Polárna žiara - fenomén svetiel. Ako a kde ju vidieť?

Mnoho ľudí, ktorí vycestujú za zámerom pozorovania polárnej žiary, nemajú o nej žiadne vedomosti, a preto sa ich výprava za ňou končí neúspešne. Ešte pred vycestovaním by si mal každý turista zistiť aspoň základné informácie o jej výskyte, aby v prípade neúspechu nebol sklamaný. Keďže je to prírodný jav, nie je žiaden spôsob, akým by sme mohli ovplyvniť jej viditeľnosť.

Polárna žiara (alebo aurora borealis) je svetelný úkaz vznikajúci nabitými časticami, ktoré sú tvorené slnečnou aktivitou. Všetko sa teda začína a odvíja od Slnka a jeho činnosti. Tieto nabité častice sa nazývajú slnečný vietor a prechádzajú cez atmosféru. Elektricky nabité častice pozostávajú v najväčšej miere z protónov a elektrónov.

Vďaka magnetickým pólom našej Zeme je slnečný vietor priťahovaný práve na severnú a južnú pologuľu planéty, kde reaguje s kyslíkom a dusíkom. Pri reakcii s kyslíkom je polárna žiara sfarbená dozelena.

Naopak, ak slnečný vietor reaguje s atómami dusíka, polárna žiara je prevažne červeného sfarbenia. Avšak niekedy vznikajú rôzne kombinácie farieb, ako sú modrá alebo ružová. No vo väčšine prípadov je polárna žiara sfarbená dozelena a v tejto podobe ju uvidíte na viacerých fotografiách.

Mnoho ľudí nevie, že fotky polárnej žiary vyzerajú omnoho lepšie ako realita, ktorú dokáže zachytiť ľudské oko. Vďaka kamere a dlhej expozícii pri fotografovaní dokáže kamera zachytiť omnoho viac svetla ako naše oko.

Aj toto je dôvod, pre ktorý je mnoho ľudí sklamaných, že polárna žiara je sivej farby a nie číro zelenej, ako videli na fotkách. Prípadne to, ako ju mali zafixovanú vo svojich predstavách.

Všetko sa ale odvíja od intenzity polárnej žiary. Ak je nízkej intenzity, je niekedy veľmi ťažké ju vidieť. Mnoho ráz je v takomto prípade viditeľná len cez kameru, no vaše fotky budú dokonalé aj v tomto prípade a blízki vám budú úprimne závidieť.

Avšak, ak je jej intenzita vysoká, je možné vidieť nádherné divadlo na oblohe aj vlastnými očami. Je veľmi ťažko predpovedateľné, ako dlho bude aurora borealis viditeľná a či ju vôbec bude možné pozorovať. Existuje pri tom veľa aplikácií a stránok, ktoré sa snažia prostredníctvom rôznych faktorov predpovedať jej viditeľnosť. Nikdy však nič nie je zaručené na sto percent.

Problémom pri jej pozorovaní môže byť aj aktuálne počasie. Ak je vysoká oblačnosť, je to automaticky faktor do určitej miery kaziaci jej pozorovanie. Nebeské divadlo sa odohráva, ale, bohužiaľ, za vysokou hustotou mračien. Ak však oblaky nie sú veľmi husté a aurora má vysokú intenzitu, vzniká nám úkaz viditeľný hlavne len cez naše objektívy, a to oblaky sfarbené dozelena.

Ak sa polárna žiara objaví na oblohe a máme ju možnosť vidieť vlastným okom, nie je zaručené, že budeme takéto nebeské divadlo pozorovať počas celej noci. Niekedy je možné ju zahliadnuť len na päť minút, a potom zmizne.

Niekedy sa po čase môže znovu objaviť. A inokedy, s väčšou dávkou šťastia, ju môžeme pozorovať niekoľko hodín a obdivovať jej meniace sa tvary a farby.

Väčšina ľudí si myslí, že december a január sú najlepšie mesiace na jej pozorovanie. Ide o dobrý výber mesiacov, predovšetkým ak ju chcete zazrieť na Islande, no nie ten top. Najlepšie mesiace, kedy má polárna žiara tú najväčšiu intenzitu, a možno ju pozorovať vo svojej plnej nádhere po väčšinu dní v mesiaci, sú práve október a marec.

Je to z toho dôvodu, že v týchto mesiacoch je na severnej pologuli dostatočná tma počas noci a jej viditeľnosť nám neskomplikujú mračná. V decembri a januári je síce dostatočná tma, ale kvôli častým snehovým prehánkam je pozorovanie polárnej žiary mierne náročnejšie. Samozrejme, že sa dá vidieť aj v týchto mesiacoch, ale šanca je skrátka menšia.

