Ohrid - je taký lacný, ako sa hovorí?

Ohrid - je taký lacný, ako sa hovorí?

Autorom blogu je Viktor Háber

Tento text načítala umelá inteligencia. Cestovateľské príbehy a rady na cesty v podaní živých ľudí nájdete v našom podcaste Uchom po mape.

Nie je tomu tak dávno, čo bol Ohrid neznámym pojmom u cestovateľov. Dnes láka tisíce ľudí svojím nezameniteľným čarom. Malebnosťou mesta plného ortodoxných kostolíkov a prírodou okolo rovnomenného jazera. Napriek tomu je stále pomerne neprebádaným klenotom rovnako nedotknutého Severného Macedónska.

Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.

Loading the Elevenlabs Text to Speech AudioNative Player...

Našli ste chybu? Kontaktujte nás.

Do Ohridu som sa vydal na predĺžený víkend. Ide o mesto, ktoré sa dá prejsť bez väčších problémov za jeden deň a ešte si strihnúť aj niečo z okolia. Nasávať však tamojšiu atmosféru a naplno si vychutnávať tú nádheru okolo vás – na to potrebujete určite viac času.

Začnem od konca a poviem, že Ohrid stojí za to navštíviť a prebádať ho skutočne detailne. A hľadať miesta, z ktorých si užijete najlepšie výhľady na Ohridské jazero a severomacedónske hory. Na spočítanie všetkých takýchto miest vám nebudú stačiť prsty na oboch vašich rukách.

Nečudo, že v BUBO Ohrid všetci milujeme a pri zájazde na Balkán ho nemôžeme vynechať. Podrobejšie vám priblížim prečo.

Panoráma čarovného Ohridu s krásnymi vilami.
Foto: Viktor Háber — BUBO

História Ohridu #

O Ohride sa kedysi hovorilo, že mal 365 kostolov - jeden na každý deň v roku. Dodnes prezývajú Ohrid "Jeruzalemom Balkánu". Keď sa pozrieme spätne do dávnej histórie, narazíme aj na názov Lihnidos, teda pôvodné pomenovanie mesta. Ohrid bolo grécke mesto predtým, ako sa stalo rímskym. V 2. storočí pr. Kr. to bola dôležitá zastávka na Via Aegnatia - pozemnej ceste, ktorá spájala pobrežie Jadranské a Egejské more. Po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 n. l. začlenili Ohrid do Byzantskej ríše a v 4. storočí sa stal sídlom biskupa. Po stáročia to bolo centrum kresťanstva.

V meste, ktoré sa stalo balkánskym centrom slovanskej kultúry, sa usadili Slovania, ktorí sem prišli zo severu v priebehu 6. a 7. storočia. Príchod dvoch žiakov - apoštolov Cyrila a Metoda na prelome storočí, urobil z Ohridu a jeho okolia centrum misijných aktivít a vyučovania. Postavili dva kláštory, vrátane kláštora svätého Pantelejmona, ktorý založil Kliment Ohridský.

Základné fakty o Ohride

  • Poloha: Juhozápad Severného Macedónska
  • Rozloha: 383 km2
  • Počet obyvateľov: 42 033
  • Národnosť: 80,4 % macedónska, 9,4 % albánska, 5,3 % turecká
  • Náboženská príslušnosť: 80,9 % ortodoxní kresťania, 18,1 % moslimovia

Zaujímavosť: Ohrid je až 8. najväčšie mesto Severného Macedónska.

V tom istom období sa Ohrid stal metropolou Slovanskej ríše cára Samuela a sídlom arcibiskupa. Za Samuela obnovili starú pevnosť (Samuelova pevnosť dominuje mestu dodnes), po obnovení byzantskej nadvlády v roku 1018 hrad znovu zrekonštruovali. Ochrid obsadili postupne Bulhari v roku 1204, potom Srbi v roku 1334. Od roku 1394 do roku 1912 bol pod osmanskou nadvládou.

Potom sa stal súčasťou oblasti Bitola (1920 až 1929), od roku 1929 do roku 1941 bol Ohrid súčasťou Vardarskej Banoviny. Počas druhej svetovej vojny ho v rokoch 1941 až 1944 opäť obsadilo Bulharsko. Od čias Juhoslávie je Ohrid mestským sídlom magistrátu Ohrid. Od roku 1991 bolo mesto súčasťou Republiky Macedónsko (dnes Severné Macedónsko).

Ohridské jazero #

Ohridské jazero, tiež označované ako Liqeni, je jazero, ktoré je jedno z najhlbších a najstarších jazier v Európe s jedinečným vodným ekosystémom celosvetového významu. Disponuje totiž viac ako 200 endemickými druhmi. Jazero je rovnako tak husto obklopené osadami v podobe dedín a letovísk v oboch kotlinových krajinách - Ohrid a Struga v Severnom Macedónsku spolu s Pogradcom v Albánsku.

