100 zaujímavostí o zvieratách, ktoré ste možno (ne)vedeli

1. Mediar vie zabiť hada. Je dokázané, že mediar (starší názov medojed) zabil aj 4-5-metrového pytóna, kobru či čiernu mambu. Zahryzne sa im do temena a stredne veľkého plaza dokáže zhltnúť za 15 minút. Nevadí mu ani pohryzenie, po dávke jedu zostane približne dve hodiny v tranze a potom pokračuje v jedení koristi. Nie je isté, či je voči hadiemu jedu imúnny, zrejme sa s ním jeho metabolizmus dokáže vysporiadať.

2. Ľavoruké slony. Podobne ako ľudia viac používajú pravú alebo ľavú ruku, aj slony preferujú jeden zo svojich klov. Väčšina slonov sú praváci. Dá sa to rozpoznať podľa toho, že jeden kel používajú častejšie — býva menší, viac opotrebovaný a niekedy sa môže dokonca zlomiť.

3. Hroch nevie plávať. Tieto obojživelné cicavce majú veľmi husté a ťažké kosti, ktoré ich ťahajú ku dnu a pre nedostatok vztlaku nedokážu plávať. Nepomáha im ani to, že majú silné a svalnaté nohy, pretože sú veľmi krátke. Namiesto plávania sa preto pohybujú kráčaním alebo klusaním po dne a odrážajú sa od neho.

4. Gepard nevie revať. Na rozdiel od iných veľkých mačkovitých šeliem má gepard hlasivky podobné menším mačkám. Pri nádychu aj výdychu vibrujú, čo mu umožňuje priasť ako domáca mačka, no zároveň ho obmedzuje vo vydávaní iných zvukov, napríklad revu.

5. Orangutany sa vedia samy liečiť. Na Sumatre bol pozorovaný orangutan, ktorý si vyrobil vlastnú masť z liečivej rastliny. Požutím stonky liany vytvoril šťavu, ktorú si počas niekoľkých dní natieral na otvorenú ranu.

6. Leňochy sa vyprázdňujú len raz týždenne. Pre tieto cicavce je mimoriadne dôležité šetrenie energie. Strávenie jedného listu im trvá približne mesiac a pri vyprázdnení môžu vylúčiť až tretinu svojej telesnej hmotnosti. Navyše musia zliezť zo stromu na zem, čo je pre ne energeticky náročné a zároveň nebezpečné, keďže sú tam vystavené predátorom. 

7. Ryšavé mačky sú takmer vždy samce. Toto sfarbenie srsti je viazané na chromozóm X a vzniká mutáciou v géne na tomto chromozóme. Samce majú iba jeden chromozóm X (XY), takže ak ho zdedia s touto mutáciou, prejaví sa u nich ryšavá farba. Samice majú dva chromozómy X (XX), a preto by museli zdediť mutáciu na oboch, aby boli ryšavé, čo je oveľa menej pravdepodobné.

8. Lasica môže súčasne porodiť mláďatá od viacerých otcov. Je to možné vďaka tomu, že samica môže mať naraz oplodnené vajíčka od rôznych samcov a nosiť viac embryí súčasne až do pôrodu. V jednom vrhu môže mať približne šesť až trinásť mláďat.

9. Kosatky majú „mama hotel“. Počas 25-ročného výskumu v Tichom oceáne nebol zdokumentovaný ani jeden prípad, že by potomok opustil svoju matku. Každé mláďa vyrastá a zostáva so svojou materskou skupinou po celý život.

10. „Smädný ako kôň“. Dospelý kôň potrebuje denne vypiť približne 25 až 55 litrov vody. Množstvo vody závisí od jeho veľkosti, hmotnosti, aktivity, teploty prostredia a stravy. Približne 50 % telesnej hmotnosti koňa tvorí voda a dehydratácia môže nastať už po niekoľkých hodinách bez prístupu k vode.

11. Vydry spia vo vode pohromade. Tvoria skupiny podľa pohlavia a spia blízko vedľa seba, dokonca sa obaľujú do chalúh ako do „deky“, čo im slúži ako kotva, aby im skupina neodplávala. Matky a mláďatá sa niekedy dokonca držia za ruky, aby sa neoddelili. Keď je mláďa ešte malé, matka ho nosí na bruchu.

12. Maki hrubochvostý prespí sucho. Tento druh madagaskarského lemura je jediným primátom, ktorý hibernuje, a to dokonca pri teplotách okolo 30 °C. Predpokladá sa, že mu to pomáha prežiť obdobia veľkých teplotných výkyvov a nedostatku potravy počas suchého zimného obdobia.

13. Opice dokážu cítiť alkohol. Tento zmysel využívajú na rozpoznanie, či je ovocie vhodné na jedenie. Ovocie totiž obsahuje nízke hladiny etanolu a podľa jeho vône vedia primáty určiť, koľko ho plod obsahuje a či je dostatočne zrelý na konzumáciu.

