Corona a Argentína (očami miestnych)

Kedy si si prvýkrát uvedomil, že koronavírus je problémom aj pre vašu krajinu?

„28. februára som odchádzal z Berlína a situácia v Argentíne bola ešte úplne pokojná, nebol tu známy žiadny prípad ochorenia. Vláda aj ministerstvo zdravotníctva to stále brali na ľahkú váhu, hovorili, že nás sa to netýka, že je to veľmi ďaleko od nás... A mnohí z nás tomu aj verili. No už 1. marca bol v krajine avizovaný prvý prípad ochorenia a ľudia sa začali obávať, pochopili, že je to realita aj pre Argentínu.“

Ako sa situácia vyvíjala ďalej?

„Vírus postupoval krok za krokom, skôr pomaly. Dnes máme v Argentíne tristo známych prípadov ochorenia, z nich väčšinu sem priniesli ľudia, ktorí pricestovali z Európy. Pribúda nám oficiálne cca 30-40 prípadov denne, no nikto si nemôže byť istý, nakoľko tieto informácie odrážajú realitu. Pretože takmer všetky testy prebehli na jednom mieste a doteraz bolo testovaných len veľmi málo ľudí. Takže postupne nám to narastá a podľa toho vláda prijíma nové opatrenia. Každý, kto pricestuje z Európy, má zostať v karanténe, a tak som urobil po príchode z Nemecka aj ja. Bohužiaľ, mnoho ľudí nerešpektovalo odporúčania, že sa máme stretávať na verejnosti čo najmenej a pokiaľ je to možné zostávať doma, najmä tí, čo pricestovali z postihnutých krajín. Myslím, že aj preto nám prípady pribúdajú. A tak sa minulý týždeň vládne opatrenia sprísnili, zatvárajú sa hranice, karanténa pre ľudí z rizikových krajín je povinná. Vláda sa tiež snaží dostať domov z ohrozených oblastí svojich občanov. No všetci musia po návrate do izolácie.“

Je v tejto chvíli vo vašej krajine ešte veľa turistov?

„Skupiny začali odchádzať z Argentíny od polovice marca. Poslední naši turisti, s ktorými sme boli v kontakte, boli Austrálčania, ktorých sme sa ešte minulý týždeň snažili dostať domov. Odvtedy žiadne skupiny turistov nemáme. Celkovo od polovice marca nejde nič podľa našej dovtedajšej rutiny. Turizmus sa, pochopiteľne, zastavil.“

Ako vyzerali vaše bežné dni predtým, a teraz?

„No, je to obrovská zmena. Som izolovaný už dvanásť dní. Doteraz som bol zvyknutý na to chodiť každé ráno do roboty, ísť si zašportovať, behať, von s kamarátmi... Teraz som sám doma, iba s mojimi mačkami. Chodím iba každý druhý-tretí deň do potravín... Je to úplne iný život. Na začiatku to možno bolo príjemné, hovoril som si - ´ok, teraz si trochu oddýchnem, vybavím, čo som doteraz zanedbával, pošlem nejaké maily, porozmýšľam, ako ďalej v práci...´ No popravde, už po pár dňoch som bol z toľkého ničnerobenia unavený. Celý režim dňa sa mi rozbil, a tak sa teraz snažím vrátiť k určitej disciplíne – vstávať v určitej hodine, pravidelne jesť, športujem podľa cvičení na youtube... Je to ťažké, ale treba vydržať. Celý svet je v tom spolu.“

Čoho sa obávaš najviac?

„Nákazy sa nebojím. Najväčšie obavy mám z toho, aký dopad to bude mať na ekonomiku krajiny. Verím, že Argentína túto krízu zvládne, no naším problémom je, že táto krajina každých 10-15 rokov prechádza krízou. V tomto momente nie sme schopní splácať naše zahraničné dlhy, takže to bude pre našu ekonomiku dvojnásobne ťažšie, budeme sa musieť potýkať s mnohými problémami. Pandémia bude mať dopad na mnohé odvetvia, na turistický ruch celkom evidentný. My sme mali dosiaľ skvelú sezónu, a napriek tomu, že sa skončila skôr ako mala – namiesto apríla už v polovici marca, máme stále šancu na dlhú sezónu. A ak sa turistický ruch za tri-štyri mesiace znovu oživí, v septembri-októbri by sme na tom mali byť opäť ako po starom. To je ale iba náš osobitý prípad, a už teraz je jasné, že mnohé odvetvia a firmy v Argentíne pandémiou veľmi utrpia. Čo sa týka vládnych opatrení voči šíreniu vírusu, tie verím, že boli a budú účinné. No ako si štát poradí s výpadkom ekonomiky, to netuším. Inými slovami, vírus samotný krajinu nezabije, tomu naši ľudia odolajú, ale čo to urobí s finančnou stránkou, to je druhá vec.“

Aké opatrenia urobil štát ako prvé?