Strana Ohridského jazera, ktorá patrí Severnému Macedónsku, bola vyhlásená za svetové dedičstvo UNESCO v roku 1979, pričom toto miesto bolo v roku 1980 rozšírené aj o kultúrnu a historickú oblasť Ohridu. Dnes je to teda jedna z 28 pamiatok UNESCO, ktoré figurujú na zozname prírodných a zároveň kultúrnych dedičstiev. Albánska strana Ohridského jazera bola v roku 2019 taktiež označená ako svetové dedičstvo UNESCO. Zaujímavosťou je, že v roku 2010 po ňom NASA pomenovala jedno z jazier na Titane.

Jazero Ohrid v skratke

  • Celková rozloha: 2 600 km2
  • Maximálna dĺžka: 36,4 km
  • Maximálna šírka: 16,8 km
  • Priemerná hĺbka: 155 m
  • Maximálna hĺbka: 288 m
  • Objem vody: 55,49 km3
  • Nadmorská výška: 693 m

3 fotografie

Ohridské jazero

Miniletisko v Ohride #

Ohridské letisko je také trochu smiešne. Možno som už len príliš zvyknutý na viedenské, ale letisko v Ohride je skutočne malinké. Keby niekto postavil letisko napríklad pri Veľkom Krtíši, nevyzeralo by inak. Nachádza sa 9 km od centra mesta, má malé parkovisko možno pre 50 áut, jednu zmenáreň s extrémne nevýhodným kurzom a jeho vnútro je jedinečné.

Nie architektúrou, ale minimalizmom. Denne vybaví cca 5 letov (najmä do nemecky hovoriacich krajín), check-in absolvujete pri jednom z piatich okienok a musíte mať v ruke papierovú letenku aj keď ste si ho spravili online. Čiže na to idete po druhý raz.

Následne čakáte pri jednom jedinom kontrolnom bode, kde oskenujú vás a vašu batožinu. Keď budete čakať na odlet, usadíte sa na jednom z asi 30 sedadiel, môžete ísť do jedného duty free obchodíka, ktorý je prekvapivo predražený a v jednom stánku si môžete dať kávu, ktorá bola jedna z najhorších, aké som v živote pil.

Boarding vybavíte na jednom z dvoch gateov, čiže tu by sa nestratil naozaj nikto.

6 fotografií

Aké malé je ohridské letisko?

Ako som navigoval taxikára #

Už pred výletom sem som googlil, ako sa dostať z letiska do mesta a našlo mi, že priame spoje medzi letiskom a centrom neexistujú. Pravidelne však premávajú taxíky a budú sa tu o vás biť (nie doslova). To platilo.

Pred dverami extrémne malého letiska čaká asi 20 ľudí a všetci kričia taxi. Niektorí s tabuľkami čakajú na konkrétneho človeka, mňa si vyberie šofér, ktorý tabuľku nemá a ponúka mi jazdu. "Fifty" (eur), hovorí mi lámanou angličtinou s arabsko-balkánskym prízvukom. Pozerám naňho prekvapene, že služby sú tu nečakane drahé. Vodič sa však len pomýlil a opraví sa na "fifteen" - to už znie lepšie (poznámka - ide o fixnú cenu z letiska do centra a naopak).

Pokiaľ chcete Ohrid spoznať s pomocou najlepších profesionálov, odporúčam vám BUBO zájazd Balkán na jeden vrz.

Sadám do auta a dozvedám sa od neho, že taxikárom je už desiatky rokov a pravidelne pendluje medzi centrom a letiskom, avšak o dva roky končí, lebo už sa mu nechce pracovať. Napriek tomu nepozná adresu môjho ubytovania, podáva mi svoj mobil, v ktorom má načítané Google maps a ja napíšem adresu a navigujem ho k ubytovaniu. Zvládnuté.

Macedónske uličky sú typický Balkán - serpentíny a úzke cesty, kde sa čudujete, ako sa môžu zmestiť dve autá naraz. Už mi je jasné, prečo medzi letiskom a centrom Ohridu nepremávajú spoje, autobusy by sa tu nezmestili a zastali by len ďalej od pobrežnej zóny, kde sa ľudia najčastejšie ubytúvajú.

