Corona a Vietnam (očami miestnych)

Kedy si si prvýkrát uvedomil, že koronavírus zasiahne aj Vietnam?

Prvýkrát sme o víruse počuli v januári z Číny. Vzhľadom na čulý kontakt a obchodné vzťahy Vietnamu s Čínou sme to nemohli vylúčiť, no verili sme, že Číne sa podarí chorých izolovať a vírus sa k nám nedostane. Vo februári prišli do Vietnamu traja čínski turisti, ktorí mali potvrdený vírus a zúčastnili sa recepcie v jednom hoteli v Nha Trangu. Druhý potvrdený prípad priniesli ôsmi vietnamskí robotníci pracujúci pre japonskú firmu, ktorá ich poslala do Wuhanu na školenie, odkiaľ prišli do Vietnamu nakazení. Nakazili jedenásť ľudí v svojej dedine, všetci vyzdraveli, vláda im pomohla.

Objavili sa prípady aj nákazy šírenej Európanmi?

Z Európy prinieslo ako prvé vírus vietnamské dievča, ktoré cestovalo po Anglicku a Taliansku a domov sa vrátilo pozitívne. Nakazilo svojho šoféra aj príbuzných. Postupne sa začalo u nás objavovať čoraz viac pozitívne testovaných turistov z Európy, ktorých sa vláde darilo izolovať a zabrániť väčšej nákaze. Od začiatku marca, všetci vietnamskí študenti a robotníci vracajúci sa z Európy povinne idú do karantény na vojenské základne po celej krajine. Dnes vládnu v krajine obavy, ale všetci veria, že vláde sa podarí udržať vírus pod kontrolou. V súčasnosti (6. apríla) máme v krajine 245 potvrdených nakazených, nikto nezomrel. Z toho pohľadu sa nás koronavírus nedotkol. 

Sú v krajine ešte nejakí turisti?

Nie. Turisti Vietnam opustili a všetky turistické miesta sú dnes zatvorené. Našej krajine veľmi chýbajú a všetci dúfajú, že sa čoskoro do Vietnamu opäť vrátia. 

Kedy si sprevádzal poslednú skupinu turistov bez obáv z vírusu?

Zrejme nie bez obáv. Na prelome februára a marca som mal klientov, ktorí sa báli cesty do Vietnamu, pretože sa báli, že sa tu nakazia. Na mieste zistili, že sú tu v bezpečí a krajinu si užili. Dnes sa situácia otočila a my sa bojíme Európanov. Ale aj to sa čoskoro zmení a zasa sa budeme radi stretávať.

Ako sa zmenil tvoj bežný deň pred koronou a teraz?

Zmenil sa vo všetkom. Predtým som mal prácu, pripravoval som cesty pre navštevníkov Vietnamu, sprevádzal som, mohol som sa venovať fotografovaniu, rád som behal s kamarátmi (minulý rok som prepadol čaru behu, už som zabehol aj svoj prvý maratón). Od vypuknutia vírusu som behával sám, no už ani to sa nedá. Vláda nám na dva týždne zaviedla zákaz vychádzania. V nevyhnutných prípadoch musíme nosiť rúška. Ak ho nemáš a zastaví ťa polícia, zaplatíš pokutu 10 dolárov.
Som doma so ženou a s deťmi. Pomáhame si pri varení, pri starostlivosti o deti, deti majú dnes školu diaľkovo, cez internet, a od rodičov sa očakáva, že im budú pomáhať. Oprašujem si svoje staré znalosti zo školy a zisťujem, koľko som toho zabudol (smeje sa). To je veľké pozitívum súčasnej situácie. Predtým som bol pohltený prácou, nemal som čas na manželku ani rodinu, teraz sme spolu a sme si oveľa bližšie.

Z čoho máš najväčšie obavy?

Dnes nemám prácu ani ja, ani moji zamestnanci. Všetci sme doma a čakáme. Z toho vyplývajú aj obavy o budúcnosť. Ak by takáto situácia trvala dlhšie, priniesla by obrovské ekonomické problémy pre celý Vietnam.

Aké opatrenia prijala vláda?

Veľmi rýchlo zaujala rázny postoj. Všetkých, ktorí majú tú možnosť, vyzýva zostať doma a robiť z domu. Všetky reštaurácie, bary, všetky obchody, ktoré nie sú nevyhnutné pre život, sú už celé týždne zatvorené. Medzi mestami a provinciami nepremávajú autobusy, rovnako nefunguje ani MHD v mestách. Pri vstupe do miest kontrolujú ľudí, ktorí vchádzajú a vychádzajú a bez presvedčivého dôvodu nedovolia ľuďom vstúpiť do mesta. Sú zastavené všetky medzinárodné lety, vnútroštátne fungujú len v obmedzenej miere medzi najväčšími mestami krajiny. Treba povedať, že Vietnamci tieto tvrdé opatrenia plne podporujú.

Čo urobíš ako prvé, keď sa epidémia skončí?

Každým dňom sa viac a viac teším na turistov zo Slovenska a z celej Európy. Práve v týchto chvíľach si človek uvedomí, akí sme si blízki a ako veľmi sme si už zvykli na vymieňanie emócií, zážitkov a spoločné stretnutia. Nech to je už čím skôr.

Ako vnímajú koronu na Zanzibare? Čo sa zmenilo? V čo dúfajú?

Situáciu v Ekvádore nám priblížila Lorena Tapia de Morillo. 

O Štokholme sa s nami rozprával Johan Tegstam.

Ako vyzerá v čase korony Buenos Aires nám priblížil Matias Schwab.

V hlavnom meste Nórska žije už 20 rokov Slovák Ján Zima. Ako žijú počas korony Nóri?

Korona prišla aj pod Himaláje. Ako vnímajú súčasné dianie v Nepále?