Ako sa pripraviť na zimu v severnej Škandinávii

Škandináviu som ako turista i sprievodca začal objavovať aj preto, že tam je iná zima ako u nás. Je suchá a stabilná, keď raz je -15 stupňov, tak je tak aj vyše týždňa. Ak je raz sneh od polovice decembra v súvislej pokrývke nad 20 cm, dá sa bežkovať, lyžovať aj jazdiť na snežných skútroch.

Zima je obdobím oddychu hlavne pre tvrdú severskú prírodu, ale nie pre turizmus. Od novembra mieria na sever desiatky turistov. Práve kvôli splneniu si sna - vidieť polárnu žiaru, ale aj aktivitám, ako jazda na saniach so psami, bežkovanie, korčuľovanie a možnosť užiť si kopu snehu.

BUBO má, samozrejme, pre zimného turistu pripravený balíček nádherných zimných zážitkov. Tu je zopár rád a informácií pred cestou.

Ako sa obliecť do Škandinávie?

Veľa otázok od klientov ešte pred samotnými zájazdmi do Škandinávie, samozrejme, smeruje práve na túto tému. Naša zima je odlišná od tej suchej severskej, platia tu iné podmienky a nie každý vie, čo si treba zobrať so sebou. Prípadne, čo si zbaliť do svojej batožiny tesne pred odchodom.

Je dobré spomenúť, že škandinávska zima je suchá a stabilná, na rozdiel od tej našej, kde vlhká zima preniká pod nechty. Ešte raz, keď je na severe -15 stupňov, tak tam bude toľko aspoň týždeň. V údoliach, kam chodíme na psie záprahy, môže byť aj -25, a teda celkom ostro. Sneh vŕzga pod nohami a konáre sú pokryté srieňom. Hotová rozprávka pre milovníkov zimy.

Základom je udržať si teplo. Spodnú vrstvu teda odporúčam určite z vlny merino. Kedysi som používal DEVOLD do -30 komfortu, ale nedávno som vyskúšal islandskú značku ICEWEAR a je veľmi kvalitná a porovnateľná.

Samozrejmosťou je dobrá čiapka a šatka alebo šál na krk, lebo telo stráca najviac tepla práve cez hlavu a krk. Čiapka ideálne taká, aby ju neprefúkalo. Ja si čiapku nosím so sebou do Škandinávie aj v lete.

Určite sa vám zídu dobré rukavice. Odporúčam lyžiarske a ak idete aj fotiť, tak najskôr také, na ktorých viete odkryť palce a prsty pre lepšiu manipuláciu s technikou.

Okrem hlavy a krku je dôležite mať v teple aj nohy. Tu prichádzame k jednému kameňu úraz u mnohých. Niekto má dilemu, či si dať teplé, samozrejme, jedny hrubé vlnené ponožky a na ne tenké alebo opačne. To, aké vrstvenie zvolíte, je prakticky jedno. Ale ak dlho používate jedny a obujete ich najprv hrubé a potom tenké, tenké sa zoderú na päte skôr. A sú aj lacnejšie.

Ak nemáte náhodou vlnenú termo súpravu a ani ponožky, netreba ísť hneď do najbližšieho športového obchodu a kúpiť tie najdrahšie. Možno by to bolo viac na škodu. Na zájazde v Škandinávii si kúpite i v obyčajných potravinách za dobré peniaze aj termo súpravu, aj vlnené ponožky. A budete prekvapení ako lacno.

Ideálne oblečenie je do štyroch vrstiev. To vám odsúhlasí každý outdoorový sprievodca či turista. Vždy viete dať dolu jednu vrstvu, keď vám je horúco. Nikdy si neobliekajte viac ako jedny termo nohavice a jedny vonkajšie nohavice na seba, a to isté platí aj o ponožkách.

Jednako nejaké vybavenie na aktivity dostanete na mieste. O tom sa zmienim neskôr, a potom predídete tzv. hypotermii, podchladeniu. Raz som mal jeden prípad a pani omdlievala, keď sme ju v garáži kriesili. Mala na sebe silonky, termo nohavice, rifle a štvoro ponožiek.

Telo nemohlo dýchať a krv nemohla voľne prúdiť, termoprádlo neplnilo funkciu a bolo zle. Preto je lepšie mať voľnejšie oblečenie, kde vás izoluje aj vzduch a termo si robí svoju prácu.