Počas letných mesiacov nám zasa jej pozorovanie neumožní obrovské množstvo svetla, pretože počas tohto obdobia sa v severských štátoch odohráva polárny deň, čo znamená, že slnko takmer nezapadá. Počas našich letných mesiacov sa, naopak, hra svetiel odohráva nad Antarktídou (ako aurora australis), teda na opačnom póle.

Užitočné rady k pozorovaniu

Pri väčšej dávke šťastia je možné ju vidieť aj v mestách, avšak svetelné znečistenie a osvetlenie mesta nám bránia ju vidieť v plnej kráse. Preto sa odporúča vydať sa za ňou ďalej od mesta, kde nám svetelný smog neskomplikuje jej viditeľnosť.

Pre ešte lepšie pozorovanie je výstup na pohorie alebo kopec. Mnohokrát nám inverzia alebo hmla umožnia vidieť polárnu žiaru práve z vyvýšených miest. Máme tak pocit, že sme k nej bližšie a môžeme sa jej až dotknúť. Naozaj luxusný zážitok.

Ďalšou dobrou radou je nájsť si miesto s výhľadom na sever, pretože vo väčšine prípadov je možné ju pozorovať práve na tejto svetovej strane. Ale nie je to vždy pravidlom. Odporúčam pozorovať naozaj všetky strany. Niekedy sa nám môže naskytnúť pohľad na ňu rovno nad našimi hlavami.

Najnavštevovanejšie krajiny pre pozorovanie polárnej žiary sú Nórsko, Švédsko, Fínsko, Rusko, Island, Kanada, Aljaška a Grónsko. To však ale neznamená, že sa dá vidieť len v týchto krajinách. Aj je slnečná aktivita veľmi silná, môžete ju vidieť aj v Škótsku či Dánsku. Sami si pamätáme tiež prípady, kedy ju bolo možné zazrieť aj na Slovensku. Teraz si to rozoberme na drobné.

Polárna žiara na Islande

Zimné mesiace na ostrove ohňa a ľadu sú ideálne pre pozorovanie Severky. To je však celé obdobie od októbra do apríla a najlepší čas je vždy okolo polnoci. Ako sa skracujú dni a ich dĺžka dosiahne minimum na prelome decembra a januára, črtá sa výborná šanca na jej pozorovanie aj v hlavnom meste Reykjavík či blízkom národnom parku Thingvellir. Ale aj pri vodopádoch na juhu ako Glymur a Gullfoss.

Obrovská šanca atakujúca stopercentnú hranicu je pri hore Kirkjufell známej aj zo seriálu Hra o tróny a tiež v meste Akureyri. Ide o druhé najväčšie mesto Islandu na severe, čiže úplne opačnom konci ako Reykjavík. Zároveň je hlavným mestom veľrýb a navštevujeme ho aj v rámci Diamantového okruhu, o ktorom sme vydali separátny blog.

V blízkosti Akureyri je polárna žiara najkrajšia pri najmohutnejšom vodopáde Európy – Detifosse. Ale aj tiež dobre známom Godafosse, teda vodopáde bohov, čo dodáva ďalší pocit exkluzivity už aj tak luxusnému zážitku.

Polárna žiara v Nórsku

Severku je najlepšie pozorovať na najvzdialenejších kontinentálnych, ale aj polárnych miestach Európy. Stačí zájsť do mesta Tromsö 350 km za polárnym kruhom, kde od konca novembra až do polovice januára slnko nevyjde (presnejšie od 27.11 do 15.1.).

Ešte lepším miestom sú však Špicbergy. Polárna noc je v zemi ľadových medveďov dlhá až 84 dní a auroru borealis tu tak viete pozorovať pri veľkom šťastí aj non-stop. Iba pristanete v meste Longyearbyen a popri tejto populárnej aktivite si môžete zrealizovať aj výlet na snežných skútroch do kopcovitých oblastí či pozorovať veľryby.

Polárna žiara vo Fínsku

Laponsko na severe Fínska je na pozorovanie hry svetiel tiež vynikajúcou voľbou, a to od novembra do apríla. Aj tu však treba mať šťastie na skvelé podmienky. Bez rušivých elementov (mraky) tu máte možno 20 až 30 dní do roka. Ak budete mať šťastie na takýto deň v domove Saamov, polárku zazriete pravdepodobne medzi 19.00 h a 02.00 h.