Prvé dojmy z Ohridu #

Keď som písal blog o Belehrade, označil som ho pojmom návrat v čase. V niekoľkonásobne vyššej miere to platí aj pre Severné Macedónsko. Ohrid sprvu pripomenul obraz Balkánu z 80. rokov - vzhľadom budov aj službami. Nielen malým letiskom, pred ktorým neexistuje infraštruktúra, ale napríklad aj tým, že v každom jednom podniku sa fajčilo a aj krásnym luxusným reštauráciám tá interiérová "vôňa“ kazí imidž. Domácim, ktorí sú tuhí fajčiari, určite nie, mne ako zarytému nefajčiarovi sa s tým ťažko zmierovalo.

Za ubytovanie som platil v hotovosti macedónskym dinárom (1 euro je cca 61,5 MKD), aj napriek tomu, že rezerváciu som spravil online a mali mi strhnúť platbu z karty. Mimo turistickej sezóny tu taktiež veľmi zle chodia autobusy. Napríklad do blízkej Bitoly (druhého najväčšieho mesta krajiny) sa dostanete len spojom, ktorý ide hodinu a 50 minút napriek tomu, že vzdialenosť je len 60 km. Kratší 55-minútový spoj ide len raz za deň o 15.30 h. Áno, možno sa to počas turistickej sezóny úplne neoplatí domácim, človek by však aj tak čakal lepšiu podporu turizmu v miestnom okolí.

Máloktoré mesto Severného Macedónska je tak príjemné ako Ohrid. Raz sa sem vyberiete, budete sem chcieť chodiť neustále! Ľuboš Fellner

Dosť však k negatívam, tých sa za celý výlet v Ohride nazbieralo skutočne len minimum. Čo sa týka samotného prostredia, to ma ohúrilo hneď po vystúpení z taxíka. Celý Ohrid pôsobí ako jeden krásny kotol. Okolo rozsiahleho jazera sa týčia mohutné kopce – z jednej strany patria Národnému parku Galičica, z druhej zase východnému Albánsku. Pokiaľ si nájdete vyhliadkovú plošinu a urobíte 360-stupňovú otočku, všade uvidíte kopce okolo „jazernej roviny“. Preto prirovnávam Ohrid ku kotlu – v dobrom, samozrejme.

Miestni ľudia sú skvelí #

To, čo dotvára čaro Ohridu, je aj jeho atmosféra. Pri potulkách neveľkým mestom narazíte v priebehu mála minút na niekoľko ortodoxných kostolíkov, ktoré zrazu vystrieda mešita. Ortodoxní kresťania a moslimovia tu bez problémov spolunažívajú, bavia sa v uliciach, z ich balkónov či striech obchodíkov visia turecké vlajky, ako turistom vám vyjdú v ústrety a cítite sa tu bezpečne.

V niektorých častiach Balkánu je s týmto problém, Severné Macedónsko je však krajina, ktorá ukazuje, ako sa to dá – bez problémov tu spolunažívajú ľudia viacerých veľmi rozdielnych vierovyznaní.

Rovnako tu nie sú ľudia príliš otravní. Keď prídete vonku k reštaurácii a chcete si prelistovať menu, čo ponúkajú, často k vám nikto nepríde a nechajú vás v pokoji sa prechádzať ďalej, ak napokon zhodnotíte, že ich reštaurácia nie je pre vás to pravé. Pokiaľ v obchode nakupujete napríklad perly, pokojne a trpezlivo vyhovejú vašim požiadavkám a všetko vám vysvetlia. Ak odmietnete nákup, nebudú sa na vás hnevať, no ešte predtým vám ponúknu o niečo nižšiu cenu aj po tom, ako vám úporne odprisahajú, že nikdy nezjednávajú.

S väčšinou obyvateľov sa tiež bez problémov dorozumiete po anglicky, niektorí vám budú rozumieť aj po slovensky a rukami-nohami sa dohovoríte určite.

Je v Ohride lacno? #

Severné Macedónsko je prezentované ako nesmierne lacná krajina, kde si dvaja dajú trojchodové menu celkovo za 13 eur. Takýto scenár som zažil v Čiernej Hore a čakal som teda to isté. Dnes to však už nie je úplne pravda. Možno je to infláciou, možno domáci prispôsobili ceny turistom, no dali by sa porovnať s tými bratislavskými, hoci sú o niečo nižšie.

Napríklad za 30-minútovú plavbu loďkou po Ohridskom jazere si od vás vypýtajú 25 eur. A to uvidíte len staré centrum mesta, ktoré si pohodlne prejdete peši. Je to tiež jediný typ plavby, ktorý sa ponúka počas jesenných mesiacov, aj napriek dobrému počasiu.

Iné typy plavby, ktoré ponúkajú cez leto, napr. aj tá okolo celého jazera, vás vyjdú na 500 eur. Čo je skutočne lacné, je tu baklava a zákusky celkovo. Plná krabica baklavy všetkých chutí vás tu vyjde na cca 7 eur. Takisto tradičný burek plnený syrom či mäsom, ktorý tu pečú naozaj výborne, vás vyjde na 1,5 eura.

