Kapybary v baroch – moderný fenomén sociálnych sietí

Ak by ste si mali predstaviť ideálneho zvieracieho parťáka do juhoamerickej džungle, vyzeral by asi presne ako kapybara, však? Pokojná duša s večne zamysleným pohľadom. Kapybara (Hydrochoerus hydrochaeris) je najväčší hlodavec sveta, no jej správanie má od stereotypného „hlodavca“ poriadne ďaleko.

Je to zviera spoločenské, inteligentné, a prekvapivo, aj empatické. Jej prirodzené prostredie sú močariská, rieky a jazerá pralesnej Južnej Ameriky. Zoológovia ju často opisujú ako „polovodného bylinožravca”, ktorý trávi viac času vo vode než na súši. Jej telo je dokonale prispôsobené tomuto prostrediu. Má plávacie blany medzi prstami, a k tomu krátku, ale hustú srsť, ktorá po kúpaní rýchlo schne.

Kapybary sú vynikajúci plavci a dokážu zadržať dych pod vodou až päť minút. Keď sa cítia ohrozené, jednoducho sa ponoria hlboko pod vodu. Bez toho, aby dali o sebe nejako výraznejšie vedieť.

Avšak to, čo je na kapybarách fascinujúce, je ich sociálna povaha. Žijú v skupinách, ktoré môžu mať od 5 do 30 jedincov, a všetko robia spolu – jedia, odpočívajú, kúpu sa. Vďaka tomu z nich vyžaruje priam až budhistický pokoj. Možno aj preto sa stali symbolom miernosti a filozofie pokojného života, ktorá dnes inšpiruje aj moderné ázijské veľkomestá.

Spomenieme tiež, že kapybary si navzájom preukazujú náklonnosť dotykmi ňufákov, alebo tým, že si navzájom čistia srsť. Niektorí biológovia tvrdia, že kapybary majú takmer terapeutický účinok na iné zvieratá. A tým pádom aj na ľudí. Nie je preto prekvapením, že sa stali hviezdami zvieracích parkov, barov a aj sociálnych sietí.

Ich popularita v Ázii, najmä v Thajsku či Japonsku, je čoraz väčšia. Áno, aj v Bratislave nájdete mačaciu kaviareň či dokonca podnik, ktorého súčasťou je lama, ktorú majú majitelia. Pri kapybarách je to však o inom a na BUBO zájazdoch po celom svete to zisťujeme veľmi rýchlo.

Ako sa ale vôbec z juhoamerického tvora stal miláčik ázijských barov? Kapybaru do Japonska priviezli najprv v rámci výmeny zoo ako exotickú atrakciu už v 60. rokoch 20. storočia. Najprv to boli len „novinky“ v zbierke cudzokrajných zvierat, aby turistov prilákali do zoologickej záhrady. Postupne si tak kapybary zvykali na ľudské prostredie a na pravidelnú interakciu s návštevníkmi.

V Japonsku sa však postupne kapybarám podarilo niečo, čo by ste neočakávali. Našli si miesto v miestnej kultúre šintoizmu a budhizmu. Legendárny moment prišiel na začiatku 80. rokov, keď pracovník v Izu Shaboten Zoo objavil, že kapybary milujú teplú vodu. Zrodil sa tak prvý „onsen“ pre kapybary a okamžite to malo virálny efekt. Fotky a reportáže o „kúpeľných kapybarách“ sa stali hitom a prilákali ešte viac pozornosti zo strany médií a verejnosti.

Z Japonska sa nápad rozšíril ďalej – do Taiwanu, Číny, Thajska a ďalších krajín. V niektorých prípadoch podnikatelia a farmári importovali mláďatá z USA alebo iných chovov, lebo videli úspech v japonských TV reportážach a chceli ho zopakovať u seba. Či už ako turistickú atrakciu, agro-biznis, alebo „maznáčikovú“ kaviareň. A tak sa kapybarie farmy, onseny a kaviarne postupne rozmnožili aj mimo Japonska.

