Mauritánia (alebo Mauretánia), krajina na severozápadnom pobreží Afriky, má bohatú a komplexnú históriu, ktorá sa tiahne tisícročia. Jej poloha na križovatke púšte Sahara a Atlantického oceánu zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní jej kultúry, spoločnosti a politického vývoja. Už v staroveku boli územia dnešnej Mauritánie súčasťou rozsiahlych ríš, ktoré ovládali významné obchodné cesty cez Saharu. Jedným z najvýznamnejších bolo Mauritánske kráľovstvo, ktoré existovalo už v 1. storočí pred naším letopočtom. Toto kráľovstvo bolo známe svojou produkciou železa a obchodom so zlatom. Po páde Mauritánskeho kráľovstva územím prešiel rad ďalších ríš a kmeňov, ako napríklad Almorávidi, ktorí v 11. storočí vytvorili mocnú ríšu so sídlom v dnešnej Mauritánii. Prvé kontakty s islamom siahajú do 7. storočia. Islamská viera postupne prenikala do regiónu a ovplyvnila kultúru, spoločnosť a politický systém. Mauritánia sa stala dôležitým centrom islamského učenia a obchodu. Trans-saharský obchod, ktorý prebiehal cez karavany tiav, zohrával kľúčovú úlohu v histórii Mauritánie. Obchodovalo sa so zlatom, soľou, otrokmi a inými cennými tovarmi. Tento obchodný systém spájal Mauritániu s inými časťami Afriky, Arabského sveta a Európy. V 19. storočí sa Mauritánia stala súčasťou francúzskej kolónie Západná Afrika. Francúzi zaviedli nové administratívne štruktúry a podporovali rozvoj poľnohospodárstva a ťažby nerastných surovín. Po druhej svetovej vojne sa v Mauritánii začalo hnutie za nezávislosť. V roku 1960 Mauritánia získala nezávislosť od Francúzska. Nezávislá Mauritánia čelila mnohým výzvam, vrátane etnických napätí, politickej nestability a hospodárskych problémov. V roku 1976 Mauritánia anektovala južnú časť Západnej Sahary, čo vyvolalo dlhoročný konflikt so susedným Marokom a Frontom Polisario. V 80. a 90. rokoch 20. storočia Mauritánia zažila niekoľko vojenských prevratov a politických kríz. V posledných rokoch sa krajina snaží konsolidovať demokraciu a zlepšiť hospodársku situáciu. Mauritánia je krajina s bohatou a zložitou históriou, ktorá ovplyvnila jej súčasnosť. Jej poloha na križovatke púšte a oceánu zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní jej kultúry, spoločnosti a politického vývoja.
Krajina má rozlohu 1.030.700 km2 z čoho väčšinu pokrýva rozsiahla Sahara, ktorá jej dodáva typicky púštny ráz. Reliéf krajiny je prevažne plochý, s niekoľkými oázami a pohoriami na severe. Najnižším miestom s nadmorskou výškou -5 metrov je Sebkhet Te-n-Dghamcha a najvyšším je Kediet Ijill s výškou 915 metrov nad morom. Uprostred púšte sa nachádza geologicky zaujímavá Richatova štruktúra - Oko Sahary. Vodstvo je obmedzené na niekoľko riek, z ktorých najvýznamnejšia je Senegal, ktorá tvorí južnú hranicu. Napriek náročným prírodným podmienkam, Mauritánia disponuje bohatými ložiskami železnej rudy, medi, zlata a ropy. Tieto nerastné suroviny predstavujú dôležitý zdroj príjmov pre krajinu. Avšak, sucho, dezertifikácia a nedostatok pitnej vody predstavujú pre Mauritániu významné ekologické výzvy. Ochrana životného prostredia a udržateľné využívanie prírodných zdrojov sú kľúčové pre jej budúcnosť.