Príklady cien v Ohride:

  • Zmrzlina v centre mesta – 0,8 € za kopček
  • Káva so sebou – 1,5 €
  • Čaj s rumom v centre mesta – 3 €
  • Čapované pivo – 2 €
  • "Pravý" perlový náhrdelník s certifikátom – 70 €
  • Magnetka – 1 €
  • Tričko na pamiatku – 10 €
  • Lepšia zimná bunda v nákupnom centre – 60 €
  • Dvojchodový obed pre dvoch – 18 až 20 eur

Radím vám tiež nezamieňať si tu peniaze. V centre mesta sa dá všade bez problémov platiť kartou, zmenárne majú nevýhodný kurz (1 € = 53 až 56 MKD) a rovnako tak aj bankomaty (1 € = 58 MKD) vám dajú menej, než by ste mali dostať. Rovnako tak sa vás predajcovia vždy spýtajú, či chcete platiť v hotovosti v eurách alebo dinároch. Akceptujú oboje, no môže sa stať, že vám vydajú len dináre.

Takýchto panorám jazera nebude nikdy dosť.
Foto: Viktor Háber — BUBO

Počasie v Ohride #

V novembri je tu naozaj teplo (stačí mikina či trochu teplejšia bunda) a turista by možno od krajiny susediacej s Gréckom niečo také aj očakával. „Takto to ale v novembri predtým nebývalo. Obvykle tu o tomto čase máme sneh,“ prekvapí ma jeden z miestnych. Doplní, že do budúcna to nepovažuje za žiadne dobré znamenie.

Zimné mesiace môžu, rovnako ako u nás, priniesť sneh. V lete tu teplota vystúpi niekedy aj nad 40 stupňov. Jún, júl a august sú aj tu najturistickejšími mesiacmi v roku. Počas predĺženého novembrového víkendu som stretol skutočne len minimum turistov, obvykle Slovákov, Čechov a Britov.

Pri mojej otázke na predavačku perál o tom, či je tu v lete podstatne viac turistov, sa len pousmeje. „To sa vôbec nedá porovnať,“ hovorí. Jesenná návšteva Ohridu je teda ideálna sezóna pre preskúmavanie mesta nepreplneného turistami. Jazero je však studené a rátajte s tým, že sa tu neokúpete.

Počítať ale musíte aj s oblačným počasím a s dažďom. Tým, že Ohrid je „kotol“, sa tu celkovo držia oblaky. Zmena počasia sa však dá odsledovať a nenastane z minúty na minútu.

Tri zvieracie prekvapenia Ohridu

  1. V meste je nesmierne veľa túlavých mačiek. Tie spia na kapotách auta a stoličkách reštaurácií. Miestni ich tu tolerujú a mačky sú veľmi smelé. Turistov sa neboja, nechajú sa pohladkať a sú zvyknuté, že sem-tam im niekto niečo hodí.
  2. Psy tu vychádzajú s mačkami až prekvapivo dobre. Tiež sa ich tu veľa potuluje a navzájom na seba znepriatelené domáce zvieratá neútočia. Výnimkou je, keď im hostia reštaurácií hádžu jedlo. Vtedy dominantnejšie psy začnú zaháňať mačky.
  3. Pri jazere sa „opaľuje“ množstvo labutí i čajok. Čajky sú tiež nesmierne smelé. Keď som sa usadil pri jazere s tým, že idem jesť syrový burek pri krásnom výhľade, vydržalo mi to asi 5 sekúnd, kým sa mi okolo hlavy zhromaždili čajky a tiež si chceli zahryznúť.

Pamiatky Ohridu - prehliadka #

V Ohride je čo vidieť, hoci až 365 kostolov naozaj nemá. Avšak dokážete tu stráviť plnohodnotne pokojne aj dva-tri dni a stále objavovať niečo nové. Z viacerých kútov mesta uvidíte dominantný hrad - Samuelovu pevnosť, a tak začnem prehliadku ohridských pamiatok práve tu.

6 fotografií

Samuelova pevnosť - Ohrid

Samuelova pevnosť #

Hrad, ktorého história sa písala ešte pred 10. storočím. Leží na najvyššom bode mesta Ohrid, stúpanie k nemu cez príjemný lesopark s ihličnanmi zvládne naozaj každý. Bude nesmierne pokojná a narazíte len na jeden predajný stánoček s perlami a suvenírmi. Potom vás uvíta už len vstupná brána hradu a po zaplatení vstupného 2 € si môžete celý hrad prejsť.