14. Veľryby majú vlastnú „gramatiku“. Znie to zvláštne, no niektoré druhy, napríklad vráskavec dlhoplutvý, používajú na komunikáciu rôzne kombinácie stonaní, zvukov a cvrlikania, ktoré vytvárajú celé frázy – podobne ako ľudia skladajú vety.

15. Aj delfíny fetujú. Naháňajú štvorzubce, ktoré obsahujú silný jed tetrodotoxín. Opatrným ťukaním prinútia rybu vypustiť malé množstvo toxínu, po ktorom sa správajú, akoby boli v tranze. Vedci si myslia, že delfíny sa naučili kontrolovať množstvo jedu tak, aby ich nezabil.

16. Panda červená nie je panda. Dlhé roky sa toto zviera považovalo za príbuzné pandy veľkej, pretože oba druhy majú pseudopalec. V skutočnosti je však panda červená bližšie príbuzná medvedíkom čistotným a lasicovitým šelmám, podobne ako skunk či vydra.

17. Koza ako posvätný symbol. Toto zviera bolo zasvätené sumerským a babylonským bohom Ningirsuovi a Mardukovi. Egyptský boh Osiris sa niekedy zjavoval v podobe kozy. V Orientе existuje čínsky duch kozy Jang Ting, v Mongolsku je to samostatný boh a v Indii koza symbolizuje narodenie a prvotnú substanciu živého sveta. Samozrejme, treba spomenúť aj dôležitosť kozieho mäsa pre Hebrejcov.

18. Jež vs. zmija. Hoci nežijú na rovnakom kontinente, jež európsky má čiastočnú imunitu voči jedu krovinára – juhoamerickej zmije. Môže za to jeho schopnosť inhibovať zlúčeniny ovplyvňujúce zrážanie krvi, ktoré sa nachádzajú aj v haďom jede.

19. Čo majú spoločné žirafa, lamantín a leňoch? Väčšina cicavcov – od myši až po veľrybu – má sedem krčných stavcov. Žirafa ich má síce tiež sedem, no sú výrazne predĺžené. Lamantín má iba šesť krčných stavcov a leňoch má podľa druhu variabilný počet – od 6 až po 9.

20. Samiciam šimpanzov opuchne zadok. Je to signál, že sú pripravené na párenie. Tieto opuchy môžu zväčšiť oblasť genitálií až o 50 %, a práve tomu sa počas evolúcie prispôsobili aj samce, ktorým sa vyvinuli dlhšie penisy.

Viac o žirafách, slonoch či gorilách vám povedia sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej akadémii na našich zájazdoch:

21. Krokodíl nevie vyplaziť jazyk. Krokodíly majú mäsitý žltkastý jazyk pevne pripevnený k spodnej čeľusti, ktorý funguje skôr ako ochranný vankúš. Preto ho nedokážu vystrčiť z papule.

22. Varanky nepotrebujú samca. Samice varana komodského môžu naklásť oplodnené vajcia aj bez prítomnosti samca. Ide o tzv. partenogenézu, pri ktorej sa rodia geneticky veľmi podobné mláďatá. Aby sa však druh dokázal dlhodobo adaptovať a zachovať genetickú rozmanitosť, je potrebné aj párenie samca so samicou.

23. Lietajúca žaba. Wallaceova žaba, ktorá žije v Malajzii a na Borneu, dokáže plachtiť pomocou blán medzi prstami a voľných kožných lalokov. Takto sa prepravuje zo stromu na strom až na 15 metrov, niekedy aj na zem. Jej prstové vankúšiky sú nadrozmerné, vďaka čomu dokáže jemne pristáť a zachytiť sa o kmeň stromu.

24. Ježiš nebol jediný, kto chodil po vode. Bazilišok zelený, známy aj ako „Kristov jašter“, má schopnosť prebehnúť po hladine stojatej vody iba na zadných nohách. Aby tento „zázrak“ dokázal, má na zadných nohách dlhé prsty s lemami kože, ktoré sa vo vode roztvárajú. Pri pohybe silno udiera po vodnej hladine, vytvára sa malá vzduchová kapsa, ktorá ho nadnáša, dokáže prebehnúť až 4,5 metra.

25. Užovky ako transvestiti. Mladé samce niektorých užoviek sa správajú ako samice, aby prilákali iných samcov. Dosahujú to tým, že produkujú látky podobné samičím feromónom. Čo tým sledujú? Možno chcú zmiasť soka, aby ľahšie získali partnerku. 

26. Korytnačky majú rady súkromie. Často odmietajú hniezdiť na plážach, kde sa pohybujú ľudia. Ak sa k pláži priblíži loď, radšej ostanú v mori alebo opustia svoje hniezda a vrátia sa do mora.

27. Žubrienky listárky červenookej sa dokážu vyliahnuť predčasne. Robia to, aby unikli predátorom. Ak dravec napadne znášku vajíčok, žubrienky vnímajú vibrácie a rýchlo sa vyliahnu, aby sa mu vyhli.

