Corona a Rio de Janeiro (očami miestnych)

Kedy si si prvýkrát uvedomil, že vírus sa dotkne aj tvojho mesta?

25. februára sme mali v Brazílii prvý potvrdený prípad koronavírusu u obyvateľa Sao Paulo, ktorý sa vrátil z Lombardie, a ministerstvo zdravotníctvo ihneď začalo kampaň, aby si ľudia umývali ruky a dodržiavali ďalšie hygienické opatrenia. Následne zaviedli podmienky upravujúce karanténu pre chorých ľudí. Hoci som už vtedy vedel, že koronavírus skôr či neskôr zasiahne aj Rio de Janeiro, starosti som si začal robiť až v polovici marca. K prvému úmrtiu v Brazílii došlo sedemnásteho marca a štát vyhlásil výnimočný stav, zakazujúci ľuďom zhromažďovať sa a zatvárajúci školy na pätnásť dní. Parlament prijal dekrét o verejnom ohrození a dvadsiateho marca ministerstvo zdravotníctva nariadilo dodržiavať odstup medzi ľuďmi, nie však kompletné zatvorenie krajiny.

Brazílčania sú známi svojím hravým prístupom k životu. Ako prijímajú všetky obmedzenia?

V rôznych prieskumoch aj v rozhovoroch s ľuďmi, čo poznám, väčšina ľudí súhlasí s pokynmi ministerstva aj miestnych úradov. Hrozbu pokladajú za reálnu. Ale len polovica Brazílčanov všetky obmedzenia dodržuje a naozaj zostáva doma. Samozrejme, Rio je ešte špecifické množstvom ľudí, ktorí žijú vo favelách.

Pre obyvateľov chudobných štvrtí byť doma znamená nemať čo jesť, mýlim sa?

Presne tak. Drobní pouliční predavači, čašníci, umývači riadov prišli zo dňa na deň o svoj príjem, ktorý im na každý deň prináša presne toľko, čo potrebujú na prežitie. Mnohí pokladajú koronavírus za nespravodlivosť, za chorobu boháčov, ktorí vírus do Brazílie priniesli z dovolenky, vo favelách je zatiaľ prípadov minimum, v najväčšej favele Ria Rocinha doteraz štyri, no ekonomicky trpia najviac. Okrem toho je požiadavka na nejaký social distancing či zvýšenú hygienu v týchto štvrtiach, absurdná. Rôzne celebrity, futbalisti, DJi či speváci sa snažia šíriť do favel osvetu, mnohí si uvedomujú, že ak sa začne vírus šíriť tu, bude to problém. Poviem to tak, že aj my žijeme posledné dni a týždne v klietkach, no tie sú aspoň zlaté. 

Snaží sa im vláda pomôcť finančne?

Áno, práve včera schválila nariadenie, podľa ktorého si ľudia môžu prísť vybrať peniaze do banky, mesačne asi stodvadsať dolárov. Všade sa tvorili dlhé rady a uvidíme, či to ešte neprispeje k šíreniu vírusu.

Kto aspoň trochu sleduje juhoamerickú politiku, isto zaregistroval výroky vášho kontroverzného prezidenta. Ako ho vnímaš ty? 

Prezident Bolsonaro od začiatku vyzýva ľudí, aby sa vrátili do práce a chránili ekonomiku krajiny, minister zdravotníctva, ktorý je s ním v čoraz otvorenejšom konflikte, ich zasa žiada, aby zostali doma. Mám pocit, že prezidentovi záleží na hospodárstve viac než na tom, koľko ľudí v krajine umrie. Cíti, že v roku 2022, keď bude opätovne kandidovať za prezidenta, ľudia si nebudú pamätať, koľko presne ľudí zomrelo na koronavírus, ale budú cítiť a sťažovať sa na stratu zamestnania a rozvrátené hospodárstvo. Bolsonaro sa tlačí do popredia, no v médiách oveľa častejšie vídať ministra zdravotníctva, a Bolsonaro mu to závidí, dokonca sa mu už vyhrážal aj odvolaním. Narazil však na masové protesty ľudí, ľudia sa vykláňali v dohodnutý čas z okien a bubnovali hrncami a panvicami. Parlament a súdy sa tiež postavili za ministrove rozhodnutia a prezident musel ustúpiť. Bolsonarova popularita aktuálne klesá a uvidíme, kde sa to skončí.

