Amritsar je najvýznamnejším a druhým najľudnatejším mestom v indickom štáte Pandžáb, no nie je ani najväčším mestom – tým je mesto Ludhiana, ani hlavným mestom – tým je mesto Chandigarh. Je posvätným centrom a rodiskom sikhského náboženstva. Nachádza sa iba 28 kilometrov od pakistansko–indickej hranice Wagah Border a 47 kilometrov od juhozápadne položeného mesta v Pakistane, Lahore. Samotné mesto má viac než 1,5 milióna obyvateľov, no celá metropola mesta má cez 3 milióny.
Guru Ram Das, štvrtý guru Sikhov, je považovaný za zakladateľa svätého mesta Amritsar, ktoré vytvoril v sikhskej tradícii. Sú dve verzie príbehov založenia mesta, no oba súvisia s príchodom guru Ram Dasa na túto pôdu. Jeden z príbehov hovorí o tom, že túto oblasť kúpil za 700 indických rupií zo sikhských dotácií od pôvodných vlastníkov, no podľa historických záznamov Sikhov bolo toto miesto vybrané guru Amar Dasom, tretím sikhským guru, potom, čo požiadal Ram Dasa aby našiel vhodné miesto na postavenie mesta, ktorého centrálnym symbolom mal byť človekom postavený bazén. Po korunovácii štvrtého guru Ram Dasa v roku 1754 bolo mesto založené a pomenovalo sa po zakladateľovi ako Ramdaspur. Výstavba mesta začala po dokončení bazénu a oficiálneho guru centra, ktoré stojí hneď vedľa bazéna. Mesto sa postupom času rapídne zväčšovalo a bazénový komplex prerástol do chrámového komplexu krátko po tom, ako piaty sikhský guru Arjan, syn štvrtého guru Ram Dasa, dokončil v roku 1604 gurudwaru Harmandir Sahib, kde nainštaloval aj sväté písmo Sikhizmu. Celá konštrukcia chrámového komplexu prebiehala v rokoch 1574 až 1604 a je opísaná v hagiografii „Mahima Prakash Vartak“. Tieto listy boli zostavené v roku 1741 a považujú sa za prvé dokumenty opisujúce život všetkých desiatich sikhských guru.
Sikhizmus
Jedno z najmladších náboženstiev, ktoré vzniklo na severe Indii v 15. storočí a v súčasnosti sa radí ako piate najväčšie náboženstvo na svete. Väčšina sikhov žije v severnej Indii, v provincii Pandžáb blízko indicko-pakistanskej hranice. Milióny sikhov žijú v krajinách bývalého britského impéria a v USA. Sikhizmus je proti akýmkoľvek náboženským vojnám, pretože učí, že Boha možno uctievať pod rôznymi menami. Nerobia rozdiel medzi kresťanmi, moslimami a hinduistami, alebo inými vierami. Všetci sikhovia sú si rovní a od smrti posledného guru už nedostal žiadny sikh nijaké náboženské privilégium. Náboženstvo je kombináciou islamu a hinduizmu. Z toho prvého si vzal vieru v boha, ktorý nemá žiadnu konkrétnu tvár ani inkarnáciu, a z toho druhého zasa meditačné techniky a vieru v reinkarnáciu. Sikhizmus nemá žiadnu presne určenú liturgiu a hlavnou náboženskou praktikou je každodenné čítanie Svätej knihy zvanej Guru Granth Sahib. Zakladateľom a učiteľom tohto náboženstva bol guru (učiteľ) Nanak narodený ako hinduista v roku 1469. Opovrhoval mnoho služobníctvom a kastovným systémom, ktorý v Indii funguje dodnes. Učiť začal na prelome 15. a 16. storočia a keď mal 28 rokov sa rozhodol opustiť domov, aby mohol ďalších 25 rokov šíriť svoje učenia. Pred svojou smrťou si guru Nanak vybral jedného zo svojich žiakov, ktorý prebral po ňou úlohu guru. Dokopy tak mal 9 nasledovníkov, ktorí šírili vieru Sikhizmus. Prví piati guru boli všetci básnici, ktorých práce sa zozbierali, spojili a vytvorili tak základ posvätnej knihy Guru Granth Sahib. Kniha je záznamom zo zjavení darovaných desiatim guru, ktorí podľa sikhov maly priamy kontakt s Bohom. Posledný z nich, guru Gobind Singh, tesne pred svojou smrťou v roku 1708 zvestoval, že Svätá kniha sama osebe je jedenástym guru. Ako 11. guru je kniha prítomná pri sobášoch, narodeniach a pohreboch. Má 1430 strán a má sa z nej spievať. V Zlatom chráme z nej čítajú nepretržite vo dve v noci kňazi, ktorí sa striedajú každé dve hodiny. Okolo 22. hodiny knihu ceremoniálne prenášajú do budovy sikhského parlamentu Akal Takht. V lete sa táto ceremónia prenášania knihy začína o 4. hodine rannej a v zime o hodinu neskoršie.