28. Jaštery majú tretie oko. Nachádza sa na temene hlavy, má jednoduchú sietnicu aj šošovku, no nedokáže vytvárať obrazy. Je citlivé najmä na modré a zelené svetlo a jaštery ho využívajú na rozpoznávanie úsvitu a súmraku, ale aj na včasné zaregistrovanie predátorov.

29. Najväčší verzus najmenší. Najväčším plazom je krokodíl morský, ktorý môže dorásť až do dĺžky 6 metrov, a najmenším je nanochameleón, ktorý meria iba 13,5 mm.

30. Korytnačky predbehli človeka na Mesiaci. Ruská sonda s názvom Zond 5 bola v polovici 20. storočia vyslaná na oblet Mesiaca a následný návrat späť na Zem. Išlo o bezpilotnú loď, ktorá prevážala hmyz, baktérie a dve korytnačky. Tie celý let prežili a pristáli v Indickom oceáne. 

31. Ropušník strieka krv z očí. Tento obranný mechanizmus sa nazýva autohemorágia. Keď je jašterica ohrozená, zvýši sa jej krvný tlak v cievach okolo hlavy, čo spôsobí prasknutie kapilár v blízkosti očí. Prúd krvi môže vystreknúť až do vzdialenosti 90 cm, čím dokonale zastraší predátora. Ďalším obranným mechanizmom je schopnosť nafúknuť svoje telo na takmer dvojnásobok veľkosti.

32. Najjedovatejším hadom na svete je taipan. Jediné uhryznutie má silu zabiť až 100 dospelých mužov, pričom smrť nastáva už 30 minút od uštipnutia bez lekárskej pomoci.

33. Najdlhšie žijúci suchozemec. Podľa Guinnessovej knihy rekordov je ním Jonathan, 194-ročná korytnačka obrovská, ktorá žije v záhradách sídla guvernéra Plantation House na ostrove Svätá Helena.

34. Axolotl dokáže regenerovať orgány a končatiny. Vie si obnoviť aj časti mozgu. Keď sa poškodí časť predného mozgu mloka, rana sa uzavrie. Bunky obklopujúce poškodenú oblasť tento otvor utesnia, aby sa stabilizovalo tkanivo. Dôležité však je, že sa pritom nevytvára husté jazvové tkanivo, ktoré je typické pre mozog cicavcov.

35. Vajíčka na chrbte. Americká žaba pipa si chráni svoje ešte nevyliahnuté potomstvo tak, že nosí vajíčka v drobných vreckách v pokožke na chrbte. Po troch mesiacoch sa z nich vyliahnu zárodky, ktoré ostávajú vo vreckách a prijímajú živiny od matky. Neskôr vyskočia priamo z chrbta matky ako dobre vyvinuté žubrienky alebo mláďatá.

36. Vajcožrút africký prehltne vajce dvakrát hrubšie ako je jeho telo. Voľné čeľuste mu umožňujú zväčšiť ústa do mimoriadnych rozmerov. Má malé, dozadu zahnuté zuby, ktorými si vajcia posúva do pažeráka. Aby sa nezadusil, príroda ho obdarila vysúvateľným hrtanom a podľa potreby si vie vysunúť priedušnicu mimo ústnej dutiny. Keď sa vajce nachádza v pažeráku, silným zovretím krčných svalov ho rozbije, obsah vytečie do tráviacej rúry a škrupinu vyvrhne von.

37. Kajmanka supia láka korisť na vlastný jazyk. Na konci jazyka ružový výrastok, ktorý vystrkuje a pohybuje ním, aby nalákala korisť. Vďaka svojmu sfarbeniu splýva s prostredím a keď sa priblíži zvedavá korisť, vojde jej rovno do papule. Kajmanka už len silno zaklapne svoje ostré rohovinové čeľuste. Ak je korisť veľká, roztrhá ju prednými labami na kusy.

38. Heterodon je skvelý herec. Ak je v nebezpečenstve, hrozivo sa zdvihne, sploští hlavu, aby vyzeral ako kobra, a predstiera útok. Ak tento trik nezaberie a predátor sa nevystraší, začne predstierať, že je mŕtvy. Zostane ležať hore bruchom, z otvorených úst mu visí jazyk a vylučuje zápach rozkladajúceho sa mäsa. Vie predstierať aj posmrtné kŕče.

39. Tučný chvost na horšie časy. Kôrnatec gila, jašter, ktorý žije v Sonorskej púšti, používa svoj chvost ako zásobáreň živín a tekutín. Ak príde stav núdze, tieto zásoby mu postačia až na tri alebo štyri mesiace. Vďaka tejto adaptácii môže žiť aj na rozpálenej púšti.

40. Chameleón vidí vpredu aj vzadu. Jeho kužeľovito zúžené oči sa môžu pohybovať nezávisle od seba a každé iným smerom.

41. Rovný rovného si hľadá. Platí to aj vo vtáčej ríši.Napríklad sojky si vyberajú partnera s podobnou hmotnosťou, vekom a dĺžkou zobáka, pričom takéto páry majú viac potomkov. Sýkorky veľké uprednostňujú partnerov s rovnakou mierou zvedavosti a túžby objavovať prostredie. Ak sa spoja dvaja rýchli alebo dvaja pomalí prieskumníci, vyprodukujú viac potomkov než kombinácia rýchlej a pomalej sýkorky.

