Ďaleko na severe Nórska, kde sa zdá, že už končí svet, objavíte fascinujúce hory, ktoré vystupujú priamo z mora. Nachádzajú sa západne od nórskeho pobrežia, približne dvesto kilometrov nad severným polárnym kruhom, na mieste, kde v mori leží reťazec približne osemdesiatich ostrovov s krásnou nedotknutou prírodou. Pohľad na Lofotské ostrovy z okolitých strmých vrchov je nezabudnuteľný. Skupina ostrov najrôznejších tvarov, oddelených úzkymi fjordami, pestrá mozaika vrcholov hôr a oceánu s rôznymi odtieňmi modrej farby. Úchvatná severská rozprávka...

Úvod do krajiny Lofôt #

V nórskom jazyku sú ostrovy známe pod názvom Lofoten, z ktorého pochádza aj naše označenie - Lofoty. Názov je zložený z dvoch slov: „lo“ (rys), „fot“ (noha) a určitého člena „en“. Názov Lofoten je modernou formou slova Lofotr, čo je starý názov ostrova Vestvågøy. Súostrovie sa nachádza na pobreží severného Atlantiku asi 100 až 300 kilometrov severne od severného polárneho kruhu, t. j. medzi 67. a 68. stupňom severnej šírky. Od nórskej pevniny je súostrovie oddelené fjordom Vestfjorden. Hlavné ostrovy sú prepojené podmorskými tunelmi a mostami.

Celé Lofoty majú tzv. vnútorné pobrežie, ktoré leží smerom k nórskemu pevninskému pobrežiu a tzv. vonkajšie pobrežie, ktoré je obmývané Nórskym, resp. Severným morom. Lofoty sú súčasťou kraja (po nórsky - fylke) Nordland a ich hlavným mestom je Svolvær, nachádzajúce sa na ostrove Austvågøy. Skladajú sa zo skupiny ostrovov, ktoré tvoria rozsiahly reťazec. Častokrát sú označované aj ako “Lofoten wall” – lofotská stena, hlavne kvôli štyrom veľkým ostrovom a množstvu malých, až nepatrných ostrovčekov. Tie sú vzájomne oddelené len úzkymi prielivmi a fjordami, ktoré spoločne s vysokými horami vytvárajú “stenu z hôr”. Medzi najväčšie štyri ostrovy patria Austvågøy, Vestvågøy, Flakstadøy a Moskenesøy.

Typické rybárske domčeky a špicaté končiare Lofôt.
Foto: Robert Taraba — BUBO

Celé súostrovie má približne 24 tisíc obyvateľov, ktorí žijú na ploche 1 227 km2. Severne a východne od súostrovia sa nachádzajú ďalšie súostrovia - Vesterály, ktoré oddeľuje úžina Raftsund. Súčasťou je aj turistami obľúbený Trollfjord.

Niečo z histórie...  Lofoty sú obývané ľuďmi približne šesť̌ tisíc rokov. V minulosti sa tunajší obyvatelia živili hlavne lovom a rybolovom, čo dokazujú aj nálezy z tohto obdobia - kamenné navijaky a háčiky vyrobené z rohov. S týmito jednoduchými nástrojmi si vystačili obyvatelia Lofôt až do stredoveku, keď sa našlo viacero rybárov, snažiacich sa rybárčenie zefektívniť. Začali sa používať zvislé siete, čo rybolov značne uľahčilo. Natrafili však na tvrdohlavosť niektorých rybárov, ktorí boli úzko spätí s tradíciami a všetko nové prijímali s nedôverou. Viedlo to až k niekoľko storočí tiahnucim sa sporom o to, čo sa smie a nesmie používať. Toto všetko trvalo až do roku 1857, keď boli všetky obmedzenia, zakazujúce rôzne rybárske náčinie zrušené.