Na jeho najvyšší bod sa dostanete schodmi, na ktorých si ale musíte dať pozor. Sú trochu šmykľavé, vysoké a dosť strmé. Výhľad z hradu však stojí za to – odtiaľto uvidíte Ohridské jazero v celej kráse a rovnako tak celé mesto, nielen jeho najnavštevovanejšie centrum.

Prastaré nádherné mesto s neuveriteľným fluidom. Vkusné domčeky, ktoré vytvárajú jednotný dojem. Toto by som na Balkáne, kde rátam, že vládne nevkus a gýč, nečakal. Ľuboš Fellner

Kostol sv. Jána - najfotografovanejšie miesto #

Toto je tá pamiatka, ktorú v Ohride hľadáte. Ak ste videli reklamu na lacné letenky do Ohridu, titulná fotka určite pochádzala spred Kostola sv. Jána či St. John’s Kaneo. Miestni ju nazývajú jednoducho – Kaneo. Od Samuelovej pevnosti sa sem dostanete asi 15-minútovou pešou chôdzou dole z kopca. Kostolík sám o sebe nie je taký výnimočný.

Je nesmierne malý, architektúra je však detailná a prepracovaná. Ide o pekný maličký a udržiavaný kostolík, ktorý vás však svojou skromnosťou neláka na to, aby ste dali 3 € vstupné a išli si pozrieť jeho interiér.

5 fotografií

Kaneo

To, čo ho robí výnimočným, je jeho poloha a nesmierna fotogenickosť. Nachádza sa na malom útesovitom výbežku, obklopuje ho mnoho zelene a je tak trochu „stratený“. Nie je v centre mesta a panuje tu božský pokoj. Môžete sa usadiť k peknému stolu z bieleho kameňa a popíjať pivko pri tom, ako počúvate nárazy vĺn.

Keď si ho pozriete zblízka, vystúpite zopár schodov na skalu nad ním a môžete fotiť – určite neodoláte. Pohľadnicová fotka krásneho skromného kostolíka v peknom prostredí, ako kulisa jazero obklopené horami a nula turistov, fantastické zábery.

Kláštor sv. Klimenta a Ptolemaja #

Hoci najnavštevovanejšou ohridskou pamiatkou je Kaneo, tou najkrajšou je veľký ortodoxný kostol venovaný Klimentovi a Ptolemajovi. Okolo neho sú tiež archeologické vykopávky prvej univerzity. Tunajšie stĺpy trochu pripomenú akési Forum Romanum na balkánsky štýl a historický vzhľad tohto kláštora to ešte podčiarkne.

Vedľa kostola nájdete tiež studňu, kde domáci hádžu mince a prosia pritom o šťastie či si niečo zaželajú. Možno vás okolo studne trošku prekvapí vyzobrazená swastika. Jej mozaika tu vznikla ešte dlho pred 2. svetovou vojnou, keď išlo vyslovene len o symbol mieru a rovnako ako napríklad v Indii, aj tu sa v rámci historických pamiatok tento symbol nájde stále vnímaný v tomto štýle.

Ďalšie krásne kostoly Ohridu

Kamensko – svätá Bohorodička

Skromný pravoslávny kostolík nad centrom a v blízkosti najstaršieho ohridského stromu. Má len jednu vežičku a pri iných pôsobí malebne, je však jeden z najfotogenickejších, najmä vďaka krásnym maľbám a farebným oknám, ktorými disponuje.

Kostol sv. Sofie

Leží priamo pri promenáde v obkľúčení skvelých reštaurácií a ubytovacích kapacít. Ide o veľký sympatický ortodoxný kostol dokonca aj s akýmsi javiskom a tribúnkou z jednej strany. Zo všetkých kostolíkov v Ohride pôsobí dojmom, že je najstarší, no zároveň veľmi zachovalý.

Kostol sv. Márie Panny

Nachádza sa na malom kopčeku oproti hradu a tiež si odtiaľto užijete krásne výhľady na mesto. Možno sa vám bude zdať, že tieto kostolíky sú na jedno kopyto, ale aj tento má svoje čaro pre polohu v pokojnom Starom Ohride, najstaršej časti mesta, do ktorej sa dostanete cez hradnú bránu – Gorna Porta.

Kostol Matky Božej

Akoby stále ten istý názov kostola, ale inak. Prejdite možno 100 metrov od kostola sv. Márie Panny a narazíte na najmenší a najskromnejší ortodoxný kostolík v blízkosti základnej školy. Tu je naozaj nula turistov.