100% populácie podľa oficiálnych zdrojov tvoria moslimovia. Celkovo v krajine žije 4,4 milióna obyvateľov. Demografická skladba je nie príliš pestrá. Čierni Maurovia tvoria 40% - sú to Haratínci - arabsky hovoriaci potomkovia afrického pôvodu, ktorí sú alebo boli zotročení bielymi Maurami. 30% tvoria bieli Maurovia arabsko-azajského pôvodu, známi ako Beydane. Subsaharskí Mauretánci, nearabsky hovoriaci, zväčša žijúci v údolí rieky Senegal alebo pochádzajúci z neho, vrátane etnických skupín Halpulaar, Fulani, Soninke, Wolof a Bambara, tvoria zvyšných 30 %. Prisťahovalcov je zanedbateľné promile a tak sa v podstate ani neuvádzajú.
Flóra Mauritánie je dokonalým príkladom adaptácie na extrémne podmienky. Rastliny, ktoré tu prežívajú, majú špeciálne schopnosti, ktoré im umožňujú odolávať vysokým teplotám, nedostatku vody a silnému vetru. Sukulentné rastliny, ako sú kaktusy, ukladajú vodu v mäsitých stonkách a listoch. Trvácne trávy majú korene, ktoré siahajú hlboko do zeme, aby získali vzácnu vlahu. A v oázach, kde je prístup k vode, sa darí datľovým palmám a iným rastlinám. Zvieratá žijúce v Mauritánii sú tiež výborne prispôsobené na život v púšti. Mnohé z nich sú nočné, aby sa vyhli vysokým denným teplotám. Plazy, ako sú hady a jašterice, sú schopné dlho vydržať bez vody a potravy. Hmyz, ako sú škorpióny a šváby, sa skrýva pred slnkom pod kameňmi alebo v piesku. Väčšie cicavce postupne z Mauritánie vymizli. Antilopy, gazely, priamorožce, adaxy - tieto všetky sú už len minulosťou. Posledný lev bol zastrelený v roku 1970. Hrochy a lamantíny už tiež desaťročia nikto nespozoroval. Pri Nouadhibou je posledné miesto, kde sa dajú vidieť tulene mníšske. Z cicavcov tu žijú feneky, šakaly, prasatá bradavičnaté, zajazce kapské a mačiaky husárske.
Táto krajina ležiaca na západnom pobreží Afriky, je dnes známa svojou bohatou kultúrou, nádhernými plážami a priateľskými obyvateľmi. Dlho pred príchodom Európanov žili na území dnešného Senegalu rôzne africké etniká. Vyvinuli si vlastnú kultúru, jazyky a spoločenské štruktúry. Najvýznamnejšími boli Wolofovia, ktorí založili rozsiahle kráľovstvo a výrazne ovplyvnili región. V 15. storočí sa na pobreží Senegalu objavili prví Európania – Portugalci. Neskôr prišli Holanďania, Briti a Francúzi. Títo kolonizátori založili obchodné stanice a postupne si podmanili celé územie. Najväčší vplyv malo Francúzsko, ktoré Senegal považovalo za jednu zo svojich najdôležitejších kolónií v západnej Afrike. Senegalčania sa však nechceli zmieriť s kolonializmom. Po druhej svetovej vojne sa hnutie za nezávislosť zintenzívnilo. Kľúčovú úlohu zohral Léopold Sédar Senghor, ktorý sa stal symbolom boja za slobodu a neskôr sa stal prvým prezidentom nezávislého Senegalu. Senegal získal nezávislosť 4. apríla 1960. Senghor sa snažil vybudovať silný a stabilný štát, ktorý by bol mostom medzi západnou a africkou kultúrou. Po získaní nezávislosti čelil Senegal mnohým výzvam. Musel sa vyrovnať s ekonomickými problémami, politickou nestabilitou a regionálnymi konfliktami. Napriek týmto ťažkostiam sa Senegalu podarilo udržať si relatívnu stabilitu a demokratický systém. Dnes je Senegal považovaný za jednu z najstabilnejších krajín v západnej Afrike. Ekonomika rastie, demokracia sa konsoliduje a krajina sa stáva čoraz viac obľúbenou turistickou destináciou.
V krajine žije približne 18 miliónov obyvateľov. Tradične sú rozdelení do viacerých kmeňov. Najvýznamnejšie skupiny (kmene) sú: Wolof 39.7%, Pulaar 27.5%, Sereer 16%, Mandinka 4.9%, Jola 4.2%, Soninke 2.4%. Zvyšok tvoria šudia iných pôvodov vrátane európanov a tvoria približne 5.4%.
