Amboseli
Park bol založený v roku 1974 a v roku 1991 bol zapísaný na zoznam UNESCO. Jeho názov pochádza z maasajského výrazu Empusel, čo znamená „slané a suché miesto“. Park chráni jedinečný prírodný ekosystém na úpätí najvyššej hory Afriky. V minulosti bol park tvorený savanou, lesom a rozľahlým jazerom Amboseli. Toto ale koncom minulého storočia vyschlo a v dnešnej dobe sa občasne po silných dažďoch mení na silne alkalické jazero. Les, ktorý pokrýval väčšinu územia dnešného parku bol zdecimovaný sloními stádami. Dodnes je vidno zvyšky koreňov veľkých akácií rozhádzaných po savane a polopúšti. Les sa takto postupne zmenšuje a ustupuje smerom ku Kilimandžáru. Amboseli bolo vždy známe množstvom slonov. Pri obrovskom, niekoľkoročnom suchu, ktoré skončilo v roku 2009, veľká časť populácie slonov opustila park spolu s ďalšími zvieratami. Dnes sa zvieratá vracajú, park sa vracia do svojich pôvodných koľají a safari je tu opäť vynikajúce. Práve tu sa v roku 1972 usadil projekt sledovania a výskumu slonov pod dohľadom bioložky Cynthie Moss. Sledovala viacero slonov, ale slonica Echo jej prirástla k srdcu a o nej a jej rodine bolo natočených niekoľko dokumentárnych filmov. Echo uhynula v úctyhodnom veku 65 rokov počas sucha v roku 2009. Uprostred parku je močiar Longinye, ktorý je domovom hrochov a byvolov. Sem sa chodí dennodenne napiť takmer celá miestna populácia slonov. Podvečer ich tu tak môžete pozorovať tisícky. Práve tu si spravíte fotky slonov v pozadí s Kilimandžárom, ktoré sú tak známe. Okolo močiara a jazera Leakey sa koncentrujú zvieratá. Hyeny často okupujú odvodňovacie kanály a rúry, kde sa schovávajú pred slnečnou páľavou. Pod lesom sa často ukrývajú gepardy a levy, ktoré tu lovia zebry, pakone a gazely. Jediné atraktívne zviera, ktoré sa tu nevyskytuje je nosorožec, ktorý bol pytliakmi kompletne vylovený. V buši na severnom okraji parku však nájdete vzácne gerenuky a občas priamorožce. Sami uvidíte, prečo si toto miesto zamiloval aj Ernest Hemingway a práve tu napísal svoju knihu Snehy Kilimandžára.
Tsavo West
Okrem samotného safari, ktoré je aj v tejto časti veľmi dpbré, najznámejšou atrakciou tejto časti Tsavo sú Mzima springs. Pramene Mzima, ktoré sa nachádzajú 48 kilometrov od Mtito Andei, je nepochybne najväčšou atrakciou v národnom parku Tsavo west. Nachádza sa vo veľkej a polosuchej divočine Tsavo. Lokalita prameňov pripomína púštne oázy. Čistá voda vychádza zo sopečných balvanov, pretiekla podzemím z kopcov Chyulu, ktorých južný koniec leží 10 kilometrov na severozápad od Mzima springs. Hory Chyulu vznikli vulkanickou činnosťou, ktorá sa odohrala v nedávnej geologickej dobe (odhaduje sa pred menej ako 500 rokmi). Nájdete tu „horný bazén“ a „dlhý bazén“, z ktorého vyteká rieka Mzima, aby sa 7 kilometrov ďalej vliala do rieky Tsavo. Pohorie Chyulu je zložené predovšetkým zo sopečného popola a lávy, ktorej pórovitosť spôsobuje efekt špongie. Pod vulkanickým materiálom sa sú porézne horniny, ktorými voda preteká a vytvára niekoľko prameňov, z ktorých najväčším je Mzima. Menšie pramene sa nachádzajú pozdĺž rieky Loolturesh na sever od pahorkov Chyulu pri Mtito Andei, Kibwezi, Makindu a Kiboko. Vulkanické horniny, ktorými prechádza chyulská voda, pôsobia ako filter, v dôsledku čoho je voda perfektne čistá. Vychutnajte si dokonalý panoramatický výhľad z podvodnej pozorovateľne, ktorá bola postavená v roku 1999 Brehy rieky a jazier sú porastené bujnou vegetáciou, pre ktorú sú typické palmy Phoenix reclinata (divoká datlová palma), Raphia faranifera (palma raphia) a Hyphaene coriacea (palma doum), figy a rákosie. Niektoré z rastlín poskytujú krmivo hrochom, ako aj domov širokej palete sťahovaných a endemických druhov vtákov. Ryby sa nachádzajú v prameňoch, dominujú miene, sumčeky, ale nachádzajú sa aj úhory. V okoli prameňov žijú krokodíly, mačiaky zelené aj diadémové, pokým slony, nosorožce, byvoly, levy, zebry a antilopy využívajú pramene ako jediný zdroj vody v suchých obdobiach. Pramene Mzima hrajú základnú úlohu ako zdroj vody pre Mombasu a iné mesta prepojené potrubím, ktoré bolo dokončené v roku 1966. Voda prúdi samospádom, pričom tok z prameňa je 282.000 litrov za minútu, a do vodovodu je odvádzaný prúd v objeme 22.000 l/min. Pramene Mzima sú preto veľmi významné, a to tak z estetického, ako aj z ekonomického hľadiska.