Zmeňme trochu tému. Vidno v Riu ešte nejakých turistov? Kedy si mal ty poslednú skupinu, ktorá si Rio užila?

V marci v Riu vrcholí turistická sezóna a za bežných okolností by teraz Rio bolo plné turistov z celého sveta. To však platilo len do polovice marca a dá sa povedať, že okolo pätnásteho, možno dvadsiateho marca turisti z Ria zmizli. Súvisí to možno aj s tým, že práve v tom čase boli zatvorené aj hlavné atrakcie mesta, v prvom rade Cukrová homoľa a socha Ježiša na Corcovade. A, samozrejme, prispeli k tomu aj všetky cestovateľské obmedzenia v Európe. Posledná moja skupinka z BUBO prišla do Ria trinásteho marca, deň nato sme spoločne absolvovali prehliadku mesta. Hoci klienti boli už, samozrejme, informovaní o výskyte vírusu, dodržiavali všetky hygienické opatrenia a dovolenku v Riu si užili.

Ako sa zmenil tvoj život v posledných týždňoch?

Som zvyknutý pracovať z domu a táto časť nútených zmien mi neprekáža. Už roky však sprevádzam turistov z celého sveta, veľmi rád ich osobne stretávam, komunikujem s nimi. Takže pobyt doma mi neprekáža, keby som mohol pracovať, no v súčasnosti nemám ani prácu a ani sa nemôžem venovať svojim koníčkom. Veľmi rád chodím do posilňovne, aj tie sú teraz zatvorené. Rád chodím do reštaurácií, sú zatvorené. Je to obrovská zmena. A každým dňom a týždňom sa zdá byť väčšia.

Čo sa teraz v Riu môže a čo nemôže?

V krajine nie je zákaz vychádzania, ani nie je nijako právne regulovaný pohyb v meste. Sú zatvorené školy, väčšina firiem, obchodov s výnimkou tých najnutnejších a vláda požiadala ľudí, aby ak sa dá, zostávali doma. Otvorené sú naďalej banky, obchody s potravinami a lekárne, pričom sú však povinné limitovať počet ľudí v priestoroch obchodu. Do reštaurácií nechodíme, objednávame si jedlo domov.

A čo slávne pláže Ria? Dá sa tam aspoň okúpať či surfovať? 

Ak sa dnes rozhodneš sadnúť si na piesok Copacabany či Ipanemy, hneď za tebou príde polícia a požiada ťa, aby si odišiel. A ak neuposlúchneš, môžu ťa zatknúť. Prechádzať sa popri pláži máme dovolené, môžeš aj behať popri chodníku, no nie po pláži a rovnako nemôžeš ani posilňovať tam, kde za normálnych okolností vidíš desiatky vyšportovaných tiel. Pre množstvo mojich známych zvyknutých tráviť tam celé víkendy to je obrovská zmena. Na plážach si nesmieme sadať do piesku, ani sa tam stretávať či ísť do vody. Na lokálnej úrovni sú niekde opatrenia ešte tvrdšie. Napríklad, v susednom Niteroi, je situácia ešte prísnejšia.

Z čoho máš najväčšie obavy?

Moje hlavné obavy súvisia s ekonomickou situáciou a problémami, čo nás čakajú najbližšie mesiace. V Riu sa teraz hlavná sezóna končí, príde tunajšia zima, a zostáva nám len dúfať, že na jeseň sa turistický ruch opäť rozbehne. Veľmi mi ľudia z iných krajín v Riu chýbajú. Ak by sme na aspoň čiastočné obnovenie cestovného ruchu museli čakať dlhšie, prinieslo by to existenčné problémy nielen mne, ale desaťtisícom ľuďom, ktorí sú v Brazílii priamo závislí od príchodu turistov. A v situácii, keď veľa Brazílčanov žije na hranici chudoby, to môže byť ozaj nepríjemné. Preto vás prosím: keď sa bude dať, príďte do Ria čím skôr.