Väčšinu územia Senegalu (196.722 km2) pokrývajú nížiny a staré kryštalické horniny. Najdôležitejšou riekou je Senegal, ktorá dáva krajine meno a spolu s riekou Gambia vytvára rozsiahle delty. Pobrežie je členité, s množstvom zálivov, lagún a ostrovov. Senegal sa nachádza v oblasti subequatoriálneho monzúnového podnebia. To znamená, že sa tu striedajú obdobia dažďov a sucha. Rastlinstvo Senegalu je ovplyvnené podnebím a pôdnymi podmienkami. V severnej časti krajiny prevládajú suché savany, zatiaľ čo v južnej časti sa nachádzajú vlhké lesy. Živočíšstvo Senegalu je bohaté a rozmanité. V savanách žijú antilopy, zebry, levy a iné veľké cicavce. V lesoch a močaroch sa vyskytuje množstvo vtákov, plazov, obojživelníkov a nájdeme tu aj primáty vrátane šimpanzov.
Senegalská ekonomika stojí na niekoľkých kľúčových sektoroch. Tradične významným odvetvím je poľnohospodárstvo, ktoré však prechádza modernizáciou. Zameriava sa na diverzifikáciu plodín a podporu malých farmárov. Vďaka rozsiahlemu pobrežiu je rybolov kľúčovým sektorom senegalskej ekonomiky. Poskytuje nielen potraviny, ale aj pracovné miesta a devízy. Sektor služieb, najmä turizmus, obchod a financie, zaznamenáva v posledných rokoch výrazný rast. Priemysel sa zameriava na spracovanie poľnohospodárskych produktov, výrobu textilu a ľahký priemysel. Rozsiahle investície do ciest, prístavov a energetických zdrojov zlepšujú obchodné podmienky a podporujú ekonomický rast. Senegal sa stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou, čo vytvára nové pracovné miesta a zvyšuje príjmy štátu. Objav ložísk ropy a zemného plynu otvára nové možnosti pre diverzifikáciu ekonomiky a zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Napriek pozitívnym trendom čelí senegalská ekonomika aj niekoľkým výzvam. Napriek ekonomickému rastu stále existuje významná časť obyvateľstva žijúca v chudobe. Mladí ľudia majú obzvlášť ťažký prístup na trh práce. Ekonomický rast sa sústreďuje hlavne v mestách, zatiaľ čo vidiecke oblasti zaostávajú. Zmena klímy ohrozuje poľnohospodárstvo a rybolov, ktoré sú dôležitými piliermi senegalskej ekonomiky.
Malá západoafrická krajina, ktorá sa nachádza na pobreží Guinejského zálivu, medzi Togom na západe a Nigériou na východe. Na severe hraničí s Burkina Faso a Nigerom. Jeho územie má rozlohu približne 114 763 km² a obyvateľstvo dosahuje viac ako 12 miliónov ľudí. Hlavné mesto je Porto-Novo, ale najväčšie mesto a ekonomické centrum je Cotonou. Benin má bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia mocných afrických kráľovstiev. V 17. a 18. storočí tu existovalo mocné Dahomejské kráľovstvo, ktoré hralo dôležitú úlohu v regionálnej politike a ekonomike. Dahomej bol známy pre svoju vojenskú silu, štruktúru kráľovstva a tradičné zvyky, vrátane úlohy tzv. „Amazoniek“, ženských bojovníčok. V 19. storočí sa Benin stal centrom obchodu s otrokmi, čo výrazne ovplyvnilo jeho demografický vývoj. V roku 1894 sa územie Beninu stalo francúzskou kolóniou pod názvom „Francúzsky Dahomey“. Krajina získala nezávislosť v roku 1960 a v priebehu nasledujúcich desaťročí zažila politické nestability, vojenské prevraty a obdobie marxisticko-leninistickej vlády. Od roku 1990 je Benin demokratickou republikou. Benin je prezidentská republika s demokratickým systémom vlády. Prezident je hlavou štátu a vlády a je volený priamymi voľbami na päťročné obdobie. Politický systém krajiny je relatívne stabilný, najmä v porovnaní s niektorými inými krajinami regiónu. Právny systém je založený na francúzskom občianskom práve. Ekonomika