42. Havran dokáže zámerne oklamať. Často oklame iného havrana, aby ho odlákal od zdroja potravy, a potom sa vrátiť späť a všetko zjesť sám.

43. Závislé papagáge. V Indii sa zhromažďujú na makových poliach, kde ničia úrodu a potom omámené lietajú, narážajú do stromov a správajú sa dezorientovane.

44. Neposlušný nestor kea. Tento papagájovitý vták z Nového Zélandu je mimoriadne nezbedný. Pri šantení v snehu sa váľa a máva nohami vo vzduchu. V lyžiarskych strediskách dokonca odlamuje z áut stierače či káble.

45. Supy vedia hádzať kamene. Niektoré druhy sú veľmi vynaliezavé – keď nájdu pštrosie vajce, starostlivo si vyberú vhodný kameň, vezmú ho do zobáka a hádžu ho do vajca dovtedy, kým sa škrupina nerozbije.

46. Kolibríky dokážu lietať na mieste. Tieto najmenšie lietajúce stavovce na svete dokonca dokážu pri lete aj cúvať. Umožňuje im to jedinečný spôsob pohybu krídel – na rozdiel od ostatných vtákov nimi nemávajú len hore a dole, ale vytvárajú pohyb v tvare osmičky. Vďaka mimoriadne pohyblivým ramenným kĺbom a veľmi rýchlemu mávaniu krídel dokážu vytvárať vztlak pri pohybe krídel nahor aj nadol, čo im umožňuje vznášať sa na mieste.

47. Papagáje majú veľký mozog vzhľadom na veľkosť tela. Vďaka tomu dokážu riešiť rôzne úlohy, učiť sa a napodobňovať zvuky či ľudskú reč. Niektoré druhy papagájov majú dokonca väčší mozog než niektoré primáty rovnakej veľkosti.

48. Jedovaté vtáky. Novoguinejská vlha má toxické perie aj pokožku, pretože sa živí chrobákmi, ktoré obsahujú neurotoxické chemikálie nazývané batrachotoxíny. 

49. Najnebezpečnejším vtákom v Austrálii je kazuár. Ľudí sa vôbec nebojí, preto dochádza aj k útokom. Kasuár je približne 2 metre vysoký a váži okolo 85 kilogramov. Na každej nohe má ostrý až 12-centimetrový pazúr, ktorý môže spôsobiť vážne zranenia. Zaznamenané prípady hovoria o viacerých útokoch na ľudí aj zvieratá v oblasti Queenslandu. Mnohí napadnutí ľudia mali pri sebe jedlo, ktoré vtáka prilákalo.

50. Ary sa liečia hlinou. Kaolín neutralizuje účinky jedov v nezrelých rastlinách. Vďaka tomu môžu tieto papagáje konzumovať potravu s vysokým obsahom toxínov a získať tak výhodu pred ostatnými živočíchmi.

51. Člnozobec dokáže prehltnúť mláďa krokodíla. Tento vták, ktorý pripomína skôr vyhynutého tvora, dorastá do výšky približne 150 centimetrov a rozpätie jeho krídel môže dosiahnuť až dva a pol metra. Jeho zobák je dlhý približne 30 centimetrov, má ostré hrany a na konci zahnutý hák. Aj preto dokáže chytať väčšiu korisť, ako sú úhory, hady či mláďatá krokodílov.

52. Na svet sa musia prehrabať. Mláďatá tabona okatého sa liahnu v sypkom piesku a sú ním celé obalené, musia sa samy vyhrabať, aby sa dostali na povrch a unikli z hniezda.

53. Plameniaky sa nerodia ružové. Svoju farbu získavajú z farbív v strave – ide o karotenoidy nachádzajúce sa v riasach a kôrovcoch, ktoré vytvárajú odtiene oranžovej, červenej, žltej a ružovej. Hoci sa to odzrkadľuje najmä na perí, tieto farbivá prenikajú aj do tkanív, kože, krvi a dokonca aj do žĺtka vajec.

54. Kohút sa chráni pred vlastným krikom. Pri kikiríkaní zakloní hlavu dozadu, čím si úplne zakryje zvukovod – akoby si vytvoril vlastné štuple do uší. Chráni sa tak pred ohluchnutím, pretože jeho kikiríkanie dosahuje viac ako 100 decibelov, čo je viac ako motorová píla.

55. Niektoré albatrosy tvoria páry dvoch samíc. Tieto vtáky si vytvárajú putá na celý život a každý rok sa vracajú na rovnaké miesto, aby vychovali svoje mláďatá. Niekedy takáto väzba vznikne aj medzi dvoma samicami, ktoré spolu stavajú hniezdo a vychovávajú mláďa. Je to preto, že samíc je výrazne viac než samcov, a niektoré si preto partnera nedokážu nájsť. Dve samice sa tak spoja a spoločne vychovávajú jedno mláďa, aby sa úplne nevzdali reprodukcie.

