KVÍZ: Čo viete o Papue-Novej Guinei?

Správna odpoveď: 800. Papua-Nová Guinea je jednou z najviac jazykovo rozmanitých krajín sveta – hovorí sa tu približne 800 až 839 miestnymi jazykmi, čo je dôsledok geografickej izolácie a členitého terénu, ktorý bránil kontaktu medzi kmeňmi. Jazyk tu nie je len spôsob komunikácie, ale aj kľúčová súčasť identity a tradícií, pričom rozdiely medzi dedinami sú také veľké, že im často nerozumie ani miestny sprievodca. Táto rozmanitosť predstavuje výzvu pre vzdelávanie, zdravotníctvo aj fungovanie štátu a pre cestovateľov znamená potrebu prispôsobiť sa – či už používaním lingua franca Tok Pisin, alebo pomocou sprievodcu. Putovanie cez odľahlé údolia a dediny, kde sa hovoria jazyky bez písomnej podoby, odhaľuje jedinečný kultúrny a antropologický poklad krajiny. Papua-Nová Guinea zostáva autentickým, málo dotknutým miestom, ktoré si vyžaduje otvorenú myseľ, flexibilitu a rešpekt – a práve to ju robí takou fascinujúcou destináciou.

Správna odpoveď: Prví ľudia prišli sem pred cca 50 000 rokmi. Archeologické a genetické dôkazy naznačujú, že územie dnešnej Papuy-Novej Guiney patrí medzi najdlhšie kontinuálne osídlené oblasti sveta – podľa odhadov až 50 000 rokov. Keď dnes človek vstúpi do horskej dediny, ocitá sa na mieste, kde žili stovky generácií v prostredí, ktoré sa menilo len veľmi pomaly v porovnaní s rýchlym rozvojom inde vo svete. Táto kontinuita dala vzniknúť kultúram s hlbokými koreňmi, prastarými rituálmi a spôsobmi života prispôsobenými špecifickým podmienkam horských údolí, dažďových pralesov či pobrežia. Aj nezávislý vznik poľnohospodárstva v tamojších horách okolo roku 7000 p. n. l. podčiarkuje výnimočnosť regiónu ako jedného z mála miest, ktoré odolali masovej modernizácii. Zároveň to prináša aj výzvy, no miestnym komunitám umožnilo zachovať si niečo dnes mimoriadne vzácne – skutočnú autenticitu, ktorú moderný svet a masový turizmus postupne vytláčajú.

Správna odpoveď: „Sing-sing“ – stretnutie kmeňov s tancami, spevmi, výpravnými kostýmami. Jedným z najpôsobivejších zážitkov v Papue-Novej Guinei je „sing-sing“ – festival, na ktorom sa kmene stretávajú, aby predviedli tradičné tance, spevy, maľovanie tela a pestré kostýmy. Nejde len o podujatie pre turistov, ale o dôležitú udalosť posilňujúcu kmeňovú identitu a tradície. Každý kmeň predstavuje svoje „bilas“, slávnostné dekorácie prepojené s mýtmi, históriou či duchovnými predstavami, najmä v horských oblastiach s dlhou tradíciou animizmu. Pre cestovateľov je „sing-sing“ jedinečným nahliadnutím do autentickej kultúry, keď sa dediny z celého regiónu zhromaždia na jednom mieste. Festivaly sa konajú na viacerých miestach, najmä v auguste, pričom najznámejší je v Mount Hagen, kde sa stretáva okolo 70 kmeňov. Pri návšteve je však dôležité pristupovať s rešpektom – ako hosť, nie len ako divák.