je do veľkej miery založená na poľnohospodárstve, pričom hlavnou exportnou plodinou je bavlna, ktorá tvorí približne 40 % príjmov z exportu. Ďalšími významnými poľnohospodárskymi produktmi sú kukurica, kasava (maniok), arašidy a palmový olej. Rybárstvo a chov dobytka sú tiež dôležitou súčasťou miestnej ekonomiky. Cotonou, najväčšie mesto a prístav krajiny, je obchodným a dopravným uzlom pre vnútrozemské krajiny ako Burkina Faso a Niger. Vláda sa tiež snaží rozvíjať služby a priemysel, ale krajina stále čelí problémom ako chudoba, nezamestnanosť a slabá infraštruktúra. Korupcia je ďalším veľkým problémom, ktorý bráni rozvoju krajiny. Benin je krajinou s bohatým kultúrnym dedičstvom, kde sa prelínajú rôzne etnické a náboženské vplyvy. Etnicky je Benin rozmanitý, pričom najväčšími skupinami sú Fon, Adja, Yoruba a Bariba. Hoci je oficiálnym jazykom francúzština, miestni obyvatelia hovoria rôznymi africkými jazykmi. Krajina je známa ako kolíska vúdú, čo je náboženstvo a duchovný systém, ktorý vznikol v tejto oblasti a neskôr sa rozšíril do Karibiku a Ameriky prostredníctvom transatlantického obchodu s otrokmi. Vúdú rituály a oslavy sú dodnes významnou súčasťou kultúrneho života, najmä v južných oblastiach krajiny.
Krajina v západnej Afrike, sa nachádza na pobreží Guinejského zálivu. Hraničí s Ghanou na západe, Beninom na východe a Burkina Fasom na severe. Jej rozloha je približne 57 000 km², čo ju radí medzi menšie africké krajiny. Hlavným mestom je Lomé, ktoré leží na juhu pri pobreží Atlantického oceánu. Togo má rôznorodú krajinu, ktorá zahŕňa pobrežné nížiny, úrodné rovinaté oblasti, ako aj pohoria, ktoré sa tiahnu stredom krajiny. Najvyšším vrchom je Mont Agou s nadmorskou výškou 986 metrov. Južné pobrežné oblasti sú charakteristické tropickým podnebím, zatiaľ čo severné časti majú suchšie podnebie, typické pre savany. Tento štátik má približne 8 miliónov obyvateľov, z ktorých väčšina žije na juhu krajiny. Národné zloženie je etnicky rôznorodé, pričom najväčšie etnické skupiny sú Éwovia na juhu a Kabye na severe. Krajina má bohatú kultúrnu a jazykovú rôznorodosť, s desiatkami miestnych jazykov. Francúzština je oficiálnym jazykom, pretože Togo bolo bývalou francúzskou kolóniou. Togo je republika s prezidentským systémom, avšak od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 zažila krajina obdobia politickej nestability a dlhé vlády jedného režimu. Rodina Gnassingbé dominuje tožskej politike od roku 1967, keď prevzal moc Eyadéma Gnassingbé. V súčasnosti vládne jeho syn Faure Gnassingbé, ktorý je prezidentom od roku 2005. Hoci v krajine prebiehajú voľby, politická opozícia často kritizuje volebné procesy za nedostatok transparentnosti. Krajina má zmiešanú ekonomiku, pričom poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu, zamestnávajúc väčšinu obyvateľstva. Pestujú sa hlavne kávovníky, kakaovníky, kukurica, bavlna a maniok. Dôležitým exportným artiklom je aj fosfát, ktorého ložiská sa nachádzajú v tejto krajine. Napriek prirodzeným zdrojom a strategickej polohe má Togo problémy s chudobou, nezamestnanosťou a nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou. Togská kultúra je bohatá a rôznorodá, vďaka čomu je dôležitou súčasťou života krajiny. Tradičné zvyky a náboženstvá sú stále veľmi živé, pričom mnoho obyvateľov praktizuje animizmus. Svoj vplyv si však udržiava aj kresťanstvo a islam. Počas roka sa tu konajú farebné festivaly a hudba hraje dôležitú úlohu v každodennom živote obyvateľov, najmä bubnovanie a tanec sú výraznými znakmi miestnej kultúry.