Militantnosť Sikhov prišla do popredia až po poprave guru Tegh Bahadura, deviateho sikhského guru, ktorý bol zabitý Mughalmi. Jeho syn, desiaty a posledný guru Gobind Singh, založil tzv. Khalsu, čo je komunita mužov aj žien, ktorí považujú sikhizmus za svoju vieru. Muži si prebrali priezvisko „Singh“ – „lev“ (nie však všetci Singhovia sú Sikhovia) a ženy „Kaur“ – „levica“ alebo „princezná“. Členovia Khalsy nosia na hlave turban a dodržiavajú tzv. 5K.
Kesha – neostrihané vlasy a brada – symbol prirodzenosti
Kangha – hrebeň na ich vlasy a bradu – symbol čistotnosti
Kara – oceľový náramok - symbol jednoty boha (kruh nemá začiatok ani koniec)
Kacha – krátke nohavice - symbol cudnosti
Kirpan – meč - symbol povinnosti chrániť bezbranných. V modernej dobe nosí väčšina Sikhov kirpan menších rozmerov a pripomína tak dýku.
Populácia Sikhov v Indii sa odhaduje na iba 2% z celkového počtu obyvateľov. Sú známi svojou silnou tradíciou bojových umení a preto tvoria tú najvyššiu elitu v indickej armáde. Najviac ich žije práve v Pandžábe.
Sikhizmus je jedno z najmladších náboženstiev na svete. Jedným z jeho princípov je, že muži a ženy majú rovnaké práva.
Amritsar je veľké metropolitné mesto, ktoré ma bohatú dopravnú infraštruktúru. Dá sa sem doletieť, nakoľko tu je medzinárodné letisko Sri Guru Ram Dass Jee International Airport, no najčastejšie sa do Amritsaru chodieva vlakom z Dillí alebo prenajatou dopravou z pakistansko-indických hraníc Wagah Border. Na zájazde Pakistan, Himaláje, Ladakh sa do srdca Amritsaru dostaneme práve prenajatými minibusmi alebo tuk tukmi po historickej ceste Grand Trunk Road. Tie vždy parkujú na parkovisku za hraničnou kontrolou v Attari. Na zájazde India, Himaláje, Ladakh sa do Amritsaru dostaneme vlakom z hlavného mesta Dillí. Mesto je na prvý pohľad extrémne chaotické, špinavé a stresujúce, no dá sa povedať, že tak, ako každé iné väčšie mesto v Indii. India je exotická krajina a na všetko dovtedy nevídané si musíme zvyknúť a pochopiť to.
Najlepšie možné ubytovanie v Amritsare je práve pri najznámejšej pamiatke celého mesta, ktorým je Zlatý chrám Harmandir Sahib. My v BUBO sme vždy ubytovaní v okolí, odkiaľ to máme ku chrámu na pešo menej ako 10 minút. Pri používaní prenajatej dopravy ako sú tuk tuky alebo minivany je dôležité sa dopredu so šoférom dohodnúť na mieste vyloženia a cene. NIKDY sa indickým „taxikárom“ nedávajú peniaze vopred, nakoľko Vás môže vyložiť práve tam, kde sa to jemu hodí. V Amritsare to platí o to viac, pretože tuk tukári, ktorí čakajú na hraniciach Attari alebo železničnej a autobusovej stanice budú vždy skúšať triky na čerstvých turistoch. Najlepšie je mať dopredu vytlačenú adresu s názvom hotela a dať mu papierik priamo do ruky. Môže sa stať, že v okolí Zlatého chrámu bude extrémne hustá doprava a šofér zastaví troška ďalej a ukáže Vám kade. NIE! 95% všetkých hotelov v okolí Zlatého chrámu je dostupných tuk tukom alebo minivanom. Odporúčaným BUBO hotelom je Hotel Sarovar Regency alebo Hotel Sapphire, ktoré majú výbornú lokalitu od chrámu a zároveň sú na miestne pomery veľmi „kvalitnou“ voľbou.
