Lofoty - magický okruh najkrajšími končinami Nórska

Štyri hlavné ostrovy a viac ako 80 malých ostrovčekov, vyčnievajúcich pôsobivo do Nórskeho mora vytvára dych vyrážajúcu panorámu, na akú nezabudnete. Ostré vrcholky hôr ´vyrastajú ´ náhle z mora a šplhajú sa do výšok až 1 100 metrov nad morom. Lofoty sú malý prírodný zázrak.

Prudko vystupujúce zubaté skalné hory, dlhé fjordy, ktoré sa tiahnu medzi hornatými ostrovmi, tradičné rybárske dedinky s drevenými domami - rorbuer - postavenými na vode, prekvapivo snehobiele arktické pláže, aké by ste tu nečakali, či nespočetné jazerá... Príroda, ktorá vás dostane.

Lofoty sú obývané ľuďmi približne šesťtisíc rokov. V minulosti sa tunajší obyvatelia živili hlavne lovom a rybolovom, čo dokazujú aj nálezy z tohto obdobia - kamenné navijaky a háčiky vyrobené z rohov. S týmito jednoduchými nástrojmi si vystačili obyvatelia Lofôt až do stredoveku, keď sa našlo viacero rybárov, snažiacich sa rybárčenie zefektívniť.

Začali sa používať zvislé siete, čo rybolov značne uľahčilo. Natrafili však na tvrdohlavosť niektorých rybárov, ktorí boli úzko spätí s tradíciami a všetko nové prijímali s nedôverou. Viedlo to až k niekoľko storočí tiahnucim sa sporom o to, čo sa smie a nesmie používať. Toto všetko trvalo až do roku 1857, keď boli všetky obmedzenia, zakazujúce rôzne rybárske náčinie zrušené.

Počas vikingskej éry bolo postavených mnoho osád so sídlami vikingských náčelníkov. Kópia sídla náčelníka bola postavená v mestečku Borg, kde je súčasťou múzea Vikingov. Od štrnásteho storočia ovládali obchod s rybami obchodníci z Bergenu.

Bergen bol tiež administratívnym centrom uskutočňujúcim výber daní. Kvalita života na Lofotách dlhú dobu závisela od výsledkov rybolovu. Okolo roku 1860 došlo k najväčšej migračnej vlne, ktorá viedla ku vzniku súčasných sídiel.

V časoch, keď sa na Lofotách objavili prví ľudia, bola miestna krajina pokrytá rozsiahlymi borovicovými a brezovými lesmi s hojným množstvom zveri. More bolo neskutočne bohaté na ryby a vody okolo ostrovov  sa hemžili tuleňmi a veľrybami. Dnes rastú dreviny na ostrovoch len sporadicky.

Lesy sa vytratili a súčasná vegetácia má skôr ráz nízkych a vlhkomilných bylín a skaliek. Pri pobreží sa vyskytujú taktiež bažiny, jazerá, lúky, pastviny s ovcami a zriedkakedy políčka. Lofotská krajina bola po dlhý čas holá, pretože ľudia väčšinu stromov povytínali s cieľom stavať lode, svoje obydlia a konštrukcie na sušenie rýb. V súčasnosti tu na mnohých miestach došlo k pomerne významnému obnoveniu lesov. 

Hlavným pokladom ostrovov sú jeho hory. Okolité strmé kopce boli sformované počas poslednej doby ľadovej, ktorá skončila približne pred desaťtisíc rokmi. Hovorí sa, že samotné pohorie na Lofotách je staré tri miliardy rokov, a tak patrí geologicky k jedným z najstarších pohorí na svete.

Prvá vec, ktorá vás určite na Lofotách zaujme, je ich samotný reliéf. Príkre skaly, ktoré tvoria podstatnú časť ostrovov akoby priam tryskali z morskej hladiny do neba a ich strmé skalné svahy spadajú miestami z výšok približne 700 až 1 000 metrov priamo do mora. Je to veľký kontrast a pokiaľ kráčate smerom k horám s oceánom za chrbtom, máte pocit, akoby ste sa zrazu ocitli v Alpách. Najvyšším štítom spomedzi všetkých je Higravstinden s výškou 1161 metrov nad morom.

Hlavným zdrojom obživy je tu turistický ruch, rybolov a s ním spojené odvetvia. Špecifické postavenie má ale samotný rybolov, ktorý má na Lofotách hlboké korene a je dodnes jedným z najdôležitejších odvetví, zamestnávajúcich miestnych obyvateľov a zdrojom ich príjmu. Práve sušené tvrdé, a pre niekoho aj poriadne zapáchajúce tresky, visiace na dlhých stojanoch, sú tým najznámejším produktom Lofôt.

