náboženstvo používa. Bwiti, to je ľudská prapodstata, to prapôvodné komunitné náboženstvo, ktoré sme kedysi mali aj my Slovania, ale teraz ostalo iba v primitívnej Afrike. Po mojom zážitku v rurálnom Benine som napísal blog Opiť v krčme sa nosí, wooodo je tabu, či tak nejako to znelo a je to unikátny blog - inde sa toľko nedozviete –skutočné woodoo totižto vyskúšalo minimum belochov. Vtedy mi to vybavil Joan, ktorý sa v Benine narodil a vyštudoval antropológiu, a teda vedel presne, čo chceme. Ozajstnú akciu! Tancovali sme celú noc až do rána, bolo to veľmi silné, doslova úžasné, reset celého človeka. Woodoo vôbec nie je pichanie do bábik, to je hollywoodsky výmysel. Vo woodoo sa človek dostáva do tranzu cez tanec, bubny a šaman džudžu je základom. Tu v Gabone je samozrejme šaman, ktorého volajú Nganga. Majú aj hudbu, bubny a tanec, ale k tomu majú ešte neuveriteľnú pralesnú rastlinu menom Iboga. Je to taký nenápadný kríček. No koreň tejto rastliny obsahuje látku ibogaín, ktorý vypeckuje vaše myšlienky stonásobne. Keď toho zjete veľa, môžete zomrieť. No ani teraz si nechcem iba prísť pofotiť na 30 minút nejaké predstavenie tanečníkov, chcem, aby sme ako prví BUBO klienti videli a hlavne zažili pravý bwiti rituál. Z hotela vyrážame o 22.30, ale keď prídeme na miesto, nič sa nedeje a musíme čakať ďalšiu hodinku. Klasika. Už síce počuť hudbu, chlapi sú do pol pása nahí, oblečení v sarongoch, hrajú na akomsi luku (mongongo) a má to zvuk ako naša drumbľa, ale hudba nie je taká impulzívna, skôr veľmi príjemná, upokojujúca. A takú v tejto fáze treba. Odchádzam z hlavného oltáru do malej chatrčky vedľa. Taká záhradka plná paliem. Vyvolajú ma ako prvého. Vyzúvam sa a vstupujem, vo vnútri sú piati chlapi oblečení geniálne. Juj, už by som fotil, ale nemôžem ešte. Musím sa pozdraviť Bokáí odpoveď je Hajíí. A hlasnejšie, nech to všetci riadne počujú, ide o odhodlanie, že do toho idem. Bokáááiiii! Dávam bankovku – aj v Afrike to musí byť tá najväčšia bankovka, akú majú v tomto prípade 10 000 CEFa. Prvý chlap bankovku oblíže, pretrie si ňou čelo, ramená, hruď a podá ďalšiemu, až je bankovka ako dar prijatá. Všetci piati súhlasili, že môžem dostať Ibogu – božskú rastlinu. Z koreňa prvú vrstvu kôry nepoužívajú, až tú ďalšiu, kde je viac ibogainu, toto mačetou posekajú ako petržlen. No stále je to tvrdý, drsný koreň. Som do pol pása nahý, nohavice mám vykasané, kľačím, nastavím pred seba pravú ruku. Na tú mi nasypú trošku ibogy, no Paul kývne a ešte dva razy mi prisypú, až mám totálne plnú ruku. Potom si to hodím do úst. Takto nejako môže chutiť slama, je to hnusné, trpké a zalievam to vodou, aby sa mi iboga dostala do žalúdka. Potom musím trikrát nadskočiť, aby padla hlbšie, všetko presne podľa rituálu. Fuj, brr. Basí – poďakovanie. Paul mi dnes ráno povedal, že on mal dvojnásobnú dávku a keď máte iniciačný rituál Bwiti tak dostanete 18 lyžíc. Čo sa so mnou dialo po tej mojej “amatérskej” dávke? Na začiatku nič, bol som strašne unavený, veď včerajšiu noc som nespal a teraz sa blíži polnoc a mám dosť. Ostatní chalani prejdú tým istým a potom sa spoločne vraciame do chrámu (mbandža), ktorý je 30 metrov vedľa. A z chatrčky vychádza 5 tanečníkov, pridávajú sa k ním ostatní, všade tma a ten prvý má obrovský “lampáš” pozostávajúci zo živice stromu Okoumé. Ten oheň je nádherný, plus, dym z tejto fakle výborne funguje proti moskytom. Rituál pokračuje predstavovaním a každý povie aj svoje priania, svoje problémy a celá komunita na to reaguje. Je to v pokojnej atmosfére, stále sa zapája hlava, logika, stíhate uvažovať. Potom na hlinenú zem, ktorá je v chráme, vysype dva kruhy zo soli a naozaj sa snaží, robí to ako tibetskí mnísi pieskovú mandalu, ozdobí tie kruhy, z ktorých čosi trčí a vloží do nich dve vedrá. Jedno je železné, druhé plastikové a vyzerá to strašne, ale čo už, 21. storočie je tu. No vo vedrách je voda s krvou a v našich hlavách iboga, ktorá je stále silnejšia. Už