Vítajú nás ako pútnikov #
Amritsar ako taký sa ani nedá nazvať dychberúci alebo fascinujúci, no práve srdce samotného mesta Sikhov také je. Zlatý chrám Harmandir Sahib je presne to, prečo sme sem prišli. Je to rodisko, srdce a hlavná tepna sikhizmu. Zlatý chrám je považovaný za najposvätnejšie miesto Sikhov a preto tak, ako aj v iných vierach, veriaci Sikh by mal aspoň raz za život absolvovať púť do Zlatého chrámu v Amritsare. Svätostánok sikhizmu sa nazýva gurudwara, čo sa v doslovnom preklade dá preložiť ako „dvere k učiteľovi“.
Zlatý chrám je porovnateľný s Mekkou pre moslimov alebo Vatikánom pre kresťanov. Pre Sikhov je unikátnym miestom ich kultu a ich hlavným pútnickým miestom.
Najlepším začiatkom pri návšteve gurudwary je začať s plným bruchom. Špecifikom sikhskej viery a ich svätostánkov je to, že každý jeden človek – pútnik, ktorý sem zavíta má dvere otvorené bez ohľadu na to akej je viery. V každej gurudware sa nachádza jedáleň s kuchyňou – Langar Hall – kde sa pútnici môžu zadarmo najesť. Je to neuveriteľný zážitok posadiť sa do sedu lotosového kvetu a vystrieť ruky s prosbou o jedlo. Jedlo je jednoduché, no veľmi chutné. Asi najlepší Dal (šošovica) akú som v Indii jedol. Jedálniček pozostáva zo šošovice Dal, chutných placiek Chapati alebo Roti a sladkej kokosovej ryži, ktorá je ako dezert. Tu dobrodružstvo začína aj pre tých, ktorí nie sú veľkými fanúšikmi takejto stravy. Jednoznačne však treba vyskúšať!
Vstupujeme do chrámu... #
Prakticky každý architektonický detail tu má svoj význam. Zlatý chrám, tak ako aj samotný sikhizmus, je kombináciou hinduistických a moslimských tradícií. Svätyňa je postavená pod úrovňou zeme, ktorá ju obklopuje, aby aj ten najskromnejší mohol kráčať dolu, keď do nej vstupuje. Má vstupy na štyroch stranách, čo predstavuje štyri body kompasu symbolizujúce otvorenosť ľuďom všetkých sociálnych vrstiev. Zlatý dóm (údajne pokrytý 100kg čistého zlata) predstavuje obrátený lotosový kvet. Kvet je otočený oproti zeme, čo symbolizuje záujem veriaceho o vieru vo svete.
Ktokoľvek bez ohľadu na svoje pohlavie, farbu pleti alebo náboženské vyznanie môže vstúpiť do Zlatého chrámu, a to pod niekoľkými podmienkami. Návštevníci nesmú počas návštevy piť alkohol (ten sa nesmie piť v rozmedzí 2km okolo chrámu), jesť mäso, fajčiť cigarety alebo užívať akékoľvek iné toxické látky. Mali by byť taktiež náležite oblečení – mali by mať pokrývku hlavy na znak úcty a mali by si vyzuť topánky aj ponožky. Pred vstupom by si všetci mali umyť svoje nohy v bazéniku, ktorý je z každej vstupnej strany chrámu. Podľa starého zvyku by sme sa po opustení chrámu mali podeliť s okoloidúcimi o malý zákusok. Túto tradíciu však dodržiavajú zrejme iba samotní sikhovia. Všetky tieto informácie je potrebné vedieť ešte pred vstupom do samotného areálu chrámu, aby sme sa vyvarovali nedorozumeniam medzi nami a strážcami. Takmer pri každej vstupnej bráne do areálu sú skrinky, kde sa dajú odložiť topánky a iné drobnosti. Zároveň nám tu vedia za malý poplatok predať šatku na hlavu, ktorú musíme mať.
História chrámu
Stavbu chrámu začal guru Arjan na začiatku 17. storočia. Vytrpel si svoj diel konfliktov a politických búrok. V 18. storočí chrám opakovane napádali a ničili afganskí útočníci. Potom v roku 1980 niektorí nasledovníci sikhizmu podľahli túžbe po nezávislosti a v roku 1983 pred chrámom vybudovali pevnosť, ktorú využívali na útoky proti nepriateľom, čo viedlo k usmrteniu tisícok sikhov. Indická vláda reagovala útokom na chrám v dňoch 5. – 7. júna 1984, ktorý sikhovia považovali za akt svätokrádeže. Na odplatu bola indická premiérka Indira Gándhiová, ktorá dala povel prvého útoku, dňa 3. októbra zavraždená.