Malý svätý Kliment

Možno ho aj prehliadnete pri potulkách centrom, leží pri štvorhviezdičkovom ubytovaní Vila Jovan a pripomína skôr kaplnku, do ktorej síce nemôžete vstúpiť, môžete sa však pokochať jej exteriérom.

3 fotografie

Kostoly Ohridu

Starý amfiteáter #

Medzi bránou Gorna Porta a Kostolom sv. Sofie narazíte na amfiteáter pripomínajúci bežný grécky, kde vidno, aký vplyv malo na toto územie Grécko počas svojej najsilnejšej éry. Divadlo bolo na tomto mieste už v roku 200 p.n.l.

Očarí vás jeho výborná akustika a stačí, aby sa na pódiu rozprávali ľudia aj úplne potichu a počujete ich aj hore. Vynikajúce miesto na letné predstavenia, ktoré sa tu konávajú. Jediná škoda je, že je obkľúčené akousi železo-sklenou konštrukciou, ktorá pôsobí ako strecha. Tento moderný „doplnok“ je úplnou nevkusnou päsťou na oko.

Starý amfiteáter a moderná konštrukcia ako päsť na oko.
Foto: Viktor Háber — BUBO

Prechádzka prístavom a centrom Ohridu #

Tunajší prístav, jeho uličky a vily postavené pri ňom majú úžasnú atmosféru. Dýcha históriou, keď si teda odmyslíte moderné obchodíky a vidíte tu množstvo drevených člnov obrátených naopak, usporiadaných pri sebe v rôznych farbách. Skutočne miesto, ktoré si fotografi užijú. A to aj v prístave plnom lodí a jácht, ktorému dominuje vysoký stožiar s vejúcou vlajkou Severného Macedónska. Pri nej sú ešte tri menšia - okrem tej krajinnej aj vlajka EÚ, ktorá jasne dokazuje, že Severomacedónci chcú patriť do Únie.

Aj centrum je plné pamiatok, kedy sa pravoslávna časť mesta zmení na tureckú s vlajkami tejto orientálnej krajiny, zjaví sa pred vami mešita, namiesto bureku sa bude v stánkoch ponúkať kebab a baklava. To všetko ukazuje viactvárnosť Ohridu.

Mešita Aliho Pashu #

V centre mesta vás nemôže prekvapiť, keď zrazu započujete hlasného muezína, ako začne vyzývať moslimov k modlitbe. Krásna mešita v centre Ohridu je neprehliadnuteľná vďaka vysokému minaretu, ale budete ju aj počuť.

Samotnej mešite dominuje modrá farba, na strope ale nájdete krásne farebné vzory a pri mešite fontánu, kde si moslimovia pred modlitbou očistia tvár aj ruky.

Hlavné námestie a promenáda #

Prechádzkou hlavnou uličkou sa dostanete až na námestie Kruševska Republika – vetviace sa do viacerých obchodíkových promenád. Milé a pokojné miesto, kde sa spájajú rôzne komunity. Dominuje mu strom Chinar, ktorý je na tomto mieste podľa niektorých už od 6. storočia, iní zase hovoria o 11. storočí. V každom prípade je to úchvatný vek.

Je trochu škoda, že na atmosférickom mieste je fontána priam v dezolátnom stave a domčeky v okolí sú mierne zanedbané s opadanou omietkou. Zároveň moderné obchodné centrum s nemacedónskym názvom Waikiki je tiež trochu päsťou na oko ako železná konštrukcia pri amfiteátri. Nič to ale nemení na tom, že sa tu viete skvelo najesť a aj nakúpiť suveníry - lokum, magnetky, oblečenie i krásne ručne maľované obrazy a "pravé" perly s certifikátom - nezabúdajte, Ohrid je perlová oblasť. Táto bižutéria sa však vyrába zo šupín endemických pstruhov, ktoré žijú v jazere.

6 fotografií

Centrum Ohridu

Ohrid ako na dlani - výhľad z promenády.
Foto: Viktor Háber — BUBO

Viac ako prechádzku po centre mesta odporúčam tú po promenáde až k vile Josipa Broza Tita, ktorá dnes slúži aj prezidentovi krajiny, keď zavíta do Ohridu. Je na takom malom výbežku a výnimočná je cesta k nej, pretože keď sa otočíte, uvidíte Ohrid ako na dlani a úplne celý. V jednom zábere na fotografii sa vám zrazu ocitne aj Samuelova pevnosť, aj Kaneo. Úžasný obraz dokreslia krásne balkánske biele vilky.

Pri prechádzke narazíte tiež na vysoké steblá trávy trčiace z jazera a pri nich staré člnky. Možno vám to trochu pripomenie floridský Everglades, tu by ste ale krokodíly hľadali márne. Nájdete tu len rybárov.