Počas polárnej noci je stále tma. Na Svalbarde aj skoro 128 nocí. V tomto prípade vám slnečné okuliare netreba, ale ak viete, že už je nejaké to svetlo a vy idete nižšie ako na Svalbard, ale stále za polárny kruh, slnečné okuliare určite odporúčam. Ideálne s polarizačným filtrom - kvôli tzv. snežnej slepote.

To isté odporúčam, aj keď ideme na more a svieti slnko, lebo odraz slnečných lúčov na hladine je ako pohľad do zrkadla a oslepuje. Ak ste sa rozhodli pre pozorovanie veľrýb, takto ich neuvidíte. Určite si pribaľte aj krém na opaľovanie, prípadne krém na tvár a ruky.

Polárna žiara - kedy, ako a kde ju pozorovať?

Klienti sa ma často pýtajú, kedy je najlepšie ísť loviť fotky polárnej žiary. Ja vždy odpovedám, že to je pri troche šťastia možné už v polovici augusta už v južnom Grónsku. A od septembra aj v pevninskej časti Škandinávie. No najlepšie podmienky sú na severe od decembra do polovice marca.

Platí ale zopár pravidiel. Slnko musí disponovať vysokou aktivitou a tzv. slnečné búrky musia byť dostatočne silné, aby vyprodukovali magneticky nabité častice, ktoré potom putujú obrovskou rýchlosťou smerom k Zemi a narazia na magnetické pole.

Spolu zahrajú krásne severské divadlo zvané Aurora Borealis - Severná polárna žiara. V tom istom okamihu sa toto divadlo odohráva aj na juhu, lenže tam je polárny deň, a tak žiaru nevidno. Ide o Auroru Australis - Južná polárna žiara. Samozrejme, počas nášho leta je to naopak a polárnu žiaru by ste museli hľadať na Antarktíde.

Polárna žiara sa dá pozorovať 84 nocí, pokiaľ ste nad severným polárnym kruhom počas zimy (66° 33“ s. g. š.). Čím idete vyššie na sever súostrovia, tým viac sa to predlžuje. Od 81. rovnobežky je to 141 dní slnka a 128 dní polárnej noci.

Druhou podmienkou je eliminovať tzv. svetelný smog, čiže aby okolo pozorovateľov neboli žiadne svetlá miest, dedín a podobne. Existuje mnoho turistických agentúr, ktoré počas polárnej noci žijú len z turistov, ktorí sa na snežných skútroch alebo, sofistikovanejšie, na psích či sobích záprahoch vozia hlboko do divočiny, aby videli čo najlepšie polárnu žiaru. Nesmie byť ani spln Mesiaca, ktorý všetko osvetľuje.

No a dôležitým faktorom sú aj oblaky a oblačnosť. Vidieť polárnu žiaru za takých takmer ideálnych podmienok je unikátne, ale aj keby bola slabšia, je znásobená tým, že človek je v severskej divočine v noci a vidí takú hviezdnu oblohu, ktorú na Slovensku uvidí maximálne už len v okolí Poľany alebo v Poloninách.

Samozrejme, aj v BUBO ponúkame komfortné a luxusné zájazdy v Nórsku a na Islande, kde sa dá spať dokonca aj v iglu podobných bungalovoch s presklenou strechou.

Spíte teda krásne v teple, v noci zaspávate s hviezdami nad hlavou a keď sa náhodou niekedy počas noci zobudíte, je šanca vidieť polárnu žiaru priamo z postele. Treťou podmienkou je už len mať šťastie a byť na správnom mieste v správny čas.

Soby - populárna aktivita

Jednou z veľmi príjemných a zaujímavých zimných aktivít, ktoré môžete v okolí severonórskeho mesta Tromso zažiť, je návšteva sobej farmy. Približne 50 minút cesty autobusom sa nachádzajú pozemky, na ktorých tieto sobie farmy prevádzkujú Sámovia – pôvodné etnikum obývajúce severné časti Nórska, Švédska, Fínska a Ruska.

Po príchode na miesto dostane každý účastník vedierko s krmivom, s ktorým potom chodí medzi sobmi a kŕmi ich. Pozor! Soby sú často na návštevníkov naučené a môžu sa medzi sebou zrážať parohami, poprípade môžu aj do vás naraziť s cieľom upútať pozornosť a získať tak ešte nejakú potravu do bruška.

