KAPSKÉ MESTO: patrí medzi 5 najkrajších miest sveta spolu so Sydney, Vancouverom, Rio de Janeirom a Buenos Aires. Nájdete tu všetko: Stolovú horu, oceán s Mysom dobrej nádeje, kolóniu tučniakov, botanické záhrady, historické centrum mesta, vynikajúce reštaurácie a nočný život. Čo viac si priať?
CHOBE: Sem sa nie každý vyberie, pretože Chobe je drahé a minimálne sa propaguje. Rovnako nie je prístupné konvenčnou dopravou. My sem ale vyrazíme, pretože v samotnom parku žije najviac slonov na svete, okolo 100 000. Pre porovnanie Keňa má 8 000.... niet čo dodať. Brehy rieky Chobe sú jedným z posledných rajov veľkých zvierat na svete a okrem slonov budeme pozorovať desiatky hrochov, krokodílov, antilop, vtáctvo, levy v ich prirodzenom prostredí bez ciest a ruchu z nášho terénneho vozidla. Chobe patrí medzi top 10 národných parkov sveta a zaslúžene. Pripravte sa na divočinu!!!! Afrika v pravom vydaní ako z časopisu, ale bez gýču.
VICTORIA FALLS: Viktóriine vodopády budú bombou na záver. 1,7 km široká trhlina cez ktorú sa z výšky 111 metrov rúti rieka Zambezi. Dym, ktorý hrmí, je presné vystihnutie tohto zázraku prírody. Ideálne miesto na záver našej cesty, kde si môžete vyskúšať aj rafting na rieke Zambezi, bungee jumping, jazdu na slonoch, prechádzka s levmi a nakúpime suveníry na najväčšom trhu aký na ceste je, zbalíme ich a ideme domov.
SVATÁ HELENA
Keď niekomu poviete slovo Svätá Helena tak väčšina ľudí nevie o koho sa jedná. Zopár vie, že ide o manželku cisára Konštantína Veľkého, ktorá objavila zvyšky kríža na ktorom ukrižovali Ježiša Krista. Ešte menšia partia si spomenie na sopku St. Helen na západnom pobreží USA a tá najmenšia časť vie, že ide o ostrov v južnom Atlantiku. Už len pohľad na mapu Vám napovie, že ostrov leží uprostred ničoho. Z jednej strany, na západ je to 4000 km do Brazílie, z druhej strany na východ je to takmer 2000 km k Angole. Najbližší ostrov je Ascension, ktorý je odtiaľto vzdialený 1384 km a ďalší Tristan da Cunha 2431 km. Obrovské vzdialenosti naprieč nepredvídateľným južným Atlantikom.
Ešte donedávna spájala St.Helenu so svetom iba lodná doprava a aj tá nechodila ako hodinky. Loď RMS Helena bola jediným spojením „Svätcov“ ( prezývka obyvateľov St.Heleny) ako sa dostať do sveta. Najbližším prístavom je 6 dní plavby vzdialené Kapské mesto. Nie nadarmo takmer každý občan bol od prírody moreplavcom a tých zopár čo dorazili do Európy či Afriky sa len veľmi nepravidelne vracali späť. Oceán, počasie, poruchy RMS Helena robila čo sa dalo, ale napokon nastal čas rozlúčiť sa aj s ňou. Rozlúčke napomohol fakt, že Svätci postavili na skale uprostred oceánu letisko! Stavba trvala neuveriteľne dlho v extrémne ťažkých podmienkach, ale napokon sa sen stal skutočnosťou a St. Helena má letisko (skratka HLE). Už nie je nutné tráviť dni a týždne na mori, ale ostrov sa dá navštíviť kedykoľvek. Turistický boom sa však nekoná ( dôvody sa dočítate v tomto zaujímavom texte) a ostrov je rovnako izolovaný a čarovný ako kedykoľvek predtým.
