Ďaleko na severe Nórska, kde sa zdá, že už končí svet, objavíte fascinujúce hory, ktoré vystupujú priamo z mora. Nachádzajú sa západne od nórskeho pobrežia, približne dvesto kilometrov nad severným polárnym kruhom, na mieste, kde v mori leží reťazec približne osemdesiatich ostrovov s krásnou nedotknutou prírodou. Pohľad na Lofotské ostrovy z okolitých strmých vrchov je nezabudnuteľný. Skupina ostrov najrôznejších tvarov, oddelených úzkymi fjordmi, pestrá mozaika vrcholov hôr a oceánu s rôznymi odtieňmi modrej farby. Úchvatná severská rozprávka...

Úvod do krajiny Lofôt #

V nórskom jazyku sú ostrovy známe pod názvom Lofoten, z ktorého pochádza aj naše označenie - Lofoty. Názov je zložený z dvoch slov: „lo“ (rys), „fot“ (noha) a určitého člena „en“. Názov Lofoten je modernou formou slova Lofotr, čo je starý názov ostrova Vestvågøy. Súostrovie sa nachádza na pobreží severného Atlantiku asi 100 až 300 kilometrov severne od severného polárneho kruhu, t. j. medzi 67. a 68. stupňom severnej šírky. Od nórskej pevniny je súostrovie oddelené fjordom Vestfjorden. Hlavné ostrovy sú prepojené podmorskými tunelmi a mostmi.

Celé Lofoty majú tzv. vnútorné pobrežie, ktoré leží smerom k nórskemu pevninskému pobrežiu a tzv. vonkajšie pobrežie, ktoré je obmývané Nórskym, resp. Severným morom. Lofoty sú súčasťou kraja (po nórsky - fylke) Nordland a ich hlavným mestom je Svolvær, nachádzajúce sa na ostrove Austvågøy. Skladajú sa zo skupiny ostrovov, ktoré tvoria rozsiahly reťazec. Častockrát sú označované aj ako “Lofoten wall” – lofotská stena, hlavne kvôli štyrom veľkým ostrovom a množstvu malých, až nepatrných ostrovčekov. Tie sú vzájomne oddelené len úzkymi prielivmi a fjordmi, ktoré spoločne s vysokými horami vytvárajú “stenu z hôr”. Medzi najväčšie štyri ostrovy patria Austvågøy, Vestvågøy, Flakstadøy a Moskenesøy.

Typické rybárske domčeky a špicaté končiare Lofôt.
Foto: Robert Taraba — BUBO

Celé súostrovie má približne 24 tisíc obyvateľov, ktorí žijú na ploche 1 227 km2. Severne a východne od súostrovia sa nachádzajú ďalšie súostrovia - Vesterály, ktoré oddeľuje úžina Raftsund. Súčasťou je aj turistami obľúbený Trollfjord.

Niečo z histórie...  Lofoty sú obývané ľuďmi približne šesť̌ tisíc rokov. V minulosti sa tunajší obyvatelia živili hlavne lovom a rybolovom, čo dokazujú aj nálezy z tohto obdobia - kamenné navijaky a háčiky vyrobené z rohov. S týmito jednoduchými nástrojmi si vystačili obyvatelia Lofôt až do stredoveku, keď sa našlo viacero rybárov, snažiacich sa rybárčenie zefektívniť. Začali sa používať zvislé siete, čo rybolov značne uľahčilo. Natrafili však na tvrdohlavosť niektorých rybárov, ktorí boli úzko spätí s tradíciami a všetko nové prijímali s nedôverou. Viedlo to až k niekoľko storočí tiahnucim sa sporom o to, čo sa smie a nesmie používať. Toto všetko trvalo až do roku 1857, keď boli všetky obmedzenia, zakazujúce rôzne rybárske náčinie zrušené.