 Počas vikingskej éry bolo postavených mnoho osád so sídlami vikingských náčelníkov. Kópia sídla náčelníka bola postavená v mestečku Borg, kde je súčasťou múzea Vikingov. Od štrnásteho storočia ovládali obchod s rybami obchodníci z Bergenu. Bergen bol tiež administratívnym centrom, uskutočňujúcim výber dane. Kvalita života na Lofotách dlhú dobu závisela na výsledkoch rybolovu. Okolo roku 1860 došlo k najväčšej migračnej vlne, ktorá viedla ku vzniku súčasných sídiel.

Pod vplyvom Golfského prúdu #

Dovolenku v Nórsku si môžete vybrať tu. Na juh lákajú fjordy, vodopády a rozprávkové mestá, na sever práve Lofoty a nedotknutá príroda.

Súostrovie Lofoty leží približne na rovnakej zemepisnej šírke za polárnym kruhom ako napríklad Aljaška alebo Grónsko, no jeho podnebie je v porovnaní s nimi omnoho miernejšie. To všetko je vďaka účinkom Golfského prúdu. Jeho pôsobením spoločne so skutočnosťou, že klíma Lofôt je do veľkej miery ovplyvnená oceánom, sú lofotské zimy mierne a letá relatívne chladné. Južná časť súostrovia je zároveň najsevernejším miestom na Zemi, kde priemerná teplota nikdy neklesá pod nulu. Na najchladnejšom severovýchodnom pobreží je priemerná teplota v januári –1,5 °C, v letných mesiacoch sa pohybuje okolo 13 °C. Osídlená je prevažne východná časť ostrovov, pretože tam vietor a morské prúdy nepôsobia tak silno ako na západe. Viac než 1 100 metrov vysoké hory sú schopné zastaviť, alebo zmierniť výkyvy počasia.

Vnútorné pobrežie Lofôt.
Foto: Robert Taraba — BUBO

Prírodná krása Lofôt #

V časoch, keď sa na Lofotách objavili prví ľudia, bola miestna krajina pokrytá rozsiahlymi borovicovými a brezovými lesmi s hojným množstvom zveri. More bolo neskutočne bohaté na ryby a vody okolo ostrovov  sa hemžili tuleňmi a veľrybami. Dnes rastú dreviny na ostrovoch len sporadicky. Lesy sa vytratili a súčasná vegetácia má skôr ráz nízkych a vlhkomilných bylín a skaliek. Pri pobreží sa vyskytujú taktiež bažiny, jazerá, lúky, pastviny s ovcami a zriedkakedy políčka. Lofotská krajina bola po dlhý čas holá, pretože ľudia väčšinu stromov povytínali s cieľom stavať lode, svoje obydlia a konštrukcie na sušenie rýb. V súčasnosti tu na mnohých miestach došlo k pomerne významnému obnoveniu lesov. 

Hlavným pokladom ostrovov sú jeho hory. Okolité strmé kopce boli sformované počas poslednej doby ľadovej, ktorá skončila približne pred desaťtisíc rokmi. Hovorí sa, že samotné pohorie na Lofotách je staré tri miliardy rokov, a tak patrí geologicky k jedným z najstarších pohorí na svete.  Prvá vec, ktorá vás určite na Lofotách zaujme, je ich samotný reliéf. Príkre skaly, ktoré tvoria podstatnú časť ostrovov akoby priam tryskali z morskej hladiny do neba a ich strmé skalné svahy spadajú miestami z výšok približne 700-1000 metrov priamo do mora.  Je to veľký kontrast a pokiaľ kráčate smerom k horám s oceánom za chrbtom, máte pocit, akoby ste sa zrazu ocitli v Alpách. Najvyšším štítom spomedzi všetkých je Higravstinden s výškou 1161 metrov nad morom.

Lofoty sa takisto spájajú s prítomnosťou jedného neobvyklého prírodného úkazu - morských vírov - tzv. maelström, spomedzi ktorých je najznámejší Moskstraumen. Nachádza sa južne od ostrova Moskenesøy. Samotný morský vír je prírodný úkaz, pri ktorom sa v priebehu prílivu a odlivu, t. j. každých šesť hodín presúva obrovské množstvo vody rýchlosťou až 40 km/h obvykle úzkymi fjordami, ktorých je tu nespočetne veľa. Nárazom týchto obrovských más vody vznikajú mohutné víry o priemere až desať metrov v hĺbke 4 - 5 metrov. Vznik týchto vírov je naviazaný na prítomnosť veľmi úzkych a dlhých fjordov, kde dochádza vplyvom veľkého rozdielu medzi prílivom a odlivom k takýmto silným prúdeniam. V niektorých častiach Lofôt sú preto námorníci upozorňovaní, aby sa v prípade prílivu a odlivu vyhli niektorým zónam, poprípade si najali skúseného sprievodcu. 