Ak idete na izolovaný ostrov kdesi v PNG tak nájdete pôvodné kmene. St.Helena však bola taká izolovaná, že ani tí tu nežili. Až keď da Nova narazil v roku 1502 na tento ostrov tak sa začalo jeho osídlenie. Možno s určitosťou povedať, že ľudia tu žijú presne 517 rokov. Imigračné pracovníčky boli veľké černošky so skriňovým zadkom, vravím si hmm hotentoti, ale ako? Pani na colnom mohla mať tak 140 cm a mal som pocit, že som na Sulawesi. Robert bol čierny, Kevin absolútne biely ako keby bol z Kilmarnocku, kde slnko svieti 3 x za rok. Aaron mal nezameniteľné indické črty. Nuž a Basil ten bol čierny, hnedý, biely. Svätci sú vlastne mikrokozmom našej planéty. Spája ich oddanosť britskej korune avšak genofond je parádne zmiešaný. Portugalský námorník neznámeho pôvodu, bledí Angličania, vysokí Holanďania, čierni Angolčania, fešní Francúzi, robotníci z Kantonu dovezení okolo 1800 atď. atď. A každý deň tu pristáli tri obrovské lode, ktoré viezli tovar z Indie/Indonézie do Európy. Genofond sa miešal a miešal. Neviem Vám povedať ako vyzerá obyvateľ Heleny, môžem iba citovať 83 ročného Basila či 82 ročného Roberta a jeho 100 ročnú matku. „Sme jediní kozmopolitní občania sveta. U nás neexistuje rasová nenávisť, v našej krvi koluje krv všetkých národov.“ Majú svätú pravdu, veď sú Svätci. Faktom, je že na tomto malom ostrove uprostred južného Atlantiku musela zastaviť každá loď. A každá tu niečo nechala. Úžasná diverzita, kiežby bolo niečo také aj na našom bledom upadajúcom Slovensku.
Úradným jazykom je angličtina. Miestny dialekt má perfektný prízvuk. Dlhý, veď času bolo dosť. Namiesto fog, počujete fóóóóg, namiesto Thomas počujete Thomááááás. Iné jazyky sú tu zastúpené minimálne.
Svätci od nepamäti logicky žili s oceánom a všetky ich cesty viedli cez oceán. Prvý let prišiel až v roku 2017. V ťažkých časoch opúšťali ostrov a hľadali prácu buď v Juhoafrickej republike alebo vo Veľkej Británii. Tento maličký národ ak to tak môžem povedať má vo svete zopár jedinečných komunít. Ak teda necestujete na ostrov tak najviac Svätcov nájdete v Swindone, Portsmouth, Southamptone a potom v Kapskom meste.
Miestne zvyky sú vyslovene britské veď Británia drží nad týmto kúskom ochrannú ruku. Zaujímavosťou je, že vzhľadom na geografiu ostrova tu bolo postavených relatívne málo domov a tie sú teda dlhodobo obývané. Pri každom druhom rozhovore so Svätcami sa dozviete, že tam a tam straší. Vraj. Mnohé deti na ostrove majú imaginárnych priateľov. Nuž prvý večer mi samému v celom hoteli nebolo do reči, ale zvykol som si. Pri pohľade na mapu a izoláciu si viete predstaviť, že život od začiatku do konca mnohých generácií prebiehal na veľmi malom kúsku zeme a niečo z toho samozrejme ostalo aj vo vzduchu.
Tvrdý život, veľa práce, jednoduchá strava je receptom na dlhovekosť a osobne som dodnes veľmi prekvapený ako dobre ostrovania vyzerajú. Hádate im tak 60 a majú 80. Je normálne, že máte 83 rokov a robíte sprievodcu v cestovnom ruchu či jazdíte na jachte.
SAFARI
Big Five (Veľká päťka)–je slávna skupina druhov, ktoré boli najobľúbenejšie a najnebezpečnejšie veľké, lovné zvieratá koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Patria sem: byvol, slon, nosorožec, lev a leopard.
