Sikhizmus - unikátne náboženstvo z Pandžábu

Elegantne upravená brada a farebný turban - to je totiž tradičný výzor úchvatného a jedinečného náboženstva Sikhov a sikhizmu. V tomto blogu si o týchto ľuďoch zopár vecí povieme a vysvetlíme si kľúčové prvky náboženstva a jeho prívržencov.

Sikhizmus patrí k najmladším náboženstvám na celom svete. Vzniklo v 15. storočí v Pandžábe – regióne, ktorý sa nachádza na dnešnom území severnej Indie a Pakistanu. Jeho zakladateľom bol Guru Nanak (1469–1539), po ktorom nasledovalo deväť ďalších ľudských Guru s jednotným duchom sikhizmu.

Po smrti posledného ľudského Guru (Guru Gobind Singh zomrel v roku 1708) sa tento duch sikhizmu usadil v posvätnej knihe Guru Granth Sahib, ktorú Sikhovia dodnes uznávajú ako živý objekt s najvyšším postavením v náboženstve. Táto kniha je výnimočná tým, že v nej nie sú napísané len výroky a učenie predošlých sikhských guru, ale aj moslimských a hinduistických svätcov z najnižších kást.

Navyše, obsahuje prvotné popísanie pravidiel viery od samotných guru, na rozdiel od ostatných náboženstiev, ktorých zakladatelia nezanechávali žiadne písomné spisy. V dnešnej dobe sa k tomuto vierovyznaniu hlási okolo 25 miliónov ľudí s najväčším podielom v indickom štáte Pandžáb.

Pre nás Slovákov zdanlivo vysoké číslo, no v samotnej Indii tvoria len 2 % populácie. Napriek tomu sa viackrát usilovali o vytvorenie samostatného štátu a v období rokov 1799 až 1849 aj samostatne vládli svojej ríši, kým ich porazili Briti. Dnes sú Sikhovia vplyvnou komunitou v indickej spoločnosti uznávanou pre svoje hodnoty. 

Možno rozmýšľate, aké to je každý deň nosiť na hlave turban a mať také majestátne fúzy (sen mnohých mužov, ktorí málo zarastajú – priznám sa, aj môj). Ak chcete vedieť, čo všetko treba podstúpiť a dodržiavať, aby bol človek Sikhom, prezradím vám, že to nie je len sústava obradov, ale aj pohľad na život celkovo.

V pandžábčine sa prekladá slovo Sikh ako „učenec“. Napriek tomu, že sikhizmus má isté korene v hinduizme, uznáva toto náboženstvo len jedného boha – Waheguru, ktorý je podľa Sikhov spoločným Bohom všetkých náboženstiev.

Cieľom tohto náboženstva je oslobodiť sa od materiálneho sveta pomocou „gurmukh“, čo je život venovaný Bohu. Aby sa duša („atma“) oslobodila od cyklu reinkarnácie, musí si počas života budovať dobrú Karmu. Tá sa dá získať len vtedy, ak jedinec príjme milosť a lásku Boha, zatiaľ čo druhou podmienkou je vykonávať dobré skutky.

Ďalším dôležitým aspektom sikhizmu je „Sewa“, čo znamená dobročinná služba. Za ňu sa pokladá poctivá fyzická práca, využívanie svojich zručností a múdrostí pre pomoc druhým a, samozrejme, prispievanie do charity. Toto učenie nesebeckosti je dôvodom, prečo Sikhovia neuznávajú kasty (sociálne rebríčky).

V ich viere si je pred bohom každý rovný a aj rozdielne vierovyznania a cesty k Bohu sa majú rešpektovať. Pre toto Sikhovia z rešpektu nevnucujú ľudom svoju vieru. Taktiež je pre nich pravidlom uznávať rovnosť medzi mužmi a ženami, čo je koncept, ktorý je v Indii stále zriedkavý.

Sikhizmus však nie je náboženstvo postavené na pacifizme. Práve naopak. Deviateho sikhského guru Tegh Bahadura popravili Mughalovia za to, že odmietol konvertovať na islam. Jeho syn, Gobind Singh, sa stal 10. guru a zorganizoval reformy sikhskej spoločnosti vybudovaním komunity Khalsa (čistý).

Súčasťou nových tradícií bol aj boj proti nadvláde Mughalov a za slobodu vierovyznania. Od tej doby sa v sikhizme verí, že bez spravodlivosti nie je mier a treba byť vždy pripravený zaň bojovať.

Každý Sikh, ktorý sa nechal pokrstiť a vstúpil do komunity Khalsa, musí dodržať pravidlá Rahyt Maryada. Tie mu diktujú päť predmetov, ktoré musí neustále nosiť so sebou.