sa mi nechce spať a od toho momentu som nezažmúril oči. Moja myseľ vyrazila do šprintu. Zrazu veľmi silno počujem príboj, doteraz som si to nevšimol, lepšie cítim vône, viac vnímam všetko naokolo seba. Musím si ľahnúť, keď sedím, začína mi byť zle. Nauzea je základným znakom užitia ibogy, no u mňa to bolo veľmi veľmi silné a zle mi bolo 24 hodín, uff. Vôbec nefotím, fotenie je posledná vec, čo ma zaujíma. Mám so sebou drsných chlapov, ale každý až na Ďura hodil kosu a to opakovane a týmto sa trošku ibogy zbavili. Ja som to udržal, aj keď aj zo mňa sa čosi von dostalo. Ležím vonku pri ohni, nemôžem vstať a ani sedieť. Vládzem iba ležať. Juro sa potáca. Spomínam si na svojho deda, je tu vedľa mňa, vidím ho absolútne zreteľne, je mladý, v obleku, kde je vesta spojená v jednom s posednými nohavicami. Takéto obleky si nechával šiť na mieru. Deda som mal veľmi rád a teraz sa s ním rozprávam, teda nejako som to rozprávanie nezvládol, iba sa usmieva na mňa a ja na neho. No škoda. Zabudol som sa ho kedysi niečo opýtať a rád by som vedel, čo by odpovedal. On nikdy neklamal. Potom padne zopár kvapiek dažďa a jedna kvapka letí strašne pomaly a pomaličky sa mi dotkne pery. Vtedy viem, že to bol nebeský bozk. Som rozcitlivený, romantický, pred očami sa mi striedajú obrazce a príbehy. Kvapka dažďa - nebeský bozk. Keď to teraz píšem, zdá sa mi to prehnané, ale vtedy som to tak vnímal. Chalani chcú ísť domov, grcajú opakovane, po zemi pred nimi behá laserový bod, no nikto nesvieti a dostávame sľub, že nás odvezú o 45 minút, ale o hodinu sa nič nestane a ani o dve. A ja nemám silu to riešiť, moje telo je tu, ale duša je inde a je mi ukrutne zle. Bubny sú čoraz agresívnejšie, všetci sedia a trasú sa a začína to byť sila, obrazce v mojej hlave sa ešte zrýchľujú. Juro práve vtedy zatvorí pravé oko a v ňom sa mu zjaví on sám ako trojmesačný. Tú fotografiu nikdy nevidel, teraz tam sedí a pozerá sa na svoje najrannejšie detstvo, na obdobie, ktoré by si nemal pamätať. No iboga mu pomohla to dostať von, niekde zo zapadlého skladu, či starého servera iboga vyhrabala čriepok - spomienku. Nganga tvrdí, že on nechce zájsť ďalej, ale hlbšie. Bwiti je veľmi silne o ohni. Veľké fakle plné živice otláčajú do hliny a vytvárajú horiace body v kruhu. Je to nádhera. Je pol piatej ráno a má nasledovať to najlepšie, vyvrcholenie. Tanečníci sa prezlečú, pomaľujú si tváre a tancuje sa tak, aby nastal tranz, reset a následne opätovné zloženie psyché. Končí sa o 6.00 tesne pred východom slnka. Veci sa povedali, utriasli, komunita vie o problémoch, a tie sa teraz vyriešili. Vieme, že mnohé choroby dneška sú spôsobené psychikou a tak sa vraví o tomto rituáli taktiež ako o liečbe, a o iboge, ako o lieku. Ťažko povedať, mne bolo doteraz strašne zle a pred posledným tancom sme o tej pol piatej odišli. Ležal som v kufri taxi, vo vnútri bolo plno, no aj tak by som nevládal sedieť. Na hoteli ľahnem do postele, ale nespím ani sekundu. Čas mi plynie strašne pomaly. Máme odlietať na Sao Tomé a bojím sa, že zaspím a nezobudím sa a stále pozerám na hodinky. Je 6.00 a o hodinu je 6.05, čas mi stojí, respektíve mozog ide tak rýchlo, že z tej skúsenosti sa mi zdá, že to bola hodina. A potom ma zrazu osloví moja dcéra, úplne zreteľným hlasom, vedľa mojej postele. V šoku otváram oči, no v izbe nikto nie je. Na raňajky nemám chuť, na nič nemám chuť, už bude 16.00 a stále necítim únavu, ibogain sa usadzuje v pečeni a tá ho pomaličky ešte dva dni bude vylučovať. Juro je ráno nadšený. Prešiel vyše 150 krajín sveta, bol na tisícoch “tanečkov” a zopár rituálov, no tento bol jeho najlepším v živote. „Bol som opitý, celý svet sa so mnou točil a ráno ma nebolí hlava. Kde tú ibogu môžem kúpiť?” pýta sa žartovne Paula, ktorý sa prišiel s nami rozlúčiť. Väčšina ľudí rieši na dovolenkách, či mu ide prisilno klíma, alebo ako byť prvý na večeri v all inclusive. No Cestovanie musíš pochopiť! Týmto je povedané všetko.