Byvol africký / Buvol africký – buffalo (Syncerus caffer), tiež nazývaný byvol kaferský, svahilsky “nyati”-je v sub-saharskej Afrike veľmi rozšírený a podobný domácim turovitým. Samce vážia až 900 kg, samice približne polovicu. V kohútiku merajú až 1,7 m, dĺžka tela až 4 m. Rohy môžu mať až 1 m. Obľubujú savany s krovitým porastom, kde sa schovávajú pred slnkom a trávia noc. Bežne sa zdržiava v skupinách 30-50 jedincov, ale je možné vidieť aj tisíchlavé stáda. Skupinu tvoria samice s dorastajúcimi mladými, kde staršie samice sú v hierarchii vyššie. Samce odchádzajú po dosiahnutí dospelosti a žijú samotárskym životom, alebo tvoria malé staromládenecké skupinky.
Slon africký – elephant (Loxodonta africana), svahilsky “ndovu, alebo tembo” -je najväčší suchozemský cicavec ktorý dosahuje v kohútiku výšku až 4 m. Samec môže vážiť až 7 ton, pričom samica pri výške 2,5-3 m vážia 4 tony. Dĺžka tela u samcov je až 8 m u samíc do 7,5 m. Najväčší známy jedinec bol zastrelený v Angole v roku 1955. Vysoký bol 4,2 m a vážil 12,5 tony. Jeho telo je vystavené v Museum of Natural History vo Washington, D.C.. Vzhľadom k svojej veľkosti sa pohybujú relatívne pomaly, približne rýchlosťou kroku človeka. V behu však vyvinie rýchlosť cez 40km/h. Na svete žijú 3 druhy slonov. Slon indický a dva druhy v Afrike. Posledný bol pred pár rokmi uznaný samostatným druhom Slon pralesný z dažďových lesov centrálnej Afriky. Do nedávnej doby bol považovaný za poddruh slona zo saván.
Nosorožec dvojrohý / dvourohý – rhino (Diceros bicornis), svahilsky “kifaru” -zvaný tiež čierny, je menším príbuzným nosorožca tuponosého (Ceratotherium simum), ktorého voláme aj “biely”. Čierny nosorožec môže dosiahnuť výšku 1,7 m a dĺžku tela 3,5 m. Vážia až 1,5 tony. Samice sú menšie než samce. Žijú samotárskym životom, iba samice je možné vidieť s dospievajúcimi mláďatami. Do určitej miery sú teritoriálne ale tolerujú prítomnosť iných nosorožcov. Vzhľadom k slabému zraku často útočia na neznáme objekty. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 55 km/h.
Lev – lion (Panthera leo), svahilsky “simba”–druhý najväčší po tigrovi spomedzi mačkovitých šeliem. Samce, typické svojou hrivou, môžu vážiť až 250 kg a dĺžka tela môže byť až 2,5 m. Sú to jediné mačkovité, kde je bez problémov rozoznať samca od samice (pohlavný dimorfizmus). Dožívajú sa 12-14 rokov, v zajatí okolo 20. V porovnaní s ostatnými mačkovitými sú neobvykle družní. Žijú v skupinách vedených samcom, pričom počet samíc je obmedzený schopnosťou udržať si svoj “hárem” a územie. Mladé samce sa oddelia od skupiny, keď dovŕšia dospelosť. Odchádzajú a spájajú sa s inými mladíkmi a potulujú sa po okolí.
Leopard / Levhart – leopard (Panthera pardus), svahilsky “chui” -je najmenší, ale najrozšírenejší zo štvorky veľkých mačiek (lev, tiger a jaguár). Dĺžka tela môže byť do 190 cm a váha až 90 kg. Stavbou tela pripomína jaguára, ale je menšieho a útlejšieho vzrastu. Škvrny sú okrúhle a na rozdiel od jaguára neobsahujú stredové bodky. Leopardy sú prevažne noční lovci a cez deň ich väčšinou nájdeme odpočívať v korunách stromov, kde si aj odkladajú svoju korisť a chránia ju tak pred ostatnými predátormi. Lovia všetko od hmyzu až po 900 kg ťažké antilopy losie, prevažnú väčšinu potravy však tvoria malé a stredné antilopy. Sú schopné do koruny stromu vyniesť korisť, ktorá je 3x ťažšia ako oni sami. Napriek jeho rozšíreniu je na veľa miestach ohrozený, nakoľko sa snaží vyhýbať ľuďmi osídleným oblastiam.