56. Vrany sú mimoriadne inteligentné. Vedia používať nástroje, riešiť hádanky, rozpoznávať tváre a dokonca rozumejú aj základným princípom fyziky. Testy preukázali, že ich schopnosť chápať je porovnateľná so šesťmesačným dieťaťom.

57. Supy si počas horúcich dní močia na vlastné nohy. Robia to preto, aby sa ochladili. Ide o tzv. ochladzovací mechanizmus nazývaný urohydróza. Okrem ochladzovania má táto tekutina aj dezinfekčný účinok – pomáha ničiť baktérie, ktoré sa na nohách nahromadia pri pohybe okolo mršín.

58. Zvrátené tučniaky. Britský prírodovedec George Murray Levick počas expedície v roku 1910 pozoroval prípady, keď samce vymieňali samice za kamienky alebo sa pokúšali páriť s mŕtvymi jedincami. Zaznamenal aj situácie, keď sa o jedno mláďa starali dva samce.

59. Vtáky nemočia. Ich vylučovacia sústava je iná ako u cicavcov – namiesto vylučovania odpadu vo forme moču a stolice vtáky (okrem pštrosa) vylučujú odpad naraz cez otvor, ktorý sa volá kloaka. Je to preto, aby znížili svoju hmotnosť. Ak by si udržiavali moč v mechúre, nebolo by to pre nich veľmi užitočné.

60. Vtáky sa nepotia. Vtáky nemajú potné žľazy, takže aby sa ochladili, odparujú vodu cez dýchacie cesty. Preto je často vidieť vtáky s otvoreným zobákom.

61. Morské koníky rodí muž. Samička nakladie vajíčka do jeho vaku umiestneného na bruchu. Samec ich potom oplodní a nosí ich vo svojom vaku, kde sa vyvíjajú až do narodenia živých mláďat. Samotný pôrod môže trvať až 12 hodín.

62. Žralok či veľryba? Žralok veľrybí je mimoriadne zaujímavý tvor. Napriek tomu, že môže dorásť do dĺžky autobusu, nepatrí medzi krvilačné mäsožravce. Často sa nazýva aj „jemný obor“, pretože potravu získava filtrovaním vody, nie hryzením či žuvaním. Jeho drobné zuby nemajú významnú úlohu pri prijímaní potravy – živí sa najmä drobnými kôrovcami, rybkami a planktónom, ktorý zachytáva pomocou žiabrového aparátu. Aj keď sa stravuje podobne ako veľryba, biologicky patrí medzi žraloky.

63. Žralok biely má mimoriadne citlivý čuch.Dokáže zachytiť stopové množstvá krvi vo vode a kolóniu tuleňov vycítiť aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Vďaka tomu patrí medzi najefektívnejších morských predátorov.

64. Zlatá rybka má pamäť. Ide o mýtus, že si pamätá len pár sekúnd. V skutočnosti jej pamäť môže trvať týždne, mesiace až roky. Výskumy ukázali, že ak bola potrava sypaná vždy na jednu stranu akvária, ryby si to zapamätali a čakali tam. Zlaté rybky dokážu riešiť aj jednoduché problémy, napríklad únik z pletiva či orientáciu v bludisku, pričom si tieto skúsenosti pamätajú aj po mesiacoch.

65. Ropušnica je najjedovatejšia ryba na svete. V chrbtovej plutve má trinásť ostrých tŕňov, cez ktoré dokáže vstreknúť veľmi silný jed. Jej bodnutie spôsobuje extrémnu bolesť a v minulosti si vyžiadalo množstvo ľudských životov v oblastiach Tichého a Indického oceánu. Proti jedu bol vyvinutý aj protijed (v roku 1959). Nebezpečná je najmä tým, že je veľmi ťažko viditeľná – dokonale splýva s okolím a vyzerá ako kameň alebo koral na morskom dne.

66. Ryby ako ostnáč listový sa dokonale maskujú ako list. Darí sa im to vďaka sploštenému telu zo strán a sfarbeniu, ktoré je takmer na nerozoznanie od listu. Dokonca majú aj „stopku“ na konci čeľuste. Väčšinou sa ukrývajú medzi kameňmi a pripomínajú odumretý list, ktorý sa tam zachytil. Keď sa však objaví korisť, okamžite ju schmatnú. Niektoré druhy žijúce v Amazónii majú na tele aj žilkovanie presne ako list.

67. Dvojzubce (nafukovacie ryby) sa dokážu premeniť na pichľavú guľu. Tieto ryby sú známe svojou schopnosťou pri najmenšom náznaku nebezpečenstva nafúknuť sa do pichľavej gule veľkej ako futbalová lopta. Ostne, ktoré im pokrývajú telo, vznikli premenou šupín. V pokojnom stave sú pritlačené k telu, no pri nafúknutí sa vzpriamia. Tieto ryby dorastajú až do dĺžky približne 90 cm.