Počas vikingskej éry bolo postavených mnoho osád so sídlami vikingských náčelníkov. Kópia sídla náčelníka bola postavená v mestečku Borg, kde je súčasťou múzea Vikingov. Od štrnásteho storočia ovládali obchod s rybami obchodníci z Bergenu. Bergen bol tiež administratívnym centrom, uskutočňujúcim výber dane. Kvalita života na Lofotách dlhú dobu závisela na výsledkoch rybolovu. Okolo roku 1860 došlo k najväčšej migračnej vlne, ktorá viedla ku vzniku súčasných sídiel.

Pod vplyvom Golfského prúdu #

Dovolenku v Nórsku si môžete vybrať tu. Na juh lákajú fjordy, vodopády a rozprávkové mestá, na sever práve Lofoty a nedotknutá príroda.

Súostrovie Lofoty leží približne na rovnakej zemepisnej šírke za polárnym kruhom ako napríklad Aljaška alebo Grónsko, no jeho podnebie je v porovnaní s nimi omnoho miernejšie. To všetko je vďaka účinkom Golfského prúdu. Jeho pôsobením spoločne so skutočnosťou, že klíma Lofôt je do veľkej miery ovplyvnená oceánom, sú lofotské zimy mierne a letá relatívne chladné. Južná časť súostrovia je zároveň najsevernejším miestom na Zemi, kde priemerná teplota nikdy neklesá pod nulu. Na najchladnejšom severovýchodnom pobreží je priemerná teplota v januári –1,5 °C, v letných mesiacoch sa pohybuje okolo 13 °C. Osídlená je prevažne východná časť ostrovov, pretože tam vietor a morské prúdy nepôsobia tak silno ako na západe. Viac než 1 100 metrov vysoké hory sú schopné zastaviť, alebo zmierniť výkyvy počasia.

Vnútorné pobrežie Lofôt.
Foto: Robert Taraba — BUBO

Prírodná krása Lofôt #

V časoch, keď sa na Lofotách objavili prví ľudia, bola miestna krajina pokrytá rozsiahlymi borovicovými a brezovými lesmi s hojným množstvom zveri. More bolo neskutočne bohaté na ryby a vody okolo ostrovov  sa hemžili tuleňmi a veľrybami. Dnes rastú dreviny na ostrovoch len sporadicky. Lesy sa vytratili a súčasná vegetácia má skôr ráz nízkych a vlhkomilných bylín a skaliek. Pri pobreží sa vyskytujú taktiež bažiny, jazerá, lúky, pastviny s ovcami a zriedkakedy políčka. Lofotská krajina bola po dlhý čas holá, pretože ľudia väčšinu stromov povytínali s cieľom stavať lode, svoje obydlia a konštrukcie na sušenie rýb. V súčasnosti tu na mnohých miestach došlo k pomerne významnému obnoveniu lesov. 

Hlavným pokladom ostrovov sú jeho hory. Okolité strmé kopce boli sformované počas poslednej doby ľadovej, ktorá skončila približne pred desaťtisíc rokmi. Hovorí sa, že samotné pohorie na Lofotách je staré tri miliardy rokov, a tak patrí geologicky k jedným z najstarších pohorí na svete.  Prvá vec, ktorá vás určite na Lofotách zaujme, je ich samotný reliéf. Príkre skaly, ktoré tvoria podstatnú časť ostrovov akoby priam tryskali z morskej hladiny do neba a ich strmé skalné svahy spadajú miestami z výšok približne 700-1000 metrov priamo do mora.  Je to veľký kontrast a pokiaľ kráčate smerom k horám s oceánom za chrbtom, máte pocit, akoby ste sa zrazu ocitli v Alpách. Najvyšším štítom spomedzi všetkých je Higravstinden s výškou 1161 metrov nad morom.

Lofoty sa takisto spájajú s prítomnosťou jedného neobvyklého prírodného úkazu - morských vírov - tzv. maelström, spomedzi ktorých je najznámejší Moskstraumen. Nachádza sa južne od ostrova Moskenesøy. Samotný morský vír je prírodný úkaz, pri ktorom sa v priebehu prílivu a odlivu, t. j. každých šesť hodín presúva obrovské množstvo vody rýchlosťou až 40 km/h obvykle úzkymi fjordmi, ktorých je tu nespočetne veľa. Nárazom týchto obrovských más vody vznikajú mohutné víry o priemere až desať metrov v hĺbke 4 - 5 metrov. Vznik týchto vírov je naviazaný na prítomnosť veľmi úzkych a dlhých fjordov, kde dochádza vplyvom veľkého rozdielu medzi prílivom a odlivom k takýmto silným prúdeniam. V niektorých častiach Lofôt sú preto námorníci upozorňovaní, aby sa v prípade prílivu a odlivu vyhli niektorým zónam, poprípade si najali skúseného sprievodcu. 