Táto aktivita spoločne s fotením trvá cca 50 minút. Po absolvovaní kŕmenia sa presunieme do Lavvu – veľkého stanu v podobe ihlanu. Vo vnútri vládne príjemné prítmie a priestor stanu osvetľuje táborák umiestnený v jeho strede. Stan má, samozrejme, na svojom špici otvor, cez ktorý uniká dym.

Celú atmosféru dotvára tradičné chutné sámske jedlo bidos – ide o sobie mäso dusené na zelenine, konkrétne na mrkve a zemiakoch. V BUBO tak ulovíme ďalší gurmánsky zážitok.

Po chutnom obede príde vysvetlenie, a teda rozsiahle rozprávanie o sámskej kultúre a o živote Sámov na severe, o ktorom vám v BUBO ešte prinesieme blog. Chovom sobov sa živí v celom Nórsku cca 2 000 ľudí.

Na mieste sa v rámci zájazdu na sever Nórska dozvieme všetko o chove sobov a to, aký cyklus majú ich majitelia počas roka. Svoj život prispôsobujú ich potrebám a starostlivosti. Sobie farmy v dnešnej dobe živia počas zimy, samozrejme, návštevníci, ktorí na sever prichádzajú. Počas leta je to stále predaj mäsa, kožušín a výrobkov z parožia.

Zároveň menia majitelia počas leta aj miesto, na ktorom sa so sobmi zdržiavajú. Vypúšťajú ich na rozsiahle priestranstvá, kde ich až do zimy nechajú voľne vypustených. Každý majiteľ má svojich sobov označených značkou na uchu. Toto označenie sa stále vykonáva tradične - nožom, a to v zimných mesiacoch, kedy rana na uchu soba menej krváca. Označujú sa takto už mláďatá sobov.

Po 90-minútovej prednáške spojenej s obedom sa znovu odvezieme autobusom do mesta Tromso, kde nás už čaká polárna noc a krásne osvetlené ulice.

Husky ako liek proti stresu

Keď som ešte pracoval v Škandinávii a nebol som sprievodcom BUBO, špecializoval som sa ako outdoorový sprievodca. Mali sme ťažký týždeň s prácou na snežných skútroch, a tak som sa šiel potom ako zamestnanec previezť na záprahoch, ktoré som tiež sem-tam sprevádzal. Prišiel som k volieram a po jednom vyťahoval psy. Až sa na mňa potom celé vďačne vrhli. Vtedy spadol všetok stres.

Keď človek ide na saniach a s ním je len osem psov, zabudne na všetko. Okolo neho je krásna snehobiela tundra. Stromy ležiace pod snehovou pokrývkou. Vtedy sa sústredíte len na tie psy a na cestu. Nič iné v tom okamihu neexistuje. Veľakrát som absolvoval jazdu so psími záprahmi a každému, kto akokoľvek váha, odporúčam husky ako jednu z najkrajších zimných aktivít v celej Škandinávii.

Umocnené o to, či idete so psami do divočiny počas polárnej noci za polárnou žiarou, alebo cez deň, kedy sa slnko hore na severe pripravuje na veľký skok do polárneho dňa.

My sa autobusom odvezieme asi hodinku cesty z Tromso na husky farmu. Tam si povieme niečo o mushovaní a saniach a o tom, čo máme robiť priamo v teréne. Potom dostaneme hrubý zimný overal, kde odporúčam mať na sebe len hrubú vnútornú bundu a vonkajšiu bundu odložiť spolu s batohom na vešiak do šatne. Zobrať si so sebou len nevyhnutné veci a fotoaparát.

Nebojte sa, tam sa nekradne. Sú to súkromné priestory. Takisto dostanete k overalu aj zateplené topánky, väčšinou do -72 stupňov. preto stačia vyššie spomínané hrubé ponožky a spomínané 4 vrstvy oblečenia. Na saniach ideme okruh asi tak na jednu hodinku, a potom sa vraciame naspäť do hlavnej budovy farmy. Naobedujeme sa a po krátkej rozprave o psoch a ich histórii a cvičení sa vrátime do mesta Tromso.

