Klaipeda a Kuršská kosa – kúsok Sahary v Európe

Čím je výnimočný tento malý kúsok Európy? Kuršská kosa má husté ihličnaté lesy, bohaté náleziská jantáru a, v neposlednom rade, piesočné duny prezívané Sahara severu. Tento región prírodnej a kultúrnej rozmanitosti je pod ochranou UNESCO a láka turistov z celého sveta. Poďme sa s ním trochu bližšie zoznámiť.

Klaipeda je najrušnejší obchodný prístav v Litve, ktorý je ideálnym východiskovým bodom pre návštevu Kuršskej kosy. No aj samotné mesto má v ponuke oveľa viac zážitkov, než by ste možno sprvu čakali.

Litovská Klaipeda je známa ako mesto rozmanitých sôch. Nájdeme tu umelecké diela rôznych veľkostí a tvarov, ktoré najčastejšie znázorňujú fantastické tvory a zvieratá. Patrí sem Morská panna, Vodný drak, Mačka s tvárou džentlmena, Magická myška, Čierny duch mosta a veľa ďalších. Koľko ich nájdete vy?

Prechádzame sa cez centrum mesta popri voňavých kaviarničkách, až dorazíme na Divadelné námestie. Tu sa nachádza klaipedské divadlo drámy Aikšté, ktoré je okrem svojej umeleckej scény výnimočné aj z historického hľadiska.

Klaipeda bola prvým litovským mestom, ktoré počas druhej svetovej vojny obsadili nacisti a práve z balkóna tohto divadla prednášal Adolf Hitler.

Oproti divadlu stojí socha Aničky z Tharau, hlavnej postavy najpopulárnejšej nemeckej romantickej básne, ktorej autor sa narodil práve v Klaipede. Táto socha bola údajne ukradnutá miestnymi obyvateľmi, aby ju ušetrili od zla nacistickej invázie, než sa znova vrátila na svoje miesto.

Dnešňá Klaipeda je príjemným a moderným mestom, kde sa mieša nemecký a škandinávsky vplyv na architektúre jednotlivých budov, a teda bude toto miesto úplne odlišné od ostatných v Litve. Navyše, rôzne ikonické lode v prístave zo všetkých kútov severnej Európy a Pobaltia dávajú mestu vskutku špecifický náboj.

Klaipeda nie je zrovna mesto pretkané pamiatkami, ide tu skôr o jedinečnú atmosféru a nesmierne zaujímavé okolie, no viete aj tu čo-to popozerať. Okrem spomenutého divadla či sochy určite nevynechajte Klaipédský hrad, ktorého vznik sa datuje až do roku 1252. Rovnako tu neprehliadnete Kostol Márie, kráľovnej mieru, ktorého hlavná veža sa týči do výšky 46,5 metra.

Milovníci piva nemôžu obísť ani najstarší pivovar v krajine, ktorým je Švyturys - po prvý raz otvorený ešte v roku 1784 a pivo sa tu varí až dodnes. V Klaipede vás prekvapí aj mnoho vysokých a moderných presklených budov ako Pilsotas, BIG 2 Complex, K Tower, D Tower, Klaipédos buré či Aukštoji Smetlé. Architektúra sa tu strieda v rôznych štýloch, a tak určite môžeme označiť pobrežné litovské mesto za unikát.

Pokiaľ si na zoznamovanie sa s Klaipedou vyčleníte deň, na večeru si na vás počká sieť litovských reštaurácií Etno Dvaras. V BUBO tu odporúčame ochutnať studenenú cviklovú polievku šaltibarščiai, ktorá vás najmä počas leta príjemne osvieži. Ako hlavné jedlo si doprajte obrovské mäsové knedličky v tvare vzducholodí zvané cepelinai. V niektorých podnikoch si viete dopriať cepelin, ktorého hmotnosť dosahuje až celé jedno kilo.

Prakticky kedykoľvek počas dňa, keď na vás príde hlad, si nesmiete nechať ujsť tradičné litovské špeciality ako šašlík (mäsový špíz), mäsové pirôžky či cesnakovo-chlebové chrumky.

Ak máte chuť na sladké, odporúčame vyskúšať tradičnú stromovú tortu. Táto vysoká torta sa vyrába vylievaním cesta na točiacu sa špirálu, z ktorej cesto pomaly vyteká a tvaruje symbolické „konáre“ torty. Tento proces výroby môže trvať aj celé hodiny, preto sa táto torta zvyčajne servíruje len pri výnimočných príležitostiach, ako sú napríklad svadby.