Pohorie na Lofotách je údajne staré až tri miliardy rokov, a tak patrí k jedným z najstarších pohorí na svete.

Hospodárstvo a ekonomika Lofôt #

Hlavným zdrojom obživy je tu turistický ruch, rybolov a s ním spojené odvetvia. Špecifické postavenie má ale samotný rybolov, ktorý má na Lofotách hlboké korene a je dodnes jedným z najdôležitejších odvetví, zamestnávajúcich miestnych obyvateľov a zdrojom ich príjmu. Práve sušené tvrdé, a pre niekoho aj poriadne zapáchajúce tresky, visiace na dlhých stojanoch sú tým najznámejším produktom Lofôt. Vďaka teplým prúdom, dostatku potravy a iným priaznivým podmienkam sa sem tresky prichádzajú každoročne v zálive Vestfjord vytierať. Lovu rýb, ktorý sa každý rok koná od polovice januára do polovice apríla, sa zúčastnia stovky malých rybárskych lodí. Väčšinu úlovku tvoria dospelé tresky, ktoré sa následne sušia. Sušené tresky (nór. - tørrfisk) sú väčšinou exportované. Rybolov je v lofotských vodách striktne regulovaný a hlavne vďaka oslabeniu rybích populácií vplyvom nadmorského lovu v minulosti. Zavedenie regulačných populácií malo za následok určité obnovenie rybej fauny na Lofotách. 

Rybárska tradícia ostrovov.

Poľnohospodárstvo je obmedzené iba na niektoré oblasti, no stále hrá dôležitú úlohu v ekonomike a živote na Lofotách. Napriek tomu bol počet fariem za posledných 30 rokov značne zredukovaný. Exportnými artiklami sú hlavne mliečne výrobky a mäso. 

Hoci tu platí moratórium na ťažbu ropy a zemného plynu, v oblasti sa vykonávali geologické prieskumy s cieľom mapovania ložísk. 

Turistický ruch a jeho význam pre ekonomiku Lofôt naberá stále na väčšom význame, zvlášť keď si uvedomíme, že v súčasnej dobre navštívi Lofotské ostrovy 200 tisíc návštevníkov za rok. V oblasti je tu k dispozícii 27 náučných chodníkov, vrátane niekoľkých kempov a hotelov vo väčších mestečkách. V prístavoch sú k dispozícii aj jednoduché, pôvodné drevené rybárske domy (rorbu), ktoré sa dajú prenajať ako ubytovanie.  

Túžite zažiť Lofoty na vlastnej koži? Vyberte sa na zájazd do Nórska a spoznajte s BUBO tento čarovný kút zeme

Bývalé hlavné mesto Lofôt - Kabelvåg.
Foto: Robert Taraba — BUBO

TOP 10 najfotogenickejších miest na Lofotách #

1. Henningsvær  -  malá rybárska dedinka, približne 30 minút jazdy zo Svolvær. Nachádza sa v oblasti hlavného ostrova Austvågøya a je tvorená niekoľkými drobnejšími ostrovčekmi, ktoré sú prepojené mostmi. Žije tu niečo cez päťsto obyvateľov a na samotnom konci dedinky nájdete veľmi fotogenický prístav a útesy, v ktorých je zakomponované slávne futbalové ihrisko. 

2. Kabelvåg - bývalé hlavné mesto Lofôt, ktoré má veľmi sympatické centrum mesta a drobný prístav. Prejsť sa môžete na Kabelvåg mólo, odkiaľ je pekný pohľad na červené domčeky, alebo jeden z najkrajších pohľadov je od internátov miestnej strednej školy. 