68. Aj ryby vedia lietať. Lietajúce ryby dokážu uniknúť pred predátormi tak, že vyskočia z vody a kĺžu sa nad hladinou. Pomáhajú im výrazne zväčšené prsné a brušné plutvy. Pri prenasledovaní napríklad delfínom najprv rýchlo plávajú po hladine s pritlačenými plutvami k telu, potom vyskočia, roztiahnu plutvy ako krídla a kĺžu sa vzduchom. Keď začnú klesať, opäť ich rozkmitajú a dokážu preletieť aj 40–50 metrov. Najdlhší zaznamenaný let trval 42 sekúnd a ryba preletela približne 600 metrov.

69. Lososy sa pri návrate do svojej domovskej rieky riadia čuchom. Niektoré druhy využívajú chemickú pamäť – napríklad losos gorbuša z Tichého oceánu, ktorý prepláva približne 4000 km späť do rieky, kde sa narodil. Po rokoch strávených na otvorenom oceáne dokáže svoju rieku rozpoznať podľa jedinečného „vône“, pretože každá rieka má svoj charakteristický pach.

70. Ryby si vytvárajú vlastné svetlo. Hlboko pod morskou hladinou je úplná tma, a preto si niektoré tvory vytvárajú vlastné svetlo. Ryby rodu Oneirodes, ako napríklad morský čert využívajú bioluminiscenciu na lákanie nič netušiacej koristi. Pre menšie rybky je svetlo dobrým lákadlom a samé priplávajú do okolia jeho úst. Čert po nich potom rýchlo vyštartuje. O tom, že je to mimoriadne dravá ryba svedčí aj fakt, že aj po ulovení do siete požiera menšie rybky, ktoré sa chytili spolu s ním.

71. Šiesty zmysel. Okrem klasických 5 zmyslov majú ryby jeden naviac a to bočnú čiaru. Vďaka nej vedia rozoznať teplotu, tlak a prúdenie vody.

72. Nový zdroj elektriny. Elektrický úhor dokáže vyprodukovať dostatok elektriny napríklad na zapnutie umývačky riadu či rozsvietenie vianočného stromčeka. Jeho telo obsahuje špeciálne elektrické orgány s približne 6000 bunkami – elektrocytmi, ktoré fungujú ako malé biologické batérie. Keď sa úhor cíti ohrozený, silným elektrickým výbojom omráči korisť a odradí predátora.

73. Žralok kladivohlavý má oči umiestnené veľmi ďaleko od seba. Nezvyčajný tvar hlavy mu poskytuje širšie zorné pole a zároveň mu pomáha efektívnejšie prehľadávať morské dno. Na spodnej strane hlavy má množstvo elektrorecepčných orgánov, ktoré dokážu zachytiť slabé elektrické polia vytvárané korisťou. Navyše žijú v húfoch po 500 a viac jedincov a takémuto množstvu predátorov takmer nič neunikne. 

74. Najrýchlejšou rybou na svete je mečiar obyčajný. Pri krátkodobom zrýchlení dokáže dosiahnuť rýchlosť až približne 130 km/h. Jeho pretiahnuté telo a charakteristický mečovitý výbežok na hornej čeľusti mu pomáhajú efektívne loviť korisť vo voľnom oceáne.

75. Niektoré druhy rýb dokážu počas života zmeniť pohlavie. Napríklad viaceré druhy pyskatcov sa rodia ako samice a neskôr sa môžu premeniť na samcov. K zmene dochádza najčastejšie vtedy, keď samica dorastie do väčších rozmerov alebo keď v skupine chýba dominantný samec. Takáto stratégia zvyšuje šance na úspešné rozmnožovanie.

76. Žralok grónsky je najdlhšie žijúcim stavovcom na Zemi. Vedci odhadujú, že sa môže dožiť až 400 rokov. K jeho dlhovekosti pravdepodobne prispieva veľmi pomalý metabolizmus, život v studených arktických vodách a mimoriadne účinné mechanizmy opravy buniek. Práve preto je predmetom intenzívneho výskumu starnutia organizmov.

77. Existuje pľúvajúca ryba. Strelec pruhovaný, ktorý žije v riekach a mangrovových porastoch tropických oblastí Indického a Tichého oceánu, používa pri love veľmi zaujímavú taktiku. Zo svojej trubicovitej papule vystreľuje presný prúd vody na hmyz alebo inú korisť sediacu nad hladinou. Zasiahnutá korisť spadne do vody, kde ju ryba okamžite uloví. Prúd vody dokáže zasiahnuť cieľ na vzdialenosť až 2 – 3 metre. Ak sa netrafí na prvý pokus, skúša to opakovane. Pomáha mu pri tom aj výborný zrak, ktorý patrí medzi najlepšie v sladkovodnom svete rýb.