Postupne sa z kapybár stávali čoraz častejšie aj reštauračné a kaviarenské koncepty. V Tokiu dnes nájdete kaviarne, kde si pri káve môžete posedieť vedľa kapybár (a fotiť sa s nimi). A tento trend netradičných miláčikov v reštaurácii sa postupne šíril ďalej. Mnohé podniky dnes využívajú kapybary ako magnet na návštevníkov.

Samozrejme, keďže v BUBO dlhodobo dbáme o ekológiu a udržateľnosť. Živé tvory môžu byť atrakciou iba v prípade, ak je o ne dobre postarané. To si väčšina podnikov, našťastie, uvedomuje. Vysoký dopyt po takomto biznise môže viesť k neetickým praktikám ako nelegálny obchod, zlý chov, stres zvierat a podobne. Preto si pred návštevou každého takéhoto podniku spravte poriadny rešerš.

Na prvý pohľad to vyzerá naozaj idylicky. Kapybary sa váľajú na slnku, občas si zaplávajú v bazéniku, turisti sa usmievajú a fotia si ich s kávou v ruke. Avšak nato, aby takýto obraz nebol len marketingovou fasádou, treba sa správať zodpovedne. V prvom rade si musíme uvedomiť, že kapybara nie je plyšák. Je to živý, spoločenský tvor so svojimi potrebami, náladami a citlivosťou. A ak má byť súčasťou reštaurácie či kaviarne, musí byť pohoda zvieraťa na prvom mieste.

Zodpovednú prevádzku spoznáte tak, že si dá extrémne záležať na priestore. Kapybary potrebujú dostatok miesta na pohyb, vodnú plochu, kam sa môžu ponoriť a ochladiť, a tienisté miesto, kde sa schovajú pred slnkom či pred ľuďmi, ak chcú mať pokoj. To treba rešpektovať. Optimálne prostredie musí napodobňovať ich prirodzené – teda teplotne stabilné, s prístupom k vode a vegetácii. Ak prevádzka drží kapybary len v malom oplotenom kútiku, bez vody, je to jasný varovný signál.

Hovoriť musíme aj o prvku sociálneho života, keďže kapybary sú vyslovene spoločenské zvieratá. Rozumej – izolácia ich stresuje. V zodpovednej prevádzke teda nikdy nenájdete len jednu kapybaru. Mali by žiť aspoň v páre, ideálne ale v malej skupine, kde sa môžu vzájomne dotýkať, komunikovať a navzájom sa o seba starať. Kapybary si dávajú veľmi záležať na emocionálnom komforte.

Nejedného najscestovanejšieho Slováka nadchne koncept kapybár v bare. Aj napriek eufórii však treba myslieť na to, čo sa dá robiť, aby nedošlo k vystresovaniu zvieraťa. Odpoveďou je rešpekt. Nedotýkať sa kapybary bez dovolenia, nenútiť ju do póz, nefotografovať s bleskom a nekŕmiť ju vlastným jedlom.

Ak sa k vám sama priblíži, nechajte ju, nech vás ovonia (ako psík). Pokiaľ sa stiahne, rešpektujte to. Ideálne prevádzky majú vyškolený personál, ktorý návštevníkom vysvetlí správanie zvierat a vie správne čítať reč tela. Aj na základe toho spoznáte zodpovednú prevádzku.

Tá sa nemá čoho báť. Ochotne vám ukáže, ako sa o zvieratá stará, aký má veterinárny dohľad, ale aj to, odkiaľ kapybary pochádzajú. Ak vám majiteľ neodpovie alebo sa vyhýba otázkam, niečo nie je v poriadku. V Ázii už existujú siete eticky certifikovaných „animal cafés“, ktoré dbajú na ich tzv. well-being a kapybary sú pod dohľadom odborníkov.

Pre nás, cestovateľov, ktorí sme videli za vyše 30 rokov existencie BUBO zvieratá v ich prirodzených biotopoch od Pantanalu po Amazóniu, je jasné jedno – kapybara patrí do prírodného prostredia s ďalšími jedincami. Ak už má byť súčasťou našich mestských zážitkov, musíme všetko prispôsobiť jej, a nie nášmu instagramu.