Ghana je západoafrický štát s bohatou históriou, dynamickou kultúrou a rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. Táto krajina sa nachádza na pobreží Guinejského zálivu, hraničí s Pobrežím Slonoviny na západe, Burkina Faso na severe a Togo na východe. S rozlohou približne 238 533 km² a populáciou viac než 35 miliónov obyvateľov je Ghana významným hráčom v regióne. Má rozmanitú krajinu, ktorá zahŕňa pobrežné nížiny, savany a lesy. Južná časť krajiny je charakterizovaná tropickými dažďovými pralesmi, zatiaľ čo sever je pokrytý savanou. Krajina je pretkaná viacerými riekami, z ktorých najvýznamnejšia je rieka Volta, ktorá vytvára aj jedno z najväčších umelých jazier na svete – jazero Volta. Pobrežie Ghany je známe krásnymi plážami, a preto je obľúbenou destináciou pre turistov. Ghana bola prvou africkou krajinou, ktorá v roku 1957 získala nezávislosť od britskej koloniálnej nadvlády pod vedením Kwame Nkrumaha, jedného z najvýznamnejších lídrov v boji za nezávislosť Afriky. Odvtedy sa Ghana stala stabilnou demokraciou s pravidelnými voľbami. Politický systém je založený na prezidentskej republike, pričom prezident je hlavou štátu i vlády. Ghana je často označovaná ako vzor demokratickej stability v Afrike. Krajina patrí medzi rozvíjajúce sa krajiny s rôznorodou ekonomikou. Hlavnými piliermi hospodárstva sú poľnohospodárstvo, ťažba a stále viac aj služby a priemysel. Krajina je jedným z najväčších svetových producentov kakaa a významným exportérom zlata, ropy a bauxitu. V posledných rokoch Ghana zažíva hospodársky rast, poháňaný hlavne ťažbou ropy. Napriek tomu čelí výzvam v oblasti chudoby a infraštruktúrneho rozvoja. Ghana je etnicky a kultúrne rôznorodá krajina, kde žije viacero etnických skupín, z ktorých najväčšie sú Akanovia, Mole-Dagbani, Ewe a Ga-Dangme. Krajina má bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré zahŕňa tradičné tance, hudbu a remeslá. Ghanská spoločnosť je známa svojou pohostinnosťou a priateľskosťou. Angličtina je oficiálnym jazykom, avšak medzi obyvateľmi sa hovorí aj mnohými miestnymi jazykmi, ako sú twi, ewe a hausa.
Pobrežie Slonoviny, oficiálne známe ako Côte d'Ivoire, je krajina nachádzajúca sa v Západnej Afrike. Susedí s Libériou, Guineou, Mali, Burkina Faso a Ghanou, pričom južné pobrežie obmýva Atlantický oceán. Rozloha krajiny je približne 322 463 km² a jej podnebie je tropické, pričom sever je charakteristický savanami a suchšími oblasťami, zatiaľ čo juh pokrývajú dažďové pralesy a pobrežné lagúny. Rieka Bandama rozdeľuje krajinu na dve časti a tvorí významný prírodný prvok.