78. Niektoré ryby sa orientujú pomocou elektriny. Druhy žijúce v riekach Južnej Ameriky a Afriky sa dokážu orientovať podobne ako netopiere, avšak namiesto zvukových vĺn využívajú elektrické polia. Vysielajú okolo svojho tela slabé elektrické impulzy a následne vnímajú ich zmeny spôsobené prekážkami alebo inými živočíchmi v okolí. Tento spôsob orientácie sa nazýva elektrolokácia. Umožňujú im ho špeciálne elektrické orgány a receptory rozmiestnené v koži, najmä v oblasti brucha a plutiev.

79. Sumec má viac chuťových pohárikov než ktorýkoľvek iný známy živočích. Na svojom tele a fúzoch ich môže mať až 27 000. Pre porovnanie, človek ich má približne 2 000 až 8 000. Vďaka tomu dokáže sumec vyhľadávať potravu aj v kalnej vode s veľmi obmedzenou viditeľnosťou.

80. Žraloky a raje patria medzi paryby. To znamená, že ich kostra nie je tvorená kosťami, ale pružnou chrupavkou. Tento typ kostry je ľahší než kostra kostnatých rýb, čo im pomáha pri pohybe vo vode a znižuje energetické nároky na plávanie.

81. Samce motýľov používajú anti-afrodiziaká, aby zabránili tomu, že sa ich samička spári s iným samcom. Niektoré druhy, napríklad Danaus kráľovský, pokryjú samičku práškom s feromónmi obsahujúcimi chemické látky. Tie jej sťažujú lietanie a lepia sa na tykadlá, čo komplikuje identifikáciu ďalších samčích partnerov. Iné druhy prenášajú na samičku vlastné feromóny so silným zápachom, čím ju robia menej atraktívnou pre ostatných samcov.

82. Modlivka často po párení samcovi odhryzne hlavu.Samce sú zvyčajne menšie a často sa stáva, že skončia ako potrava samice. Približne v 30 % prípadov samica samcovi odhryzne hlavu a začne ho požierať. Zaujímavé je, že samec môže pokračovať v párení aj po strate hlavy. Toto správanie sa nazýva sexuálny kanibalizmus.

83. Mravec Drakula. Na Madagaskar žije druh mravca prezývaný „Dracula“. Tento mravec pije hemolymfu (krv hmyzu) vlastných lariev. Do larvy vytvorí malý otvor a následne sa živí tekutinou, ktorá z neho vyteká.

84. Komáre nás nielen štípu, ale aj pomočia. Keď sa samička komára napije takého množstva krvi, že sa jej telo zväčší až na dvojnásobok pôvodnej veľkosti, vzlietnutie je pre ňu veľmi náročné. Preto sa rýchlo zbavuje prebytočnej vody a solí tým, že vylučuje moč obsahujúci sodík.

85. Chobotnica je múdra hlavička. Chobotnice patria medzi najzaujímavejšie živočíchy na Zemi. Majú modrú krv, tri srdcia, 9 mozgov a dokážu sa pretlačiť cez otvor veľký približne ako dvojeurová minca. Vedia rozpoznávať predmety hmatom a rozlišovať medzi hladkým a drsným povrchom. Dokážu sa naučiť odskrutkovať uzáver fľaše, v ktorej je ukrytá kreveta. Vedci sa domnievajú, že dokážu riešiť problémy a úlohy s vysokou mierou samostatnosti.

86. Najväčší hmyz, aký kedy žil, bola vážka Meganeuropsis. Mala dĺžku rozpätia krídel viac ako 75 cm. Žila pred približne 247 miliónmi rokov. Boli to veľmi úspešní predátori s čeľusťami, ktorými lovili aj ryby, obojživelníky a iný hmyz.

87. Krevety sú extrémne hlučné. Keď kreveta pištolník prudko zaklapne svoje klepietko, vytvorí prúd vody a bublinu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou približne 100 km/h. Po zväčšení objemu bublina prudko praskne a vznikne silný zvukový impulz. Tento zvuk dokáže omráčiť alebo usmrtiť menšiu korisť a slúži aj na komunikáciu medzi jedincami. Hluk vytváraný kolóniami týchto kreviet je taký intenzívny, že môže ovplyvňovať sonarové systémy.

88. Veľmi krátky život. Podenky sú hmyz, ktorý strávi väčšinu života vo vode ako nymfa – zvyčajne jeden až dva roky. Po premene na dospelého jedinca však žijú len veľmi krátko, často iba niekoľko hodín až dní. Ich jedinou úlohou v tomto období je rozmnožiť sa a naklásť vajíčka pre ďalšiu generáciu.

89. Šváb dokáže žiť ešte niekoľko týždňov bez hlavy. Dokáže to preto, lebo dýcha cez prieduchy, čiže malé otvory na tele. Jeho mozog dýchanie nekontroluje a krv neprenáša kyslík po celom tele. Tieto prieduchy privádzajú vzduch priamo do tkanív cez priedušnice. Okrem toho vie prežiť aj s minimom potravy. Preto je jeho hlava na život relatívne málo dôležitá.

90. Slimák môže mať až 20 000 zubov, klasický záhradný slimák má okolo 14 000. Používa ich na škrabanie a krájanie potravy. Sú usporiadané v radoch a spolu tvoria radulu. Klasická radula môže mať 120 radov po 100 zuboch. Líši sa to však podľa čeľade.