Chrámový komplex pozostáva z mnohých budov, ktoré sú všetky súčasťou chrámu. Tou najdôležitejšou súčasťou je samotný bazén Amrit Sarovar, ktorý je najposvätnejší z celého komplexu. Najzaujímavejšou stavbou je samozrejme Zlatý chrám, vnútri ktorého sa nachádza svätá kniha Guru Granth Sahib. Ak do chrámu vstupujeme zo strany, kde sa nachádza jedáleň, tak po našej ľavici je svätyňa Baba Deep Singha a mramorový múr Parkarma. Po pravici vidíme hodinovú vežu a sikhské múzeum. Pred nami vidíme nektárový bazén a samotný Zlatý chrám, za ktorým sa na opačnej strane nachádza most guru a sikhský parlament Akal Takht. Práve tam sa ideme prejsť. Je to najlepšie možné miesto, kde si v kľude a relatívnej tichosti môžeme povedať referát k Zlatému chrámu a jeho histórii. Treba však brať ohľad na modliacich sa, ktorí sú často v interiérových výklenkoch a nemajú radi hlučné davy turistov. Najlepšia možnosť, ako si celý chrámový komplex užiť, je prejsť sa dokolečka dokola mnoho krát a sledovať a preciťovať okolitú atmosféru veriacich pútnikov. Medzi hlavné odporúčania je ostať tu až do večera, resp. vrátiť sa späť už za tmy a vidieť osvetlený chrám. Vďaka zlatej farbe a jazierku je tu súhra krásnych odrazov vo vode. Nevyhnutnosťou je nazrieť aj do vnútra zlatého chrámu a všimnúť si ako kňazi recitujú verše zo Svätej knihy. Oplatí sa počkaj aj na záverečný ceremoniál, ktorý býva väčšinou o 22. hodine, kedy kňazi vezmú Svätú knihu do budovy parlamentu. Pre tých najskalopevnejších nadšencov je možnosť privstať si o pol 4 ráno a sledovať ako knihu berú z parlamentu do Zlatého chrámu.
Zlatý chrám je aj hlavným dejiskom všetkých významných náboženských sviatkov (sikhizmu). Baisakhi alebo slávnosť žatvy je jedným z najvýznamnejších sikhských sviatkov. Je to jediný stály sviatok určený podľa gregoriánskeho kalendára a slávi sa vždy 13. apríla. Ostatné sviatky majú pohyblivé dátumy. V októbri alebo novembri sa slávi slávnosť Divali s predstaveniami ohňostrojov. Ostatné významné sviatky sa spájajú s niektorým guru – s jeho narodením alebo mučeníckou smrťou (v novembri, decembri a na konci mája alebo začiatkom júna). V náboženskom živote sikhov majú zvláštny význam štyri rodinné udalosti – narodenie dieťaťa, uvedenie medzi sikhov, sobáše a pohreby.
Západný svet sa dozvedel o sikhoch najmä od britského vedca Michaela McAuliffa, ktorý na začiatku 20. storočia preložil Svätú knihu a biografie guruov do angličtiny.
Doobedie v srdci indického Pandžábu... #
Na oboch vyššie spomínaných zájazdoch spíme v Amritsare jednu noc. Tí, čo idú z Pakistanu majú na chrám viac času, no Tí čo dôjdu vlakom z Dillí nestratia nič. Ďalší deň sa odchádza do Jammu alebo Dharamsaly (podľa militantnej aktivity v Kašmíre) až poobede, takže stále máme čas na prehliadku okolia chrámového komplexu Harmandir Sahib.
Na severovýchodnej strane Zlatého chrámu sa nachádza námestie „Golden Temple Plaza“, ktoré je dobrým identifikátorom pre tých, ktorí sa buď stratili alebo sa nevedia zorientovať. Ďalším významným miestom, ktoré sa v Amritsare oplatí navštíviť je park Jallianwala Bagh. My sa k nemu dostaneme práve od chrámového námestia po ceste Golden Temple Rd. smerom na východ. Vstup sa nachádza po pravej strane ulice niekde na križovatke ciest Golden Temple Rd. a Heritage St. (je to pešia zóna plná obchodíkov tak po prvý krát to môže byť ťažšie nájsť, no je to viditeľné).