Na svete existuje mesto, kde by ste dokázali zažiť v jeden deň geniálny streetfood, historické chrámy, luxusné rooftop bary a kapybary tak, ako ich chcete zažiť. A je to Bangkok. Večne živá metropola, kde začíname náš najpopulárnejší zájazd Thajsko, Malajzia, Singapur ponúka vždy niečo nové. Aj podniky s kapybarami.

Najznámejším menom v tejto kategórii je Capybara Coffee Bangkok. Ide o sieť kaviarní, ktorá sa rozšírila po krajine a má viacero pobočiek, vrátane tých vo štvrtiach Ekkamai a Silom. 

V prípade návštevy Bangkoku preto odporúčame zamieriť do Capybara Coffee Bangkok Ekkamai, ktorá sídli v budove UnionSPACE na Sukhumvit Soi 61. Zrazu vojdete do priestoru, ktorý pripomína tropický skleník – vo vnútri je zeleň, voda a mäkké svetlo (také, ako ho majú kapybary rady). Vopred si však vybavte rezerváciu a pripravte sa, že sa tu platí vstupný poplatok 400 TBH za dospelého, resp. 200 za dieťa.

Návštevníci môžu zvieratá pozorovať, hladkať ich pod dohľadom personálu a kŕmiť špeciálne pripraveným krmivom. Je to veľmi milý a upokojujúci zážitok, ktorý vám vyčarí úsmev na tvári. Až z podniku nebudete chcieť odísť.

Ďalšou ikonou kapybarieho sveta v Bangkoku je aj podnik Little Zoo Garden by Little Zoo Café, ktorý sa nachádza v štvrti On Nut, neďaleko obchodného centra People Park. Tento podnik má viac charakter „mini zoologickej záhrady“. Mimo kapybár tu uvidíte aj alpaky, malé opice či lemury, a tak ide o ďalší ulovený zážitok.

Priestor pre kabybary je tu väčší ako v prípade Ekkamai, s vlastnou vodnou plochou a tieňom, kam sa môžu utiahnuť, keď majú dosť pozornosti. Návštevníci si môžu kúpiť špeciálne krmivo a krátko sa s nimi pohrať, vždy však pod dohľadom ošetrovateľa.

Oba podniky fungujú v duchu modernej thajskej verzie „animal café“ kultúry. Pri návšteve vás personál rýchlo upozorní, že sú tu neprijateľné hlasné výkriky, zdvíhanie zvierat či fotenie s bleskom. Naozaj odporúčame fotiť čo najmenej a viac si užívať ten milý moment, ktorý sa naskytne. Keď uvidíte, aké sú si kapybary blízke, prítulné, navzájom sa vyčistia a potom si na seba ľahnú, zaplesá vám srdce. A práve takýto moment treba precítiť osobne.

Tento vyššie uvedený koncept barov, ktoré sa príkladne starajú o kapybary a vy s nimi môžete po zaplatení vstupného interagovať, je rozšírený po celej Ázii. Všade platia prakticky rovnaké pravidlá, a preto vám v rámci ďalších kútov Ázie odporúčame podniky, ktoré máme v BUBO odskúšané. A vieme, že tu na 100 % ulovíte zážitok na celý život.

Za tri desaťročia intenzívneho cestovania po celom svete si v BUBO čoraz viac uvedomujeme, že ľudia po celom svete hľadajú to isté. Možnosť spomaliť. V Ázii sa kapybary stali nečakaným symbolom pokoja a harmónie. Ich pokojná, až meditatívna povaha, kontrastuje s mestským ruchom Tokia, Bangkoku, Jakarty či Ho Chi Minh City. 

Plné ulice, všade hluka a ruch, no zrazu prídete do takéhoto milého podniku, sadnete si s kávou na gauč a vedľa vás si spokojne žuje kapybara, ktorá sa následne ide okúpať a pomaznať so svojím kapybarím kamarátom. Alebo aj mačkou či surikatou. Následne dovolí aj vám, aby ste ju pohladkali a ticho pri vás relaxuje.

A práve preto tento fenomén rastie. Nie preto, že ide o „novinku na sociálnych sieťach“, ale preto, že napĺňa vnútornú potrebu pokoja aj počas intenzívnych poznávačiek. A o tom to presne je.