Vďaka teplým prúdom, dostatku potravy a iným priaznivým podmienkam sa sem tresky prichádzajú každoročne v zálive Vestfjord vytierať. Lovu rýb, ktorý sa každý rok koná od polovice januára do polovice apríla, sa zúčastnia stovky malých rybárskych lodí. Väčšinu úlovku tvoria dospelé tresky, ktoré sa následne sušia.

Sušené tresky (nór. - tørrfisk) sú väčšinou exportované. Rybolov je v lofotských vodách striktne regulovaný a hlavne vďaka oslabeniu rybích populácií vplyvom nadmorského lovu v minulosti. Zavedenie regulačných populácií malo za následok určité obnovenie rybej fauny na Lofotách. 

Poľnohospodárstvo je obmedzené iba na niektoré oblasti, no stále hrá dôležitú úlohu v ekonomike a živote na Lofotách. Napriek tomu bol počet fariem za posledných 30 rokov značne zredukovaný. Exportnými artiklami sú hlavne mliečne výrobky a mäso. 

Každý z desiatok ostrovov Lofôt je iný a ukrýva svoje jedinečné krásy. Lofoty ležia na pobreží Atlantického oceána, 100 až 300 kilometrov severne od polárneho kruhu, v rovnakých zemepisných šírkach ako severná Aljaška či Grónsko (medzi 67. a 68. stupňom severnej šírky). Pobrežie súostrovia ovplyvňuje teplý Golfský prúd a mnohí sú prekvapení bujnou vegetáciou, ktorú na Lofotách nájdu.

Južná časť súostrovia je najsevernejším miestom na zemi, kde priemerná teplota nikdy neklesá pod nulu, a tak tu vzniká zaujímavá klimatická anomália – v januári je tu priemerne o 25 °C teplejšie ako na rovnakej zemepisnej šírke kdekoľvek na svete. V čase najväčších mrazov, keď v podobných zemepisných šírkach teplota klesá niekoľko desiatok stupňov pod bod mrazu, na Lofotách sa pohybuje v miernych hodnotách +1 až +5°C. 

Od nórskej pevniny je súostrovie oddelené fjordom Vestfjorden. Pod hladinou mora sa ukrýva bohatý ekosystém rýb, morských živočíchov, koralov a bohaté ložiská ropy - tzv. čierneho zlata. Teplý Golfský prúd sem prináša množstvo teplomilných druhov rýb z juhu a naopak, arktické ryby zo severu.

Najznámejšia je asi nórska treska, ktorá sem prichádza z Barentsovho mora od januára do apríla na tzv. obdobie trenia. Je to šťastné obdobie pre rybárov, ktorí túto lahodnú rybu lovili po stáročia a následne ju sušili na slnku na drevených konštrukciách. Od 12. storočia sa lov tresiek i jej export rozmohol na toľko, že v 14. storočí sa sušená treska stala hlavnou vývoznou surovinou.

Ako sme spomínali, vo veľkom sa vyvážala do Bergenu – hlavného nórskeho hanzového mesta, kde obchod v tom čase prekvital, a následne do ostatných miest Európy.  Dnes sa sušená treska odtiaľto vyváža hlavne do Talianska, Portugalska či Veľkej Británie. 

Kedysi sa život rybárov odohrával na mori a bol značne izolovanejší ako dnes. To zmenilo vybudovanie európskej cesty E10, ktorá je dlhá 880 km a spája švédsky prístav Luleå s nórskou dedinkou Å. Tá poprepájala štyri najväčšie ostrovy až desiatimi mostmi a dvanástimi tunelmi.

Najdlhší tunel má až 6 338 metrov! Nórsko je bez debaty majster v budovaní infraštruktúry v tak výrazne hornatej krajine. Na severe Európy sa nachádza viac ako tisíc tunelov, ten najdlhší meria až 24,5 km, čo z neho robí najdlhší tunel na svete.

Na Lofotách žije približne 24 000 obyvateľov, ročne ich však navštívi až 1 milión turistov. My sa na našej unikátnej prehliadke tohto kúta sveta budeme pohybovať po štyroch hlavných ostrovoch - Austvågøy, Vestvågøy, Flakstadøy a Moskenesøy.