Správna odpoveď: Rugby. V Papue-Novej Guinei je šport viac než len voľnočasová aktivita – je to súčasť identity. Volejbal je tiež veľmi obľúbeným športom, ale rugby patrí medzi najpopulárnejšie a najvýznamnejšie športové odvetvia. Zatiaľ čo vo väčšine krajín by sme je dominantným športom futbal, v Papue-Novej Guinei je to práve rugby. Nehrá sa iba na vyplnenie voľného času, ale je otázkou spoločenskej prestíže, kolektívnej hrdosti a možnosti vyjadriť sa v medzinárodnom kontexte. Pre mnohých mladých mužov v horských dedinách je rugby spôsobom, ako sa dostať z dediny niekam ďalej. Trénujú na jednoduchých otvorených plochách, často sami alebo s improvizovanou loptou. Videl som chlapcov v provincii Chimbu, kam chodíme navštevovať niektoré kmene, hrať rugby. Hrali v kopci, v strede dediny. Zabudnite na ihrisko. Hrá sa kde sa dá, plocha nie je ohraničená a ani rovná. Jeden tím hrá jednoducho do kopca. To však nevadí, dôležité je, že sa hrá. Rugby tu nie je len zábavou, ale je to spoločenský fenomén, ktorý prepája tradíciu, komunitu a moderný svet.

Správna odpoveď: Káva. Prvýkrát sa káva v Papue-Novej Guinei začala pestovať na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov dvadsiateho storočia, aby sa rozvinula drobná farmárska produkcia. Dnes mnoho rodinných fariem na horských svahoch pohoria Highlands zbiera kávu ručne. Sušenie prebieha na slnku, tiež často bez veľkej mechanizácie. Domáci vám o káve povedia veľa počas toho, ako sa v dlaniach hrajú s čerstvo odtrhnutými kávovými bôbmi. Tie majú charakteristickú chuť horskej pôdy, vyššej nadmorskej výšky a tropickej vlhkosti. Preto je káva, ktorá je tu vypestovaná, považovaná za jednu z tých lepších na svete. Koľko táto káva stojí? Napriek výnimočnej kvalite farmári často dostávajú nízke výkupné ceny a ich prínos k exportu nie vždy zodpovedá podielu na hodnote, ktorú káva získava na svetovom trhu. Kilo kávy sa tu od farmárov vykupuje približne v prepočte len za 2,5 €. To otvára tému udržateľnosti a spravodlivého obchodu a vytvára priestor na rozhovor o témach ako infraštruktúra, prístup na trh, zmena počasia a klimatické dopady. Ak máte možnosť, kúpte si kávu rovno od farmára.

Správna odpoveď: Je to výraz pre pestrofarebné oblečenie, dekorácie a masky, ktoré sa nosia pri kultúrnych udalostiach. V Papue-Novej Guinei označuje výraz „bilas“ pestrofarebné vizuálne prvky – oblečenie, masky, pierka, dekorácie či ozdoby, ktoré kmene používajú pri sing-singoch, ohňových rituáloch alebo spoločenských udalostiach. Bilas nie je len móda – je to vizuálny jazyk, ktorý komunikuje identitu, históriu a prestíž. Pri návšteve festivalu či dediny vám bilas umožní „čítať“ komunitu: farby a štýly môžu prezradiť kmeňovú príslušnosť, postavenie jednotlivca či typ oslavy. Je rovnako estetický ako symbolický – masky často predstavujú duchov predkov, mytologické výjavy alebo dopĺňajú rytmus bubnov a tanca.

Medzi najznámejšie bilas patria Asaro Mudmen, ktorí nosia veľké a ťažké masky z nepálenej hliny. Pri manipulácii treba dávať pozor, masky sú krehké. Obľúbení sú aj Skeleton People, ktorých bilas spočíva v maľovaní tela ako kostlivca na zastrašenie nebezpečného monštra. Ku každému bilas sa viaže príbeh, ktorý vám radi porozprávajú domáci.

Správna odpoveď: Rozľahlé, hornaté a tropické územie, ktoré spôsobilo oddelenie komunít.
Jedným z fascinujúcich javov Papuy-Novej Guiney je, že na relatívne malej geografickej ploche existuje neuveriteľná jazyková a kultúrna rozmanitosť. Antropológovia vysvetľujú, že hornatý terén, husté pralesy, množstvo riek a odľahlých údolí výrazne sťažovali pohyb po ostrove. Komunity tak stáročia žili oddelene, s minimálnym kontaktom s okolitým svetom, a vyvinuli si vlastné jazyky, tradície a zvyky. Táto izolácia znamená, že Papua-Nová Guinea nie je jednou „kultúrou“, ale mozaikou malých, unikátnych kultúr.Hoci podobné javy nájdeme aj inde, v Papue je diverzita obzvlášť výrazná. Dnes sa rozdiely medzi kmeňmi postupne zmenšujú – miesta sú dostupnejšie a ľudia čoraz viac cestujú mimo svoje územia. Napriek tomu je stále cítiť autentickú atmosféru a ducha týchto odľahlých komunít, ktorý, dúfajme, vydrží ešte dlho.