Keďže pre väčšinu obyvateľov nie je atraktívne tráviť letnú dovolenku v tej istej oblasti, v ktorej plávajú prepravné lode, majú na výber dve možnosti - prejsť do susedného mesta Palanga alebo trajektom prekonať úzky prieplav a dostať sa na Kuršskú kosu.

Plavba trvá iba päť minút a odtiaľ je to len kúsok ku krásnym piesočným plážam pri Baltskom mori. Pre odvážlivcov je tu taktiež možnosť okúpať sa na nuda pláži.

Na severe polostrova si môžete zájsť na exkurziu do jednej z viacerých expozícií - ako napríklad výstava starých lodí či veľmi populárne akvárium a delfinárium.

Na samotnom cípe polostrova sa vyplatí nachvíľu si sadnúť na mólo Morskej brány a sledovať radu rozsiahlych lodí prechádzať priamo popri nás. Je to ulovený zážitok.

Na potulkách Litvou sa v BUBO presunieme smerom na juh a odídeme z regiónu Klaipeda. Vstupujeme do nového regiónu - Neringa, ktorého územie tvorí takmer celá litovská časť Kuršskej kosy. Druhá polovica tohto prírodného útvaru už patrí pod ruskú oblasť Kaliningrad.

Meno tohto regiónu sa viaže s miestnou legendou. Podľa nej to bola práve obryňa Neringa, ktorá vytvorila Kuršský záliv tým, že vo svojej zástere poznášala piesok okolo osady Klaipeda, aby tak chránila rybárov od nebezpečenstva morských prúdov.

Pôvodne však tento polostrov vznikol vplyvom morských prúdov a vetrov a od 19. storočia je aktívne zachovávaný aj činnosťou miestnych obyvateľov. Nadmerným rúbaním stromov a následnou eróziou sa zdvihli piesočné duny, ktoré pochovali pôvodne najstaršie osídlenia. Preto sú pri dunách postavené umelecké diela krížov na pamiatku týchto dediniek.

Od tej doby bolo okolo dún vysadených viacero stromov, aby sa piesok ďalej nešíril a život na polostrove bol naďalej možný. Už vtedy sa prvýkrát ľudstvo poučilo o dôležitosti zachovávania prírodných zdrojov. Napriek tomu je iba 6 % tohto okresu obývaných ľuďmi.

Veľká väčšina oblasti je tvorená práve lesmi a piesočnými dunami, pričom celý región patrí od roku 2000 pod ochranu UNESCO ako národný park. Tento fakt je evidentný pre každého, kto sem plánuje prísť a stráviť tu nejaký čas. Každé auto musí totiž pri mýtnej bráne zaplatiť takzvanú uhlíkovú daň - minimálne 20 eur.

Pokračujeme ďalej po ceste na juh a všade nás sprevádzajú husté lesy. Brezy a borovice, v ktorých žijú aj jelene, diviaky či dokonca losy. O niekoľko minút prichádzame do prvej dediny s názvom Juodkranté.

V preklade „Čierne pobrežie“ je druhé najväčšie osídlenie v regióne. Do doby prvej svetovej vojny toto územie vrátane Klaipedy patrilo pod Nemecké impérium, na čele ktorého bol Kaiser Wilhelm. Práve z tohto obdobia sa tu zachovala miestna architektúra.

Okolo nás sú nádherné farebné domčeky, kam chodia na dovolenku návštevníci zo Škandinávie, Nemecka, Poľska či z Pobaltia. Tu sa hneď vedľa nachádza lesná cesta na najznámejšiu miestnu atrakciu - Horu čarodejníc. Táto lesná prechádzka je po celej dĺžke vyzdobená veľkými drevenými sochami postáv z litovského folklóru.

Čarodejnice, obri, čerti, draky, muzikanti a, samozrejme, opäť čarodejnice, nás sprevádzajú pri každom kroku. Je to ideálne miesto na niekoľko majestátnych a vtipných fotiek. Tieto sochy tu boli prvýkrát postavené od roku 1979 a od tej doby sa pravidelne reštaurujú a každoročne sa konajú súťaže o nový dizajn sochy na príspevok do kolekcie.

Na konci trasy máme možnosť kúpiť si miestne suveníry, najčastejšie vo forme jantárových šperkov. Jantár je totiž symbolom celého Pobaltia a práve tu sa nachádza jeho najväčšie prirodzené nálezisko.