V BUBO máme takmer na každom zájazde do Indie príležitosť pocítiť prívetivosť Sikhov na vlastnej koži a našich klientov vždy zavedieme do pravého sikhského chrámu. Takýto chrám sa nazýva Gurdwara (často aj Gurudwara) a je v ňom vítaný každý - bez ohľadu na rasu, rod či náboženstvo. Pred vstupom si však každý musí zakryť kolená a obviazať hlavu šatkou či turbanom, ako je v sikhizme zvykom.

Taktiež je treba vyzuť sa a byť naboso. Navyše, je veľmi dôležité očistiť si nohy v priehlbine s vodou. Až potom môžeme vstúpiť do posvätného chrámu, kde nás ihneď pohltí spiritualita miestnych veriacich. V hlavnej miestnosti sa pohybujeme v kruhu s davom po krajoch obrovskej haly, v ktorej strede leží vystavená posvätná kniha Guru Granth Sahib.

Z tohto aktu je cítiť, aké vysoké postavenie má táto kniha a ako žijúcu osobu ju každú noc zabalia do hodvábnej šatky a uložia ju k spánku. Na nádvorí chrámu uvidíme záhradu a vodnú nádrž. Táto vodná plocha sa nazýva „Sarovar“ a v dnešnej dobe sa používa ako miesto na očistenie nielen tela, ale aj duše.

Nakoniec zavítame do časti chrámu, ktorá je podľa mňa najimpozantnejšia. V obrovskej hale uvidíme zástupy sediacich Indov s kovovou táckou („thali“) čakajúcich na jedlo.

Keďže majú charitatívne činy v sikhizme veľký význam, najčastejšie sa vykonávajú práve skrz poskytovanie bezplatného jedla pre kohokoľvek, kto o neho požiada - bohatý či chudobný. Takýto pokrm je najčastejšie vo forme zeleniny, strukovinového prívarku a chlebovej placky (roti alebo naan).

Denne sa v niektorých chrámoch naje aj stotisíc ľudí. Prejdeme o kúsok ďalej a tam si na vlastné oči prezrieme sídlo celej operácie. Kuchyne s hrncami tak obrovskými, že na ich vyčistenie do nich človek musí vliezť celý. V nich sa varia tony šošovicového dhálu a okrem nich sa stovky dobrovoľníkov angažujú aj v pečení chleba a čistení zeleniny.

Aj my ako sprievodcovia BUBO a turisti máme možnosť prispieť svojou prácou či už v kuchyni alebo pri rozdávaní jedla. Jedna vec je túto majestátnu činnosť vidieť, no niečo celkom iné je sa na nej aj zúčastniť. A to všetko je financované len z dobrovoľných príspevkov.

Najznámejším sikhským chrámom je určite Zlatý chrám v Amritsare, o ktorom si môžete prečítať v našom ďalšom blogu.

Aj keď je Pandžáb pre Sikhov domovská zem, v ktorej leží väčšina posvätných pamiatok, môžeme ich stretnúť po celom svete. Okrem Indie ich je najviac vo Veľkej Británii, Kanade a v Spojených štátoch amerických s priemerom 500 000 na krajinu.

Medzi najznámejších Sikhov z týchto krajín patria napríklad herec Waris Ahluwalia z filmov od Wesa Andersona či Jagmeet Singh, ktorý je lídrom štvrtej najpočetnejšej politickej strany v kanadskom parlamente. Pozornosť si taktiež vyslúžila Harnaam Kaur, keď vstúpila do Guinessovej knihy rekordov ako najmladšia bradatá žena na svete.

Najčastejšie si ich v zahraničí mýlia s moslimami, a to môže vyvolať problémy napríklad pri letiskovej kontrole v USA. Podozrievavý kontrolóri často žiadajú Sikhov, aby si vyzliekli turban, čo je v ich náboženstve nemysliteľné. Od dátumu teroristického útoku na americké dvojičky sú Sikhovia často obeťami zločinov nenávisti, hoci s touto udalosťou nemajú nič spoločné.

Do popredia sa dostali aj ťažkosti s americkou armádou. Keďže sikhizmus je čiastočne militantné náboženstvo a propaguje boj proti nespravodlivosti, je bežné, že sa Sikhovia hlásia do vojenských oddielov aj v zahraničí. Tam sa však stretávajú s prísnymi pravidlami, ktoré ich nútia prestať nosiť turban a oholiť si vlasy a bradu.

Aj keď žiadajú o udelenie náboženských výnimiek, často je to zdĺhavý proces, ktorý nie vždy vyjde v ústrety. Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré Sikhovia zažívajú v armáde alebo v bežnom živote, sa s pokorou snažia žiť svoj život a pomáhať ľudom v okolí.

Preto je dôležité nielen to, aby sme ich vedeli rozoznať ako samostatný druh náboženstva, ale aj to, aby nám ich hodnoty štedrosti a chrabrosti išli vzorom pre naše životy. A najlepšie je všetko to zažiť a spoznať osobne, aby sme si vedeli utvoriť vlastnú mienku, videli odlišné kultúry a utvorili si obraz. Sám som v Indii zistil, že od Sikhov sa máme čo naučiť.