Správna odpoveď: Papua-Nová Guinea patrí do koralového trojuholníka a vyniká mimoriadnym biologickým bohatstvom. Papua-Nová Guinea nie je len kultúrnou mozaikou, ale aj jednou z ekologických svetových „hot-spotov“. Sú tu rozsiahle dažďové pralesy, vysokohorské oblasti aj koralové útesy. Krajina zahŕňa oblasť známeho koralového trojuholníka, ktorý je domovom neuveriteľného počtu morských druhov. Na ostrove nájdete aj endemické druhy, napríklad rôzne vačkovce, exotické vtáky, ktorým hovoríme „Birds of Paradise”, či rastliny, ktoré inde nenájdete. Pre nás to znamená, že každý deň môže byť výpravou. Či už ideme do džungle, k vodopádom alebo na pobrežie, prekvapí vás kvet, aký ste nevideli alebo veľkosť lokálnych avokád. Niektoré rastliny nepoznajú ani domáci. Na otázku „Aký je toto strom?” vám odpovedia: „To nepoznáš? To je predsa lesný strom”. Endemické druhy je samozrejme ťažko nájsť vo voľnej prírode, ale ak sa naskytne možnosť, vieme kde ich hľadať v hlavnom meste Port Moresby

Správna odpoveď: 1975. Papua-Nová Guinea získala plnú nezávislosť od austrálskej nadvlády 16. septembra 1975. Stalo sa tak netypicky mierovou cestou. Fidži, Samoa a Tonga získali nezávislosť už v 60. rokoch minulého storočia. Pred 2. sv. vojnou bola časť územia spravovaná aj Britmi a Nemcami, ale po vojne už mala celú krajinu pod palcom Austrália. Zaujímavosťou je, že v Tichomorí bola Papua-Nová Guinea posledným územím, ktoré získalo nezávislosť práve pre jej rozdrobenosť. Krajina bola náročnú na správu. Koloniálna história zanechala stopy v administratíve, jazykoch, školstve a infraštruktúre. Po získaní nezávislosti zaviedla krajina vlastnú menu – kina, štátnu hymnu a samozrejme aj štátnu vlajku. Tú navrhla len 15-ročná študentka Susan Karike Huhume. Má tradičné farby – čiernu a červenú, južný kríž a národného vtáka – rajku. Napriek nedôvere Austrálie osamostatnenie prebehlo hladko. Nasledovné desaťročia Austrália stále pomáhala formou poradcov a aj finančne.

Správna odpoveď: Odlesňovanie a strata lesného pokryvu. Až 75% územia Papuy-Novej Guiney je zalesnených. Ide o jeden z najväčších dažďových pralesov na svete a je tu viac ako 5% svetovej biodiverzity. Je to raj pre ťažobné firmy, ktoré podplácajú miestnych náčelníkov, aby mohli ťažiť na ich území. Tempo odlesňovania je tu snáď najvyššie na svete: 1-2% ročne. Takýmto tempom príde krajina o polovicu svojich lesov do roku 2050. Ťaží sa najmä luxusné drevo, ktoré sa vyváža na ázijské trhy. Dobrý biznis je aj Palma olejová, ktorá nahrádza prales devastujúcou monokultúrou. Až 90% odlesňovania je nelegálne a následky nie sú iba biologické, ale aj kultúrne. Drvivá väčšina obyvateľstva žije v komunitách historicky priamo prepojenými s lesom, a ak títo ľudia prídu o prostredie, stratia tým aj svoju kultúrnu identitu.