Gepard – cheetah (Acinonyx jubatus), svahilsky “duma” -je netypická mačkovitá šelma. Je to najrýchlejší suchozemský cicavec a dokáže vyvinúť rýchlosť až 120 km/h, pričom zrýchli z 0 na 110 za 3 sekundy. Chýba mu však schopnosť loziť na stromy Sú typické svojou štíhlou postavou s dlhými nohami a malou hlavou. Škvrny sú malé a plné. Dorastajú do dĺžky 130 cm a váhy 65 kg. Ich typická oblasť výskytu je otvorená savana, kde lovia prevažne stredné a malé antilopy a zvieratá veľkosti zajaca. Sú samotári, ale bratia po odchode od matky často vytvárajú na niekoľko rokov, až doživotne, malé mladícke skupinky a lovia spolu. Samica sa stará o 2-4 mláďatá, ktoré sú často korisťou iných predátorov ako levov, alebo hyen.
Hyena škvrnitá – hyena (Crocuta crocuta), svahilsky “fisi” -je najväčší zástupca hyenovitých. Na rozdiel od ostatných hyen (ďalšie tri druhy), je samica hyeny škvrnitej väčšia od samca –viac ako 70 kg, v južnej Afrike až 90 kg, sú 0,75 m vysoké a 1,3 m dlhé. Majú výraznú stavbu tela, nakoľko ich predné nohy sú podstatne dlhšie ako zadné. Žijú v rodinných skupinách vedených najstaršou samicou a samce žijú na okraji tejto skupiny a v hierarchii sú na nižšom stupienku ako najnižšie postavená samica. Hyeny vo všeobecnosti sú mrchožravce, ale škvrnité hyeny sa stali úspešnými lovcami.
Hroch obojživelný – hippo (Hippopotamus amphibius), svahilsky “kiboko” -je spolu s nosorožcom druhý najväčší suchozemský cicavec po slonovi. Dospelý samec váži okolo 3,5 tony a dĺžka tela dosahuje 4 m. Napriek svojej váhe sú schopní na súši vyvinúť rýchlosť do 50 km/h. Sú obojživelní a väčšinu dňa strávia vo vode. Sú považovaní za jedno z najnebezpečnejších zvierat Afriky. Združujú sa do skupín do 40 jedincov vedených starým samcom. Samica po 8 mesiacoch rodí jedno mláďa pod vodou. Medzi cicavcami to okrem hrochov robia iba sirény a veľrybovité.
V sub-saharskej Afrike ich je cca 150.000 kusov, pričom v Tanzánii je odhadom do 30.000 jedincov, čo je po Zambii najpočetnejšia populácia.
Zebra stepná – zebra (Equus quagga, alebo burchelli), svahilsky “punda milia”- je stredne veľké koňovité zviera, dosahujúce v kohútiku okolo 140 cm a váhu okolo 300 kg. V rámci druhu rozoznávame 6 poddruhov, ktoré sa líšia lokáciou a kresbou pruhov. Poznáme ešte dva druhy zebier, horskú a Grévyho. Stepné zebry sa vyskytujú na východných stepiach od Somálska po JAR mimo horských oblastí. Vytvárajú malé stáda, kde je vodcom samec, ktorý sa snaží udržať si svoj hárem samíc. Tieto “rodiny” sa zdržiavajú neďaleko ostatných a na pláňach Serengeti a Masai Mara sú známe tým, že migrujú spolu s pakoňmi a malými antilopami. Samica rodí jedno mláďa, ktoré je po 10 minútach schopné stáť a po jednom týždni sa začína pásť.