Pohorie na Lofotách je údajne staré až tri miliardy rokov, a tak patrí k jedným z najstarších pohorí na svete.

Hospodárstvo a ekonomika Lofôt #

Hlavným zdrojom obživy je tu turistický ruch, rybolov a s ním spojené odvetvia. Špecifické postavenie má ale samotný rybolov, ktorý má na Lofotách hlboké korene a je dodnes jedným z najdôležitejších odvetví, zamestnávajúcich miestnych obyvateľov a zdrojom ich príjmu. Práve sušené tvrdé, a pre niekoho aj poriadne zapáchajúce tresky, visiace na dlhých stojanoch sú tým najznámejším produktom Lofôt. Vďaka teplým prúdom, dostatku potravy a iným priaznivým podmienkam sa sem tresky prichádzajú každoročne v zálive Vestfjord vytierať. Lovu rýb, ktorý sa každý rok koná od polovice januára do polovice apríla, sa zúčastnia stovky malých rybárskych lodí. Väčšinu úlovku tvoria dospelé tresky, ktoré sa následne sušia. Sušené tresky (nór. - tørrfisk) sú väčšinou exportované. Rybolov je v lofotských vodách striktne regulovaný a hlavne vďaka oslabeniu rybích populácií vplyvom nadmorského lovu v minulosti. Zavedenie regulačných populácií malo za následok určité obnovenie rybej fauny na Lofotách. 

Rybárska tradícia ostrovov.

Poľnohospodárstvo je obmedzené iba na niektoré oblasti, no stále hrá dôležitú úlohu v ekonomike a živote na Lofotách. Napriek tomu bol počet fariem za posledných 30 rokov značne zredukovaný. Exportnými artiklami sú hlavne mliečne výrobky a mäso. 

Hoci tu platí moratórium na ťažbu ropy a zemného plynu, v oblasti sa vykonávali geologické prieskumy s cieľom mapovania ložísk. 

Turistický ruch a jeho význam pre ekonomiku Lofôt naberá stále na väčšom význame, zvlášť keď si uvedomíme, že v súčasnej dobre navštívi Lofotské ostrovy 200 tisíc návštevníkov za rok. V oblasti je tu k dispozícii 27 náučných chodníkov, vrátane niekoľkých kempov a hotelov vo väčších mestečkách. V prístavoch sú k dispozícii aj jednoduché, pôvodné drevené rybárske domy (rorbu), ktoré sa dajú prenajať ako ubytovanie.  

Bývalé hlavné mesto Lofôt - Kabelvåg.
Foto: Robert Taraba — BUBO

TOP 10 najfotogenickejších miest na Lofotách #

1. Henningsvær  -  malá rybárska dedinka, približne 30 minút jazdy zo Svolvær. Nachádza sa v oblasti hlavného ostrova Austvågøya a je tvorená niekoľkými drobnejšími ostrovčekmi, ktoré sú prepojené mostami. Žije tu niečo cez päťsto obyvateľov a na samotnom konci dedinky nájdete veľmi fotogenický prístav a útesy, v ktorých je zakomponované slávne futbalové ihrisko. 

2. Kabelvåg - bývalé hlavné mesto Lofôt, ktoré má veľmi sympatické centrum mesta a drobný prístav. Prejsť sa môžete na Kabelvåg mólo, odkiaľ je pekný pohľad na červené domčeky, alebo jeden z najkrajších pohľadov je od internátov miestnej strednej školy. 