Jazda na snežných skútroch

Je pol deviatej večer, kontrolujem skútre a zapínam motory. Musím si svietiť čelovkou, lebo naokolo je tma. Aj takto môžem začať rozprávanie o love polárnej žiary so snežnými skútrami v divočine vo Fínsku s malou skupinkou BUBO klientov. Prognóza je veľmi priaznivá. Kolegyňa rozdala overaly a už si obúvajú zateplené topánky. Už len kuklu na hlavu a helmy a môžeme vyraziť.

Čaká nás asi 10 kilometrov zasneženou nočnou krajinou. Mesiac ešte nevyšiel. Obloha svieti všetkými hviezdami. Dnes doobeda som trasu prechádzal na svojom skútri a celá je prejazdená, nikde nezablúdime.

Takéto mám spomienky na sprevádzanie so snežnými skútrami za polárnym kruhom vo Fínsku. Presne takto to prebieha všade. Prídeme na miesto, dostaneme inštrukcie a rozdelíme si overaly. Tiež by som doporučil nechať vonkajšiu bundu na vešiaku v šatni.

Obujeme si správne číslo topánok a vyskúšame helmy s kuklou. Potom ideme do terénu a máme krásny zážitok.

Fotoaparát a iné vybavenie

Všetci turisti putujúci na sever Európy počas polárnej noci chcú vidieť Auroru Borealis a zachytiť ju čo najlepšie na fotografiách. Ale ako na to?

Pomerne jednoduché nastavenia akéhokoľvek dobrého fotoaparátu nie sú raketovou vedou. Či už ide o zrkadlo, bezzrkadlo, automat, mobil... Čokoľvek, čo má manuálny režim a dobrý objektív. Zariadenie nastavíme do M ako manuálneho režimu, pretože budeme pracovať s nastaveniami. ISO nastavíme na hodnotu okolo 3 200 (určite sa s tým počas fotenia polárnej žiary treba pohrať), ale maximálne na 6 400. Toto závisí od šošovky objektívu.

Mobily majú síce malé, ale svetelnosťou veľmi dobré šošovky. Čiže f/ bude podľa svetelnosti objektívu na najnižšej hodnote (mobily aj f/1.8, objektívy približne od f/1.8, f/2, f/3,5, f/4,5 podľa konkrétnej svetelnosti). Čas je tiež dôležitý. Aby nebolo na fotke vidieť už pohyb Zeme, treba pracovať s časom od 1,1/3s (jedna celá, jedna tretina) sekundy, 1,1/6s (jedna šestina), no maximálne 2s, a hranicou sú 4 sekundy.

Príklad: ak máte objektív so svetelnosťou f/1.8, môžete nastaviť čas AUTO, lebo to je vynikajúci objektív na prácu v noci a má veľmi vysokú svetelnosť, čiže čas si vie nastaviť sám, ale ISO nastavíte od 1 000 po 3 200 - zasa sa treba vyhrať. Ak máte objektív s f/3,5, teda bežný objektív na bežné fotenie, nastavíte ISO OD 3 200 po 6 400, na 1,1/6 sek... Ako píšem, treba sa s tým trošku pohrať a poznať svoj fotoaparát alebo mobil v manuálnom či PRO režime.

Ďalšou nutnosťou je mať so sebou statív (taký, čo udrží fotoaparát), samozrejme, nielen selfie paličku. Dnes už dostanete aj selfie paličku kombinovanú so statívom.

Svojím klientom vždy radím na poslednom brífingu pred odletom jedno - aby si vždy pozreli odporúčané fakultatívne výlety. A ak nie sú rozhodní alebo nevedia, nech sa pokojne spoľahnú na odporúčania. Nech si o aktivitách niečo prečítajú, napríklad aj z referencií u nás na BUBO stránke či inde. A určite nech si objednajú všetky fakultatívne výlety, ktoré ich zaujali.

Nech nečakajú, či sa v poslednej chvíli nejaké miesto uvoľni. Určite to tak je dobré. Lebo o tom svedčia desiatky mojich predošlých klientov, čo ma počúvli a nemali s ničím starosti. Mnoho z fakulťákov sa nedá objednať na mieste, ale len nejakú dobu pred. Prečo? Jednoducho o to, čo ponúkame, je všeobecne veľký záujem. A verím, že tomu, kto váha ísť stále loviť zážitky do severnej Škandinávie práve v zime, tento blog pomohol a nebudete váhať vôbec. Oplatí sa.