História Pobrežia Slonoviny je ovplyvnená obchodnými ríšami, ktoré v regióne existovali ešte pred príchodom Európanov. V 17. a 18. storočí sa na pobreží usídlili Portugalskí, Holandskí a neskôr Francúzski obchodníci, pričom oblasť sa stala dôležitým centrom obchodu so slonovinou a otrokmi. V roku 1893 sa Pobrežie Slonoviny stalo francúzskou kolóniou, a nezávislosť získalo až v roku 1960 pod vedením Félixa Houphouët-Boignyho, ktorý bol prvým prezidentom krajiny. Po jeho smrti v roku 1993 nasledovali politické nepokoje a občianska vojna, ktorá krajinu postihla v rokoch 2002 – 2011. Po skončení konfliktu sa Pobrežie Slonoviny stabilizovalo a stalo sa jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík Afriky. Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 29 miliónov, pričom väčšina ľudí žije v mestách ako Abidžan, hlavné ekonomické centrum, a Yamoussoukro, ktoré je oficiálnym hlavným mestom. Obyvateľstvo je etnicky pestré, pričom medzi najväčšie skupiny patria Baoulé, Bété, Senoufo, Malinké a Kru. Okrem domáceho obyvateľstva tu žije aj veľká komunita migrantov zo susedných krajín. Úradným jazykom je francúzština, no v krajine sa hovorí viac ako 60 domorodými jazykmi. Ekonomika krajiny je založená na poľnohospodárstve a prírodných zdrojoch. Pobrežie Slonoviny je najväčším svetovým producentom kakaa, pričom pestovanie kávy, kaučuku a palmového oleja hrá taktiež dôležitú úlohu v hospodárstve. Okrem toho sa tu ťaží ropa, zlato a diamanty. Abidžan je hlavným ekonomickým centrom krajiny a patrí medzi najvýznamnejšie obchodné uzly v západnej Afrike. Napriek hospodárskemu rastu však stále pretrvávajú sociálne nerovnosti a chudoba, pričom nezamestnanosť mladých ľudí je významným problémom. Kultúra Pobrežia Slonoviny je mimoriadne rozmanitá, vďaka rôznym etnickým skupinám a ich tradíciám. Hudba a tanec zohrávajú dôležitú úlohu, pričom populárne hudobné štýly ako coupé-décalé alebo tradičné bubnovanie patria k najznámejším kultúrnym prejavom krajiny. Tradičné remeslá, ako rezbárstvo, tkáčstvo a výroba masiek, sú dôležitou súčasťou národného dedičstva. Futbal je najpopulárnejším športom, pričom krajina je známa vďaka úspešným hráčom ako Didier Drogba či Yaya Touré. Náboženstvo v krajine je rôznorodé. Približne 40 % obyvateľov vyznáva islam, najmä na severe krajiny, zatiaľ čo 30 – 40 % sú kresťania, prevažne katolíci a protestanti. Zvyšok populácie praktizuje tradičné africké náboženstvá, ktoré často zahŕňajú uctievanie predkov a prírodných duchov. Náboženská tolerancia je v krajine pomerne vysoká, pričom mnoho ľudí kombinuje tradičné viery s kresťanstvom alebo islamom.
Príroda Pobrežia Slonoviny je bohatá a rôznorodá, zahŕňajúca tropické dažďové pralesy, savany a pobrežné mangrovy. Národný park Taï, ktorý je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO, je jedným z posledných veľkých dažďových pralesov v západnej Afrike a domovom vzácnych druhov ako šimpanz učenlivý, pralesný slon či leopard. Ďalšie významné chránené oblasti zahŕňajú Národný park Comoé, ktorý je známy svojou bohatou biodiverzitou, a Lagúnu Grand-Bassam, kde sa stretáva sladká a slaná voda a vytvára unikátne ekosystémy.
Sierra Leone je západoafrická krajina ležiaca na pobreží Atlantického oceánu. Hraničí s Guineou na severe a východe a s Libériou na juhovýchode. Rozprestiera sa na ploche približne 71 740 km² a jej krajina je rôznorodá – od pobrežných nížin a mangrovových močiarov cez savany až po hornaté oblasti vo vnútrozemí, kde sa nachádza aj najvyšší vrch Mount Bintumani (1 945 m). Klimaticky patrí do tropického pásma s výraznými obdobiami dažďov a sucha. Hlavným mestom je Freetown, ležiaci na pobreží, ktorý je zároveň najväčším prístavom a obchodným centrom krajiny. História Sierra Leone je úzko spätá s transatlantickým obchodom s otrokmi. V 18. storočí sa Freetown stal útočiskom pre oslobodených afrických otrokov, ktorých sem priviezli z Británie a Ameriky. V roku 1808 sa oblasť stala britskou kolóniou a v roku 1961 získala nezávislosť. V 90. rokoch krajinu zasiahla brutálna občianska vojna (1991 – 2002), ktorá si vyžiadala tisíce obetí a spôsobila veľké hospodárske a sociálne škody. Po ukončení vojny krajina prešla obdobím stabilizácie a obnovy. Ekonomika Sierra Leone je založená na ťažbe nerastných surovín, najmä diamantov, zlata, bauxitu a železnej rudy. Aj keď má krajina bohaté prírodné zdroje, hospodárstvo trpí nedostatočnou infraštruktúrou a vysokou mierou chudoby. Poľnohospodárstvo je hlavným zdrojom obživy pre väčšinu obyvateľstva, pričom sa pestuje ryža, káva, kakao a palmový olej. Rybolov a drevársky priemysel sú tiež významné sektory, avšak veľké percento hospodárskej činnosti prebieha v neformálnej ekonomike.