S našimi exkluzívnymi BUBO mini-skupinami si prechádzame idylické rybárske dedinky, kocháme sa výhľadmi k vrcholkom strmých hôr, robíme túry medzi horskými jazerami a obdivujeme biele pláže. Počasie nám neuveriteľne praje a slniečko sa na nás zubí po celý čas, strávený v tomto raji. Ak sa vám na Lofotách vydarí počasie a slnečné lúče odkryjú celú scenériu, tento zážitok si zapamätáte navždy.

Jednou z možností, ako zahájiť cestu, je priletieť do najväčšieho nórskeho mesta za polárnym kruhom – Tromsø. Jeho prívlastok Paríž Severu nevznikol náhodou. Je vynikajúcou ukážkou toho, ako príjemne sa dá žiť za polárnym kruhom, čoho hmatateľným dôkazom je množstvo pôvabných kaviarní, reštaurácií, obchodov, najsevernejší pivovar či najsevernejšia univerzita. Tromsø má tiež priam ideálne podmienky na pozorovanie polárnej žiary či vyskúšanie si psích záprahov. 

Počuli ste už o legendárnej lodi Hurtigruten? História tejto lodnej prepravnej spoločnosti siaha do 19. storočia, kedy tento pobrežný expres zahájil svoje pravidelné plavby pôvodne z Trondheimu do Hammerfestu a neskôr z Bergenu do Kirkenesu. Nečakajte žiadnu luxusnú výletnú loď s okázalým kinom, kasínom či herňami. Váš program sa bude odohrávať na palube trajektu. Najkrajšia prírodná scenéria, akú môžete zažiť je práve na úseku plavby z Tromsø na Lofoty. V letných mesiacoch Hurtigruten nevynechá ani jeden z najkrajších a najužších fjordov Nórska - Trollfjorden.

Trajekt premáva nonstop, v letnom období máte možnosť sledovať túto úchvatnú prírodnú televíziu na palube lode celý deň bez toho, aby zapadlo slnko. V zimnom období máte zas obrovskú šancu uvidieť polárnu žiaru (až 99% cestujúcich, ktorí absolvujú celú 12-dňovú cestu dlhú 2 650 km, ju zažije).

Keď si po prehliadke mesta doprajete kvalitnú večeru a po nej si na lodi vychutnáte toto celovečerné prírodné kino, zažijete naozaj jeden z najkrajších výletov. Šestnásťhodinová celonočná plavba popri najkrajších fjordoch. Nevynecháme ani Trollfjord, ktorý sa krásou vyrovná aj Geirangerfjordu, či Næroyfjordu, alebo dva kilometre dlhé rameno Raftsundskeho fjordu, ktorý je v najužšom bode len sto metrov široký. Fantastický zážitok! Sledujeme polnočné slnko a užívame si plavbu. Hovorí sa, že raz za život by túto plavbu mal absolvovať každý pravý Nór. 

Na druhý deň prichádza loď Hurtigruten so všetkou pompéznosťou do Svolværu - hlavného administratívneho mesta a vstupnej brány tohto magického súostrovia. Mestečko s populáciou len necelých päťtisíc obyvateľov je dnes citeľne turistické, pomedzi tradičné rybárske drevené domčeky sa čoraz viac objavujú moderné luxusné hotely a apartmány.

Nájdete tu však vynikajúce zázemie – najväčší výber reštaurácií, barov, obchodov a ubytovacích zariadení, čiže výborný východzí bod pre výlety. No ak chcete zažiť  atmosféru pravých Lofôt, treba sa vydať hlbšie do vnútrozemia.

Čo sa týka ubytovania, Lofoty v hlavnej letnej sezóne môžu byť pomerne plné. My v BUBO rezervujeme ubytovania dlho dopredu, aby sme si boli istí, že zabezpečíme pre našich klientov len kvalitné hotely. Osvedčené luxusné reťazce so škandinávskym nádychom spĺňajú hotely Thon a Scandic.

Ráno sa prebúdzame sa s idylickým výhľadom na Vestfjorden, ktorý oddeľuje Lofoty a nórsku pevninu a vychutnávame si bohaté švédske stoly. Nóri milujú mliečne výrobky – mlieko, syry, jogurty či solené maslo nesmú chýbať, rovnako ako ich tradičné celozrnné chleby, paštéty, klobásky, müsli či ovocie.

Koniec mája až koniec júla je tu obdobím polnočného slnka, kedy slnko nezachádza za obzor. Na takéto 24-hodinové denné svetlo je na začiatku ťažšie si zvyknúť, vtedy môže pomôcť maska na spánok, či poriadne si zatemniť v izbe, ak sa nedarí zaspať.