91. Blcha vie preskočiť vzdialenosť väčšiu ako je jej vlastné telo až 200-násobne. Dokáže skočiť do výšky 25 cm a do dĺžky 45 cm, čo z nej robí jedného z najlepších skokanov v pomere k veľkosti tela. Ak by sme to chceli porovnať s človekom, museli by sme vyskočiť až na Empire State Building v New Yorku.

92. Hlavonožce, ako napríklad sépie, sa dorozumievajú náhlymi zmenami sfarbenia tela.Samec môže sčervenieť až do karmínovej farby, keď zbadá samičku alebo keď je rozrušený. Chobotnice dokážu meniť nielen farbu, ale aj štruktúru pokožky tak, aby splynuli s okolím. Umožňuje im to sústava nervových signálov a špeciálne pigmentové bunky v koži, ktoré sa pomocou svalových vlákien rozťahujú a zmršťujú. Vďaka tomu sa farba koncentruje alebo rozptyľuje.

93. Existuje druh medúzy, ktorý je takmer „nesmrteľný“. Medúza Turritopsis dohrnii je miniatúrna medúza, ktorá má iba asi 4,5 milimetra a dokáže otočiť svoj životný cyklus. Keď je poškodená alebo hladná, neuhynie, ale zmenší sa a vcucne si chápadlá. Usadí sa na morskom dne a za 24 až 36 hodín sa z nej vyvinie nový polyp. Tým sa vracia späť do larválneho štádia. Tento proces sa nazýva transdiferenciácia – bunky dospelej medúzy sa premieňajú na bunky polypu, takže sa organizmus môže opakovane „reštartovať“.

94. Húsenica lišaja zo Strednej Ameriky sa maskuje ako had. Keď sa cíti ohrozená, najskôr predstiera, že je konár. Ak to nezaberie, stiahne hlavu, preklopí ju brušnou stranou nahor a vytvorí falošné oči. Zo zadnej časti tela pritom vystiera falošný „chvost“ a napodobňuje tak hada.

95. Včely sa tiež môžu „opiť“. Keď zjedia veľa fermentovaného nektáru alebo prezretého ovocia, v ktorom už prebieha kvasenie, dokážu sa intoxikovať alkoholom. Lietajú dezorientovane, nevedia nájsť úľ a niektoré včely ich doň dokonca nepustia späť.

96. Pavúk Araneus z Namíbie si stavia okolo svojho hniezda „múr“ z kamienkov. Kamienky sú takmer rovnako veľké, majú podobný tvar aj sfarbenie a sú usporiadané do takmer dokonalého kruhu. Presný význam tohto správania nie je úplne známy, ale predpokladá sa, že vibrácie kamienkov môžu signalizovať blížiace sa nebezpečenstvo.

97. Najrýchlejším hmyzom na svete je svižník severoamerický. V rámci výskumov mu namerali rýchlosť približne 50 cm za sekundu, čo znamená, že prekoná asi 50-násobok dĺžky svojho tela. Je približne 10-krát rýchlejší ako najlepší svetoví šprintéri v pomere k veľkosti tela. Svoju rýchlosť využíva najmä pri love menšej koristi, napríklad mravcov a pavúkov. Pri dlhšom prenasledovaní však nebeží nepretržite, pretože pri vysokej rýchlosti nestíha dobre vnímať okolie.

98. Víťaz ide ako posledný. Lajniarky majú zvláštnosť v rozmnožovaní – samček, ktorý vyhrá súťaž o samicu, sa s ňou spári ako posledný. Je to preto, že posledný samec často nahradí spermie predchádzajúcich samcov a oplodní až väčšinu vajíčok, ktoré samica kladie do čerstvého trusu. Samce čakajú na samice v truse a keď tam nejaká príde, viaceré sa na ňu vrhnú a bojujú medzi sebou. Ak chce samica rýchlo uniknúť, musí už oplodnené vajíčka rýchlo naklásť, niekedy ju však konkurenti aj zadupú.

99. Mole sa živia slzami. Slzy obsahujú soľ a vodu, dve dôležité látky pre všetky živočíchy. Nachádzajú sa v nich aj bielkoviny, ktoré predstavujú výživný zdroj potravy. Niektoré druhy môl sa živia slzami slonov, ktoré si ich vzhľadom na svoju veľkosť často ani nevšimnú.

100. Najjedovatejší pavúk na Slovensku a v Česku je pradiarka pestrá. Aj keď je jedovatá, pre človeka nepredstavuje veľké nebezpečenstvo. Jej uhryznutie však môže spôsobiť silnú bolesť a opuch, ktoré zvyčajne odznejú do niekoľkých dní. Stretnutie s ňou je pomerne vzácne a sama od seba neútočí, iba ak sa cíti ohrozená. Môžeme ju nájsť na lúkach a poliach, ale aj vo vykúrených miestnostiach, štrbinách stien alebo za nábytkom.