Tsavo East
Najväčší z kenských parkov je tvorený polopúštnou a savanovou krajinou, plošinou Yatta - najdlhším lávovým výtokom na svete, kde žijú červené slony a mnoho ďalšieho. Park bol založený v roku 1948 a leží na mieste, kde je sútok riek Athi a Tsavo a spolu vytvoria rieku Galana (tá ústi do oceánu neďaleko Malindi). Tieto rieky sú hlavným ťahákom zvierat v tejto oblasti. Park je známy projektom na vypúšťanie slonov do voľnej prírody a tým, že slony sú tu červené od prachu, v ktorom radi sa váľajú. Park priamo nadväzuje na Tsavo west, Amboseli a Mkomazi (Tanzánia) a tvoria tak jeden obrovský ekosystém. Levy sú tu známe tým, že majú malú hrivu, čo je africký unikát. Okrem bežných druhov sa tu vyskytujú aj vzácnosti ako napríklad nosorožec dvojrohý, kudu malý, alebo hirola, antilopa príbuzná byvolcom a pakoňom. Zo šeliem sú tu zastúpené všetky najznámejšie: levy, leopardy, gepardy, hyeny, šakaly a dokonca aj psy hyenovité. Milovníci vtákov si prídu na svoje, v parku žije viac ako 500 druhov. Pomedzi Tsavo west a east prechádza hlavná cesta z Nairobi do Mombassy a rozdeľuje tieto parky. Sú tu vytvorené migračné koridory cez cestu ale aj popod železnicu. Hlavným východzím miestom je mestečko Voi, kde sa nachádza množstvo ubytovacích možností a je tu aj hlavná brána a správa parku.
Prehľad zvierat, ktoré počas safari môžeme stretnúť:
Big Five (Veľká päťka)–je slávna skupina druhov, ktoré boli najobľúbenejšie a najnebezpečnejšie veľké, lovné zvieratá koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Patria sem: byvol, slon, nosorožec, lev a leopard.
Byvol africký / Buvol africký – buffalo (Syncerus caffer), tiež nazývaný byvol kaferský, svahilsky “nyati”-je v sub-saharskej Afrike veľmi rozšírený a podobný domácim turovitým. Samce vážia až 900 kg, samice približne polovicu. V kohútiku merajú až 1,7 m, dĺžka tela až 4 m. Rohy môžu mať až 1 m. Obľubujú savany s krovitým porastom, kde sa schovávajú pred slnkom a trávia noc. Bežne sa zdržiava v skupinách 30-50 jedincov, ale je možné vidieť aj tisíchlavé stáda. Skupinu tvoria samice s dorastajúcimi mladými, kde staršie samice sú v hierarchii vyššie. Samce odchádzajú po dosiahnutí dospelosti a žijú samotárskym životom, alebo tvoria malé staromládenecké skupinky.