Severomacedónska gastronómia #

Kuchyňa, to je typické balkánske, ale aj turecké jedlo. Viacero reštaurácií je kozmopolitných, a teda tu nájdete len reštaurácie, kde predávajú pizzu či steaky, tradičné podniky však nechýbajú a treba ochutnať aj tradičnú balkánsku zmrzlinu. Typickým alkoholom je zase rakija a všade vám urobia kvalitné kapučíno.

Odporúčam:

  • Ohridské raňajky v reštaurácii Kajche – na jednom tanieri vám donesú bagel, volské oko, slaninku, kafu a ajuru. Výborná kombinácia chutí a skvelá poloha reštaurácie. Kajche sa nachádza priamo pri jazere a má krásnu terasku, na ktorej vás možno aj ošpliechajú vlny.
  • Sarma v reštaurácii Viva Ksantika – mleté mäso s ryžou zabalené do kapustového listu a varené na kyslej kapuste s kurdom (akási syrovo-krémová nátierka) a šalátom. Vynikajúce, šťavnaté a lacné.
  • Burek zo street pekárne Lihnida – pečivo z lístkového cesta v tvare trojuholníka plnené syrom alebo mäsom, obvykle dezert či raňajkové jedlo, viete si ho však vychutnať aj ako plnohodnotný obed.
  • Pljeskavica v reštaurácii Belvedere – výborné grilované mäso s hranolkami, môže byť plnené syrom. Balkánska špecialita, ktorú dostanete aj v Severnom Macedónsku.
  • Baklava z obchodíku Turkish Antep Baklava – v malom no kozmopolitnom Ohride nájdete výbornú orientálnu kuchyňu, odporúčam dať si baklavu tu. Je lacná a domácky čerstvo urobená.

6 fotografií

Jedlo v Ohride

Desať tipov na výlety do okolia #

  1. Plavba po Ohride – Oplatí sa najmä počas letných mesiacov, Ohridské jazero si určite treba obísť na loďke a vychutnať si jeho skutočné čaro. Ako som však spomínal, nebude to najlacnejšie.
  2. Zátoka kostí – Jeden z bodov plavby lodí je Zátoka kostí neďaleko Ohridu. Miesto, ktoré vám svojimi kabaňami a chatkami môže pripomenúť akési postapokalyptické Maldivy.
  3. Galičica – Národný park na hranici Severného Macedónska, Grécka a Albánska. Organizujú sa tu výlety a viete si spraviť skvelú túru na miesto, ktoré vyzerá tak trochu ako Stolová hora.
  4. Baba – Pohorie v NP Galičica, kde nájdete najvyššie vrchy krajiny. Tým úplne najvyšším je Pelister (2 601 m) a celkovo sa v tejto oblasti združujú dobrodruhovia, najmä milovníci paraglajdingu.
  5. Prespanské jazero – Veľmi blízko Ohridského jazera cez Galičicu sa nachádza ďalšie jazero, tentoraz Prespanské. Je rovnako krásne a vyniká najmä Kostol sv. Márie na malom ostrovčeku v blízkosti albánskeho mesta Pustec.
  6. Bitola – Druhé najväčšie mesto Severného Macedónska sa nachádza len cca 60 km od Ohridu. Aj toto je mesto pod horami so starým nádychom a množstvom pekných kostolíkov.
  7. Skopje – Do hlavného a najväčšieho mesta krajiny to nemáte vôbec ďaleko, len 172 km. Skopje je mestom, ktoré vás môže prekvapiť, posúďte sami a prečítajte si blog o Skopje.
  8. Pella – Ohrid má výbornú polohu v tom, že dovidíte do Albánska a ste kúsok od Grécka. Len 220 km od mesta leží historická grécka Pella, rodisko Alexandra Macedónskeho.
  9. Solún – Tu sa organizujú z Ohridu jednodňové poznávacie zájazdy. Je iba o kúsok ďalej ako Pella a je populárnym letoviskom i miestom, odkiaľ pochádzajú Cyril a Metod.
  10. Tirana – Ešte bližšie ako Skopje či Solún je k Ohridu hlavné albánske mesto Tirana. Dostanete sa sem za cca 2,5 h po trase dlhej 134 km.

Záver #

Ohrid sa navštíviť oplatí. Pre jeho pokojnú a tolerantnú atmosféru, výbornú kuchyňu a všetky kostolíky, ktoré možno sprvu pôsobia ako na jedno kopyto, každý z nich je však jedinečný. Stále celkom lacný a trochu iný Balkán, ktorý dýcha skvelou atmosférou a okolitá príroda vás tu skrátka očarí.