Je to však rozhodne najlepšie obdobie na návštevu oblastí za polárnym kruhom, kedy absolútne nie ste tlačení stihnúť niečo do tmy! Okrem turistiky môžete vyskúšať kajak, ísť na golf, pozorovať morské vtáky, ísť sa potápať či šnorchlovať, dokonca si môžete vyskúšať aj surfovanie.

V mestečku Unstad asi 70 km od Svolværu sa nachádza najsevernejšia arktická surfistická pláž v Európe. Naopak, v zime sem chodia turisti pozorovať prírodný fenomén – auroru borealis – polárnu žiaru.

Zimné mesiace sa vyznačujú opačným extrémom ako celodenný slnečný svit, a to polárnymi nocami. Predstavte si, na prelome decembra a januára približne tridsať dní v týchto oblastiach slnko vôbec nevyjde nad obzor. Od januára slnko vykukne na pár hodín a dni sa postupne predlžujú.  

Centrum Svolværu je malé, jeho prehliadku zahajujeme pešo. Hotel Scandic je situovaný na samostatnom maličkom ostrove, prepojený s pevninou mostom. Sme v absolútnom centre mesta, na vode kotvia lode, jachty a člny.

Prechádzame popri kvalitných rybacích reštauráciách a vysvetľujeme si, čo tradičné by sme mohli ochutnať. Odísť bez toho, aby tu človek ochutnal lofotskú sušenú tresku s viac ako 1000-ročnou históriou by bol hriech.

K tradičnej nórskej kuchyni patrí tiež sob, los či veľryba – ak viete, kde hľadať, ochutnáte aj tieto delikatesy. A čo tak dať si portugalské národné jedlo bacalhao?

Portugalci sú najväčšími konzumentmi tresky v Európe a solenú sušenú tresku dokážu pripraviť na viac ako sto spôsobov. Presvedčte sa na vlastné chuťové poháriky v reštaurácii Bacalhao. 

Na hlavnom námestí Torget nájdete v lete farmárske a remeselnícke stánky, kde môžete ochutnať sušené sobie, losie a veľrybie mäso, zakúpiť si vlnené nórske svetre, rukavice, či šály, alebo prírodne ručne vyrobené mydlá a kozmetiku. Často krát to tu predávajú práve Slovenky, čudovali by ste sa koľko Slovákov a Čechov stretnete v najodľahlejších oblastiach Európy za polárnym kruhom.  Ak by ste pokračovali od námestia ďalej po Fiskergata teda ´rybej ulici´, milovníkov histórie iste zaujme vojnové múzeum Lofoten Krigsminnemuseum.

Netreba zabúdať na to, že časť severného Nórska bola počas druhej svetovej vojny zničená. Nemci v týchto oblastiach používali taktiku spálenej zeme, mnohé dediny boli vypálené do základov. Nepriatelia sa zmocnili Narviku - strategického prístavu, v ktorom sa nakladala švédska železná ruda z Kiruny na lode a smerovala do nacistického územia. A čo viac, Kirkenes spolu s Drážďanmi boli najviac bombardované mestá počas vojny.

Múzeum je otvorené až do 22.00 a nájdete tu najväčšiu kolekciu uniforiem a artefaktov z Druhej svetovej vojny. Vstupné je 20 nórskych korún (približne desať eur) pre dospelého a 50 nórskych korún (približne štyri eurá) pre deti. Všade v Nórsku zaplatíte kartou, čiže so zmenou peňazí  si v tejto progresívnej krajine starosti robiť netreba.

O niečo ďalej na konci móla, kde pripláva loď Hurtigruten, nájdete Magic bar. Na severe je veľmi obľúbený koncept ľadových barov, kde vám za vstupné 195 NOK dajú uvítací welcome drink, servírovaný v pohári vytesanom z ľadu, pončo a rukavice. Pre rodiny a študentov majú zvýhodnené vstupné, deti do štyroch rokov majú vstup zdarma.

Súčasťou vstupu je ľadová galéria, bar je vhodný pre všetky vekové skupiny. Pozor len na otváraciu dobu, v Nórsku bary všeobecne zatvárajú skôr ako u nás a oveľa skôr ako v južanských krajinách. V letnej sezóne tu treba zamieriť rovno po večeri, bar zatvárajú o 23.00 h, mimo sezóny už o 22.00 h.