Slon africký – elephant (Loxodonta africana), svahilsky “ndovu, alebo tembo” -je najväčší suchozemský cicavec ktorý dosahuje v kohútiku výšku až 4 m. Samec môže vážiť až 7 ton, pričom samica pri výške 2,5-3 m vážia 4 tony. Dĺžka tela u samcov je až 8 m u samíc do 7,5 m. Najväčší známy jedinec bol zastrelený v Angole v roku 1955. Vysoký bol 4,2 m a vážil 12,5 tony. Jeho telo je vystavené v Museum of Natural History vo Washington, D.C.. Vzhľadom k svojej veľkosti sa pohybujú relatívne pomaly, približne rýchlosťou kroku človeka. V behu však vyvinie rýchlosť cez 40km/h. Na svete žijú 3 druhy slonov. Slon indický a dva druhy v Afrike. Posledný bol pred pár rokmi uznaný samostatným druhom Slon pralesný z dažďových lesov centrálnej Afriky. Do nedávnej doby bol považovaný za poddruh slona zo saván.
Nosorožec dvojrohý / dvourohý – rhino (Diceros bicornis), svahilsky “kifaru” -zvaný tiež čierny, je menším príbuzným nosorožca tuponosého (Ceratotherium simum), ktorého voláme aj “biely”. Čierny nosorožec môže dosiahnuť výšku 1,7 m a dĺžku tela 3,5 m. Vážia až 1,5 tony. Samice sú menšie než samce. Žijú samotárskym životom, iba samice je možné vidieť s dospievajúcimi mláďatami. Do určitej miery sú teritoriálne ale tolerujú prítomnosť iných nosorožcov. Vzhľadom k slabému zraku často útočia na neznáme objekty. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 55 km/h.
Lev – lion (Panthera leo), svahilsky “simba”–druhý najväčší po tigrovi spomedzi mačkovitých šeliem. Samce, typické svojou hrivou, môžu vážiť až 250 kg a dĺžka tela môže byť až 2,5 m. Sú to jediné mačkovité, kde je bez problémov rozoznať samca od samice (pohlavný dimorfizmus). Dožívajú sa 12-14 rokov, v zajatí okolo 20. V porovnaní s ostatnými mačkovitými sú neobvykle družní. Žijú v skupinách vedených samcom, pričom počet samíc je obmedzený schopnosťou udržať si svoj “hárem” a územie. Mladé samce sa oddelia od skupiny, keď dovŕšia dospelosť. Odchádzajú a spájajú sa s inými mladíkmi a potulujú sa po okolí.
Leopard / Levhart – leopard (Panthera pardus), svahilsky “chui” -je najmenší, ale najrozšírenejší zo štvorky veľkých mačiek (lev, tiger a jaguár). Dĺžka tela môže byť do 190 cm a váha až 90 kg. Stavbou tela pripomína jaguára, ale je menšieho a útlejšieho vzrastu. Škvrny sú okrúhle a na rozdiel od jaguára neobsahujú stredové bodky. Leopardy sú prevažne noční lovci a cez deň ich väčšinou nájdeme odpočívať v korunách stromov, kde si aj odkladajú svoju korisť a chránia ju tak pred ostatnými predátormi. Lovia všetko od hmyzu až po 900 kg ťažké antilopy losie, prevažnú väčšinu potravy však tvoria malé a stredné antilopy. Sú schopné do koruny stromu vyniesť korisť, ktorá je 3x ťažšia ako oni sami. Napriek jeho rozšíreniu je na veľa miestach ohrozený, nakoľko sa snaží vyhýbať ľuďmi osídleným oblastiam.
Gepard – cheetah (Acinonyx jubatus), svahilsky “duma” -je netypická mačkovitá šelma. Je to najrýchlejší suchozemský cicavec a dokáže vyvinúť rýchlosť až 120 km/h, pričom zrýchli z 0 na 110 za 3 sekundy. Chýba mu však schopnosť loziť na stromy. Sú typické svojou štíhlou postavou s dlhými nohami a malou hlavou. Škvrny sú malé a plné. Dorastajú do dĺžky 130 cm a váhy 65 kg. Ich typická oblasť výskytu je otvorená savana, kde lovia prevažne stredné a malé antilopy a zvieratá veľkosti zajaca. Sú samotári, ale bratia po odchode od matky často vytvárajú na niekoľko rokov, až doživotne, malé mladícke skupinky a lovia spolu. Samica sa stará o 2-4 mláďatá, ktoré sú často korisťou iných predátorov ako levov, alebo hyen.