3. Vikten - príjemná dedinka, učupená pod špicatými horami. Okrem fotogenického prostredia tu nájdete zaujímavú skláreň Glass Vikten, kde si môžete zakúpiť nejaký umelecký artefakt z recyklovaného skla, alebo sa pokochať nádherným prostredím a šírym Atlantikom. 

4. Flakstad a Ramberg – pláže, kde sa nielen môžete okúpať, ale nájdete tu aj príjemný kemp, kostolík, mestečko so všetkým čo potrebujete, no hlavne neskutočne fotogenické prostredie jedných z najkrajších pláží Lofôt. 

5. Nusfjord - tradičná dedinka, označovaná ako tá najkrajšia zo všetkých. Ak si predstavíte Lofoty, tak je to pre mnohých práve táto rybárska osada akoby na konci sveta. Dnes je turistickou atrakciou s múzeom a budete sem musieť zaplatiť vstupné, ak sa sem chcete prísť pozrieť. 

6. Hamnøy - pre mnohých jedna z najfotogenickejších dedín, ktorá patrí k tým najstarším. Najkrajší pohľad máte z mosta, ktorý prepája jednotlivé ostrovy. Tieto výhľady budete jednoducho milovať a nebudete sa ich vedieť nabažiť. Skúste byť kreatívni a snažte sa pri fotení nájsť váš unikátny pohľad na túto dedinku. 

7. Reine - najznámejšia dedina Lofôt. Nenechajte si ujsť mnoho krásnych pohľadov na dedinu s pozadím pôsobivých špicatých kopcov. Tých pohľadov je nespočetné množstvo. V meste nájdete aj veľmi príjemné reštaurácie s tradičnou kuchyňou a mnoho rôznych atrakcií. Možno práve z kajaku tu spravíte tie vaše najkrajšie fotky z Lofôt. 

8. Å - dedinka s najkratším názvom na svete. Príjemné rybárske domčeky, kemp, mólo s majákom a pre tých turisticky aktívnych pekná prechádzka k jazeru, ktoré je schované v obkolesení hôr nad Å. Pri prechádzke narazíte na sušiarne tresiek, ktoré sa budú vynímať na vašich fotografiách. 

9. Eggum - Dedinka, poznačená Druhou svetovou vojnou, kde bola bývalá základňa. Nájdete tu slávnu sochu „Hlavy“ od Markusa Raetza, zvláštne tvorenú kružnicami, ktorá z rôznych uhlov ponúka vždy iný pohľad na túto skulptúru. Magická atmosféra konca sveta, ktorú na tomto pobreží budete zažívať.

10. Haukland a Uttakleiv pláž - najkrajšie pláže súostrovia. Neskutočne biely piesok, studená voda, zelené kopce posiate bielymi ovečkami. Niečo, čo zažijete len na Lofotách. 

Láka vás Nórsko? Prečítajte si aj naše ďalšie BUBO blogy, ktoré vás prenesú za krásou tejto škandinávskej krajiny

  • Zimné Tromso - nádherné mesto na severe Nórska v zime je ako z rozprávky
  • Bergen - mesto s dušou, ktoré vyjadruje všetko Nórske
  • Oslo - vyberte sa na dokonalú prehliadku hlavného mesta
  • Geiranger fjord - tu podľahnete Nórsku a zamilujete si jeho prírodu
  • Kirkenese - ako vyzerá mestečko v jedno z najzapadnutejších kútov Nórska?
Robert Taraba

