Fascinujúce Victoria Falls Vodopády na hranici

Viktoriíne vodopády patria medzi najväčšie vodopády sveta. Nie sú síce najvyššie ani najširšie, no maximálny prietok v období dažďov z nich robí na mesiac najsilnejšími na svete. Síce toto miesto pomenoval škótsky objaviteľ David Livingstone po svojej vtedajšej kráľovnej v roku 1855, no domorodci majú pre Viktóriine vodopády úplne iné pomenovanie, a to Mosi-oa-Tunya, čo znamená „dym, ktorý hrmí“. Nachádzame sa na hraniciach Zambie a Zimbabwe, a presne takýto dojem v nás zanecháva pohľad na toto majestátne miesto, ktoré nám vyráža dych. Hukot nepredstaviteľného množstva vody bolo počuť ešte dávno pred tým, ako sme na vodopádoch mohli spočinúť našimi očami. K nebesiam stúpajúce čiastočky vody a pary skutočne pripomínajú kúdoly dymu, ktorý hučí hlasno a bez prestávky. Viktóriine vodopády sú jedny z najväčších vodopádov na svete a sú súčasťou rieky Zambezi. Ich šírka je 1 800 metrov a voda padá dole z útesu vysokého 120 metrov do kaňonu, ktorý je úzky 130 a hlboký 140 metrov. Prietoky v priebehu roka silne kolíšu. Priemerný prietok je 1 400 m³/s. Na jednej strane horizontu púšť Kalahari, na druhej začiatky východoafrickej vysočiny. V roku 2008 ich CNN zaradilo medzi sedem prírodných divov sveta. Dokázali by ste vymenovať zvyšných šesť? Nevýslovnú krásu Viktóriiných vodopádov len ťažko opísať slovami a každému by som doprial, aby sa na ne mohol aspoň raz pozrieť vlastnými očami. Pohľad na stenu búriacej sa spenenej vody padajúcej kdesi do bieleho dymu pod ňou, v ktorom následne zmizne, zanecháva pokoj v duši a vyvoláva úsmev na tvári. Tomu vravím geniálny štart nášho zájazdu. Tí, ktorí sa už ako tak vynadívali a disponujú dostatočnou dávkou odvahy, si môžu skočiť Bungee jumping z plošiny na moste, ktorý je 111 metrov nad riekou Zambezi. Odvážili by ste sa? My v BUBO sme neodolali. Veď kto už môže povedať, že sa voľne (istený len lanom) preletel na mieste jedného z prírodných divov sveta. Hneď na to nás čakal poldňový výlet do mesta Livingstone v Zambii, kde sme navštívili múzeum Davida Livingstone-a, odfotili sa pri buste Emila Holuba, nakúpili suveníry od výmyslu sveta a pozreli sa na majestátne vodopády aj z druhej strany. Pred večerou na rieke Zambezi sme sa nad vodopádmi ešte preleteli na helikoptérach a s nemým úžasom spoznali ich pravú tvár z výšky niekoľko sto metrov. Lepší úvod zájazdu sme si ani nemohli priať.