Hyena škvrnitá – hyena (Crocuta crocuta), svahilsky “fisi” -je najväčší zástupca hyenovitých. Na rozdiel od ostatných hyen (ďalšie tri druhy), je samica hyeny škvrnitej väčšia od samca –viac ako 70 kg, v južnej Afrike až 90 kg, sú 0,75 m vysoké a 1,3 m dlhé. Majú výraznú stavbu tela, nakoľko ich predné nohy sú podstatne dlhšie ako zadné. Žijú v rodinných skupinách vedených najstaršou samicou a samce žijú na okraji tejto skupiny a v hierarchii sú na nižšom stupienku ako najnižšie postavená samica. Hyeny vo všeobecnosti sú mrchožravce, ale škvrnité hyeny sa stali úspešnými lovcami.
Hroch obojživelný – hippo (Hippopotamus amphibius), svahilsky “kiboko” -je spolu s nosorožcom druhý najväčší suchozemský cicavec po slonovi. Dospelý samec váži okolo 3,5 tony a dĺžka tela dosahuje 4 m. Napriek svojej váhe sú schopní na súši vyvinúť rýchlosť do 50 km/h. Sú obojživelní a väčšinu dňa strávia vo vode. Sú považovaní za jedno z najnebezpečnejších zvierat Afriky. Združujú sa do skupín do 40 jedincov vedených starým samcom. Samica po 8 mesiacoch rodí jedno mláďa pod vodou. Medzi cicavcami to okrem hrochov robia iba sirény a veľrybovité. V sub-saharskej Afrike ich je cca 150.000 kusov, pričom v Tanzánii je odhadom do 30.000 jedincov, čo je po Zambii najpočetnejšia populácia.
Zebra stepná – zebra (Equus quagga, alebo burchelli), svahilsky “punda milia”- je stredne veľké koňovité zviera, dosahujúce v kohútiku okolo 140 cm a váhu okolo 300 kg. V rámci druhu rozoznávame 6 poddruhov, ktoré sa líšia lokáciou a kresbou pruhov. Poznáme ešte dva druhy zebier, horskú a Grévyho. Stepné zebry sa vyskytujú na východných stepiach od Somálska po JAR mimo horských oblastí. Vytvárajú malé stáda, kde je vodcom samec, ktorý sa snaží udržať si svoj hárem samíc. Tieto “rodiny” sa zdržiavajú neďaleko ostatných a na pláňach Serengeti a Masai Mara sú známe tým, že migrujú spolu s pakoňmi a malými antilopami. Samica rodí jedno mláďa, ktoré je po 10 minútach schopné stáť a po jednom týždni sa začína pásť.
Žirafa škvrnitá – girafe (Giraffa camelopardalis), svahilsky “twiga”- je najvyšší suchozemský cicavec a najväčší prežúvavec. Samec dosahuje výšky až 5 m a váhy do 1,7 tony. Najväčší jedinec bol zastrelený v roku 1934 v Keni a meral 5,87 m a vážil 2 tony. V Tanzánii sa vyskytuje masajská žirafa a v Keni masajská a Rothschildova. Žirafa má okrem človeka len málo prirodzených nepriateľov a okrem leva si na ne málokedy trúfne iná šelma. Stáda sú tvorené samcom, samicami a ich potomkami a skupiny majú bežne 10-20 členov. Mladé samce sa potulujú po okolí v skupinkách, ale často je vidieť staré býky osamote. Samica rodí jedno, výnimočne dve mláďatá, ktoré padajú na zem z výšky dvoch metrov.
Byvolec topi / Buvolec modrý – topi (Damaliscus lunatus), svahilsky “nyamera”- je 130 cm vysoká a až 170 kg ťažká antilopa. Vyskytuje sa na savanách strednej a východnej Afriky. Majú červenohnedú hladkú srsť s nápadnými, až modro-fialovo sfarbenými stehennými časťami a čelom. Samce si chránia svoje teritória a snažia sa zaujať samice prechádzajúce okolo. Vo východnejších častiach je možné stretnúť podobnú antilopu, Byvolca stepného – hartebeest (Alcelaphus bucelaphus) svahilsky “kongoni”. Sú si veľmi podobný, len stepný byvolec je sfarbený pieskovo a nemá tmavé fľaky po tele.