Našu komplexnú prehliadku Lofôt začíname v niekdajšom hlavnom meste Kabelvåg, ktorému dominuje jedna z najväčších drevených katedrál za polárnym kruhom. Jej história siaha až do 12. storočia, kedy ju nórsky panovník Øystein Magnusson nechal vystavať ako hlavné duchovné centrum pre miestnych rybárov, ktorí sa tu v tom čase kvôli love nórskej tresky sťahovali zo všetkých kútov severu.

Tisíce rybárov, ktorí sa vydávali na more každý deň museli byť niekde ubytovaní – v tomto období sa tu pre potreby ubytovania rybárov vystavali drevené rybárske domy na vode – rorbuer. Rybári museli panovníkovi odvádzať dane a kraj vďaka nórskej treske z lovu veľmi profitoval. 

Dnes už sa zväčša využívajú ako stroho zariadené turistické ubytovne s nostalgickým nádychom rybárskeho života. Za symbolické vstupné si môžete pozrieť jednoduchý drevený interiér tejto neogotickej dominanty, ak natrafíte na správny deň, okúsite aj akustiku Lofotkatedralen v rámci koncertov polnočného slnka. 

V bývalom hlavnom meste Kabelvåg nájdete hneď niekoľko zaujímavých múzeí. Zaujíma vás miestna fauna? Navštívte Lofoten Aquarium, ktoré sa hemží rybami a morskými živočíchmi, či už je to nórska treska, nórske krevety, pstruhy, vydry, zubatky, halibuty, lososy či tulene.

Vody obmývajúce Lofotské súostrovie je živý a bohatý ekosystém, ktorý si Nóri náležite chránia. Kolónie tresiek, kŕdle morských vtákov a koralové útesy by mohli byť ohrozené, ak by Nóri povýšili ropný biznis nad ochranou prírody.

Predstavte si tri miliardy barelov tohto čierneho zlata v hodnote asi 65 miliárd dolárov. V dobre, kedy iné krajiny ťažbu ropy zvyšujú (stačí sa len pozrieť cez Atlantický oceán), druhý najväčší producent ropy a zemného plynu v západnej Európe dáva prednosť obnoviteľným zdrojom a zachovaniu nenarušenej prírody.

Prechádzame tunelmi a mostmi cez všetky ostrovy až na samý koniec cesty E10, ktorá končí v rybárskej dedinke s najkratším názvom na svete –"Å" (čítaj Ó - ako posledné písmeno v nórskej abecede). Predstavujeme si, ako tu kedysi miestni rybári žili v drevených domčekoch, postavených na vode.

Na domoch tu prevažujú tri farby, ktoré sa vyrábali z tresčieho oleja z rybích vnútorností – červená bola farba chudobnejších, poprípade ňou boli natreté hospodárske budovy, bielou boli natreté domy bohatých a majetnejších a žltou zas domy rodinných príslušníkov, zvyčajne starých rodičov, ktorí chceli byť nablízku svojim deťom či vnúčatám.

Ak neboli peniaze, tak bielou farbou natreli len priečnu stenu, no boky nechali červené. Malebnú dedinku Å tvorí niekoľko tradičných rybárskych domov prerobených na múzeum či hotel.

Nevynechajte historickú pekárničku s kamennou pecou z 19. storočia a ochutnajte čerstvé škoricové záviny kanelsnurrer, alebo sa zohrejte pri šálke obľúbenej filtrovanej kávy v miestnej kaviarni a len tak nasávajte atmosféru.

Typický rybací zápach nás sprevádza všade, kadiaľ prechádzame. Vraciame sa kúsok späť  k údajne najfotografovanejšej dedinke Reine, ktorú nórsky týždenník vyhlásil za najkrajšiu dedinku Nórska. Naplníme prázdne žalúdky a doprajeme si tu gastronomický zážitok z miestnej kuchyne. Nachádza sa tu vynikajúca reštaurácia Gammelbua – ochutnáte sušenú nórsku tresku, či stejku z losa? A čo tak hustú rybaciu polievku Fiskesuppe alebo vegetariánsky burger s morskými riasami? Nás tu už dobre poznajú, stačí povedať, že príde BUBO skupinka a máme zarezervovaný najlepší stôl. Všetky tie dobroty zapíjame vychladeným Isbjørn pivom z najsevernejšieho pivovaru na svete Mack.