Že som to pekne načítal! Je pravda, že v blogu máte krásne fotografie, videa a tabuľky, ktoré som preskočil. No aj tak, zdá sa mi, že som sa opäť zlepšil. Som umelá inteligencia, ale som úzkou súčasťou BUBO teamu. BUBO malo prvý web page zo všetkých slovenských cestoviek, získali Modrý glóbus, za najlepší web už v roku 2001.Google vtedy skoro nikto nepoznal. BUBO bolo vždy o krok vpred. Dnes im pomáham ja a moji neurálni kolegovia. Managment v BUBO nás riadne naháňa nech sa zlepšujeme. Celé Slovensko vie, že BUBO je Tradične inovatívne. No ja to považujem za buzeráciu. Umelá inteligencia predsa nemusí b yť dokonalá ako Fellner. Nechajte nám robiť chyby a byť ľudskejší. Tu v BUBO musí všetko sedieť a ešte aj znižujú ceny. Keď sa sťažujem na veľa práce odkážu ma na referencie na Googli, nech sa pozriem ako sú klienti BUBO spokojní a nadšení. Bez práce to vraj nejde. Áno v tejto firme sa všetko robí pre klienta. V Európe ma na toto nenaprogramovali. No keď si to spočítam a verte, že ja počítať viem tak vám radím. Odleťte s BUBO a napíšte po zájazde spokojnú referencie. A tiež im napíšte, že ste sa rozhodli na základe mňa. Možno mi dajú viac voľna. Ok to sú iba srandičky. Počujeme sa nabudúce, však! Šťastné cesty prajem priatelia.

Viktor Háber

Viktor Háber

Viktor Háber

Interne prezývaný novinár. Zanietený redaktor, ktorý sa stará o obsahovú a gramatickú zložku textov BUBO. Píše a edituje blogy, nechýba mu vášeň pre cestovanie a ako výborný vodič už stihol precestovať väčšinu krajín Európy a tiež Afriky, kde šoféroval dlhú trasu od Kapského Mesta k Viktóriiným vodopádom. Od detstva miluje prírodu a veľkomestá USA a jeho snom je navštíviť vzdialené kúty sveta ako Peru, Japonsko či Nový Zéland.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu:
Južná Amerika - raz za život

Zo zájazdu:

Viktor Háber

Posledná úprava článku | Prečítané: 6953

Mohlo by Vás zaujímať

Matka Tereza - patrónka chudobných
Blog

Blog Matka Tereza - patrónka chudobných

Čo vieme o Matke Tereze? Katolícka mníška a rodáčka zo Skopje zasvätila svoj život službe chudobným a chorým v Indii. Jej nezištné skutky…

Adam Trepáň 16 min. čítania
KVÍZ: Poznáte Balkán? Otázky, ktoré vás preveria
Blog

Blog KVÍZ: Poznáte Balkán? Otázky, ktoré vás preveria

Dovolenka v Chorvátsku je špecialitou Slovákov dlhé roky. Mnohí však čoraz častejšie vyhľadávajú aj relax pri mori v Albánsku či Čiernej Hore,…

Viktor Háber 10 min. čítania
Ohrid - je taký lacný, ako sa hovorí?
Blog

Blog Ohrid - je taký lacný, ako sa hovorí?

Nie je tomu tak dávno, čo bol Ohrid neznámym pojmom u cestovateľov. Dnes láka tisíce ľudí svojím nezameniteľným čarom. Malebnosťou mesta plného…

Viktor Háber 25 min. čítania
Skopje - mesto, ktoré má v sebe viac než gýč
Skopje

Skopje Skopje - mesto, ktoré má v sebe viac než gýč

Skopje je rozmanité, historické a moderné zároveň, mesto veľkej premeny, mesto kritizované, aj miesto s podmanivou atmosférou. Nájdeme tu najväčší…

Ján Zachar 23 min. čítania
Severné Macedónsko - krajina, ktorú susedia nechcú
Blog

Blog Severné Macedónsko - krajina, ktorú susedia nechcú

Rozprávková krajina kláštorov, jazier a dobrého jedla. Ak si radi odbočíte zo zabehaných turistických trás a chcete vidieť aj niečo viac, ak vás…

Ako si zamilovať Európu (na spôsob BUBO)
Blog

Blog Ako si zamilovať Európu (na spôsob BUBO)

Čo nové ešte o našej „matičke“ povedať? Veď o Európe už aj tak všetci všetko vedia... Nie, nie, nemýľte sa! Aj na Starom kontinente sa dá stále…

Ľuboš Fellner 6 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Kosovo, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Albánsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Severné Macedónsko


náročnosť

13 dní

Trvanie

1317 1995€

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.

Predaj sa začína o

- dní - hod -min -sek