Žirafa škvrnitá – girafe (Giraffa camelopardalis), svahilsky “twiga”- je najvyšší suchozemský cicavec a najväčší prežúvavec. Samec dosahuje výšky až 5 m a váhy do 1,7 tony. Najväčší jedinec bol zastrelený v roku 1934 v Keni a meral 5,87 m a vážil 2 tony. V Tanzánii sa vyskytuje masajská žirafa a v Keni masajská a Rothschildova. Žirafa má okrem človeka len málo prirodzených nepriateľov a okrem leva si na ne málokedy trúfne iná šelma. Stáda sú tvorené samcom, samicami a ich potomkami a skupiny majú bežne 10-20 členov. Mladé samce sa potulujú po okolí v skupinkách, ale často je vidieť staré býky osamote. Samica rodí jedno, výnimočne dve mláďatá, ktoré padajú na zem z výšky dvoch metrov.
Impala – impala (Aepyceros melampus), svahilsky “swala pala” -je jediným druhom podčeľade turovitých. Samce môžu dorásť až do výšky 1 m a 70 kg. Majú čierne, lýrovité rohy, samice rohy nemajú. Telo je červenohnedé, boky bledohnedé a brucho biele. Na čele a zadnom stehne je zvislý čierny pruh. Sú to skupinové zvieratá, ktoré sú v období rozmnožovania vedené dospelým samcom, ktorý odháňa ostatné samce zo svojho teritória. Sú výborný bežci a skokani a pri úteku dokážu skákať do výšky 2,5 m a do diaľky až 9 m.
Pakôň bielobradý / Pakůň žíhaný – wildebeest (Connochaetes taurinus) svahilsky “nyumbu”-(Connochaetes taurinus) svahilsky “nyumbu”-tiež známy ako gnu, patrí medzi turovité a na savanách východnej Afriky je najpočetnejším veľkým cicavcom. V oblasti Masai Mara a Serengeti žije cca 1,5 milióna kusov, ktoré sú známe veľkou migráciou spolu so zebrami a ďalšími antilopami. V období párenia sú samce silne teritoriálne, a v oblastiach s veľkou populáciou ako je NP Serengeti, môže byť na jednom štvorcovom km až 270 dospelých samcov. Samice rodia jedno mláďa, ktoré za 10min dokáže stáť a po dvoch hodinách bežať so stádom. Úmrtnosť vo veľkom stáde je 50% oproti 80% v malých skupinách. Hlavnými predátormi sú levy a hyeny a krokodíly pri prekračovaní riek.
Antilopa losia – eland (Taurotragus (Tragelaphus) oryx), svahilsky “pofu”–ich samce sú najväčšie žijúce antilopy na svete (ťažší je jej príbuzný-Antilopa Derbyho zo Strednej Afriky). Samice vážia až 600 kg a v kohútiku merajú až 153 cm. Býky môžu vážiť až 1000 kg a merať až 180 cm. Obidve pohlavia majú 2x špirálovito zatočené rohy samice 50 cm, samce cca 65 cm dlhé. Sú ale najpomalšie z antilop. Ich maximálna rýchlosť v behu je 40 km/h. Anglické meno “Eland” pochádza z holandského slova pre losa.
Gueréza červená-zanzibarská – red colobus (Piliocolobus kirkii ) svahilsky “chondi” - je obyvateľom lesných oblastí. Váži približne 12 kg a je endemický druh ostrova Unguja (hlavný ostrov súostrovia Zanzibar). Je ju možné vidieť iba v poslednom pôvodnom pralese, NP Jozani Forest, kde žije posledných 2000 jedincov. Je to skupinové zviera a je vidieť skupiny, ktoré majú cca 30 členov. Na chrbte je nápadne hrdzavej farby s čiernymi plecami a rukami, bielym bruchom a “chocholom” na hlave.