Impala – impala (Aepyceros melampus), svahilsky “swala pala” -je jediným druhom podčeľade turovitých. Samce môžu dorásť až do výšky 1 m a 70 kg. Majú čierne, lýrovité rohy, samice rohy nemajú. Telo je červenohnedé, boky bledohnedé a brucho biele. Na čele a zadnom stehne je zvislý čierny pruh. Sú to skupinové zvieratá, ktoré sú v období rozmnožovania vedené dospelým samcom, ktorý odháňa ostatné samce zo svojho teritória. Sú výborný bežci a skokani a pri úteku dokážu skákať do výšky 2,5 m a do diaľky až 9 m.
Gazela Thomsonova a Grantova –gazelle thomsoni, grantii(Eudorcas thomsoni a Nanger granti) svahilsky “swala tomi a swala granti”-sú malé druhy antilop, ktoré sa na seba veľmi podobajú. Grantova gazela (až 80 kg) je väčšia od Thomsonovej (do 30 kg), rohy má lýrovitejšie zahnuté a na boku nemá čierny pás ako Thomsonova. Vyskytujú sa vo východnej Afrike od Tanzánie smerom na sever po Sudán. Často sa pohybujú medzi inými kopytníkmi ako zebrami a pakoňmi. Thomsonove gazely migrujú spolu s týmito stádami za vodou a čerstvou pastvou. Je to hlavná korisť gepardov tejto oblasti. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 80 km/h na dlhých tratiach a rýchlo menia smer, čím majú šancu aj pred gepardmi.
Pakôň bielobradý alebo pásavý/ žíhaný - Blue wildebeest (Connochaetes taurinus) svahilsky “nyumbu”-tiež známy ako gnu, patrí medzi turovité a na savanách východnej Afriky je najpočetnejším veľkým cicavcom. V oblasti Masai Mara a Serengeti žije cca 1,5 milióna kusov, ktoré sú známe veľkou migráciou spolu so zebrami a ďalšími antilopami. V období párenia sú samce silne teritoriálne, a v oblastiach s veľkou populáciou ako je NP Serengeti, môže byť na jednom štvorcovom km až 270 dospelých samcov. Samice rodia jedno mláďa, ktoré za 3 minúty dokáže stáť a po 10 minútach bežať so stádom. Úmrtnosť vo veľkom stáde je 50% oproti 80% v malých skupinách. Hlavnými predátormi sú levy a hyeny a krokodíly pri prekračovaní riek.
DikDik Kirkov / Kirkův –kirk´s dik-dik (Madoqua kirkii) svahilsky “dikidiki”-je malá antilopa, ktorá dosahuje váhu do 7 kg. Samec má na rozdiel od samice rožky a väčšiu chocholku. Veľmi často ich vídať pozdĺž ciest. Tvoria skoro celoživotné páry a samec ochraňuje samicu s mladými pred predátormi.
Antilopa losia – eland (Taurotragus (Tragelaphus) oryx), svahilsky “pofu”–ich samce sú najväčšie žijúce antilopy na svete (ťažší je jej príbuzný-Antilopa Derbyho zo Strednej Afriky). Samice vážia až 600 kg a v kohútiku merajú až 153 cm. Býky môžu vážiť až 1000 kg a merať až 180 cm. Obidve pohlavia majú 2x špirálovito zatočené rohy samice 50 cm, samce cca 65 cm dlhé. Sú ale najpomalšie z antilop. Ich maximálna rýchlosť v behu je 40 km/h. Anglické meno “Eland” pochádza z holandského slova pre losa.
Mačiak zelený / Kočkodan obecný – vervet monkey (Chlorocebus pygerythrus), svahilsky “kima”-je jeden z najrozšírenejších primátov Afriky. Vyskytuje sa od Senegalu a Etiópie po JAR. Delia sa na šesť poddruhov. Zväčša žije v polo lesnatých oblastiach, alebo v buši a je hojný. Samce dosahujú váhu do 7,5 kg, samice do 5 kg. Žijú v skupinách okolo 20-40 (niekedy až 80) jedincov a majú vyvinutý systém zvukov na upozorňovanie pred nebezpečenstvom. Samice rodia jedno mláďa. Podľa stupňa zaradenia v hierarchii sa samcom sfarbuje oblasť genitálií do modra.
