Govinda Dahal je riaditeľ a majiteľ cestovnej kancelárie v Nepále, ktorá sa už takmer 30 rokov stará o spokojnosť BUBO klientov v tejto himalájskej krajine. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, aktívne sa angažuje v nepálskej spoločnosti, aj preto je jeho pohľad na aktuálnu situáciu v Nepále veľmi zaujímavý. Je ženatý, má dvoch synov, žije v Káthmandú.
Kedy ste si uvedomili, že koronavírus je hrozbou aj pre vašu krajinu?
„Sledovali sme, čo sa deje v Číne, potom sme videli, ako sa to šíri ďalej, do Kórey, Japonska... Začali sme sa obávať aj my. Asi v polovici februára sa objavil jeden prípad ochorenia v Nepále. Týkal sa turistu zo zahraničia, keď sa zotavil, v poriadku sa vrátil domov. No vtedy sme už začínali tušiť, že koronavírus sa nevyhne ani Nepálu. Ľudia sa začali strachovať, smerom k vláde začali vychádzať požiadavky, aby sa obmedzil pohyb v krajine, aby začali byť rušené medzinárodné lety. Tak vláda o tom musela začať uvažovať.“
Ako sa situácia vyvíjala ďalej, aké boli prvé kroky vlády?
„Postupne sa zatvárali hranice, rušili lety, obmedzil sa aj pohyb domácich. Ľudia sú väčšinou doma, dodržiavajú vládne nariadenia. Žiadne párty, večierky, spoločenské podujatia, chodí sa najmä iba na nákupy potravín, väčšina prevádzok má obmedzené otváracie hodiny. V treťom februárovom týždni boli zatvorené aj školské zariadenia, univerzity. Od 9. marca boli zrušené všetky lety v krajine, od 12. marca sú uzavreté všetky hranice. Spočiatku dočasne, na pár dní, no termín ich otvorenia sa neustále odďaľuje."
V priebehu pár dní vtedy opustil Káthmandú viac než milión ľudí, vieš si predstaviť tie zápchy...
Viem o tebe, že máš dvoch bratov a početnú rodinu. Bývate teraz spolu?
Jeden môj brat žije dlhodobo v národnom parku Chitwan v južnom Nepále s našimi rodičmi. Druhý mladší, Ganesh žije aj s rodinou s nami v Kathmandú. Keď 23. marca o 19:30 vyhlásila vláda zákaz vychádzania (najprv na týždeň, teraz bolo opatrenie o týždeň predĺžené), Ganesh sadol na motorku a aj s jedným zo svojich synov vyrazil do Chitwanu, kde sa teraz stará o rodičov. V priebehu pár dní vtedy opustil Káthmandú viac než milión ľudí, vieš si predstaviť tie zápchy...
Takže bývam s mojou najbližšou rodinou a synovcom v Káthmandú, staráme sa o seba a robíme všetko pre to, aby sme zostali zdraví a robili si radosť.
Aká atmosféra teraz panuje v krajine?
„Ľudia cítia určité ohrozenie. Sme trochu vyplašení aj nezvyknutí na toto všetko, život sa tu sčasti zastavil, obmedzil. Vláda takisto nariadila, aby sme sa nestretávali s ľuďmi, ktorých nepoznáme, a už vôbec nie s ľuďmi zo zahraničia. Takisto sa čaká, že sa bude testovať stále viac ľudí, doteraz je v Nepále evidovaných šesť pozitívnych prípadov, uvidíme po viacerých testoch, čo to odráža reálny stav. Je to zvláštne, asi ako všade. No celkovo môžem povedať, že je situácia v krajine relatívne v poriadku, pokojná, nakoľko sa v tomto stave dá.“
Vidno ešte u vás nejakých turistov?
„Ešte teraz, v utorok, bolo pár desiatok turistov z viacerých krajín dopravených do Káthmandu, aby sa odtiaľ dostali do svojich domovín. V týchto dňoch sú tu už len sporadicky. Nepál verí, že uzatvorením pred turistami z Európy, z USA či z Číny sa mu podarí nákaze vyhnúť. Inú možnosť nemáme."
Ktoré boli podľa teba tie správne opatrenia za zastavenie šírenia vírusu?