„Ako som už spomínal, vláda veľmi rýchlo urobila opatrenia ohľadom hraníc, postupne ich začala zatvárať, rušiť lety. Fungujú iba naše argentínske linky, aby doviezli našich občanov domov. Nikoho ďalšieho už do krajiny nevpúšťame, iba vo výnimočných, diplomatických, medicínskych, či politických prípadoch. Argentínčania, ktorí sa vracajú domov zo zahraničia, musia byť povinne v 14-dňovej karanténe. Zatvorili hotely, reštaurácie, otvorené sú iba potraviny, ľudia v potravinárskom priemysle musia mať potvrdenie na povolenie voľného pohybu. Ak ťa polícia pristihne potulovať sa ďaleko od tvojho domova, bez toho, že by si šiel na nákupy, alebo mal iný nutný dôvod, môžu ťa legitimovať, pokutovať, pošlú ťa domov, a ak to ešte raz porušíš, pokuta je aj tisíc eur. Samozrejme, zrušené sú všetky nadchádzajúce veľké športové podujatia, koncerty, festivaly... Ľudia, ktorí môžu, pracujú z domu. Tí ostatní, ak nie sú lekári, zdravotníci, politici, nepracujú v polícii, štátnej správe, potravinárskom odvetví, ako zásobovači, lekárnici, tak musia sedieť doma a čakať. V tomto sme na tom podobne ako Európa, hoci máme len zlomok prípadov.

Ktoré opatrenia považuješ za tie správne, ktoré napomohli situácii? A boli aj také, ktoré boli podľa teba prehnané?

„Podľa všetkého sa u nás predĺži povinnosť karantény, čo je pre mňa osobne po dvoch týždňoch izolácie strašná predstava. Ale myslím, že vo všeobecnosti boli tie opatrenia správne. Problém je ten, že my Argentínčania sme – ako by som to povedal – často laxní k rôznym nariadeniam, príkazom a opatreniam, disciplínu nemáme veľmi v krvi, skôr naopak, prispôsobujeme si veci po svojom. Takže keby sme dostali čo len trochu viac slobody od vlády, ľudia by to zneužívali, stretávali by sa, a vírus by sa možno šíril oveľa viac. Áno, je to tu veľmi prísne, nemôžeme chodiť ani na prechádzky, behať, športovať vonku, no myslím, že aj vďaka tomu môžeme povedať, že stále máme dnes iba tristo infikovaných. Na druhej strane, počul som, že asi tritisíc ľudí bolo oficiálne políciou pristihnutých, že karanténu nedodržiavajú. Takže musím povedať, že máme viac idiotov, ako nakazených ľudí. A musím len poznamenať, že opäť sa ukázalo, že máme v Argentíne veľa nevzdelaných ľudí, ktorí vedia pramálo o fungovaní spoločnosti, sú nezodpovední a je pre nich ťažké rešpektovať nejaké nariadenia. A naučiť ich za takú krátku dobu, že rešpektovať tieto nariadenia je životne nutné, je priam nemožné. Celkovo vládne v krajine už tradične dlhodobo akýsi odpor a nedôvera voči štátnym bezpečnostným zložkám – polícii, či vojsku, takže ľuďom je zaťažko podriadiť sa im teraz. Takže mnohí ani nechápu, že tieto prísne obmedzenia majú byť pre nich vlastne pomocou a záchranou. Ja tvrdé reštrikcie zo strany vlády každopádne schvaľujem.“

Za ako dlho predpokladáš, že sa dostanú chod vecí do starých koľají?