Pavián babuin – baboon (Papio cynocephalus), svahilsky “nyani” -je mohutná opica so “psím nosom” (cynocephalus -preklad zo starovekej gréčtiny). Samce môžu byť 80 cm dlhé bez chvosta a vážia do 40 kg. Samice sú podstatne menšie a vážia do 15 kg. Vytvárajú tlupy okolo 50 jedincov, ale boli pozorované skupiny s 250 členmi. Sú typicky savanové zvieratá a zdržiavajú sa prevažne na zemi. Na stromy lezú len výnimočne. Sú všežravci, ale väčší podiel má rastlinná strava. Občas lovia zajace a malé antilopy. Ich predátor je človek a leopard, ktorým sa však dospelé samce často postavia na odpor.
Krokodíl nílsky – crocodile (Crocodylus niloticus) svahilsky “mamba” -je veľký prehistorický plaz. Samce dorastajú do dĺžky až 6 m a váhy 900 kg. Najväčší samec bol ulovený pri meste Mwanza (Tanzánia) a meral 6,45 m a vážil 1.090 kg. Objavujú sa neoverené informácie aj o väčších kusoch, jedným z nich je možno aj známy Gustave z jazera Tanganika. Vyskytuje sa na území celej sub-saharskej Afriky, ale v tokoch Nílu sa už vyskytuje len zriedkavo. Je veľmi dobre prispôsobený životu vo vode, kde dokáže dosiahnuť rýchlosť až 35 km/h. Oči a nosné dierky majú posadené na vrchu hlavy a zvyšok tela je ponorený pod vodou. Sú schopní vydržať dlhú dobu bez potravy, ale na druhej strane pri dostatku dokážu naraz zožrať až polovicu vlastnej váhy.
Pštros dvojprstý – ostrich (Strutio camelus) svahilsky “mbuni“–je najväčší nelietavý vták sveta. Dosahuje váhu až 150 kg. Stojí na dvoch prstoch a dokáže vyvinúť rýchlosť až 85 km/h. Nápadné čiernobiele sfarbenie samcov je pri východoafrickom poddruhu doplnené v období párenia ružovo sfarbeným krkom a nohami. Samice sú šedo-hnedé. Žijú v rodinných skupinách s jedným samcom a viacerými samicami. Na hniezde sa striedajú, ale o mláďatá sa starajú výlučne samice.
Hadožrút nohatý / Hadilov písař – secretary bird (Sagittarius serpentarius) svahilsky “karani tamba”-je dravec, ktorý má vlastnú čeľaď s jediným druhom. Bežne sa vyskytuje na savanách, kde loví drobné živočíchy. Partneri vytvárajú celoživotné zväzky a spoločne sa starajú o potomstvo. Hniezdia vysoko v korunách stromov. Vedia obstojne lietať, ale väčšinu času trávia na zemi, kde lovia svoju potravu, ktorou sú od hmyzu cez drobné stavovce aj jedovaté hady.
Sup – vulture (Gyps) svahilsky “tai“– sú asi najznámejšími mrchožravými vtákmi. Osem druhov sa vyskytuje na území južnej Afriky a viaceré patria medzi tie väčšie, pričom vážia až 9 kg a rozpätie krídel môžu mať až 3 m. Počas dňa ich vídať patrolovať nad savanou a po zbadaní mršiny sa zlietajú a snažia sa uchmatnúť kus mäsa. Počas kŕmenia medzi nimi existuje akási hierarchia, aj keď trvale nežijú v skupinách.
Plameniak malý a ružový / malý a růžový (Phoeniconaias minor a roseus), svahilsky „heroe“ – sú vtáky, ktoré sa vyskytujú hlavne na jazerách Priekopovej prepadliny. Plameniaky malé sa živia fytoplanktónom na alkalických jazerách. Hlavné miesto rozmnožovania je jazero Natron v severnej Tanzánii. Plameniak ružový sa živí drobnými kôrovcami a je bledšie sfarbený, na rozdiel od plameniaka malého, ktorý je výrazne ružový. Tento sa vyskytuje aj na sladkých jazerách a v zálivoch morí a oceánov v celej Afrike, južnej Európe a časti Ázie.