Ešte za čias Rímskej ríše existovala takzvaná jantárová cesta s účelom obchodu s miestnym jantárom. Od roku 1855 sa tu začala industriálna ťažba, ktorá kedysi zamestnávala vyše 600 ľudí. Dnes je táto časť chráneným územím hlavne pre miestne vtáctvo.

Mimochodom, ak chcete zistiť, či je jantár pravý, skúste ho podpáliť. Skutočný jantár je totiž horľavý. Ak vám to predavač nedovolí, pošúchajte ho medzi prstami. Mal by byť dostatočne horúci, aby začal voňať ako živica. Lovenie jantáru tu má doteraz veľký kultúrny význam a dodnes je možné spozorovať „rybárov“ odhodlaných skúsiť šťastie pre lesklý úlovok.

Hoci z tohto remesla ešte nikto skutočne nezbohatol, šperky, ktoré sa z nich vyrábajú, nám majú podľa tradície prinášať šťastie. Ak si na zopár dní necháme lúhovať takýto kúsok jantáru v pálenke, vytvoríme si miestny elixír pre dobré zdravie.

Presúvame sa ďalej na juh a o chvíľu sa nám ocitá prvý pohľad na miestne piesočné duny. Chodník na mŕtve duny sa začína krátkou prechádzkou po lese, kde sa môžeme na informačných tabuliach dočítať o miestnej faune a flóre.

O niekoľko minút však chodník vystriedajú piesočné duny a my si vyzúvame topánky, aby sme na chodidlách pocítili teplý piesok. Tu sa človek skutočne cíti ako na Sahare chodiac skrz jednu piesočnú dunu za druhou.

Čoskoro sa ocitneme na vrchole a rozprestrie sa nám naozaj nádherný výhľad. Z jednej strany vidieť Kuršský záliv so sladkou vodou a na opačnej strane sa zase rozprestiera slané Baltské more za rozpätím lesov a piesku. Toto sa nedá zachytiť na žiadnej fotke, toto treba zažiť!

Poslednú zastávku tohto zájazdu na Pobaltí máme v BUBO v hlavnom a najväčšom meste tohto regiónu s názvom Nida. Ďalej južne sa už totiž nachádza hranica do ruského Kaliningradu a tadiaľ sa len tak ľahko človek nedostane. Ak si ho však chceme pozrieť lepšie - z bezpečnej vzdialenosti, je odporúčané spraviť si ďalšiu turistiku na najvyššiu dunu oblasti zvanú Parnidis.

Na samom vrchole sú postavené úchvatné slnečné hodiny, z ktorých je taktiež možný pohľad na oboje vodné plochy Kuršskej kosy, ako aj na hranicu s Ruskom.

V samotnom meste Nida nás čakajú ďalšie rybárske domčeky žiariace pestrými farbami, ako aj množstvo múzeí, ktoré nás bližšie zoznámia s miestnou kultúrou. Nájdeme tu Rybárov dom, Múzeum histórie a tradícií, dom spisovateľa a výhercu Nobelovej ceny Thomasa Manna a, v neposlednom rade, Galériu jantáru.

V nej je vystavený slávny exemplár najväčšieho kúsku jantáru, aký v tejto oblasti vylovili - vážiaci 3,82 kilogramov! Na viacero múzeí sa dá kúpiť kolektívny lístok do 5 eur. Ak nechcete tráviť čas vnútri a láka vás nejaká vonkajšia aktivita, Nida toho má v ponuke dostatok.

Ako prvé nás po dlhých prechádzkach po piesočných dunách určite zláka možnosť vykúpať sa v miestnej pláži. Po búrkach je na tejto pláži dokonca šanca že si v piesku nájdeme zopár kúskov jantáru pre seba. Najvýhodnejší spôsob prepravy v okolí je určte bicyklom, ktorý sa v meste dá požičať za rozumnú cenu.

Cyklotrasy sú dostupné aj po celom okrese a je to skvelá príležitosť spoznať miestnu prírodu po hustých lesoch z náučných tabúľ. Rovnako sa dá požičať čln či lodička ideálna na sledovanie miestneho západu slnka.

Nadišiel čas sa rozlúčiť a my sa tou istou trasou vraciame po Neringe naspäť do Klaipedy, aby sme stihli trajekt na pevninu. Po ceste naspäť máme ešte šancu pozorovať miestnu prírodu. Následne sa na zájazde Pobaltie - veľký okruh a Fínsko presúvame ďalej.

Samozrejme, toto miesto vás kedykoľvek privíta na netradičnú letnú dovolenku plnú zážitkov, prírody a lovu pokladov či zážitkov.