3. Vikten - príjemná dedinka, učupená pod špicatými horami. Okrem fotogenického prostredia tu nájdete zaujímavú skláreň Glass Vikten, kde si môžete zakúpiť nejaký umelecký artefakt z recyklovaného skla, alebo sa pokochať nádherným prostredím a šírym Atlantikom. 

4. Flakstad a Ramberg – pláže, kde sa nielen môžete okúpať, ale nájdete tu aj príjemný kemp, kostolík, mestečko so všetkým čo potrebujete, no hlavne neskutočne fotogenické prostredie jedných z najkrajších pláží Lofôt. 

5. Nusfjord - tradičná dedinka, označovaná ako tá najkrajšia zo všetkých. Ak si predstavíte Lofoty, tak je to pre mnohých práve táto rybárska osada akoby na konci sveta. Dnes je turistickou atrakciou s múzeom a budete sem musieť zaplatiť vstupné, ak sa sem chcete prísť pozrieť. 

6. Hamnøy - pre mnohých jedna z najfotogenickejších dedín, ktorá patrí k tým najstarším. Najkrajší pohľad máte z mosta, ktorý prepája jednotlivé ostrovy. Tieto výhľady budete jednoducho milovať a nebudete sa ich vedieť nabažiť. Skúste byť kreatívni a snažte sa pri fotení nájsť váš unikátny pohľad na túto dedinku. 

7. Reine - najznámejšia dedina Lofôt. Nenechajte si ujsť mnoho krásnych pohľadov na dedinu s pozadím pôsobivých špicatých kopcov. Tých pohľadov je nespočetné množstvo. V meste nájdete aj veľmi príjemné reštaurácie s tradičnou kuchyňou a mnoho rôznych atrakcií. Možno práve z kajaku tu spravíte tie vaše najkrajšie fotky z Lofôt. 

8. Å - dedinka s najkratším názvom na svete. Príjemné rybárske domčeky, kemp, mólo s majákom a pre tých turisticky aktívnych pekná prechádzka k jazeru, ktoré je schované v obkolesení hôr nad Å. Pri prechádzke narazíte na sušiarne tresiek, ktoré sa budú vynímať na vašich fotografiách. 

9. Eggum - Dedinka, poznačená Druhou svetovou vojnou, kde bola bývalá základňa. Nájdete tu slávnu sochu „Hlavy“ od Markusa Raetza, zvláštne tvorenú kružnicami, ktorá z rôznych uhlov ponúka vždy iný pohľad na túto skulptúru. Magická atmosféra konca sveta, ktorú na tomto pobreží budete zažívať.

10. Haukland a Uttakleiv pláž - najkrajšie pláže súostrovia. Neskutočne biely piesok, studená voda, zelené kopce posiate bielymi ovečkami. Niečo, čo zažijete len na Lofotách. 

Robert Taraba

Robert Taraba

Robert Taraba

Robo je veľký sympaťák, ktorý si vás podmaní svojím šarmom, ochotou aj znalosťami. Brázdi s vami prašné cesty južnej Afriky, obdivuje safari v Keni či Tanzánii, hrá sa s lemurmi na Madagaskare a to všetko s fotoaparátom v ruke. Rozmýšľate, ako urobiť ten najlepší dovolenkový záber? Ako odfotografovať váš najkrajší západ slnka v živote? Ako zachytiť leva pri love či zebru na úteku? Spýtajte sa Roba. Keď mu je v Afrike horúco, chladí sa na jeho milovanom Islande.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Nový Zéland – Stredozem (Komfort)

Zo zájazdu: 3x naj Afriky

Beata a Dezider

Posledná úprava článku | Prečítané: 1958x

SERIÁL BLOGOV O COVID-19

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Škandinávia, Nórsko


náročnosť

8 dní

Trvanie

2085
K

Európa  

Škandinávia, Nórsko, Island


náročnosť

13 dní

Trvanie

2950
K

Polárne oblasti   Európa  

Škandinávia, Arktída, Švédsko, Nórsko, Fínsko


náročnosť

10 dní

Trvanie

3250
K

Európa  

Špicbergy, Škandinávia, Špicbergy (Nórsko), Nórsko


náročnosť

7 dní

Trvanie

2860