Nezúfajte však, aj pri mračnej oblohe budete mať šancu aspoň na čiastočné výhľady na auroru. Ideálnymi oblasťami na takýto výhľad sú fínske dedinky Nellim a Kakslauttanen – známej vďaka príbytkom v tvare iglu, ktoré znásobujú ulovený zážitok z pozorovania Severky.

Polárna žiara na Aljaške (USA)

Hoci je na Aljaške možné vidieť Severku teoreticky už od konca augusta do apríla, odporúčaným mesiacom je marec. Dni sa predlžujú a zasnežené dni vystriedajú tie suchšie, obloha je teda čistejšia. Aj v decembri či januári však môžete mať na jej pozorovanie šťastie. Veď celkovo tu po západe slnka môžete zazrieť polárnu žiaru až 243 dní do roka.

V BUBO odporúčame mesto Fairbanks ležiace vo vnútrozemí Aljašky. Ide o druhé najväčšie mesto štátu a jeho okolie je úplne „očistené“ od svetelného smogu. Skvelým miestom je však aj vnútrozemie štátu Yukon v susednej Kanade.

Polárna žiara v Grónsku

Jedno z absolútne top miest sveta na sledovanie polárnej žiary. Ľadovcový ostrov, najväčší na svete, má najlepšie podmienky na severozápade v mestách Kangerlussuaq a Ilulissat. A to pokojne už od konca augusta.

Grónsko má 300 jasných dní do roka – aj po zatmení Slnka. Polárne noci sú dlhé a obloha jasná. Grónsko za to vďačí nielen panenskej prírode, ale aj ekologickým aktivitám.

Existuje mnoho legiend o polárnej žiare. V minulosti ľudia nevedeli, čo to je a ako vzniká. Boli veľmi úzko spätí s prírodou, vykonávali rôzne šamanistické a spirituálne aktivity. Zelená farba pre nich znamenala niečo duchovné, a preto keď videli polárnu žiaru, mysleli si, že sú to duše našich predkov a snažia sa nám prostredníctvom tvarov a obrazcov na nebi niečo odkázať.

Niektorí si mysleli, že sú to duše hrdinských bojovníkov alebo nenarodených detí. Existuje aj legenda o pôvodných obyvateľoch severu Fínska - Saamoch. Oni si mysleli, že je to líška utekajúca cez snehové pláne. Vraj beží tak rýchlo, že počas jej behu sa jej chvost dotýka snehu a vytvára to iskrenie. Tieto iskry stúpajú k nebi, a to vytvára prírodný úkaz svetiel. Preto si veľa spoločností v severných krajinách dáva do loga líšku s horiacim chvostom, čo predstavuje auroru borealis.

V Škandinávii ešte chvíľu ostaneme. Povrávalo sa, že tancujúca žiara na oblohe je zrkadlovým odrazom masívneho húfu tisícok sleďov plávajúcich v mori. Na základe toho domáci tiež verili, že na ďalší deň ich čaká úspešný rybolov.

Prvé národy ďalekého severu Yukonu a Aljašky zase verili, že svetlá na oblohe sú duchovia úrody a lovu. Z toho dôvodu by ich nikto nemal podceňovať a pohoršovať sa nad nimi. Odmalička preto domáci učia svoje deti, aby nikdy na polárnu žiaru nepískali, nespievali a nemávali. Skrátka ju majú rešpektovať. Rovnako verili, že aurora je predzvesťou zlého počasia.

V Japonsku si zase mysleli, že je to súboj drakov. Dobrý = zelený a zlý = červený. Bojujú medzi sebou a oheň, ktorý chrlia, vytvára polárnu žiaru. Mnoho animovaných filmov reprezentuje polárnu žiaru ako niečo mystické a nadpozemské. No dnes vieme, že to tak nie je, za čo vďačíme vedcom a pozorovateľom špecializovaných na tento prírodný jav.

Pri polárnej žiare treba mať šťastie, ako som už v blogu viackrát napísala. A netreba zúfať, ak ju nevidíte voľným okom a zobrazí sa vám len na fotoaparáte. Chvíľku počkajte, alebo sa presuňte kúsok ďalej za jasnejšou oblohou a veľkolepé divadlo sa začne.

Mnohí cestovatelia z celého sveta radia pozorovanie Severky medzi najintenzívnejšie zážitky v živote. Niektorí zamieria na exotický sever len kvôli nej. A nemožno sa čudovať.

Posledná rada, ako mať väčšiu šancu ju zazrieť? Vydajte sa na sever s profesionálmi. Na našich zájazdoch za polárnou žiarou robíme všetko pre to, aby ste auroru videli a ulovili tak zážitok, o ktorom budete básniť ešte aj vašim vnúčatám.