Sierra Leone má populáciu približne 8 miliónov obyvateľov, ktorí patria k rôznym etnickým skupinám. Najväčšími sú Mende na juhu a Temne na severe, pričom významnú menšinu tvoria Limba, Kono a ďalšie menšie skupiny. Obyvateľstvo je mladé, pričom väčšina ľudí žije vo vidieckych oblastiach, aj keď urbanizácia v posledných desaťročiach rastie. Hoci oficiálnym jazykom krajiny je angličtina, v bežnej komunikácii dominuje jazyk Krio, ktorý je lingua franca medzi rôznymi etnickými skupinami. Kultúra Sierra Leone je rozmanitá a odráža rôzne etnické tradície. Hudba a tanec zohrávajú dôležitú úlohu v každodennom živote a populárne hudobné žánre zahŕňajú bubu music, palm-wine music a afropop. Tradičné remeslá ako drevorezba, výroba šperkov a textílií majú dlhú históriu. Futbal je najpopulárnejším športom a národný tím si získal veľkú podporu obyvateľstva. Náboženstvo v Sierra Leone je tolerantné a vyvážené, pričom približne 78 % obyvateľov sú moslimovia, 20 % kresťania a zvyšok praktizuje tradičné africké náboženstvá. Moslimovia a kresťania spolu žijú v harmónii a často sa zúčastňujú na rovnakých kultúrnych a rodinných oslavách bez náboženských konfliktov.
Príroda Sierra Leone je bohatá a rozmanitá, s tropickými dažďovými pralesmi, savanami a rozsiahlym pobrežím s krásnymi plážami. Krajina je domovom mnohých ohrozených druhov, vrátane šimpanzov, slonov a vzácnych druhov vtákov. Národné parky ako Gola Rainforest National Park a Outamba-Kilimi National Park chránia biodiverzitu krajiny. Pobrežná oblasť, najmä ostrovy Turtle Islands a Banana Islands, je obľúbenou destináciou pre ekoturistov a milovníkov prírody.
Libéria sa nachádza na západnom pobreží Afriky pri Atlantickom oceáne. Susedí so Sierrou Leone na severozápade, Guineou na severe a Pobrežím Slonoviny na východe. Krajina má tropické podnebie s pobrežnými nížinami, centrálnymi savanami a kopcovitými oblasťami vo vnútrozemí. Hlavnými riekami sú Saint Paul, Saint John a Cestos. Hlavným mestom je Monrovia, pomenovaná po piatom americkom prezidentovi Jamesovi Monroe. Po hlavnom meste USA (Washington) je to len druhé hlavné mesto na svete pomenované po americkom prezidentovi.
Libéria bola založená v roku 1821 ako osada pre oslobodených afroamerických otrokov Americkou kolonizačnou spoločnosťou. V roku 1847 sa stala prvou nezávislou republikou v Afrike. Krajina však zažila mnoho konfliktov, vrátane občianskych vojen v rokoch 1989–1996 a 1999–2003, ktoré spôsobili rozsiahle škody na infraštruktúre a obyvateľstve. Prezident je hlavou štátu aj vlády. Politický systém je založený na modeloch USA, s dvojkomorovým parlamentom (Senát a Snemovňa reprezentantov). Od konca občianskych vojen sa krajina snaží o demokratizáciu a stabilizáciu, hoci korupcia a politické napätie stále pretrvávajú. Libéria je jednou z najmenej rozvinutých krajín na svete. Hlavnými odvetviami sú poľnohospodárstvo (kaučuk, káva, kakao), lesníctvo a ťažba minerálov (železná ruda, zlato, diamanty). Ekonomika čelí výzvam ako sú slabá infraštruktúra, vysoká nezamestnanosť a závislosť na zahraničnej pomoci. Významná je tiež registrácia lodí kvôli výhodným daňovým podmienkam.