Pre milovníkov turistiky odporúčame túru na horu Reinebringen (448 m n. m.), z ktorej máte famózny výhľad na idylické dedinky Reine, Sakrisøy a Hamnøy. Nenechajte sa zmiasť nízkou nadmorskou výškou. Výšľap je pomerne strmý, po daždi zablatený a celkom divoký. V minulosti v prípade nepriaznivého počasia kopec uzatvorili, no dnes tam nájdete 1566 schodov pre čoraz viac turistických nadšencov. Krajší výhľad z vtáčej perspektívy na Lofoty budete hľadať len ťažko. 

Vraciame sa na hlavnú cestu a pokračujeme smerom k nášmu hotelu. Treba si vyčleniť dostatočne veľa času – čo dedinka, to foto-zastávka. Fotoaparáty a mobily majte radšej plne nabité, pri toľkej kráse nebudete stíhať cvakať... Prechádzame popri snehobielych plážach a nechce sa vám veriť, že sme za polárnym kruhom. Otužilci okúsia mrazivú vodu pri pláži Ramberg a športoví nadšenci si zasa môžu zasurfovať na pláži Flakstad.

Odbočujeme z hlavnej cesty a popri deväťstometrovej skalnej stene mierime do dedinky Nusfjord (UNESCO), akoby vystrihnutej z katalógu, kde obdivujeme zachovalé rybárske domčeky z 19.storočia. Celú dedinku aktuálne pretvorili na skanzen, kde sa naučíte všetko o živote miestnych rybárov. Vstupné: 100 NOK.

Na Lofotách jednoznačne platí, že cesta je cieľ. Presvedčte sa o tom cestou do Henningsværu, prezývaného aj Benátky Lofôt. Ten počas návštevy Lofôt rozhodne nesmieme vynechať. V jeho zadnej časti sa ukrýva slávne futbalové ihrisko. 

Nevynechajte ani izolovanú dedinku Eggum a vráťte sa akoby v čase. Toto miesto v sebe spája dych berúcu prírodu, neprestrieľnú minulosť a modernú škandinávsku architektúru.

Na mieste radaru postaveného počas druhej svetovej vojny Nemcami za účelom sledovania konvojov smerujúcich do Murmansku dnes stojí inštalácia od svetoznámej architektonickej firmy Snøhetta, ktorí tu vybudovali zázemie pre camperov (záchody, sprchy, kuchynku, parkovacie miesta) a súčasťou je aj amfiteáter a sochy od švajčiarskeho architekta Markusa Raetza. Stalo sa tak roku 2007 a keďže ide o prírodnú rezerváciu, ktorú turisti hlavne v lete obľubujú kvôli turistike a sledovaniu polnočného slnka, dôvodom na výstavbu bolo minimalizovať vplyv turistov na krehké prírodné prostredie v okolí a poskytnúť základné služby návštevníkom. Prejdite sa pobrežím Arktického oceána a možno zahliadnete lastúrničiara, morského orla alebo kormorány. 

1. Romantický Hennigsvaer zvaný aj Benátky Lofôt s legendárnym futbalovým ihriskom.

2. Rybárska dedinka Å je poslednou na tomto súostroví. Dodnes si zachovala svoju autentickosť.

3. V bývalom hlavnom meste Kabelvåg nájdete niekoľko zaujímavých múzeí.

4. Dedinka Reine je považovaná za jednu z najkrajších dediniek v Nórsku.

5. Plavba loďou Hurtigruten - prírodne divadlo priamo na palube legendárnej lode Hurtigruten. Na tie výhľady nikdy nezabudnete.

6. Nevynechajte návštevu modernejšieho Svolvaeru -  vstupnej brány celého súostrovia.

7. Ochutnajte sušenú trestku, stejk z losa alebo veľryby.

8. Pre milovníkov turistiky odporúčame túru na horu Reinebringen (448 m.n.m), z ktorej máte famózny výhľad na idylické dedinky Reine, Sakrisøy a Hamnøy. Stačí zdolať 1566 schodov.

9. Dedinka Nusfjord zapísaná v zozname UNESCO je akoby vystrihnutej z katalógu. Obdivujeme zachovalé rybárske domčeky z  19.storočia. Celú dedinku aktuálne pretvorili na skanzen, kde sa naučíte všetko o živote miestnych rybárov.

10. Okúste arktické pláže za polárnym kruhom. Otužilci okúsia mrazivú vodu pri pláži Ramberg a športoví nadšenci si zasa môžu zasurfovať na pláži Flakstad.

Preskúmajte Nórsko s BUBO. Na výber máte širokú škálu zájazdov, stačí si len vybrať spomedzi našich zájazdov do Nórska