„Treba si uvedomiť, že zatiaľ čo pred vami je jar a leto, u nás v Argentíne je pred nami jeseň a zima. Osobne si myslím, že v takejto izolácii možno držať našu krajinu ešte tak mesiac. Či už z dôvodov ekonomických, ale aj jednoducho kvôli nedisciplinovanosti ľudí. Prihliadnuc na všetko toto, ako optimista verím, že v našom odvetví s našou spoločnosťou sa môžeme dostať do normálu tak v priebehu európskeho leta. No ako to bude s celou krajinou, to si netrúfam povedať. Vláda už naznačila, že bude musieť prijať nejaké opatrenia na oživenie ekonomiky, no konkrétne zatiaľ nič nešpecifikovali. Uvidíme, kto prežije a kto nie, no obávam sa, že mnohí zažijú veľmi zlé časy. My nie sme USA, ani Veľká Británia, Argentína sa bude ekonomicky trápiť a bude potrebovať finančnú pomoc aj pomoc turistov zo zahraničia.“

Čo urobíš ako prvú vec, keď bude po pandémii?

„Haha, tak to viem presne! Keďže som nebol už mesiac a pol u holiča a zvyčajne chodím každé dva týždne, tak je vlastne dobre, že musím byť v karanténe, a nikto ma takéhoto vlasatého a zarasteného nevidí! Snažím sa udržiavať to nejako sám, no je to bieda, takže určite viem, že ako prvé pôjdem k holičovi dať sa ostrihať! Tiež si pôjdem určite zašportovať, pretože teraz môžem cvičiť iba doma. Ako asi viete, my Argentínčania sme veľmi spoločenskí ľudia, radi sa stretávame, zabávame... Takže druhou vecou určite bude vyraziť si s kamošmi von, objať všetkých, ktorých mám rád a chýbajú mi, otvoriť si spolu fľašku dobrého vína a jednoducho si vychutnať obyčajný pekný večer s priateľmi. Som izolovaný ešte o niečo dlhšie ako ostatní moji známi, pretože som šiel do karantény hneď, ako som priletel z Európy, takže mi je o to ťažšie. Mám priateľov, ktorí s karanténou ešte len začínajú a zatiaľ sa na tom celkom bavia. Niektorí sa nahlásili na online kurzy tanga. No ja ich len upozorňujem – veď počkaj o pár dní, budeš hovoriť celkom inak... Takže – holič, robota, priatelia, zábava – na to všetko, na môj normálny život sa už neuveriteľne teším.“

Je niečo na celej situácii, čo ťa prekvapilo, zaskočilo?

„Asi ľudia, ktorí od začiatku nechceli brať vážne, čo sa deje. Až vláda s tvrdými opatreniami musela zmeniť ich názor a správanie. A vďaka za to, lebo myslím, že keby prišli opatrenia neskôr, skončili by sme o niečo horšie, napríklad ako v Čile, či Brazílii (k 30.3. má Argentína 820 potvrdených prípadov). Ukázalo sa, že vláda mala pravdu, keď začala konať tak skoro a tak tvrdo. A naopak, že ľudia, čo to chceli zľahčovať, sa mýlili. Naopak, neprekvapuje ma solidarita, ktorá momentálne vládne medzi ľuďmi, lebo už viackrát sa ukázalo, že Argentínčania ako národ vedia byť nápomocní, ochotní, priateľskí, blízko k sebe. No môžem povedať, že vlastne všetko to, čo sa deje, ma zaskočilo. Naša každodenná realita sa v priebehu pár dní zmenila na nejaký sci-fi, katastrofický film. Sme izolovaní, mnohé veci z nášho života sú minulosťou, ulice sú vyprázdnené, bez jediného človiečika, vznikajú unikátne historické zábery, všade ticho... Neuveriteľné. Ešte keď som prilietal na začiatku marca z Nemecka, netušil som, kam až to dospeje. Som prekvapený rýchlosťou, s akou sa to všetko šíri po svete. Keby mi niekto pred pás mesiacmi rozprával, ako budeme žiť, neveril by som mu, považoval by som ho za blázna... No je to naša realita. Treba len čakať, dodržiavať pravidlá a dúfať. Svet to dá. A ja osobne verím, že keď sa z toho otrasieme, začneme si vážiť tie jednoduché veci, čo tvoria náš život, a budeme šťastnejší.“

A všetkým Slovákom odkazujem - veľmi dúfam, že sa čoskoro uvidíme! Už dva roky som nebol na Slovensku, teším sa na to, ako si sadneme na terasu jedného z vašich podnikov, otvoríme si fľašu vína a budeme obdivovať vaše krásne dievčatá. Pozdravujem celé BUBO.

Ako vnímajú coronu na Zanzibare? Čo sa zmenilo? V čo dúfajú? Prečítajte si tu.

O Oslo sme sa rozprávali s Jánom Zimom.

Situáciu v Ekvádore nám priblížila Lorena Tapia de Morillo. 

O Štokholme sa s nami rozprával Johan Tegstam.