Robert Taraba

Robert Taraba

Robo si vás podmaní svojím šarmom, ochotou aj znalosťami. Už počas vysokej školy odišiel študovať do nórskeho Trondheimu, kde si zamiloval celú Škandináviu. Aj preto sa do severských krajín vracia každý rok a je neustále hnaný túžbou objavovať nové miesta. Cestovanie a fotografia sú jeho veľkou vášňou a bez svojho fotoaparátu sa nepohne ani na krok. Na svojich fotografiách sa snaží uchovať čaro výnimočných miest, okamihov a ulovených zážitkov. Izolované krajiny, ktoré sú menej navštevované a miesta ako Vanuatu, Bangladéš, či Bhután patria k jeho najobľúbenejším. Miluje všetky kontinenty pre rozmanitosť ich kultúry a rôznorodosť prírodných krás. Brázdi s vami prašné cesty južnej Afriky, obdivuje safari v Keni či Tanzánii, hrá sa s lemurmi na Madagaskare a to všetko s fotoaparátom v ruke. Čaro budhistických krajín a ich filozofia si ho podmanila už pred rokmi. Miluje kuchyňu Indie, či Juhovýchodnej Ázie, ale rád si vychutná aj novozélandské Flat White s výhľadom na Južné Alpy. Rozmýšľate, ako urobiť ten najlepší dovolenkový záber? Ako odfotografovať váš najkrajší západ slnka v živote? Zachytiť autentické zábery domorodých kmeňov, leva pri love či zebru na úteku? Spýtajte sa Roba. Keď mu je v Afrike, či v Ázii horúco, chladí sa na jeho milovanom Islande.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Špicbergy - Rusi a ľadové medvede

Zo zájazdu:

Robert Taraba

Posledná úprava článku | Prečítané: 1659

Mohlo by Vás zaujímať

Roald Amundsen - cestovateľ, objaviteľ Prémiový blog

Prémiový blog Roald Amundsen - cestovateľ, objaviteľ

Prvý na južnom póle a zrejme aj prvý na severnom. Keďže som sa bezmála narodil ako Nór, mám k Amundsenovi úzky vzťah a tento blog píšem od srdca.

Severný pól a arktický diplomat Fridtjof Nansen Prémiový blog

Prémiový blog Severný pól a arktický diplomat Fridtjof Nansen

Hrdina severných polárnych oblastí. Dobrodruh, vedec, nudista, nositeľ Nobelovej ceny. Po stopách Fridtjofa Nansena som putoval od Osla cez…

Na konci Nórska v Kirkenese Kirkenes

Kirkenes Na konci Nórska v Kirkenese

Mestečko Kirkenes, kde 400 km za polárnym kruhom slnko nezájde za obzor 70 dní. Koniec nórskeho Laponska neďaleko ruských hraníc, kde sa akoby…

Robert Taraba 8 min. čítania
Najnórskejší deň, aký môžete na svete zažiť Geiranger

Geiranger Najnórskejší deň, aký môžete na svete zažiť

Nórsko je krajina fjordov, nádhernej prírody a drobných dediniek a mestečiek, ktoré svojou architektúrou drevených domov krásne zapadajú do…

Robert Taraba 14 min. čítania
Magický okruh najkrajšími končinami Nórska Svolvaer

Svolvaer Magický okruh najkrajšími končinami Nórska

Pre mnohých cestovateľov je Nórsko najatraktívnejšou krajinou Európy. Čarovná zem fjordov, hôr, jazier, ľadovcov a prekrásnej prírody dostane snáď…

Ivana Ďurčová 13 min. čítania
Longyearbyen - hlavné mesto Špicbergov Longyearbyen

Longyearbyen Longyearbyen - hlavné mesto Špicbergov

Nórsko sa nekončí Nordkappom, dá sa vybrať ešte severnejšie, ďalej za polárny kruh - na súostrovie Špicbergy, ktoré ležia na polceste medzi Nórskom…

Robert Taraba 17 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

Leto v Škandinávii

Dovolenka Metropoly Škandinávie
K

Európa  

Škandinávia, Švédsko, Lotyšsko, Fínsko, Estónsko, Dánsko


náročnosť

8 dní

Trvanie

2845
E

Polárne oblasti   Európa  

Čukotka, Rusko

01.07. → 11.07. +1 termín

náročnosť

11 dní

Trvanie

3240
K

Ázia   Európa  

Sibír, Mongolsko, Rusko


náročnosť

8 dní

Trvanie

1942
K

Ázia   Európa  

Sibír, Mongolsko, Rusko, Čína

16.11. → 29.11.

náročnosť

14 dní

Trvanie

2604