Mačiak zelený / Kočkodan obecný – vervet monkey (Chlorocebus pygerythrus), svahilsky “kima”-je jeden z najrozšírenejších primátov Afriky. Vyskytuje sa od Senegalu a Etiópie po JAR. Delia sa na šesť poddruhov. Zväčša žije v polo lesnatých oblastiach, alebo v buši a je hojný. Samce dosahujú váhu do 7,5 kg, samice do 5 kg. Žijú v skupinách okolo 20-40 (niekedy až 80) jedincov a majú vyvinutý systém zvukov na upozorňovanie pred nebezpečenstvom. Samice rodia jedno mláďa. Podľa stupňa zaradenia v hierarchii sa samcom sfarbuje oblasť genitálií do modra.
Pavián babuin – baboon (Papio cynocephalus), svahilsky “nyani” -je mohutná opica so “psím nosom” (cynocephalus -preklad zo starovekej gréčtiny). Samce môžu byť 80 cm dlhé bez chvosta a vážia do 40 kg. Samice sú podstatne menšie a vážia do 15 kg. Vytvárajú tlupy okolo 50 jedincov, ale boli pozorované skupiny s 250 členmi. Sú typicky savanové zvieratá a zdržiavajú sa prevažne na zemi. Na stromy lezú len výnimočne. Sú všežravci, ale väčší podiel má rastlinná strava. Občas lovia zajace a malé antilopy. Ich predátor je človek a leopard, ktorým sa však dospelé samce často postavia na odpor.
Krokodíl nílsky – crocodile (Crocodylus niloticus) svahilsky “mamba” -je veľký prehistorický plaz. Samce dorastajú do dĺžky až 6 m a váhy 900 kg. Najväčší samec bol ulovený pri meste Mwanza (Tanzánia) a meral 6,45 m a vážil 1.090 kg. Objavujú sa neoverené informácie aj o väčších kusoch, jedným z nich je možno aj známy Gustave z jazera Tanganika. Vyskytuje sa na území celej sub-saharskej Afriky, ale v tokoch Nílu sa už vyskytuje len zriedkavo. Je veľmi dobre prispôsobený životu vo vode, kde dokáže dosiahnuť rýchlosť až 35 km/h. Oči a nosné dierky majú posadené na vrchu hlavy a zvyšok tela je ponorený pod vodou. Sú schopní vydržať dlhú dobu bez potravy, ale na druhej strane pri dostatku dokážu naraz zožrať až polovicu vlastnej váhy.
Pštros dvojprstý – ostrich (Strutio camelus) svahilsky “mbuni“–je najväčší nelietavý vták sveta. Dosahuje váhu až 150 kg. Stojí na dvoch prstoch a dokáže vyvinúť rýchlosť až 85 km/h. Nápadné čiernobiele sfarbenie samcov je pri východoafrickom poddruhu doplnené v období párenia ružovo sfarbeným krkom a nohami. Samice sú šedo-hnedé. Žijú v rodinných skupinách s jedným samcom a viacerými samicami. Na hniezde sa striedajú, ale o mláďatá sa starajú výlučne samice.
Hadožrút nohatý / Hadilov písař – secretary bird (Sagittarius serpentarius) svahilsky “karani tamba”-je dravec, ktorý má vlastnú čeľaď s jediným druhom. Bežne sa vyskytuje na savanách, kde loví drobné živočíchy. Partneri vytvárajú celoživotné zväzky a spoločne sa starajú o potomstvo. Hniezdia vysoko v korunách stromov. Vedia obstojne lietať, ale väčšinu času trávia na zemi, kde lovia svoju potravu, ktorou sú od hmyzu cez drobné stavovce aj jedovaté hady.
Sup – vulture (Gyps) svahilsky “tai“– sú asi najznámejšími mrchožravými vtákmi. Osem druhov sa vyskytuje na území južnej Afriky a viaceré patria medzi tie väčšie, pričom vážia až 9 kg a rozpätie krídel môžu mať až 3 m. Počas dňa ich vídať patrolovať nad savanou a po zbadaní mršiny sa zlietajú a snažia sa uchmatnúť kus mäsa. Počas kŕmenia medzi nimi existuje akási hierarchia, aj keď trvale nežijú v skupinách.
