Ako najlepšie spoznať miesto?

Keď cestujem Afrikou, často za mnou chodia ľudia s prosbou o pomoc. Kto zažil, pozná pocit, kedy by aj rád pomohol, ale nedá sa pomôcť všetkým. A tak občas kúpim chalanovi z pred obchodu za 3,50 obed pre celú rodinu. Alebo ako v Nairobi pre celú ulicu, ha, Eddie ešte músí mať zásobu ryže a oleja doteraz. To bol taký pán, veľmi slušný, čo využil moju dobrú náladu. Ale vraj mám teraz aspoň spojencov v uliciach Nairobi.
Namíbia sa dlhodobo radí medzi krajiny s najvyššou príjmovou a majetkovou nerovnosťou na svete (globálne jej patrí 2. miesto hneď za susednou Juhoafrickou republikou). Jednoducho povedané, chýba stredná trieda. Landcruiser vedľa slumu. Ľudia mi často hovoria, že si nevedia nájsť robotu, lebo je tu silné rodinkárstvo, a každý volný flek zoberie bratranec. Potom sa stáva, že na ulici stretnete solídnych ľudí, ktorý sú odkázaní na žobranie. A tí sa mi ťažko odmietajú lebo ja cením ich spôsoby a taktiky ako sa ku mne dostať a vytiahnuť zo mňa peniaze.
V ideálnom prípade sa nechám guidovať. Pozvem človeka, čo ti je na ulici sympatický na pivo, a on mi ukáže okolie, dá lokálne info, zoznámi s kamošmi, zahráme biliard a nakoniec si vypýta peniaze, napriek tomu že hovoril že žiadne nechce, ale ja mu ich rád dám za jeho čas a spoločnosť. Plus privátny odvoz na hotel nejakým novým kamošom s ktorým som sa zoznámil 10 min dozadu.
Len pozor na štedrosť potom v bare. Stáva sa mi, že sa ľudia chodia ku mne pýtať, či im nekúpim drink. A tvária sa, že je to samozrejmosť. To ma nebaví, tu už som sa popálil, navyše by to mohlo narušiť budget.
Hocikto na ulici vám za 5 dolárov ukáže obľúbené miesto, zavedie vás kam chcete, len si musíte samozrejme dávať pozor aby vás nezobral aj kam nechcete, ale také sa mi zatiaľ nestalo, takže zostávam naivný. Oni chcú peniaze, my sme im ukradnutý, nikto nechce turistom ublížiť lebo sú jediný zdroj príjmu.

Aby som to zhrnul, chcel som týmto článkom vyjadriť že aj tu platí staré známe: Keď pomôžeme, vráti sa nám po späť.