Libéria má populáciu približne 5,5 milióna obyvateľov (2025). Väčšina obyvateľov patrí k etnickým skupinám ako Kpelle, Bassa, Grebo či Gio. Úradným jazykom je angličtina, no hovorí sa aj viacerými domorodými jazykm, alebo libérijskou angličtinoui. Demografický profil je mladý – priemerný vek je 20 rokov, viac ako 60 % populácie je vo veku do 25 rokov a len 3,2% populácie má nad 65 rokov. Libérijská kultúra je mixom afrických tradícií a amerického dedičstva. Hudba a tanec hrajú dôležitú úlohu, pričom tradičné rytmy sú kombinované s modernými štýlmi ako hip-hop. Náboženstvo je prevažne kresťanské (85 %), ale v krajine je tiež menšina moslimov (12 %) a stúpencov tradičných afrických náboženstiev (0,5%).
Guinea sa nachádza v západnej Afrike na pobreží Atlantického oceánu. Hraničí so Senegalom, Mali, Pobrežím Slonoviny, Libériou, Sierra Leone a Guineou-Bissau. Rozkladá sa na ploche približne 245 857 km². Krajina je geograficky rozdelená na štyri hlavné oblasti: pobrežnú nížinu, stredozápadný horský región Fouta Djallon, savany v severovýchodnej časti a horský región s pohorím Nimba na juhovýchode. Má tropické podnebie s obdobím dažďov od mája do októbra.
Guinea bola domovom starobylých civilizácií, ako boli ríše Ghana, Mali a Songhai. V 19. storočí sa dostala pod francúzsku kolonizáciu. V roku 1958 získala nezávislosť pod vedením Ahmeda Sékou Tourého, ktorý zaviedol autoritársky režim. Následne krajina zažila niekoľko vojenských prevratov a politickú nestabilitu. Toto jej na dlhé roky pošramotilo povesť. Guinea je republika s prezidentským systémom vlády. Prezident je hlavou štátu aj vlády. Politická scéna je však nestabilná, často poznačená vojenskými zásahmi a sporadickým násilím. Posledné desaťročia boli poznamenané snahami o demokratizáciu, no krajina stále čelí výzvam, ako je obmedzovanie občianskych slobôd a korupcia. Ekonomika Guiney je založená na poľnohospodárstve a ťažbe. Krajina je bohatá na prírodné zdroje, najmä bauxit (hlavný exportný produkt), zlato, diamanty a železnú rudu. Poľnohospodárstvo, ktoré zamestnáva väčšinu obyvateľstva, zahŕňa pestovanie ryže, kukurice, arašidov a kávy. Ekonomika je však ovplyvnená korupciou a slabou infraštruktúrou.
Guinea má približne 14 miliónov obyvateľov. Jej populácia je etnicky rozmanitá, pričom hlavné etnické skupiny sú Fulani, Malinka a Susu. Väčšina obyvateľov sú moslimovia (približne 85 %), menšinu tvoria kresťania (13,5%) a animisti (0,2%). Úradným jazykom je francúzština, no hovoria sa tu aj miestne jazyky, ako je pular, maninka a susu. Guinejská kultúra je bohatá na hudbu a tanec, pričom tradičné bubnovanie a rytmy patria medzi najvýznamnejšie kultúrne prvky. Hudobný štýl zvaný „mandingue“ a tradičné nástroje, ako kora a balafón, majú významné miesto. Rodina a komunita sú základnými piliermi spoločnosti. Oslavy a festivaly často zahŕňajú rituály, spev a tance. Nebojte sa pridať, ak na ulici uvidíte tancujúcich ľudí.