„Myslím, že bolo rozumné zatvoriť hranice. Takisto odporúčanie, aby sme sa prestali stretávať na rôznych spoločenských podujatiach, nevyhľadávali stretnutia s neznámymi ľuďmi. Dnes je zakázané stretávať sa s ľuďmi mimo rodiny, s ktorou človek žije. Na ulicu smie človek vyjsť len v rúšku, aj to, len keď si ide kúpiť lieky či čerstvú zeleninu, nesmie sa s nikým rozprávať, musí dodržiavať aspoň trojmetrový odstup od druhých. Vojdeš do obchodu, vyberieš si tovar, položíš peniaze na pult a vrátiš sa domov. To je náš jediný spoločenský život, ktorý musí byť mimoriadne náročný najmä pre ľudí žijúcich v malých príbytkoch. My sme na tom v dome ešte relatívne dobre, no často myslím na mojich Nepálčanov, ktorí také šťastie nemajú.
To sú momentálne asi tie najúčinnejšie kroky – neprenášať to jeden na druhého, keďže doteraz nie je na vírus žiadny liek, vakcína. Takže myslím, že vláda sa správa rozumne. V Nepále, ktorý je inak politicky nesúrodý, majú kroky vlády výraznú podporu ľudí."
Ako dlho si myslíš, že bude táto situácia trvať a kedy sa život vráti do pôvodných koľají?
„Predpokladám, že aj keď sa opäť otvoria hranice a opäť privítame turistov, začneme sa stretávať, potrvá aspoň šesť mesiacov, aby sa život dostal do predošlého stavu. Myslím, že treba brať situáciu seriózne, no na druhej strane neupadať do stavov, že toto je koniec sveta. Zostať v pokoji, starať sa o svoje zdravie, správať sa zodpovedne k druhým. Robiť to najlepšie a najviac, čo v tejto situácii môžeme. To najviac prispeje k tomu, aby sme sa čím skôr vrátili k pôvodnému životu. Panika nikomu nepomôže, ľudstvo spoločne tento problém vyrieši.“
Slogan Nepálu, že sme súčasťou prírody, môže inokedy znieť ako klišé, ale teraz dokázal svoju pravdivosť.
Ako sa zmenil tvoj každodenný život pred epidémiou a teraz?
„Predovšetkým sa teraz každý deň zaujímam o to, ako sa majú moji blízki, priatelia, tu v Nepále, či po celom svete. Voláme si, či sme v poriadku. Keď počujem dobré správy, že sú všetci zdraví, som spokojný. A to isté budem robiť, kým táto hrozba bude trvať. Keď viem všetko podstatné o mojich priateľoch, venujem sa práci, každodenným povinnostiam, tak, ako vždy. A samozrejme čakám, asi ako každý, kým toto všetko skončí. Dúfam, že to bude čoskoro. Musím však povedať, že je pre mňa zaujímavé, že dnes - v 21. storočí plnom najúžasnejších výdobytkov veda nemá na túto situáciu odpoveď. Nechcem nikoho obviňovať, netvrdím, že veda zaspala, že sa nič nerobí. Ale pripadá mi to zvláštne, na zamyslenie, že sme sa ocitli v takej bezmocnej situácii. Držím palce, aby sa to vedcom podarilo. Hovoríme si rozvinutá spoločnosť, ale v takýchto situáciach si uvedomíme, akí sme proti prírode malí. Príroda je silnejšia. Slogan Nepálu, že sme súčasťou prírody, môže inokedy znieť ako klišé, ale teraz dokázal svoju pravdivosť. Všetci sme súčasťou prírody.
Čo ti najväčšmi chýba z tvojho doterajšieho života?
Keď mi volá horolezec v núdzi z hôr, nepýtam si peniaze, neriešim, kto to zaplatí, pýtam sa ho, ako mu je, ako mu môžem pomôcť.
Čo urobíš ako prvé, keď sa táto situácia skončí?
Ako vnímajú koronu na Zanzibare? Čo sa zmenilo? V čo dúfajú? Prečítajte si tu.
Situáciu v Ekvádore nám priblížila Lorena Tapia de Morillo.
O Štokholme sa s nami rozprával Johan Tegstam.
Ako vyzerá v čase korony Buenos Aires nám priblížil Matias Schwab.
V hlavnom meste Nórska žije už 20 rokov Slovák Ján Zima. Ako žijú počas korony Nóri?
Ako sa zmenil život v hlavnom meste Vietnamu, ktorý priamo susedí s Čínou, nám povedal David Ng.