Čo treba vidieť v 325 mestách sveta.
Park Jallianwala Bagh je miestom, na ktorom 13. apríla 1919 britská armáda spustila paľbu na neozbrojených ľudí demonštrujúcich proti novému zákonu, ktorý bol pre hinduistov nepriaznivý. Bolo zabitých zhruba 400 až 1500 nevinných ľudí, pričom ďalších 2700 bolo zranených. 13. apríl bol zároveň dňom sviatku Baisakhi, vďaka ktorému bolo na tomto mieste veľké množstvo civilistov. Túto udalosť pripomína Galéria mučeníkov a pamätná doska pri vstupe do areálu. Prehliadka pamätného parku aj s referátom zaberie cca 30 – 40 minút času.
Ďalším zaujímavým miestom je socha maharádžu Ranjit Singha, ktorá sa nachádza na námestí Dharam Singh Market Chowk, ku ktorému sa dostaneme po ceste Heritage St. (cesta ktorá križuje cestu Golden Temple Rd. pri vstupe do Jallianwala Bagh). Sem sa oplatí ísť vrámci voľného času počas rozchodu, keďže hneď vedľa sochy sú rôzne blšie trhy, kde sa oplatí nakúpiť suveníry z Amritsaru.
Amritsar je tepna Pandžábu a pre každého návštevníka ponúka mnoho zážitkových možností. Tou najväčšou je jednoznačne Zlatý chrám Harmandir Sahib, ktorý je aj v najlepších turistických sprievodcoch označený ako TOP 10 atrakcií v Indii. My v BUBO Amritsar a zákutia Zlatého chrámu poznáme veľmi dôkladne a preto sa sem vždy radi vraciame.
TOP zážitky srdca Amritsaru
- Prvý pohľad na Zlatý chrám Harmandir Sahib : Ten si budete pamätať do konca svojho života.
- Atmosféra okolia : vo vzduchu je cítiť neskutočný pokoj aj napriek obrovskému ruchu.
- Jedáleň v chráme : medzi najväčšie zážitky považujem jednoznačne obed alebo večeru v sikhskom svätostánku medzi domácimi obyvateľmi, ale aj turistami.
- Večerný ceremoniál odkladania Svätej knihy : Každý večer o 22hej kňazi prenášajú posvätnú knihu Guru Granth Sahib do sikhského parlamentu.
- Večerné odrazy Zlatého chrámu : Po rozžiarení svetiel na Zlatom chráme toto miesto dostáva úplne iný magický rozmer.
- Kúpanie sikhov : Veľkým zážitkom je vidieť ako sa domáci sikhovia kúpu v bazéne nektáru nesmrteľnosti a čistia svoje telo v pre nich najposvätnejšej vode.
- Fotografovanie s domácimi : Aj keď tu nie sme jediní turisti, no pre domácich sme stále ako mimozemšťania a veľmi radi sa s nami fotia a ukazujú to potom kamarátom s kým majú fotku.
- Pepsi a Fanta za 6 centov : Okolie chrámu je podporované viacerými medzištátnymi organizáciami, vďaka ktorým si v niektorých stánkoch okolo Zlatého chrámu vieme kúpiť takéto „soft drinks“ za smiešny peniaz.
- Ranný ruch mesta : Ráno sa oplatí ísť na nákupy a zažiť mesto v plnej paráde. Na ulici Golden Temple Rd. je mnoho obchodov, pri ktorých ľudia zabúdajú na čas.
- Jallianwala Bagh : Spomienkové miesto v parku, na ktorom sa odohral masaker, sa oplatí navštíviť a nazrieť do relatívne nedávnej histórie.
Niekoľko luxusných tipov v okolí Zlatého chrámu
- Reštaurácia Bhai Mastana Singh Kulcha Land je jedna z najluxusnejších v okolí Zlatého chrámu. Treba však stále myslieť na to, že okolité pomery sa nedajú nazvať tými najluxusnejšími.
- Ubytovanie v blízkosti Zlatého chrámu je jednoznačne luxusom. V okolí chrámu nie sú žiadné 5* hoteli, no čím bližšie k chrámu sme, tým luxusnejšie sa cítíme. Hotel Sarovar Regency, Hotel Sapphire.
- Večerné posedenie pri bazéne nektáru nesmrteľnosti s pohľadom na osvietený Zlatý chrám. Luxus, o ktorom mnoho cestovateľov iba sníva.